–

„Romega“ UAB, v zastúpení: M. Endzinas, advokatas a R. Čiupkevičius,

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a R. Dzikovič, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Pavliš a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

dánska vláda, v zastúpení: pôvodne M. Wolff, L. Teilgård a J. Nymann‑Lindegren, neskôr M. Wolff, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci L. Vignato, avvocato dello Stato,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: W. Farrell, I. Galindo Martín a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1, ako aj kapitoly 1 bodu 1.28 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 2005, s. 1), zmenenému nariadením Komisie (EÚ) č. 1086/2011 z 27. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 281, 2011, s. 7) (ďalej len „nariadenie č. 2073/2005“), a článku 14 ods. 1, 2 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Romega“ UAB, veľkoobchodníkom s hydinovým mäsom, a Valstybinė maisto ir veterinarijos tarnyba (Štátna potravinová a veterinárna služba, Litva) (ďalej len „litovský orgán“) vo veci rozhodnutia tohto orgánu týkajúceho sa uloženia pokuty a nariadenia spoločnosti Romega, aby stiahla z trhu hydinové mäso, v ktorom bola zistená prítomnosť určitých sérotypov salmonely.

3

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 178/2002, nazvaný „Cieľ a rozsah“, stanovuje:

„Toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu. …“

4

Článok 14 tohto nariadenia, nazvaný „Požiadavky na bezpečnosť potravín“, stanovuje:

„1.   Potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné.

2.   Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú:

3.   Pri stanovovaní toho, či je niektorá potravina nebezpečná, sa bude brať ohľad na:

4.   Pri určovaní, či niektorá potravina je škodlivá pre zdravie, bude sa brať ohľad:

5.   Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.

…

7.   Potraviny, ktoré spĺňajú konkrétne ustanovenia spoločenstva upravujúce bezpečnosť potravín, budú sa považovať za bezpečné, pokiaľ sa to týka aspektov, na ktoré sa vzťahujú konkrétne ustanovenia spoločenstva.

8.   Zhoda potraviny s konkrétnymi ustanoveniami uplatniteľnými na túto potravinu nebude brániť príslušným orgánom v prijatí vhodných opatrení na zavedenie obmedzení na jej umiestnenie na trhu alebo aby vyžadovali jej stiahnutie z trhu, ak sú dôvody k podozreniu, že potravina je nebezpečná aj napriek takej zhode.

…“

5

Podľa odôvodnení 1 a 3 nariadenia č. 2073/2005:

…

6

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„V tomto nariadení sa stanovujú mikrobiologické kritériá pre niektoré mikroorganizmy a vykonávacie predpisy, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pri vykonávaní všeobecných a špecifických hygienických opatrení… Príslušný orgán musí… overovať dodržiavanie predpisov a kritérií ustanovených týmto nariadením bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo uskutočňovať ďalší odber vzoriek a analýzy na účel zisťovania a posudzovania ďalších mikroorganizmov, ich toxínov alebo metabolitov, buď na overenie procesov v prípade potravín podozrivých z toho, že nie sú bezpečné, alebo v súvislosti s analýzou rizika.

…“

7

Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, nazvaný „Všeobecné požiadavky“, ukladá prevádzkovateľom potravinárskych podnikov povinnosť zabezpečiť, aby potraviny spĺňali príslušné mikrobiologické kritériá ustanovené v prílohe I. Táto príloha obsahuje kapitolu 1 s názvom „Kritériá bezpečnosti potravín“, zmenenú nariadením Komisie (EÚ) 2019/229 zo 7. februára 2019 (Ú. v. EÚ L 37, 2019, s. 106), ktorá vo svojom bode 1.28 stanovuje:

8

Odôvodnenia 9 a 10 nariadenia č. 1086/2011 znejú takto:

9

Dňa 19. októbra 2018 po správe rýchleho varovania, v ktorej sa uvádzalo, že v čerstvom hydinovom mäse pochádzajúcom z Poľska boli zistené patogénne mikroorganizmy druhu Salmonella Kentucky, litovský orgán vykonal kontrolu v spoločnosti Romega. Počas tejto kontroly bola zistená v čerstvom hydinovom mäse, ktoré Romega uviedla na trh, prítomnosť tohto sérotypu salmonely. Uznesením zo 4. apríla 2019 poslednej uvedenej spoločnosti tento orgán uložil pokutu vo výške 540 eur za porušenie najmä článku 14 ods. 1 a článku 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 178/2002.

10

Rozhodnutím z 12. apríla 2019 litovský orgán po tom, čo konštatoval prítomnosť Salmonella Infantis v čerstvom hydinovom mäse uvedenom na trh spoločnosťou Romega, zakázal tejto spoločnosti ďalšie uvádzanie takéhoto mäsa na trh a uložil jej povinnosť stiahnuť a zničiť mäso, ktoré už bolo uvedené na trh.

11

Romega podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uznesenia zo 4. apríla 2019 a rozhodnutia z 12. apríla 2019. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 2. júla 2019, proti ktorému podala Romega odvolanie na vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania. V podstate tvrdí, že kapitola 1 bod 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005 zakazuje v čerstvom hydinovom mäse iba prítomnosť Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium. Podľa názoru spoločnosti Romega prítomnosť iných salmonel, akými sú Salmonella Kentucky alebo Salmonella Infantis, v týchto mäsách ich neumožňuje považovať za nebezpečné potraviny v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002.

12

Litovský orgán sa domnieva, že vzhľadom na jeho právomoc dohliadať na dodržiavanie pravidiel a kritérií stanovených v nariadení č. 2073/2005 je v súlade s článkom 1 tohto nariadenia – bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo vykonávať odbery ďalších vzoriek a analýzy – oprávnený overiť v čerstvom hydinovom mäse nielen prítomnosť sérotypov salmonely uvedených v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k uvedenému nariadeniu, ale aj sérotypov salmonely, ktoré nie sú uvedené v danej prílohe. Skutočnosť, že v tomto mäse nie sú prítomné sérotypy salmonely uvedené v tomto bode 1.28, neumožňuje automaticky dospieť k záveru, že mäso je bezpečné pre ľudskú spotrebu.

13

Vnútroštátny súd uvádza, že na to, aby čerstvé hydinové mäso bolo v súlade s kapitolou 1 bodom 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005, nesmie obsahovať ani jeden z dvoch sérotypov salmonely, ktoré sú v nej uvedené, a to Salmonella Typhimurium a Salmonella Enteritidis. Keďže však toto kritérium bolo zavedené nariadením č. 1086/2011, tento súd sa najmä vzhľadom na cieľ uvedený v odôvodnení 10 tohto posledného uvedeného nariadenia zameraný na zníženie výskytu salmonelózy u ľudí spôsobenej spotrebou čerstvého hydinového mäsa pýta na rozsah voľnej úvahy, ktorou disponujú príslušné orgány pri kontrole prítomnosti sérotypov salmonely v danom mäse, ktoré sa odlišujú od sérotypov uvedených v predmetnom bode 1.28 nariadenia č. 2073/2005, alebo iných patogénnych mikroorganizmov.

14

V tejto súvislosti vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že hoci sa kritériá stanovené v tejto prílohe vzťahujú len na dva sérotypy salmonely, článok 1 nariadenia č. 2073/2005 jasne uvádza, že príslušný orgán má právo uskutočňovať ďalší odber vzoriek a analýzy na účel zisťovania a posudzovania ďalších mikroorganizmov, ich toxínov alebo metabolitov, buď na overenie procesov v prípade potravín podozrivých z toho, že nie sú bezpečné, alebo v súvislosti s analýzou rizika. Na druhej strane tento súd uvádza, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 178/2002 zakazuje uvádzať nebezpečné potraviny na trh, pričom odsek 8 tohto článku priznáva príslušným orgánom na tento účel širokú mieru voľnej úvahy.

15

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Má sa článok 1 nariadenia [č. 2073/2005] a článok 14 ods. 8 nariadenia [č. 178/2002] vykladať v tom zmysle, že príslušným orgánom dohľadu členského štátu priznáva právomoc voľnej úvahy pri určovaní, či čerstvé hydinové mäso, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005, nespĺňa požiadavky článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002 v prípade, že potravinársky výrobok patriaci do tejto kategórie potravín je kontaminovaný inými sérotypmi salmonely, než sú uvedené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005, ako bolo preukázané v prejednávanej veci?“

16

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 nariadenia č. 2073/2005 v spojení s článkom 14 ods. 8 nariadenia č. 178/2002 vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán členského štátu môže považovať za nebezpečnú v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002 kategóriu potravín pozostávajúcu z čerstvého hydinového mäsa, v ktorom boli zistené patogénne mikroorganizmy uvedené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005.

17

Na úvod treba pripomenúť, že nariadenie č. 2073/2005 v súlade so svojím článkom 1 stanovuje „mikrobiologické kritériá pre niektoré mikroorganizmy“ v potravinárskom sektore a splnomocňuje príslušný orgán k tomu, aby nielen overil dodržanie týchto kritérií, ale aj„uskutočni[l] ďalší odber vzoriek a analýzy na účel zisťovania a posudzovania ďalších mikroorganizmov, ich toxínov alebo metabolitov, buď na overenie procesov v prípade potravín podozrivých z toho, že nie sú bezpečné, alebo v súvislosti s analýzou rizika“.

18

Z tohto ustanovenia vykladaného v spojení s odôvodnením 3 nariadenia č. 2073/2005 teda vyplýva, že hoci sa mikrobiologické kritériá stanovené týmto nariadením vzťahujú len na patogénne mikroorganizmy vymenované v prílohe I k tomuto nariadeniu, príslušný orgán sa pri vykonávaných analýzach potravín nemusí obmedziť iba na kontrolu prítomnosti týchto mikroorganizmov.

19

Okrem toho, hoci článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2073/2005 ukladá prevádzkovateľom potravinárskych podnikov povinnosť zabezpečiť, aby potraviny spĺňali mikrobiologické kritériá ustanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, táto povinnosť nemôže brániť príslušným orgánom v tom, aby hľadali iné patogénne mikroorganizmy než tie, ktoré sú uvedené v tejto prílohe, v súlade s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia uvedeným v odôvodnení 1 uvedeného nariadenia. Ako zdôraznila Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, na účely zohľadnenia kritérií bezpečnosti potravín stanovených v kapitole 1 uvedenej prílohy musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zahrnúť do uplatňovaných postupov systematické kontroly kontaminácie určitými mikroorganizmami, čo neznamená, že pre ľudské zdravie sú nebezpečné iba patogénne mikroorganizmy, na ktoré sa vzťahujú uvedené kritériá.

20

Túto analýzu potvrdzuje nariadenie č. 178/2002, ktoré v súlade s jeho článkom 1 ods. 1 poskytuje základ potravinového práva Únie. Článok 14 ods. 8 tohto nariadenia výslovne stanovuje, že „zhoda potraviny s konkrétnymi ustanoveniami uplatniteľnými na túto potravinu nebude brániť príslušným orgánom v prijatí vhodných opatrení na zavedenie obmedzení na jej umiestnenie na trhu alebo aby vyžadovali jej stiahnutie z trhu, ak sú dôvody k podozreniu, že potravina je nebezpečná aj napriek takej zhode“.

21

Pokiaľ ide o článok 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002, vyplýva z neho, že umiestnenie na trhu akejkoľvek nebezpečnej potraviny, to znamená zdraviu škodlivej alebo nevhodnej na ľudskú spotrebu, sa musí zakázať (rozsudok z 19. januára 2017, Queisser Pharma, C‑282/15, EU:C:2017:26, bod 44).

22

V tejto súvislosti článok 14 ods. 7 tohto nariadenia spresňuje, že kvalifikácia bezpečnej potraviny podľa osobitných ustanovení práva Únie upravujúcich bezpečnosť potravín, akými sú v prejednávanej veci ustanovenia nariadenia č. 2073/2005, platí len „pokiaľ sa to týka aspektov, na ktoré sa vzťahujú konkrétne ustanovenia Spoločenstva“.

23

Článok 14 ods. 1, 2, 7 a 8 nariadenia č. 178/2002 tak umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom prijať vhodné opatrenia, ktorými sa obmedzí uvedenie na trh alebo sa bude vyžadovať stiahnutie potravín z trhu, ktoré napriek tomu, že spĺňajú osobitné ustanovenia práva Únie, ktoré sa na ne uplatňujú, z objektívnych dôvodov vzbudia u týchto orgánov podozrenie, že tieto potraviny sú nebezpečné. Toto ustanovenie sa musí vzhľadom na svoj význam na účely dosiahnutia vysokej úrovne ochrany verejného zdravia a záujmov spotrebiteľov v súlade s článkom 1 ods. 1 tohto nariadenia vykladať extenzívne.

24

Z toho vyplýva, že nariadenie č. 2073/2005 nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni príslušnému orgánu v tom, aby v prípade kategórie potravín, akou je čerstvé hydinové mäso zodpovedajúce opisu v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, prijal vhodné opatrenia uvedené v článku 14 ods. 8 nariadenia č. 178/2002.

25

V tejto súvislosti treba dodať, že z odôvodnenia 9 nariadenia č. 1086/2011 vyplýva, že približne 80 % prípadov salmonelózy u ľudí v roku 2008, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bolo zapríčinených sérotypmi Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium a že hydinové mäso je naďalej hlavným zdrojom salmonelózy u ľudí. Odôvodnenie 10 tohto nariadenia však spresňuje, že zameranie na uvedené dva sérotypy by malo zároveň povzbudiť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov k prijatiu opatrení v skorších štádiách produkcie hydiny, ktoré by mohli prispieť k zníženiu všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie.

26

Litovská, česká a talianska vláda, ako aj Komisia pritom v podstate zdôrazňujú, že hoci sa sérotypy zistené v prejednávanej veci litovským orgánom v čerstvom hydinovom mäse, a to Salmonella Kentucky a/alebo Salmonella Infantis, zdajú byť menej rozšírené ako Salmonella Typhimurium a Salmonella Enteritidis, nepriaznivý účinok oboch prvých uvedených sérotypov na zdravie ľudí nemožno vylúčiť.

27

Je úlohou príslušného vnútroštátneho súdu, aby v súlade s článkom 14 ods. 8 nariadenia č. 178/2002, ako bol vyložený v bode 23 tohto rozsudku, overil, či prítomnosť týchto sérotypov, ktoré nie sú uvedené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005, môže vzbudiť podozrenie, že dotknuté čerstvé hydinové mäso je nebezpečné v zmysle článku 14 ods. 2 až 5 nariadenia č. 178/2002, a odôvodniť opatrenia prijaté týmto orgánom ako „vhodné opatrenia“ na základe prvého uvedeného ustanovenia.

28

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 nariadenia č. 2073/2005 v spojení s článkom 14 ods. 8 nariadenia č. 178/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán členského štátu môže považovať za nebezpečnú v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002 kategóriu potravín, ktorá pozostáva z čerstvého hydinového mäsa, v ktorom boli zistené iné patogénne mikroorganizmy než sérotypy salmonely uvedené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005.

29

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny, zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1086/2011 z 27. októbra 2011, v spojení s článkom 14 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, sa má vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán členského štátu môže považovať za nebezpečnú v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002 kategóriu potravín, ktorá pozostáva z čerstvého hydinového mäsa, v ktorom boli zistené iné patogénne mikroorganizmy než sérotypy salmonely uvedené v kapitole 1 bode 1.28 prílohy I k nariadeniu č. 2073/2005, zmenenému nariadením č. 1086/2011.