–

PH, v zastúpení: G. Martorana, avvocato,

–

Regione Autonoma Friuli Venezia Giulia, v zastúpení: B. Croppo, D. Iuri a E. Massari, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Castilla Contreras, I. Galindo Martín a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice 2001/18/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 2001, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77), zmenenej nariadením (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 268, 2003, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 432) (ďalej len „smernica 2001/18“), v spojení s nariadením č. 1829/2003 a Odporúčaním Komisie z 13. júla 2010 o usmerneniach pre tvorbu vnútroštátnych opatrení pre koexistenciu na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách (Ú. v. EÚ C 200, 2010, s. 1, ďalej len „odporúčanie z 13. júla 2010“), ako aj článkov 34, 35 a 36 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi PH a Regione Autonoma Friuli Venezia Giulia (autonómna oblasť Furlánsko‑Julské Benátsko, Taliansko) (ďalej len „región FJB“), ako aj Direzione centrale risorse agroalimentari, forestali e ittiche – Servizio foreste e corpo forestale della Regione Autonoma Friuli Venezia Giulia (Ústredné riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, lesné a rybné hospodárstvo – odbor lesov a lesnej stráže autonómnej oblasti Furlánsko‑Julské Benátsko, Taliansko) vo veci rozhodnutia o uložení pokuty PH za porušenie zákazu pestovať geneticky modifikovanú kukuricu.

3

Článok 1 smernice 2001/18 s názvom „Cieľ“ stanovuje:

„V súlade s princípom prevencie je cieľom tejto smernice aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, v prípade:

4

Článok 4 tejto smernice s názvom „Všeobecné povinnosti“ stanovuje:

„1.   V súlade s princípom prevencie členské štáty zabezpečia, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na predchádzanie nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie a na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť zo zámerného uvoľnenia GMO alebo ich umiestnenia na trh. GMO je možné zámerne uvoľniť alebo umiestniť na trh iba v súlade s časťou B, alebo s časťou C [podľa ktorých toto uvoľnenie a umiestnenie na trh podlieha predchádzajúcemu povoleniu].

…“

5

Článok 22 uvedenej smernice s názvom „Voľný obeh“ uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, nesmú členské štáty zakázať, obmedziť alebo brániť umiestňovaniu na trh GMO ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.“

6

Článok 23 tej istej smernice s názvom „Bezpečnostná doložka“ v odseku 1 prvom a druhom pododseku stanovuje:

„Keď v dôsledku nových alebo dodatočných informácií, ktoré sa sprístupnili odo dňa súhlasu a ktoré ovplyvňujú posudzovanie environmentálnych rizík alebo prehodnotenia existujúcich informácií na základe nových alebo dodatočných vedeckých vedomostí, má členský štát dôvody sa domnievať, že GMO ako výrobok alebo vo výrobku, ktorý sa riadne ohlásil a dostal písomný súhlas podľa tejto smernice, predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie, môže takýto členský štát dočasne obmedziť alebo zakázať použitie a/alebo predaj takéhoto GMO ako výrobok, alebo vo výrobkoch na svojom území.

Členský štát zabezpečí, že v prípade vážneho rizika sa uplatnia núdzové opatrenia, ako sú prerušenie alebo ukončenie umiestňovania na trh vrátane informácií pre verejnosť.“

7

Článok 26a smernice 2001/18 s názvom „Opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO“ stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu stanoviť primerané [nevyhnutné – neoficiálny preklad] opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v ostatných výrobkoch.

2.   Komisia zozbiera a vytriedi informácie, ktoré sú založené na štúdiách v spoločenstve a na vnútroštátnej úrovni, pozoruje vývoj, ktorý sa týka koexistencie v členských štátoch a na základe informácií a pozorovaní, vydá usmernenia o koexistencii geneticky modifikovaných, tradičných a ekologických plodín.“

8

Odôvodnenie 9 nariadenia č. 1829/2003 uvádza, že:

„nové povoľovacie konanie pre geneticky modifikované potraviny a krmivá by malo zahŕňať nové zásady zakotvené v smernici 2001/18/ES. Mali by tiež využiť nový rámec posúdenia rizika v záležitostiach bezpečnosti potravín, ktorý je ustanovený nariadením (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín [(Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463)]. Takže geneticky modifikované potraviny a krmivá by mali byť povolené len s cieľom ich umiestnenia na trh spoločenstva po vedeckom vyhodnotení najvyššieho možného štandardu, za ktorý zodpovedá Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len ‚úrad‘) s ohľadom na každé nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre človeka, zdravie zvierat a prípadne aj pre životné prostredie. Po tomto vedeckom vyhodnotení by malo nasledovať rozhodnutie rizikového manažmentu spoločenstva v rámci regulačného postupu, ktorý zabezpečuje úzku spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi“[.]

9

Článok 1 nariadenia č. 1829/2003 s názvom „Účel“ stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 178/2002 je:

10

Článok 3 nariadenia č. 1829/2003 s názvom „Predmet úpravy“ v odseku 1 stanovuje:

„Tento oddiel sa vzťahuje na:

11

Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Požiadavky“ stanovuje:

„1.   Potraviny uvedené v článku 3 ods. 1 nesmú:

…

2.   Žiadna osoba nesmie umiestniť na trh GMO na použitie ako potravina alebo potravinu, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1, bez vydania povolenia v súlade s týmto oddielom a pokiaľ nie sú splnené podmienky takéhoto povolenia.

…

5.   Povolenie uvedené v ods. 2 sa neudelí, nezamietne, neobnoví, nezmení, nepozastaví sa jeho platnosť alebo nezruší inak, ako na základe a podľa postupov, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

…“

12

Článok 16 uvedeného nariadenia stanovuje:

„…

2.   Žiadna osoba nesmie umiestniť na trh, používať alebo spracúvať [GMO určené na kŕmenie zvierat, krmivá obsahujúce GMO alebo skladajúce sa z GMO, alebo krmivá vyrobené z GMO] bez vydania povolenia v súlade s týmto oddielom a pokiaľ nie sú splnené príslušné podmienky takéhoto povolenia.

…

5.   Povolenie uvedené v ods. 2 sa neudelí, nezamietne, neobnoví, nezmení, nepozastaví sa jeho platnosť alebo nezruší inak, ako na základe a podľa postupov, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

…“

13

Článok 19 ods. 5 toho istého nariadenia stanovuje:

„Povoleni[a] vydané v súlade s postupom uvedeným v tomto nariadení sú platné v rámci [celej Únie] po dobu 10 rokov a je ich možné obnoviť v súlade s článkom 23. …“

14

Článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1829/2003 stanovuje:

„Odlišne od článku 16 ods. 2, výrobky, ktoré patria do predmetu úpravy tohto oddielu, ktoré boli v súlade s platným právom umiestnené na trh spoločenstva pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, sa môžu naďalej umiestňovať na trh, používať a spracúvať, pokiaľ sa zabezpečí splnenie týchto podmienok:

…“

15

Článok 23 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Povolenia podľa tohto nariadenia sa obnovia po 10 rokoch na základe žiadosti držiteľa povolenia, ktorá je adresovaná Komisii, a to najneskôr jeden rok pred uplynutím doby platnosti povolenia.“

16

Článok 43 nariadenia č. 1829/2003 zmenil s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia smernicu 2001/18 tak, že do nej vložila článok 26a.

17

Odôvodnenia 1 a 3 odporúčania z 13. júla 2010 znejú:

…

18

Bod 1 tohto odporúčania stanovuje:

„Pri tvorbe vnútroštátnych opatrení na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách by sa členské štáty mali riadiť usmerneniami uvedenými v prílohe k tomuto odporúčaniu.“

19

Usmernenia pripojené k uvedenému odporúčaniu v bode 1.2. poslednom odseku uvádzajú:

„Vzhľadom na to, že v [Únii] možno pestovať len povolené GMO a že environmentálne a zdravotné aspekty sú už zahrnuté do hodnotenia rizika pre životné prostredie v rámci povoľovacieho postupu [Únie], zostávajúce otázky, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti s koexistenciou sa týkajú hospodárskych aspektov súvisiacich s miešaním geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín.“

20

Bod 1.4 tohto odporúčania s názvom „Účel a rozsah usmernení“ uvádza:

„Predkladané usmernenia majú formu nezáväzných odporúčaní určených členským štátom. Ich cieľom je poskytnúť všeobecné zásady pre tvorbu vnútroštátnych opatrení na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách. Uznáva sa, že mnoho z faktorov, ktoré sú v tejto súvislosti dôležité, je daných osobitnými celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi podmienkami.“

21

Bod 2 uvedeného odporúčania s názvom „Všeobecné zásady pre tvorbu vnútroštátnych opatrení pre koexistenciu na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách“ obsahuje túto časť:

„2.2. Proporcionalita

Opatrenia na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v iných plodinách by mali byť primerané cieľu, ktorý sa má dosiahnuť (ochrana osobitných potrieb konvenčných alebo ekologických poľnohospodárov). Opatreniami pre koexistenciu by sa malo vylúčiť akékoľvek nadbytočné zaťaženie poľnohospodárov, výrobcov osiva a iných hospodárskych subjektov spojených s ktorýmkoľvek typom výroby. Pri výbere opatrení by sa mali zohľadniť regionálne a miestne obmedzenia a charakteristiky ako napr. tvar a veľkosť polí v regióne, roztrieštenosť a zemepisné rozloženie polí patriacich jednotlivým poľnohospodárskym podnikom a regionálne postupy riadenia poľnohospodárskych podnikov.

2.3. Úroveň zmiešania, ktorá sa má dodržať prostredníctvom vnútroštátnych opatrení pre koexistenciu na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách

Vnútroštátne opatrenia na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách by mali zohľadňovať dostupné poznatky o pravdepodobnosti a zdrojoch miešania geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín. Tieto opatrenia by mali byť primerané požadovanej úrovni zmiešania, ktorá bude závisieť od regionálnych a celoštátnych osobitostí a konkrétnych potrieb konvenčných, ekologických a iných typov plodín a výroby na miestnej úrovni.

Bez ohľadu na úroveň zmiešania, ktorá sa má dodržať prostredníctvom opatrení pre koexistenciu, prahové hodnoty stanovené v právnych predpisoch [Únie] budú aj naďalej platiť na účely označovania prítomnosti GMO v potravinách, krmivách a výrobkoch určených na priame spracovanie.

2.4. Opatrenia na účely vylúčenia pestovania GMO z rozsiahlych oblastí (‚oblastí bez výskytu GMO‘)

Rozdielne regionálne aspekty ako napríklad klimatické podmienky (ktoré majú vplyv na aktivitu opeľovačov a prenos peľu šíreného vzduchom), topografia, skladba plodín, systém striedania plodín alebo štruktúra poľnohospodárskych podnikov (vrátane okolitých štruktúr, ako sú živé ploty, lesy, neobrábané plochy a priestorové usporiadanie polí) môžu ovplyvňovať stupeň zmiešania geneticky modifikovaných a konvenčných a ekologických plodín a určovať, aké opatrenia sú potrebné na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v iných plodinách.

Za určitých hospodárskych a prírodných podmienok by členské štáty mali zvážiť možnosť vylúčiť pestovanie GMO z rozsiahlych oblastí na svojom území, aby predišli nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách. Členské štáty by mali potrebu takého vylúčenia preukázať tým, že v uvedených oblastiach nemožno zabezpečiť dostatočnú úroveň čistoty inými opatreniami. Rozsah týchto obmedzení by tiež mal byť primeraný cieľu, ktorý sa má dosiahnuť (t. j. ochrana osobitných potrieb konvenčného a/alebo ekologického poľnohospodárstva).“

22

Článok 2.1 legge regionale Friuli Venezia Guilia n. 5/2011 recante disposizioni relative all’impiego di organismi geneticamente modificati (GMO) in agricoltura [regionálny zákon FJB č. 5/2011, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa používania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v poľnohospodárstve] z 8. apríla 2011 v znení uplatňujúcom sa na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „regionálny zákon č. 5/2011“) stanovuje:

„Na účely predchádzania nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách na území Furlánska‑Júlskeho Benátska, ktoré charakterizujú modely výroby a podnikové štruktúry ovplyvňujúce úroveň miešania medzi pestovaním geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín, je pestovanie geneticky modifikovanej kukurice vylúčené na základe uplatnenia odporúčania [z 13. júla 2010]. Príslušný orgán regionálnej lesnej stráže uloží za pestovanie geneticky modifikovanej kukurice administratívnu pokutu od 5000 eur do 50000 eur.“

23

PH ako vlastník poľnohospodárskeho podniku na území regiónu FJB začal 9. mája 2015 pestovať geneticky modifikovanú kukuricu odrody MON 810.

24

Dňa 11. augusta 2015 príslušné orgány životného prostredia regiónu FJB uložili PH pokutu vo výške 10000 eur za pestovanie tejto kukurice v rozpore s článkom 2.1 regionálneho zákona č. 5/2011.

25

Po tom, čo PH napadol túto sankciu, zástupca riaditeľa odboru lesného hospodárstva a lesnej stráže regiónu FJB rozhodnutím z 8. októbra 2019 potvrdil toto porušenie, ale znížil pokutu na 5000 eur.

26

PH podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunale ordinario di Pordenone (súd v Pordenone, Taliansko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

27

Tento súd po pripomenutí obsahu článku 2.1 regionálneho zákona č. 5/2011, bodu 2.4 usmernení pripojených k odporúčaniu z 13. júla 2010, článku 26a smernice 2001/18, ako aj článkov 16 a 17 smernice Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, 2002, s. 1; Mim. vyd. 03/036, s. 281), uvádza, že spor vo veci samej sa netýka toho, že odrodu kukurice MON 810 možno voľne uvádzať na trh Únie, ale toho, že na základe regionálneho zákona č. 5/2011 sa nesmie pestovať na celom území regiónu FJB. V tejto súvislosti na jednej strane pripomína, že v uznesení z 8. mája 2013, Fidenato (C‑542/12, neuverejnené, EU:C:2013:298), Súdny dvor rozhodol, že článok 26a smernice 2001/18 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu brániť pestovať na svojom území GMO, akými sú odrody kukurice MON 810, z dôvodu, že získanie vnútroštátneho povolenia predstavuje opatrenie na zabezpečenie koexistencie na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v iných plodinách, a na druhej strane, že vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/321 z 3. marca 2016, ktorým sa upravuje geografický rozsah pôsobnosti povolenia na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L.) MON 810 (MON‑ØØ81Ø‑6) (Ú. v. EÚ L 60, 2016, s. 90), bolo pestovanie geneticky modifikovanej kukurice odrody MON 810 zakázané na celom území Talianska.

28

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na návrhy a dôvody účastníkov konania sa vnútroštátny súd na jednej strane pýta na to, či zákaz pestovať geneticky modifikovanú kukuricu na území regiónu FJB podľa článku 2.1 regionálneho zákona č. 5/2011 je v súlade so smernicou 2001/18 v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010, a na druhej strane, či tento zákaz môže predstavovať opatrenie s rovnocenným účinkom, ktoré je v rozpore s článkami 34 až 36 ZFEÚ.

29

Za týchto okolností Tribunale ordinario di Pordenone (súd v Pordenone) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

30

Talianska vláda spochybňuje prípustnosť prvej otázky z dôvodu, že na jednej strane vnútroštátny súd podľa nej neuvádza dôvody, prečo by vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej mohla byť v rozpore so smernicou 2001/18, nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010, a na druhej strane, že táto otázka nespresňuje ani časti odporúčania z 13. júla 2010, ani ustanovenia smernice 2001/18 a nariadenia č. 1829/2003, ktoré sa uplatňujú v prejednávanej veci. Okrem toho táto vláda tvrdí, že prvá otázka je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka odporúčania z 13. júla 2010, keďže právomoc Súdneho dvora v oblasti prejudiciálnych otázok sa podľa nej obmedzuje na výklad aktov inštitúcií, ktoré majú záväzné právne účinky.

31

Pokiaľ sa talianska vláda týmto posledným uvedeným tvrdením v skutočnosti snaží spochybniť právomoc Súdneho dvora rozhodovať o prvej otázke v rozsahu, v akom sa týka výkladu odporúčania z 13. júla 2010, treba pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o platnosti a výklade aktov prijatých inštitúciami Únie bez akejkoľvek výnimky (rozsudky z 13. decembra 1989, Grimaldi, C‑322/88, EU:C:1989:646, bod 8, ako aj z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 30).

32

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o výklade odporúčania z 13. júla 2010, a teda rozhodnúť o prvej otázke ako celku.

33

Pokiaľ ide v druhom rade o spochybnenie prípustnosti prvej otázky talianskou vládou z dôvodu, že vnútroštátny súd údajne nedostatočne uviedol dôvody, prečo kladie túto otázku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora požiadavky na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý má vnútroštátny súd v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poznať a ktorý je povinný náležite dodržiavať (rozsudok z 9. marca 2017, Milkova, C‑406/15, EU:C:2017:198, bod 72 a citovaná judikatúra).

34

Vnútroštátny súd teda musí uviesť presné dôvody, na základe ktorých si kladie otázku v súvislosti s výkladom niektorých ustanovení práva Únie a považuje predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za nevyhnutné (rozsudok z 9. marca 2017, Milkova, C‑406/15, EU:C:2017:198, bod 73 a citovaná judikatúra).

35

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania dostatočne jasne vyplýva, že vnútroštátnemu súdu bol predložený spor týkajúci sa zákonnosti sankcie uloženej na základe ustanovenia právneho predpisu vydaného regiónom, ktorý z dôvodov týkajúcich sa zamedzenia neúmyselnej prítomnosti GMO v tradičných a ekologických plodinách zakazuje pestovanie geneticky modifikovanej odrody kukurice MON 810 na celom svojom území, že v deň uloženia tejto sankcie bolo pestovanie a voľné uvádzanie na trh tejto odrody povolené v rámci Únie na základe článku 20 nariadenia č. 1829/2003, že ustanovenie sporné vo veci samej bolo prijaté na základe článku 26a smernice 2001/18 a že v prvej otázke sa tento súd pýta na platnosť uvedeného ustanovenia vzhľadom na túto smernicu v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010.

36

Okrem toho skutočnosť, že vnútroštátny súd v tejto otázke neodkázal na žiadne konkrétne ustanovenie smernice 2001/18 a nariadenia č. 1829/2003, ani na žiadnu konkrétnu časť odporúčania z 13. júla 2010, nemá vplyv na prípustnosť uvedenej otázky.

37

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že povinnosťou Súdneho dvora je vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o sporoch, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi (rozsudok z 28. júna 2018, Crespo Rey, C‑2/17, EU:C:2018:511, bod 40 a citovaná judikatúra).

38

Z toho vyplýva, že prvá otázka je prípustná.

39

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, či sa má článok 26a smernice 2001/18 v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu, ktoré na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v ostatných výrobkoch zakazuje pestovať na území regiónu dotknutého členského štátu GMO povolené v zmysle nariadenia č. 1829/2003.

40

Najskôr treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 1 smernice 2001/18, jej cieľom je zbližovanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia pri zámernom uvoľňovaní GMO do životného prostredia, či už v prípade uvedenia GMO na vnútorný trh Únie vo výrobkoch, alebo na akékoľvek iné účely ako uvedenie na trh. Na dosiahnutie týchto cieľov podmieňuje tieto spôsoby zámerného uvoľnenia GMO do životného prostredia postupmi schvaľovania, ktoré zahŕňajú hodnotenie a sledovanie rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie v súlade s harmonizovanými podmienkami a zásadami.

41

Okrem toho, ako vyplýva z článku 1 nariadenia č. 1829/2003, toto nariadenie stanovuje základ umožňujúci zaručiť, pokiaľ ide o geneticky modifikované potraviny a krmivá, vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a záujmov spotrebiteľov pri riadnom fungovaní vnútorného trhu. Na tento účel zavádza jednotné postupy na povoľovanie a dohľad nad týmito potravinami a krmivami, ktoré, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 9, preberajú zásady zavedené smernicou 2001/18. Podľa článku 19 ods. 5 toho istého nariadenia je povolenie vydané v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení platné v celej Únii.

42

Pokiaľ ide o osobitný prípad geneticky modifikovanej kukurice, uvedenie na trh odrody kukurice MON 810 bolo povolené rozhodnutím Komisie 98/293/ES z 22. apríla 1998 o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. T25) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 131, 1998, s. 32; Mim. vyd. 03/023, s. 75). Hoci je pravda, že smernica 90/220 bola zrušená smernicou 2001/18, povolenie na uvedenie na trh odrody kukurice MON 810 zostalo platné na základe článkov 20 a 23 nariadenia č. 1829/2003 a bolo stále platné aj v deň, keď bola PH uložená sankcia, o ktorú ide vo veci samej.

43

Nič to však nemení na tom, že článok 26a smernice 2001/18 v odseku 1 stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť primerané opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v ostatných výrobkoch.

44

Práve na základe tohto ustanovenia región FJB prijal regionálny zákon č. 5/2011, ktorého článok 2.1 zakazuje pestovať geneticky modifikovanú kukuricu na celom jeho území a ktorého platnosť PH spochybňuje v rámci sporu vo veci samej.

45

Na to, aby sa odpovedalo na prvú otázku tak, ako bola preformulovaná v bode 39 tohto rozsudku, je teda potrebné preskúmať podmienky uplatnenia článku 26a ods. 1 smernice 2001/18.

46

V tejto súvislosti sa toto ustanovenie má uplatňovať nielen na odrody GMO, ktoré boli povolené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, ale aj na tie, ktorých povolenia boli oznámené alebo obnovené v súlade s článkami 20 a 23 nariadenia č. 1829/2003, ako sú odrody geneticky modifikovanej kukurice dotknuté vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2012, Pioneer Hi Bred Italia, C‑36/11, EU:C:2012:534, body 60, 67 a 68, ako aj uznesenie z 8. mája 2013, Fidenato, C‑542/12, neuverejnené, EU:C:2013:298, bod 23).

47

Cieľom preventívnych opatrení prijatých členskými štátmi v súlade s článkom 26a ods. 1 smernice 2001/18 musí byť zabrániť neúmyselnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch, aby sa výrobcom a spotrebiteľom umožnilo mať možnosť voľby medzi ekologickou výrobou, konvenčnou výrobou a výrobou používajúcou GMO. Cieľom týchto opatrení nemôže byť ochrana ľudského zdravia alebo životného prostredia. Ochrana týchto posledných uvedených cieľov je totiž zabezpečená harmonizovanými postupmi povoľovania zámerného uvoľňovania GMO, stanovenými smernicou 2001/18 a nariadením č. 1829/2003, ktoré podmieňujú udelenie týchto povolení posúdením rizík tohto uvoľnenia pre ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom uvedených opatrení je naproti tomu zachovať pluralitu plodín, a najmä v rámci možností koexistenciu medzi plodinami GMO na jednej strane a ekologickými a konvenčnými plodinami na druhej strane. Z toho vyplýva, že zahŕňajú zohľadnenie hospodárskych rizík, ktoré pre ekologických a konvenčných výrobcov predstavuje náhodná prítomnosť GMO v ich plodinách.

48

V dôsledku toho členský štát nie je oprávnený stanoviť, že pestovanie GMO povolené podľa nariadenia č. 1829/2003 podlieha vnútroštátnemu povoleniu založenému na dôvodoch ochrany zdravia alebo životného prostredia. Okrem toho článok 26a smernice 2001/18 môže zakladať obmedzenia a o to menej ani územne vymedzené zákazy iba prostredníctvom účinku opatrení na zabezpečenie koexistencie, ktoré boli riadne prijaté pri zachovaní ich účelu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Pioneer Hi Bred Italia, C‑36/11, EU:C:2012:534, body 69 a 75). Tento článok napokon bráni tomu, aby vnútroštátne konanie na vydanie povolenia na pestovanie GMO mohlo predstavovať opatrenie na zabezpečenie koexistencie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. mája 2013, Fidenato, C‑542/12, neuverejnené, EU:C:2013:298, bod 33).

49

Ako okrem iného vyplýva zo znenia článku 26a ods. 1 smernice 2001/18, opatrenia prijaté na zabránenie neúmyselnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch musia byť nevyhnutné. Táto požiadavka nevyhnutnosti, vykladaná z hľadiska zásady proporcionality, vyžaduje, aby členské štáty použili opatrenia, ktoré aj keď umožnia účinne dosiahnuť cieľ zabrániť neúmyselnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch tak, aby sa zachovala možnosť voľby pre spotrebiteľov a výrobcov, nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné, a čo najmenej zasahujú do cieľov a zásad stanovených touto smernicou. Na základe uplatnenia judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tejto zásady totiž platí, že ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2017, Komisia/Portugalsko, C‑126/15, EU:C:2017:504, bod 64 a citovanú judikatúru).

50

Napokon na to, aby sa posúdilo, či opatrenie na zabezpečenie koexistencie spĺňa tieto podmienky uplatnenia článku 26a ods. 1 smernice 2001/18, je vnútroštátny súd povinný zohľadniť usmernenia pripojené k odporúčaniu z 13. júla 2010, ktoré boli prijaté Komisiou na základe článku 26a ods. 2 tejto smernice.

51

Hoci je totiž pravda, že usmernenia takej povahy, ako sú usmernenia pripojené k odporúčaniu z 13. júla 2010, nemajú ako také záväzné účinky, nič to nemení na tom, že vnútroštátne súdy sú povinné ich zohľadniť na účely riešenia sporov, ktoré im boli predložené, najmä ak môžu objasniť výklad ustanovení práva Únie, ktoré sa vykonajú vnútroštátnymi ustanoveniami, alebo keď je ich cieľom spresniť ustanovenia práva Únie záväznej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2014, Baltlanta, C‑410/13, EU:C:2014:2134, bod 64 a citovanú judikatúru).

52

Usmernenia pripojené k odporúčaniu z 13. júla 2010 pritom v bode 2 uvádzajú všeobecné zásady na vypracovanie opatrení členskými štátmi na zabezpečenie koexistencie a spresňujú tak článok 26a ods. 1 smernice 2001/18.

53

V prejednávanej veci bude vnútroštátnemu súdu prislúchať posúdiť, či zákaz pestovať geneticky modifikovanú kukuricu na celom území regiónu FJB, stanovený v článku 2.1 regionálneho zákona č. 5/2011, skutočne sleduje cieľ zaručiť spotrebiteľom a výrobcom možnosť voľby medzi produkciou geneticky modifikovanej kukurice a biologickou alebo konvenčnou produkciou kukurice.

54

Tento súd tiež bude musieť vzhľadom na tvrdenia uvedené účastníkmi konania vo veci samej posúdiť, či je tento zákaz nevyhnutný a primeraný na dosiahnutie tohto cieľa. V rámci toho bude musieť najmä zohľadniť všeobecné zásady uvedené v bodoch 2.2, 2.3 a 2.4 usmernení pripojených k odporúčaniu z 13. júla 2010, ktoré stanovujú relevantné okolnosti na vymedzenie obsahu požadovaného opatrenia, aby sa zachovala možnosť výberu pre výrobcov a spotrebiteľov medzi plodinami s GMO a plodinami bez GMO.

55

Medzi tieto faktory patrí úroveň zmiešania, ktorá sa má dosiahnuť vnútroštátnymi opatreniami na zabezpečenie koexistencie, uvedená v bode 2.3 týchto usmernení, ktorá závisí od regionálnych a národných osobitostí a osobitných miestnych potrieb typov konvenčných, ekologických a iných druhov plodín a produkcie, ale aj dostupných poznatkov o pravdepodobnosti zmiešania medzi plodinami s GMO a plodinami bez GMO, ako aj od zdrojov týchto neúmyselných zmiešaní. V tejto súvislosti sa stupeň zmiešania medzi týmito plodinami v súlade s bodom 2.4 uvedených usmernení môže líšiť v závislosti od rôznych parametrov, ako sú klimatické podmienky, topografia, skladba plodín a systém striedania alebo štruktúra poľnohospodárskych podnikov vrátane okolitých štruktúr.

56

Preskúmanie proporcionality zákazu pestovať geneticky modifikovanú kukuricu, o ktorý ide vo veci samej, na celom území regiónu FJB s cieľom zabezpečiť možnosť voľby pre pestovateľov a spotrebiteľov bude musieť zohľadniť úroveň náhodnej prítomnosti geneticky modifikovanej kukurice, ktorá sa má dosiahnuť, ako aj pravdepodobnosť zmiešania tejto geneticky modifikovanej kukurice s kukuricou pestovanou ekologickým alebo tradičným spôsobom.

57

Toto zohľadnenie bude zahŕňať najmä vymedzenie stupňa čistoty, ktorý sa má dosiahnuť, vzhľadom na hospodársky dosah vyplývajúci z náhodnej prítomnosti geneticky modifikovanej kukurice v konvenčných alebo ekologických plodinách. V tejto súvislosti bude treba najmä posúdiť hospodárske dôsledky prekročenia prahu označovania v súlade s bodmi 2.3.1 až 2.3.3 usmernení pripojených k odporúčaniu z 13. júla 2010.

58

Okrem toho bude potrebné zohľadniť zdroje rizika zmiešania, ako aj účinnosť metód oddeľovania plodín, ktorá sa musí posúdiť okrem iného vzhľadom na geografické a klimatické obmedzenia a charakteristiky regiónu FJB a spôsoby pestovania, ktoré sa v ňom používajú. Ako je uvedené v bode 2.2 týchto usmernení, týmito charakteristikami sú najmä tvar a veľkosť polí v tomto regióne, roztrieštenosť a zemepisné rozloženie polí patriacich jednotlivým poľnohospodárskym podnikom a postupy riadenia poľnohospodárskych podnikov v uvedenom regióne. Okrem toho, ako stanovuje bod 2.4 uvedených usmernení, tento zákaz sa musí zakladať na tom, že orgány, ktoré ho prijali, preukázali, že pre región FJB nepostačujú iné opatrenia na dosiahnutie dostatočnej úrovne čistoty.

59

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 26a smernice 2001/18 v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu opatreniu, ktoré na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v ostatných výrobkoch zakazuje pestovať na území regiónu dotknutého členského štátu GMO povolené v zmysle nariadenia č. 1829/2003, pod podmienkou, že toto opatrenie umožňuje dosiahnuť cieľ zaručiť výrobcom a spotrebiteľom možnosť voľby medzi výrobkami z geneticky modifikovaných plodín a výrobkami z ekologických alebo konvenčných plodín a že vzhľadom na osobitné vlastnosti pestovania uvedených plodín na tomto území je uvedené opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa a je k nemu primerané.

60

Vzhľadom na obsah prvej otázky treba druhú otázku chápať tak, že sa týka toho, či v prípade, ak vnútroštátne opatrenie zakazuje na území regiónu dotknutého členského štátu pestovanie GMO povolených v zmysle nariadenia č. 1829/2003 v súlade s článkom 26a smernice 2001/18 v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010, je nevyhnutné navyše samostatne overiť, či je toto opatrenie v súlade s článkami 34 až 36 ZFEÚ.

61

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, sa musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia a nie s ohľadom na primárne právo (rozsudok z 1. júla 2014, Ålands Vindkraft, C‑573/12, EU:C:2014:2037, bod 57 a citovaná judikatúra).

62

V tejto súvislosti treba poznamenať, že smernica 2001/18 a nariadenie č. 1829/2003 podriaďujú uvádzanie GMO na trh prostredníctvom výrobku, potraviny alebo krmiva režimu predchádzajúceho povolenia stanoveného na úrovni Únie.

63

Článok 4 ods. 2 a 5 a článok 16 ods. 2 a 5 nariadenia č. 1829/2003 tak stanovujú, že na jednej strane GMO určené na ľudskú spotrebu alebo pre potravinu, a na druhej strane GMO určené na kŕmenie zvierat, krmivá obsahujúce GMO alebo pozostávajúce z GMO, alebo krmivá vyrobené z GMO môžu byť uvedené na trh bez povolenia, ktoré bolo vydané, odmietnuté, zmenené, pozastavené alebo odvolané, len vtedy, ak je to z dôvodov uvedených v tomto nariadení a v súlade s postupmi, ktoré upravuje.

64

Okrem toho článok 4 smernice 2001/18 stanovuje, že GMO sa môžu zámerne uvoľniť do životného prostredia alebo uviesť na trh iba na základe konaní na vydanie povolení uvedených v tejto smernici. Článok 22 uvedenej smernice výslovne uvádza, že členské štáty nesmú zakázať, obmedziť alebo brániť umiestňovaniu na trh GMO ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tej istej smernice.

65

Napokon výnimky z tohto zákazu, ktoré vytvárajú ochranná doložka uvedená v článku 23 smernice 2001/18 a možnosť prijať opatrenia na zabezpečenie koexistencie stanovená v článku 26a tejto smernice, sú presne ohraničené, a preto nemôžu spochybniť skutočnosť, že podmienky uvedenia GMO na trh sú v podstate jednotne upravené na úrovni Únie.

66

Preto treba usudzovať, že smernicou 2001/18 a nariadením č. 1829/2003 sa pristúpilo k harmonizácii podmienok uvádzania GMO na trh prostredníctvom výrobkov, potravín alebo krmív. Akékoľvek vnútroštátne opatrenie zakazujúce pestovanie a uvádzanie GMO na trh sa preto musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto právneho rámca, a nie vzhľadom na články 34 až 36 ZFEÚ.

67

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že ak vnútroštátne opatrenie zakazuje na území regiónu dotknutého členského štátu pestovanie GMO povolených v zmysle nariadenia č. 1829/2003 v súlade s článkom 26a smernice 2001/18 v spojení s nariadením č. 1829/2003 a odporúčaním z 13. júla 2010, nie je nevyhnutné navyše samostatne overiť, či je toto opatrenie v súlade s článkami 34 až 36 ZFEÚ.

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: