1.

Podľa článku 194 ods. 1 písm. c) ZFEÚ sleduje politika Únie v oblasti energetiky v duchu solidarity medzi členskými štátmi cieľ vývoja obnoviteľných zdrojov energie ( 2 ). Výzvy tohto rozsiahleho vývoja, najmä v súčasnom geopolitickom kontexte, sú zdôraznené v odôvodnení 1 smernice 2009/28/ES ( 3 ), v ktorom sa spomína znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci boja proti otepľovaniu klímy, podpora bezpečnosti dodávok energie, technologického rozvoja a inovácií, ako aj poskytovanie príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj. ( 4 )

2.

V tejto veci sa návrh na začatie prejudiciálneho konania týka pojmu „zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 a rozsahu, v akom sa na takéto zariadenie vzťahuje uprednostnenie pri dodávkach do elektrizačnej sústavy. Presnejšie povedané, Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) chce zistiť, či a v akom rozsahu by sa na zariadenie, ktoré vyrába elektrickú energiu tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu, mal tento prednostný prístup vzťahovať.

3.

Návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou EEW Energy from Waste Großräschen GmbH (ďalej len „EEW“), ktorá prevádzkuje zariadenie na tepelné spracovanie odpadu, a prevádzkovateľom prenosovej sústavy MNG Mitteldeutsche Netzgesellschaft Strom GmbH (ďalej len „MNG Strom“), ktorý sa týka nároku spoločnosti EEW na náhradu škody vyplývajúcej zo zníženia dodávok do sústavy z dôvodu preťaženia. Spoločnosť 50 Hertz Transmission GmbH (ďalej len „50 Hertz“), prevádzkovateľ prenosovej sústavy nadradenej sústave spoločnosti MNG Strom, sa zúčastnila na konaní vo veci samej ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov spoločnosti MNG Strom.

4.

V článku 2 smernice 2001/77/ES ( 5 ) s názvom „Definície“ sa uvádza:

„Na účely tejto smernice sa uplatnia tieto definície:

…“

5.

Podľa odôvodnení 1, 11, 25, 60 a 61 smernice 2009/28:

…

…

…

6.

V článku 1 smernice 2009/28 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ sa uvádza:

„Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej záväzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov, informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizačnej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. …“

7.

V článku 2 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ sa stanovuje toto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici [2003/54].

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

…

…“

8.

V článku 5 smernice 2009/28 s názvom „Výpočet podielu energie [vyrobenej – neoficiálny preklad] z obnoviteľných zdrojov“ sa v odsekoch 1 a 3 uvádza:

„1.   Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:

…

3.   Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny [vyrobenej – neoficiálny preklad] z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

…“

9.

V článku 15 uvedenej smernice s názvom „Potvrdenia o pôvode elektriny a tepla a chladu [vyrobenej – neoficiálny preklad] z obnoviteľných zdrojov energie“ znie odsek 1 takto:

„Na účely preukázania podielu alebo množstva energie [vyrobenej – neoficiálny preklad] z obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe dodávateľa koncovému spotrebiteľovi podľa článku 3 ods. 6 smernice [2003/54], štáty zabezpečia, aby pôvod elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo možné zaručiť v zmysle tejto smernice v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.“

10.

V článku 16 smernice 2009/28 s názvom „Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka“ sa v odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na rozvoj infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy a prepravnej a distribučnej siete, inteligentných sietí, zariadení na skladovanie energie a elektrizačnej sústavy s cieľom umožniť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy vrátane spojovacích vedení medzi členskými štátmi, a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a prispôsobiť ju ďalšiemu rozvoju výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty prijmú aj vhodné opatrenia na urýchlenie schvaľovacích postupov pre výstavbu infraštruktúry sústav a sietí a na koordináciu tohto schvaľovania s administratívnymi a plánovacími postupmi.

2.   S výhradou požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi:

11.

V § 3 s názvom „Vymedzenie pojmov“ sa v Erneuerbare‑Energien‑Gesetz (zákon o obnoviteľných zdrojoch energie) (ďalej len „EEG“) z 25. októbra 2008, v znení účinnom od 1. januára 2012 do 31. júla 2014 (ďalej len „EEG 2012“) ( 7 ), uvádza:

„V zmysle tohto zákona je

…

…“

12.

V § 8 uvedeného zákona s názvom „Nákup, prenos a distribúcia“ sa v odseku 1 stanovuje toto:

„Prevádzkovatelia sústavy sú s výhradou § 11 povinní celkovú ponúknutú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie bezodkladne a prednostne nakúpiť, preniesť a distribuovať. …“

13.

V § 11 uvedeného zákona s názvom „Riadenie zásobovania“ sa v odseku 1 uvádza:

„Prevádzkovatelia sústavy sú… výnimočne oprávnení regulovať zariadenia, ktoré sú priamo alebo nepriamo pripojené do ich sústavy…, pokiaľ:

…“

14.

V § 12 toho istého zákona s názvom „Mimoriadne ustanovenia“ znie odsek 1 takto:

„Ak sa zásobovanie elektrinou zo zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie… z dôvodu preťaženia siete v zmysle § 11 ods. 1 zníži, prevádzkovatelia, ktorí sú dotknutí opatrením…, sa odškodnia vo výške 95 % z ušlého príjmu vrátane dodatočných nákladov a po odpočítaní ušetrených nákladov. …“

15.

V § 16 EEG 2012 s názvom „Nárok na náhradu“ sa v odseku 1 uvádza:

„Prevádzkovatelia sústavy musia prevádzkovateľom zariadení nahradiť elektrinu zo zariadení, ktoré používajú výlučne obnoviteľné zdroje energie aspoň podľa § 18 až 33. …“

16.

Tieto ustanovenia EEG 2012 v podstate zodpovedajú ustanoveniam EEG v znení účinnom od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 ( 8 ), ako aj ustanoveniam EEG v znení účinnom od 1. augusta 2014 do 31. decembra 2016 ( 9 ).

17.

EEW prevádzkuje zariadenie na tepelné spracovanie odpadu, ktorým vyrába elektrinu a teplo (ďalej len „predmetné zariadenie“). To využíva takmer výlučne priemyselný a komunálny odpad, ktorý sa pred spaľovaním mieša a obsahuje biologicky rozložiteľnú frakciu, ktorej veľkosť sa mení a podľa tvrdení spoločnosti EEW nepresahuje 50 %. Predmetná elektráreň dodáva časť vyrobenej elektriny do distribučnej siete spoločnosti MNG Strom, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o pripojení a nákupe.

18.

V rokoch 2011 až 2016 MNG Strom niekoľkokrát vyzvala EEW v rámci riadenia bezpečnosti siete na dočasné obmedzenie dodávky elektriny z dôvodu preťaženia siete. EEW si preto voči spoločnosti MNG Strom uplatňuje náhradu škody vo výške 2,24 milióna eur, pričom sa opiera okrem iného o právnu úpravu o odstránení neprimeraných tvrdostí podľa EEG v znení účinnom medzi 1. januárom 2011 a 31. decembrom 2016 vrátane § 12 ods. 1 EEG 2012.

19.

Odvolací súd zamietol nárok spoločnosti EEW na náhradu škody z toho dôvodu, že elektrina vyrobená v predmetnom zariadení sa nezískavala výlučne z obnoviteľných zdrojov energie.

20.

EEW podala proti rozsudku odvolacieho súdu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), vnútroštátny súd. Uvedený súd konštatuje, že výsledok sporu, ktorý má rozsúdiť, závisí od odpovede na otázku, či sa predmetné zariadenie má považovať za „zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle § 12 ods. 1 EEG 2012. Podľa uvedeného súdu nie je uplatnenie tohto ustanovenia vylúčené preto, lebo predmetné zariadenie nevyrába elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie.

21.

Uvedený súd v tejto súvislosti pripomína, že EEG sa vo svojej prvej verzii, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2000, zameriaval na elektrinu vyrábanú v zariadeniach využívajúcich výlučne obnoviteľné zdroje energie. V rámci prebratia smernice 2001/77 do nemeckého práva, a najmä jej článku 2 písm. c), sa však v priebehu roka 2004 pôsobnosť EEG rozšírila tak, že zahŕňa tú časť elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj konvenčné zdroje energie.

22.

Zo znenia ustanovení o odstránení neprimeraných tvrdostí v § 12 EEG 2012 a zo systematického kontextu tohto zákona vyplýva, že tieto ustanovenia, ktoré boli do EEG prvýkrát zavedené v roku 2009, sa vzťahujú aj na zariadenia, ktoré nevyužívajú výlučne obnoviteľné zdroje energie. Pokiaľ sa teda v zariadení vyrába elektrina z obnoviteľných zdrojov energie, ktorou sa podľa EEG prednostne zásobuje elektrizačná sústava, zníženie alebo prerušenie nákupu elektriny prevádzkovateľom sústavy v rámci riadenia zásobovania zakladá povinnosť odškodnenia podľa uvedených ustanovení o odstránení neprimeraných tvrdostí.

23.

Vnútroštátny súd uvádza, že nemecký zákonodarca sa síce rozhodol postupovať podľa práva Únie a odchýliť sa od pravidla, podľa ktorého sa zohľadňuje len elektrina získaná výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, je však sporné, či sa podľa nemeckého práva každé zariadenie vyrábajúce elektrinu, ktoré využíva akokoľvek malý podiel obnoviteľných zdrojov energie, má považovať za „zariadenie“ v zmysle § 3 bodu 1 EEG 2012, a tak sa na toto zariadenie uplatňuje prednosť v oblasti pripojenia do elektrizačnej sústavy a dodávok do nej. V tejto súvislosti by sa príslušné ustanovenia nemeckého práva mali vykladať v súlade s pojmom „elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2001/77. V tomto ustanovení sa odkazuje na „hybridné zariadenie“, tento pojem ale nebol v tejto smernici vymedzený a ani nie je jednoznačný. V technickom jazyku sa pojem „hybridné zariadenie“ vo všeobecnosti používa na označenie zariadenia, ktoré na výrobu energie využíva viaceré rôzne technológie, napríklad slnečnú energiu a plyn. V prípade takéhoto chápania pojem „hybridné zariadenia“ také zariadenia, ktoré používajú zmiešané rôzne – obnoviteľné a konvenčné – zdroje energie v tom istom procese výroby elektriny, nezahŕňal. To by potom platilo vtedy, keď sa rôzne zdroje energie zmiešajú tesne pred využitím na účely výroby elektriny, ale aj vtedy, keď sa v zariadení vyrábajúcom elektrinu používajú obnoviteľné a fosílne zdroje energie v už existujúcej nepredikovateľnej a neovplyvniteľnej zmesi, ako to je v predmetnom zariadení.

24.

Uvedený súd však uviedol, že v článku 2 písm. a) smernice 2001/77 sa vymedzuje pojem „biomasa“ ako obnoviteľný zdroj energie a v článku 2 písm. b) tejto smernice sa uvádza, že zahŕňa aj „biologicky rozložiteľné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu“. Tieto ustanovenia by mohli znamenať, že elektrina vyrobená spaľovaním týchto biologicky rozložiteľných frakcií sa má považovať za energiu z obnoviteľných zdrojov energie a takéto zariadenia vyrábajúce energiu sa v nemeckom práve majú považovať za „zariadenia“ v zmysle EEG a majú mať prednostný prístup do elektrizačnej sústavy.

25.

Uvedený súd poznamenáva, že keďže smernicu 2001/77 nahradila smernica 2009/28, ktorá je uplatniteľná na konanie vo veci samej, ( 10 ) nemecké právo sa musí vykladať v súlade s druhou uvedenou smernicou. Ten istý súd uvádza, že so zreteľom na právo Únie sa prikláňa k výkladu ustanovení EEG o prednosti pri dodávaní elektriny do sústavy v tom zmysle, že sa na zariadenia, ktoré nepoužívajú výlučne obnoviteľné zdroje energie, majú uplatniť len vtedy, ak sa v nich používajú obnoviteľné a konvenčné zdroje energie v oddelených systémoch. Na zariadenia, v ktorých sa, ako je to v prípade získavania elektriny spaľovaním odpadu, používa vopred existujúca nepredikovateľná a neovplyvniteľná zmes obnoviteľných a konvenčných zdrojov energie, by sa však úprava o odstránení neprimeraných tvrdostí podľa § 12 ods. 1 EEG 2012 mala v každom prípade uplatniť len vtedy, keď podiel obnoviteľných zdrojov energie v priemere prevyšuje podiel konvenčných zdrojov energie. Toto chápanie by v predmetnom spore vo veci samej malo za následok, že EEW nemá žiaden nárok na náhradu škody podľa ustanovení o odstránení neprimeraných tvrdostí zákona, keďže predmetné zariadenie používa vopred zmiešané zdroje energie s rôznymi podielmi, pričom podľa tvrdení spoločnosti EEW podiel obnoviteľných zdrojov energie neprevažuje.

26.

Vnútroštátny súd dodáva, že ak sa má článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že sa týka zariadení, v ktorých podiel obnoviteľných zdrojov energie neprevažuje, vzniká otázka, či existuje prah, pod ktorým sa zariadenie, ktoré vyrába elektrinu z takýchto zdrojov energie, v zmysle tohto ustanovenia už nemôže považovať za zariadenie, ktoré používa obnoviteľné zdroje energie.

27.

Uvedený súd sa napokon pýta, či sa v prípade, že sa na elektrinu, ktorá bola vyrobená len čiastočne z biologicky rozložiteľného odpadu, vzťahuje prioritný prístup do elektrizačnej sústavy, môže uplatniť právna myšlienka z článku 5 ods. 3 druhého pododseku smernice 2009/28, podľa ktorej sa v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné aj konvenčné zdroje, zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Táto otázka by bola dôležitá na určenie toho, či sa nárok na odškodnenie podľa úpravy o odstránení neprimeraných tvrdostí uvedenej v § 12 ods. 1 EEG 2012 vzťahuje na ušlý zisk za celkovú elektrinu, ktorá sa vyrába v zariadení, alebo len na tú časť elektriny, ktorá sa vyrába z biologicky rozložiteľnej frakcie zmiešaného odpadu.

28.

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29.

Písomné pripomienky predložili EEW, MNG Strom, 50 Hertz a Európska komisia. Títo účastníci konania tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. septembra 2022.

30.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy, ktorý majú zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, sa má priznať nielen zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, v ktorých sa elektrina získava tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu.

31.

Podľa článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka národnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií.

32.

Konštatujem, že toto ustanovenie má riešiť skutočnosť, že z technického hľadiska majú elektrizačné prenosové a distribučné sústavy prirodzene obmedzenú prenosovú kapacitu a nemusia byť schopné prenášať všetku elektrinu, ktorú vyrobia, alebo môžu vyrobiť zariadenia, ktoré sú do nich zapojené, s prihliadnutím na spotrebu. ( 11 ) Za týchto okolností sa normotvorca Únie rozhodol uprednostňovať tie zariadenia vyrábajúce elektrinu, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že hoci článok 32 ods. 2 smernice 2009/72/ES ( 12 ) stanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup do svojej sústavy, ak mu chýba potrebná kapacita, pod podmienkou, že náležite odôvodní toto odmietnutie, táto možnosť odmietnuť prístup do sústavy sa posudzuje v závislosti od konkrétneho prípadu a neumožňuje členským štátom stanoviť takéto výnimky všeobecným spôsobom bez toho, aby sa konkrétne posúdila technická nespôsobilosť sústavy vyhovieť žiadosti tretej strany o prístup v prípade každého konkrétneho prevádzkovateľa. ( 13 )

33.

Pokiaľ ide o prvú položenú otázku, je potrebné určiť význam pojmu „zariadenie vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie“ uvedeného v článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28, aby sa zistilo, či sa tento pojem vzťahuje na zariadenie, v ktorom sa elektrická energia získava tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu. Ak to tak je, musí mať toto zariadenie prednostný prístup do elektrizačnej sústavy stanovený týmto ustanovením, a ak mu prevádzkovateľ distribučnej sústavy tento prístup odmietne, mohlo by získať finančnú náhradu, ako sa uvádza v odôvodnení 61 uvedenej smernice.

34.

Pojem „zariadenie vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie“ nie je v smernici 2009/28 vymedzený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie daného ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 14 )

35.

V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že znenie článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28, ktoré sa týka len zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, samo osebe neumožňuje určiť, či sa toto ustanovenie týka zariadení, v ktorých sa elektrická energia získava tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho podiel biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu.

36.

Po druhé, pokiaľ ide o kontext tohto ustanovenia, ako vnútroštátny súd zdôraznil, podľa článku 2 písm. c) smernice 2001/77 „elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie“ znamená „elektrickú energiu vyrábanú zariadeniami, ktoré využívajú výlučne obnoviteľné zdroje energie, ako aj časť elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj konvenčné zdroje energie“ ( 15 ). Táto smernica však v čase, keď sa udiali skutkové okolnosti vo veci samej, už nebola účinná. V článku 2 písm. a) smernice 2009/28 je „energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie“ vymedzená ako „energia vyrobená z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyn“. Preto, ako vo svojich písomných pripomienkach uviedla 50 Hertz, v rámci konania vo veci samej klasifikácia „elektriny z obnoviteľných zdrojov“ už nezávisí od zariadenia, v ktorom bola elektrina vyrobená, ale len od použitých zdrojov energie.

37.

V článku 2 písm. a) smernice 2009/28 sa uvádza, že energia z biomasy ( 16 ) sa považuje za energiu získanú z obnoviteľných zdrojov. Podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 písm. e) uvedenej smernice pritom biomasa zahŕňa aj „biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu“. Z týchto ustanovení vyplýva, že energia získaná tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu sa musí, pokiaľ ide o túto frakciu, považovať za energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov.

38.

V prejednávanej veci z uznesenia o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v predmetnom zariadení sa spracúva zmesový odpad obsahujúci frakciu komunálneho a priemyselného biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý tak predstavuje biomasu v zmysle článku 2 písm. e) uvedenej smernice. ( 17 )

39.

Okrem toho sa v článku 5 ods. 3 smernice 2009/28 uvádza, že v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Preto uvedená smernica zo svojej pôsobnosti v zásade nevylučuje zariadenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie čiastočne.

40.

Po tretie, pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 2009/28, ako vyplýva z jej článku 1, je týmto cieľom stanoviť spoločný rámec presadzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie predovšetkým stanovením záväzných národných cieľov pre celkový podiel energie z takýchto zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe. ( 18 ) V tomto zmysle sa v článku 16 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa prijímali vhodné prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho sa v odôvodnení 60 uvedenej smernice uvádza, že ak sa elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpečí, že všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. V odôvodnení 61 tej istej smernice sa uvádza, že si však jej ciele vyžadujú trvalé zvyšovanie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy.

41.

Okrem toho konštatujem, že podľa judikatúry Súdneho dvora má garantovaný prístup upravený v článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 za cieľ integrovať obnoviteľné zdroje energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom zabezpečenia prístupu do sústav pre všetku elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, čo umožňuje využiť maximálne množstvo elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie. ( 19 )

42.

Cieľom smernice 2009/28 je teda dosiahnuť čo najväčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Ak by sa teda neuprednostňovali zariadenia, v ktorých sa elektrická energia získava tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného odpadu, viedlo by k strate tohto podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, keď prevádzkovateľ distribučnej sústavy odmietne príslušnému výrobcovi elektrickej energie prístup do svojej sústavy z dôvodu preťaženia.

43.

Navrhujem preto, aby odpoveď na prvú otázku znela, že článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 sa má vykladať v tom zmysle, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy, ktorú majú zariadenia na výrobu elektrickej energie využívajúce obnoviteľné zdroje energie, sa má priznať nielen zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, v ktorých sa elektrina získava tepelným spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu.

44.

Svojou druhou až piatou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že zariadenie vyrábajúce elektrinu má prednostný prístup do elektrizačnej sústavy len pre elektrinu vyrobenú z použitej biologicky rozložiteľnej frakcie priemyselného a komunálneho odpadu, a ak áno, ako sa má tento prednostný prístup uplatňovať.

45.

Ako bolo uvedené v odpovedi na prvú otázku, z článku 2 písm. a) a e) smernice 2009/28 vyplýva, že energia získaná z biomasy predstavuje energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, ale pokiaľ ide o priemyselný a komunálny odpad, zohľadňuje sa len jeho biologicky rozložiteľná frakcia. Z toho vyplýva, že zariadenie vyrábajúce elektrinu má na základe článku 16 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice prednostný prístup do elektrizačnej sústavy len pre elektrickú energiu vyrobenú z tejto biologicky rozložiteľnej frakcie odpadu, a nie z frakcie odpadu tvorenej konvenčným odpadom.

46.

Rovnako Súdny dvor v súvislosti s článkom 16 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice uviedol, že toto ustanovenie síce odkazuje na možnosť zriadiť „zaručený prístup“ do sústavy pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, ale týka sa to len „zelenej“ elektriny, a preto toto ustanovenie nemôže slúžiť ako právny základ pre vnútroštátne ustanovenia o zaručenom prístupe pre zariadenia vyrábajúce energiu z neobnoviteľných zdrojov. ( 20 ) Takýto výklad možno analogicky uplatniť na prednostný prístup do sústavy uvedený v článku 16 ods. 2 písm. c) tej istej smernice.

47.

Vzhľadom na svoje znenie toto ustanovenie stanovuje takýto prednostný prístup pre zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie bez stanovenia minimálneho podielu obnoviteľných zdrojov energie, ak takéto zariadenia využívajú súčasne obnoviteľné aj konvenčné zdroje energie. Inými slovami, prednostné dodávky elektriny do sústavy podľa tohto ustanovenia nezávisia od veľkosti frakcie biologicky rozložiteľného odpadu použitého na výrobu elektriny, keďže frakcia konvenčného odpadu nehrá pri tejto prednosti žiadnu úlohu. Neexistuje teda žiaden prah, pod ktorým sa na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie neuplatňuje prednostný prístup do sústavy. ( 21 )

48.

Keďže zariadenie na výrobu elektriny má prednostný prístup do sústavy len pre elektrinu vyrobenú z tejto biologicky rozložiteľnej frakcie, vnútroštátny súd sa pýta, s odkazom na článok 5 ods. 3 druhý pododsek smernice 2009/28, ako sa má tento prednostný prístup uplatňovať.

49.

V tejto súvislosti poznamenávam, že z právneho hľadiska z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že normotvorca Únie rozhodne nechcel úplne harmonizovať vnútroštátne systémy podpory výroby zelenej energie, pričom vychádzal z konštatovania, že členské štáty uplatňujú odlišné systémy podpory, a zo zásady, že treba zabezpečiť ich riadne fungovanie, aby sa zachovala dôvera investorov, a umožniť týmto štátom určiť účinné vnútroštátne opatrenie na dosiahnutie záväzných celkových národných cieľov, ktoré im ukladá uvedená smernica. ( 22 ) Podľa môjho názoru možno rovnakú argumentáciu uplatniť na vykonávanie článku 16 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice. Preto by sa malo vziať na vedomie, že členské štáty majú široký manévrovací priestor na uplatnenie prednostného prístupu do elektrizačnej sústavy pre zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie.

50.

MNG Strom navyše z technického hľadiska vysvetlila, že prevádzkovateľ elektrizačnej prenosovej sústavy v reálnom čase nevie, aký podiel biologicky rozložiteľného odpadu zariadenie vyrábajúce elektrinu využíva, keď rozhoduje o poradí odstavenia zariadení, keďže ani samotní prevádzkovatelia týchto zariadení v jednotlivom okamihu nevedia, aká časť energie sa vyrába z obnoviteľných zdrojov. 50 Hertz zdôraznila, že rozhodnutie o uprednostnení je núdzové opatrenie, ktoré sa prijíma takmer okamžite a má dôsledky pre nadväzujúcich prevádzkovateľov, čo znamená, že kritériá uprednostnenia musia umožniť poskytnúť prevádzkovateľovi sústavy konkrétne usmernenia. Okrem toho Komisia uviedla, že v niektorých prípadoch môže byť technicky nemožné uplatniť prednostný prístup do sústavy len na časť elektriny vyrobenej v danom zariadení, v tomto prípade na časť získanú z obnoviteľných zdrojov energie.

51.

V tomto právnom a technickom kontexte sa domnievam, že Súdnemu dvoru neprináleží podrobne uvádzať, ako sa má prednostný prístup do elektrizačnej sústavy uplatňovať, keďže táto úloha v súlade so znením článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 prináleží členským štátom, ktoré najlepšie poznajú osobitosti vnútroštátnej elektrizačnej prenosovej sústavy. ( 23 ) MNG Strom na vypočutí uviedla, že v Nemecku existujú usmernenia pre riadenie elektrizačnej prenosovej sústavy, ktorých cieľom je zaistiť spoľahlivosť a bezpečnosť tejto sústavy a v ktorých sa stanovuje, v akom poradí sa majú zariadenia odpájať, aby sa znížilo fyzické preťaženie tejto sústavy.

52.

So zreteľom na písomné pripomienky zainteresovaných strán a diskusiu na pojednávaní však Súdny dvor je oprávnený poskytnúť usmernenia vyplývajúce z ustanovení smernice 2009/28, pokiaľ ide o faktory, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri uplatňovaní prednostného prístupu do elektrizačnej sústavy.

53.

V tomto smere po prvé z ustanovení článku 16 ods. 2 písm. c) tejto smernice vyplýva, že prednostný prístup sa musí zaviesť, pokiaľ to bezpečná prevádzka vnútroštátnej elektrizačnej sústavy umožňuje. V tejto súvislosti, ako sa uvádza v odôvodnení 60 uvedenej smernice, sa požiadavky súvisiace so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a s riadením sústavy môžu líšiť v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpečnej prevádzky.

54.

Po druhé z článku 16 ods. 2 písm. c) tej istej smernice tiež vyplýva, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy sa musí udeľovať na základe transparentných a nediskriminačných kritérií, čo znamená, že musia byť jednoznačné, členskými štátmi vopred oznámené a že ich uplatňovanie musí byť predvídateľné pre všetky dotknuté strany.

55.

Po tretie z cieľov smernice 2009/28 vyplýva, že členské štáty musia v oblasti prístupu do elektrizačnej sústavy v maximálnej miere uprednostňovať zariadenia, ktoré vyrábajú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov, čo znamená, že odmietnutie prístupu do sústavy pre tieto zariadenia musí byť poslednou možnosťou.

56.

Po štvrté, pokiaľ ide o zariadenia, v ktorých sa elektrická energia získava spracovaním zmesového odpadu obsahujúceho frakciu biologicky rozložiteľného odpadu, domnievam sa, že by sa mali zohľadniť, ak je táto frakcia stabilná v priebehu času, vypočítateľná a značná. V opačnom prípade hrozí riziko zneužitia, najmä ak je technicky nemožné uplatniť prednostný prístup do sústavy len na časť elektriny vyrobenej v zariadení a to sa teda takto uprednostňuje, hoci v praxi sa elektrina vyrába najmä z konvenčných zdrojov energie. Tak by to bolo napríklad vtedy, ak by sa podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v rôznych obdobiach výrazne menil s tým dôsledkom, že v niektorých obdobiach by bol nulový alebo veľmi nízky.

57.

Po piate EEW tvrdí, že počas obdobia, o ktoré ide vo veci samej, systematicky dostávala od Umweltbundesamt (Spolkový úrad pre životné prostredie, Nemecko) potvrdenia o pôvode uvedené v článku 15 smernice 2009/28, ktoré jej umožnili preukázať, že približne 50 % jej výroby elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov energie. Ako však vyplýva z článku 2 písm. j) uvedenej smernice „potvrdenie o pôvode“ je vymedzené ako elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému spotrebiteľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Preto sa toto potvrdenie vydáva retrospektívne a neumožňuje zistiť podiel týchto zdrojov energie v reálnom čase, t. j. v okamihu, keď prevádzkovateľ sústavy musí prijať rozhodnutie o dočasnom znížení dodávok z dôvodu preťaženia. ( 24 ) Preto podľa môjho názoru nemožno v súvislosti s určením kritérií pre prednostný prístup do elektrickej sústavy odkazovať na „potvrdenie o pôvode“ ako také.

58.

Po šieste sa vnútroštátny súd pýta, či na elektrinu, ktorá bola len čiastočne vyrobená z biologicky rozložiteľného odpadu, možno použiť právnu myšlienku z článku 5 ods. 3 druhého pododseku smernice 2009/28/ES. Pripomínam, že podľa tohto ustanovenia sa v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné aj konvenčné zdroje, zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie, a že na účely tohto výpočtu sa príspevok každého zdroja energie vypočítava na základe jeho energetického obsahu. So zreteľom na široký manévrovací priestor, ktorý členské štáty majú, sa domnievam, že keďže sa v uvedenej smernici neuvádza inak, možno na účely zavedenia prednostného prístupu do elektrizačnej sústavy odkazovať na jej článok 5 ods. 3 druhý pododsek. ( 25 ) V tejto súvislosti by sa nárok prevádzkovateľa zariadenia vyrábajúceho elektrinu na náhradu škody po odmietnutí prístupu do sústavy z dôvodu preťaženia vzťahoval len na tú časť elektriny, ktorá bola vyrobená z biologicky rozložiteľnej časti zmesi odpadu.

59.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem odpovedať na druhú až piatu prejudiciálnu otázku tak, že článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 sa má vykladať v tom zmysle, že zariadenie vyrábajúce elektrinu má prednostný prístup do sústavy len pre elektrinu vyrobenú z použitej biologicky rozložiteľnej frakcie priemyselného a komunálneho odpadu. Je na členských štátoch, aby v rozsahu, v akom to umožňuje bezpečné riadenie vnútroštátnej elektrizačnej sústavy, stanovili transparentné a nediskriminačné kritériá na určenie spôsobu, akým sa má tento prednostný prístup uplatňovať vo vzťahu k takémuto zariadeniu.

60.

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto: