1.

„Okamžite uvidíme dosah prejednávanej veci. Odpoveď na otázku o zlučiteľnosti režimu prestupov a klauzúl týkajúcich sa štátnej príslušnosti s právom Spoločenstva bude mať rozhodujúci vplyv na budúcnosť profesionálneho futbalu v Spoločenstve.“ To boli prvé slová, ktoré uviedol generálny advokát Lenz v úvodných poznámkach vo svojich návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Bosman, ktorý rozrušil svet futbalu ( 2 ).

2.

Približne o tridsať rokov neskôr návrh na začatie prejudiciálneho konania, tentokrát podaný zo Španielska, kladie otázky súvisiace so samotnou existenciou organizačnej štruktúry moderného futbalu. Prejednávanú vec vyvolal projekt vytvorenia Európskej Superligy (ďalej len „ESL“), novej európskej súťaže vo futbale, ktorý bol predmetom intenzívnej medializácie vzbudzujúcej vášnivé reakcie a komentáre tak zo strany „obyčajných“ fanúšikov, ako aj zo strany najvyšších politických inštancií na národnej a európskej úrovni. ( 3 ) Pokiaľ ide o túto vec, budúcnosť európskeho futbalu bude závisieť od odpovedí, ktoré dá Súdny dvor na otázky, ktoré v prvom rade súvisia s právom hospodárskej súťaže a v druhom rade so základnými slobodami.

3.

Tento návrh podal Juzgado de lo Mercantil n.o 17 de Madrid (Obchodný súd č. 17 Madrid, Španielsko) v rámci sporu medzi Medzinárodnou futbalovou federáciou (FIFA) a Úniou európskych futbalových zväzov (UEFA) na jednej strane a spoločnosťou European SuperLeague Company SL (ďalej len „ESLC“) na strane druhej, zameranou na organizovanie a komercializáciu novej európskej futbalovej súťaže, alternatívnej alebo konkurenčnej k tým, ktoré boli až doteraz organizované a komercializované týmito dvoma federáciami, týkajúceho sa verejných vyhlásení zo strany FIFA a UEFA, ktorými odmietli povoliť túto novú súťaž a upozornili na skutočnosť, že každý hráč alebo klub, ktorý sa zúčastní na uvedenej súťaži, bude vylúčený zo súťaží organizovaných FIFA a UEFA.

4.

Článok 22 stanov FIFA stanovuje:

„1.   Členské asociácie nachádzajúce sa na tom istom kontinente sú zoskupené v rámci nasledujúcich konfederácií uznaných FIFA:

…

…

2.   FIFA môže výnimočne povoliť konfederácii akceptovať za člena asociáciu, ktorá geograficky patrí k inému kontinentu a nie je pridružená ku konfederácii tohto kontinentu. V tom prípade sa vyžaduje stanovisko geograficky dotknutej konfederácie.

3.   Každá konfederácia má nasledujúce práva a povinnosti:

…

…“

5.

Článok 67 ods. 1 týchto stanov uvádza:

„FIFA, jej členské asociácie a konfederácie sú pôvodnými držiteľmi – bez obmedzenia obsahu, času, miesta alebo práva – všetkých práv vyplývajúcich zo súťaží a iných podujatí, patriacich do ich príslušnej právomoci…“

6.

Článok 68 ods. 1 týchto stanov uvádza:

„FIFA, členské asociácie a konfederácie sú jediné oprávnené povoliť vysielanie zápasov a podujatí patriacich do ich právomoci, najmä na audiovizuálnych nosičoch, a to bez obmedzenia miesta, obsahu, dátumu, techniky alebo práva.“

7.

Článok 71 týchto stanov uvádza:

„1.   Rada je oprávnená vydať každé nariadenie týkajúce sa organizácie medzinárodných súťaží a turnajov zahŕňajúcich reprezentačné tímy, ligy, kluby a/alebo improvizované tímy. Žiaden turnaj ani súťaž sa nemôže uskutočniť bez predchádzajúceho súhlasu FIFA, konfederácií a/alebo dotknutej členskej asociácie. Spôsoby sú upravené pravidlami medzinárodných turnajov.

2.   Rada môže prijať ustanovenia týkajúce sa týchto turnajov a súťaží.

3.   Rada určí kritériá týkajúce sa povolenia osobitných situácií, ktoré nie sú stanovené v pravidlách medzinárodných turnajov.

4.   S výnimkou povolenia v oblasti právomocí stanovených v pravidlách medzinárodných turnajov môže FIFA prijať konečné rozhodnutie týkajúce sa povolenia každého medzinárodného turnaja alebo medzinárodnej súťaže.“

8.

Článok 72 stanov FIFA uvádza:

„1.   Žiaden hráč alebo tím pridružený k členskej asociácii alebo k dočasne prijatému členovi konfederácie nemôže hrať v turnaji alebo byť v športovom vzťahu s iným hráčom alebo iným tímom, ktorý nie je pridružený k členskej asociácii alebo k dočasne prijatému členovi konfederácie, bez súhlasu FIFA.

2.   Členské asociácie a ich kluby nie sú oprávnené hrať na území inej členskej asociácie bez jej povolenia.“

9.

Článok 73 týchto stanov zakazuje asociáciám, ligám alebo klubom patriacim k členskej asociácii pridružiť sa k inej členskej asociácii alebo zúčastniť sa na súťažiach na jej území, okrem výnimočných okolností s výslovným súhlasom FIFA a (alebo) dotknutej/tých konfederácie/konfederácií.

10.

Podobne ako stanovy FIFA, články 49 až 51 stanov UEFA jej priznávajú monopol, pokiaľ ide o organizáciu medzinárodných súťaží v Európe a spôsobilosť zakázať, aby boli tieto súťaže organizované bez jej predchádzajúceho povolenia. Presnejšie, tieto články znejú takto:

„Článok 49 – Súťaže

1.   UEFA rozhoduje sama o organizovaní a zrušení medzinárodných súťaží v Európe, na ktorých sa zúčastňujú asociácie a/alebo ich kluby. Súťaže FIFA nie sú dotknuté týmto ustanovením.

…

3.   Medzinárodné zápasy, súťaže alebo turnaje, ktoré neorganizuje UEFA, ale ktoré prebiehajú na území UEFA, vyžadujú predchádzajúce povolenie FIFA a/alebo UEFA a/alebo príslušných členských asociácií, v súlade s pravidlami medzinárodných turnajov FIFA a s doplňujúcimi vykonávajúcimi ustanoveniami, ktoré prijal Výkonný výbor UEFA.

Článok 50 – Súťažné pravidlá

1.   Výkonný výbor stanoví pravidlá určujúce podmienky účasti a organizovania súťaží UEFA. Tieto pravidlá musia stanoviť jasné a transparentné verejné obstarávanie pre všetky súťaže UEFA, vrátane finále.

…

2.   Asociácie a ich kluby sa svojím zápisom zaväzujú dodržiavať stanovy, predpisy a iné rozhodnutia príslušných orgánov.

3.   Prijatie do súťaže UEFA môže byť odmietnuté s okamžitým účinkom každej asociácii alebo klubu priamo alebo nepriamo zapojených do činnosti, ktorá môže nezákonným spôsobom ovplyvniť výsledok zápasu na národnej alebo medzinárodnej úrovni, bez toho, aby boli dotknuté prípadné disciplinárne opatrenia.

Článok 51 – Zakázané vzťahy

1.   Zoskupenia alebo aliancie medzi členskými asociáciami UEFA alebo medzi ligami alebo klubmi priamo alebo nepriamo pridruženými k rôznym členským asociáciám UEFA nemôžu byť vytvorené bez povolenia UEFA.

2.   Členovia UEFA alebo ligy a kluby, ktoré sú k nim pridružené, nemôžu hrať ani organizovať zápasy mimo svojho vlastného územia bez povolenia členských asociácií.“

11.

FIFA, švajčiarsky súkromnoprávny subjekt, je výkonným orgánom svetového futbalu zameraným predovšetkým na podporu futbalu a organizovanie svojich medzinárodných súťaží. Je zložený z národných federácií a uznáva tiež existenciu regionálnych futbalových konfederácií – medzi ktorými je UEFA – ktoré však nie sú členmi FIFA. Pokiaľ ide o profesionálne futbalové kluby, sú nepriamymi členmi FIFA, v rozsahu, v akom sa na ne môžu vzťahovať disciplinárne opatrenia prijaté zo strany FIFA. Federácie, konfederácie a kluby podliehajú dodržiavaniu predpisov prijatých zo strany FIFA.

12.

UEFA je tiež švajčiarskym súkromnoprávnym subjektom, ktorý predstavuje riadiaci orgán futbalu na európskej úrovni. Základné úlohy tohto orgánu pozostávajú v monitorovaní a kontrole rozvoja futbalu vo všetkých jeho formách v rámci Európy. Národné ligy a európske kluby sú nepriamymi členmi UEFA, ktorá organizuje medzinárodné súťaže týchto klubov, ako aj národných tímov.

13.

V súlade s ich príslušnými stanovami majú FIFA a UEFA monopol, pokiaľ ide o schvaľovanie a organizovanie medzinárodných súťaží profesionálneho futbalu v Európe.

14.

ESLC je spoločnosťou založenou podľa španielskeho práva, ktorá má projekt zorganizovať prvý ročník európskej futbalovej súťaže existujúcej nezávisle od UEFA, s názvom ESL. Akcionármi tejto spoločnosti sú prestížne európske futbalové kluby. Jej model riadenia je založený na systéme účasti, ktorý je „polootvorený“, zoskupujúci na jednej strane dvanásť až pätnásť profesionálnych futbalových klubov so statusom trvalých členov a na druhej strane neurčitý počet profesionálnych futbalových klubov vybraných podľa určitého postupu, ktoré majú status „kvalifikovaných klubov“.

15.

Medzi odkladacími podmienkami, ktorým podlieha tento projekt, je uznanie ESL zo strany FIFA a/alebo UEFA ako novej súťaže zlučiteľnej s ich stanovami alebo, alternatívne, získanie právnej ochrany poskytnutej súdmi a/alebo správnymi orgánmi, ktorá umožní zakladajúcim klubom účasť v ESL pri súčasnom zachovaní ich účasti v ich príslušných národných ligách, súťažiach a turnajoch.

16.

FIFA a UEFA vydali v nadväznosti na oznámenie vytvorenia ESL spoločné vyhlásenie, a to 21. januára 2021, v ktorom odmietli uznať tento nový subjekt a upozornili na to, že každý hráč alebo klub, ktorý sa zúčastní na tejto novej súťaži, bude vylúčený zo súťaží organizovaných FIFA a jej konfederáciami. Ďalšou tlačovou správou z 18. apríla 2021 bolo toto vyhlásenie schválené UEFA a ostatnými národnými federáciami, s pripomenutím možnosti prijať disciplinárne opatrenia voči účastníkom ESL. Tieto disciplinárne opatrenia by viedli najmä k vylúčeniu klubov a hráčov zúčastňujúcich sa na ESL z niektorých veľkých európskych a svetových súťaží.

17.

Juzgado de lo Mercantil n.o 17 de Madrid (Obchodný súd č. 17 Madrid), vnútroštátny súd, na ktorý sa obrátila ESLC, ktorá sa domnieva, že správanie FIFA a UEFA sa má kvalifikovať ako „protisúťažné“ a v rozpore s článkami 101 a 102 ZFEÚ, následne rozhodol 19. a 20. apríla 2021, že jej žaloba bola prípustná a bez kontradiktórnej diskusie nariadil viacero ochranných opatrení. Predmetom týchto opatrení bolo v podstate predchádzať každému konaniu zo strany FIFA alebo UEFA, ktorým by bránili alebo sťažovali prípravu a začatie aktivity ESL, ako aj účasť klubov a hráčov na nej najmä prostredníctvom disciplinárnych opatrení alebo sankcií vylúčenia zo súťaží organizovaných UEFA a FIFA.

18.

Vnútroštátny súd sa na podporu svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania domnieval, po definovaní hospodárskych činností, ako aj dotknutých vecných a geografických trhov – a to na jednej strane organizovanie a komercializácia medzinárodných futbalových súťaží v Európe a na druhej strane využívanie rôznych športových práv s nimi súvisiacich – že FIFA a UEFA majú na každom z týchto trhov monopolné alebo aspoň dominantné postavenie. Vnútroštátny súd má v tomto kontexte pochybnosti o súlade niektorých ustanovení stanov FIFA a UEFA, ako aj hrozby sankcií alebo upozornení vydávanými týmito federáciami, s právom Únie, po prvé z hľadiska zákazu zneužívania dominantného postavenia stanoveného v článku 102 ZFEÚ, po druhé z hľadiska zákazu kartelov stanoveného v článku 101 ZFEÚ a po tretie z hľadiska jednotlivých základných slobôd zakotvených Zmluvou o FEÚ, v rozsahu, v akom by mohli byť použité na oslabenie každej súkromnej iniciatívy, ktorá by mohla byť konkurencieschopná v oblasti futbalových súťaží.

19.

Za týchto podmienok Juzgado de lo Mercantil n.o 17 de Madrid (Obchodný súd č. 17 Madrid) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

20.

Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili, v postavení účastníkov konania vo veci samej, ESLC, A22 Sports Management SL (ďalej len „A22“) ( 4 ), FIFA, UEFA a Liga Nacional de Fútbol Profesional (LNFP) ( 5 ). Písomné pripomienky ku všetkým alebo k častiam položených prejudiciálnych otázok predložili španielska vláda, česká, dánska, írska, francúzska, chorvátska, talianska, lotyšská, luxemburská, maďarská, poľská, portugalská, rumunská, slovenská, švédska a islandská vláda, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 11. a 12. júla 2022, predniesli ústne pripomienky ESLC, A22, FIFA, UEFA, LNFP, Real Federación Española de Fútbol (RFEF) ( 6 ), španielska vláda, česká, dánska, nemecká, estónska, írska, grécka, francúzska, chorvátska, talianska, cyperská, lotyšská, maďarská, maltská, rakúska, poľská, portugalská, rumunská, slovinská, švédska a nórska vláda, ako aj Komisia.

21.

Treba uviesť, že prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania spochybnili z troch hľadísk UEFA a LNFP, ako aj v celom rozsahu alebo sčasti niektorí dotknutí účastníci konania, a to írska, francúzska, maďarská, rumunská a slovenská vláda.

22.

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na údajne hypotetickom charaktere sporu vo veci samej, ( 7 ) považujem za užitočné pripomenúť, že tento charakter má svoj zdroj v odmietnutí, ktoré verejne prejavila FIFA a UEFA voči projektu ohláseného ESLC. Okolnosť, že tento projekt bol v čase jeho oznámenia pripravovaný a že medzitým došlo k jeho zastaveniu, nemení nič na tomto odmietnutí, ktoré sa opieralo o časť pravidiel týchto dvoch federácií a ktorého zlučiteľnosť s pravidlami hospodárskej súťaže spochybňuje vnútroštátny súd. Navyše žiadna skutočnosť nepreukazuje, že ESLC prestala existovať alebo že vzala späť žalobu, ktorá viedla k sporu vo veci samej. Zdá sa teda, že spor naďalej existuje a trvá, ako aj relevantnosť otázok hospodárskeho práva, ktoré sa s ním spájajú.

23.

Po druhé, pokiaľ ide o obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespĺňajúci požiadavky týkajúce sa právneho a skutkového rámca, v ktorom sa vnútroštátny súd pýta na výklad práva Únie, ( 8 ) hoci sa tento návrh nezaoberá všetkými právnymi otázkami, ktoré vznikajú zo vzťahov medzi výkonom športovej činnosti, jej úpravou a hospodárskym právom Únie, treba konštatovať, že otázky položené vnútroštátnym súdom sú formované podrobným a odôvodneným spôsobom a sú podporené presnými odkazmi na skutkové a regulačné prvky, ktoré považoval za relevantné. Skutočnosť, že tento návrh obsahuje údaje a posúdenia, ktorých presnosť je sporná, nemôže sama osebe viesť k jeho úplnej alebo čiastočnej neprípustnosti.

24.

Po tretie a napokon je návrh na začatie prejudiciálneho konania postihnutý procesnými vadami súvisiacimi najmä s ochrannou povahou konania a chýbajúcou kontradiktórnou diskusiou. ( 9 ) Okolnosť, že na Súdny dvor bol v predbežnom konaní podaný návrh ochranného alebo preventívneho charakteru, však neznamená neprípustnosť tohto návrhu, keďže vnútroštátny súd vysvetlil dôvody, pre ktoré bol tento návrh nevyhnutný na to, aby mohol vydať svoje rozhodnutie, a vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania dodržal ostatné formálne aj materiálne požiadavky.

25.

Vnútroštátny súd svojimi prejudiciálnymi otázkami vyzýva Súdny dvor, aby v podstate rozhodol o zlučiteľnosti všetkých pravidiel, ktoré prijali FIFA a UEFA vo svojom postavení federácií spravujúcich futbal vo všetkých jeho aspektoch na svetovej a európskej úrovni a ktoré sa týkajú organizovania a komercializácie futbalových súťaží v Európe, s pravidlami hospodárskej súťaže, ako aj subsidiárne so základnými hospodárskymi slobodami zaručenými Zmluvou o FEÚ.

26.

Pred pristúpením k analýze položených prejudiciálnych otázok považujem za užitočné vyjadriť sa ku vzťahu medzi športom a právom Únie.

27.

Hoci sa na šport pôvodne nevzťahovali zakladajúce Zmluvy Európskej únie, potvrdenie jeho osobitosti a jeho vloženie do článku 165 ZFEÚ Lisabonskou zmluvou znamenalo vyvrcholenie vývoja podporovaného a propagovaného inštitúciami Únie.

28.

Článok 165 ZFEÚ zohľadnil značný sociálny význam športu v Únii ( 10 ) stanovením nielen toho, že „Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu“ (odsek 1), ale tiež, že ciele činnosti Únie sa zameriavajú na „rozvoj európskeho rozmeru v športe podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov“ (odsek 2).

29.

Okrem toho znenie článku 165 ZFEÚ vykryštalizovalo závery série iniciatív, ktoré prijali inštitúcie Únie od roku 1990 v nadväznosti na rozsudky vydané Súdnym dvorom – a najmä rozsudok Bosman ( 11 ) – v rámci zavedenia európskej športovej politiky. Prvé základy uznania osobitosti športu tak boli položené spoločným vyhlásením o športe pripojeným k Amsterdamskej zmluve ( 12 ), po ktorom nasledovala správa Komisie ( 13 ), ktorá uznala osobitosť športu najmä v rámci uplatňovania práva hospodárskej súťaže ( 14 ). Na základe tejto správy vydala Európska rada v Nice vyhlásenie znamenajúce ďalší krok v uznaní osobitosti športu vyžadovaním od Spoločenstva, aby vo svojej činnosti podľa rôznych ustanovení Zmluvy bralo do úvahy spoločenskú, výchovno‑vzdelávaciu a kultúrnu úlohu športu na zachovanie sociálnej úlohy športu. ( 15 ) Po tejto iniciatíve nasledovala v roku 2007 Biela kniha o športe vydaná Komisiou ( 16 ), čo bolo poslednou etapou pred vložením článku 165 ZFEÚ do Lisabonskej zmluvy v roku 2009.

30.

Tento článok 165 okrem toho vyjadruje „ústavné“ uznanie „európskeho športového modelu“ charakterizovaného radom prvkov, ktoré sa uplatňujú na viacero športových disciplín na európskom kontinente, medzi ktorými aj na futbal. Tento model je založený po prvé na pyramídovej štruktúre, pričom jeho základňou je amatérsky šport a na vrchole je profesionálny šport. Po druhé medzi jeho hlavnými cieľmi sa nachádza cieľ podpory otvorených súťaží, prístupných všetkým vďaka transparentnému systému, v ktorom postup a zostup zachovávajú súťažnú rovnováhu a uprednostňujú športové zásluhy, čo tiež predstavuje základný prvok tohto modelu. Tento model sa napokon zakladá na režime finančnej solidarity, ktorý umožňuje prerozdeliť a znovu investovať príjmy získané z elitných podujatí a aktivít na nižších úrovniach športu.

31.

Športové federácie zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci „európskeho športového modelu“ najmä z organizačného hľadiska na účel zabezpečenia dodržiavania a jednotného uplatňovania pravidiel, ktoré upravujú dotknuté športové disciplíny. Táto úloha bola napokon uznaná Súdnym dvorom, ktorý rozhodol, že športovým federáciám prináleží prijať vhodné pravidlá na organizáciu športovej disciplíny a že priznanie tejto úlohy športovým federáciám je v zásade odôvodnené skutočnosťou, že tieto federácie majú potrebné vedomosti a skúsenosti na účely splnenia tejto úlohy. ( 17 ) Tento model, historicky organizovaný podľa zásady „jedného miesta“ (Ein‑Platz‑Prinzip), podľa ktorej majú federácie v rámci svojej geografickej pôsobnosti monopol v riadení a organizovaní športu, je teraz spochybňovaný.

32.

Treba tiež uviesť, že „európsky športový model“ nie je statický. Európske športové štruktúry a ich spôsob riadenia sa totiž často vyvíjajú pod vplyvom iných modelov zavedených mimo európskeho kontinentu. Bolo by teda zložité podrobne definovať, vzhľadom na rozmanitosť európskych športových štruktúr, jediný a jednotný model organizovania športu v Európe. Existujú ďalšie modely riadenia individuálnych a kolektívnych športov, ktoré sa v určitých aspektoch, z hľadiska ich technických charakteristík a organizácie, odlišujú od modelu, na ktorom sa v súčasnosti zakladá európsky futbal. ( 18 ) Vznik rôznych športových modelov v Európe však nemôže spochybniť zásady uvedené v článku 165 ZFEÚ ani stanoviť recipročné úpravy smerujúce k „zjednoteniu“ rôznych vedľa seba existujúcich modelov, a už vôbec nie zrušiť „štruktúry založené na dobrovoľníctve“.

33.

Ako bolo konštatované v bode 30 vyššie, „európsky športový model“ je charakterizovaný najmä otvorenosťou svojich súťaží, v ktorých účasť je založená na „športových zásluhách“ prostredníctvom systému postupu a zostupu. Odlišuje sa tak od severoamerického modelu založeného predovšetkým na „uzatvorených“ súťažiach alebo ligách, v ktorých účasť klubov, ktoré sú franšízami, je zaručená, vopred stanovená a zakladá sa na zaplatení vstupného poplatku. ( 19 ) Dalo by sa konštatovať, že práve v reakcii na iné existujúce modely sa normotvorca Únie rozhodol vložiť pojem „európsky športový model“ do Zmluvy na účely jeho jasného odlíšenia od týchto iných modelov a zabezpečenia jeho ochrany prijatím článku 165 ZFEÚ.

34.

Ak by to bolo inak, tento článok by bol zbytočný. Je zrejmé, že nebol vložený len na účely ochrany amatérskeho športu. Nevyžaduje sa totiž žiadna inštitucionálna záruka, a najmä na úrovni Zmluvy o FEÚ, na umožnenie každému jednotlivcovi individuálne praktizovať šport alebo vytvoriť amatérske športové združenia. Daný článok bol vložený práve z dôvodu skutočnosti, že šport zároveň predstavuje oblasť, v ktorej sa vykonáva významná hospodárska činnosť. Cieľom zavedenia článku 165 ZFEÚ je teda zdôraznenie osobitného sociálneho charakteru tejto hospodárskej činnosti, ktorý môže v určitých ohľadoch odôvodniť rozdielne zaobchádzanie. Treba predovšetkým uviesť, že výrazy, ktoré boli cielene použité v znení tohto článku (najmä výrazy „štruktúry založené na dobrovoľnosti“, „spoločenská úloha“, „európsky rozmer v športe“, „spravodlivosť a otvorenosť pri športových súťažiach“, „spolupráca medzi subjektmi zodpovednými za šport“) znázorňujú osobitosť tohto modelu, ktorý chce normotvorca Únie chrániť.

35.

Článok 165 ZFEÚ nemôže byť samozrejme vykladaný izolovaným spôsobom, bez ohľadu na požiadavky stanovené v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sú tiež uplatniteľné v oblasti športu (najmä pokiaľ majú predmetné činnosti hospodársky rozmer). To isté platí, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení práva hospodárskej súťaže v tejto oblasti. Uplatňovanie ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti športu sa však nemôže obmedzovať len na články 101 a 102 ZFEÚ, keďže článok 165 ZFEÚ môže tiež slúžiť ako norma pri výklade a uplatňovaní vyššie citovaných ustanovení práva hospodárskej súťaže. Článok 165 ZFEÚ tak vo svojej oblasti predstavuje osobitné ustanovenie vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sú uplatniteľné na každú hospodársku činnosť. Žiadne ustanovenie Zmluvy o FEÚ nevyžaduje ab initio výlučné alebo prevládajúce uplatňovanie vo vzťahu k ostatným ustanoveniam, keďže ich vzťahy sa navyše riadia zásadou špeciality. Článok 165 ZFEÚ navyše predstavuje svojou samotnou podstatou „horizontálne“ ustanovenie, v miere, v akej musí byť zohľadňované pri vykonávaní ostatných politík Únie. Okrem toho v súlade s článkom 7 ZFEÚ musia byť jednotlivé politiky Únie vykonávané vo vzájomnom súlade pri zohľadnení všetkých cieľov, ktoré sa Únia snaží chrániť.

36.

V tejto súvislosti uvádzam, že vplyv „alternatívnych modelov“ uvedených v bode 33 vyššie, ako aj liberalizácia športovej hospodárskej činnosti viedli ku hnutiam namietajúcim proti monopolu vykonávanému niektorými európskymi športovými federáciami, najmä pokiaľ ide o organizáciu a komerčné využitie najlukratívnejších súťaží. Z hospodárskeho hľadiska tieto „separatistické“ hnutia – často iniciované klubmi pridruženými k týmto športovým federáciám – mali za hlavný cieľ maximalizovať finančné príjmy vyplývajúce z komerčného využitia týchto súťaží prostredníctvom zmeny ich štruktúry a modelu organizácie, ktoré boli až doteraz pod záštitou týchto federácií. Pokiaľ ide o európsky futbal, snaha vytvoriť uzatvorenú (či „polootvorenú“) ligu alebo súťaž nie je nová, o čom svedčia pokusy o vytvorenie súťaží, ktoré by boli konkurenčné voči UEFA, ktoré sa prejavili v priebehu rokov 1990 a 2000, avšak bez toho, aby sa zrealizovali. ( 20 )

37.

Spochybňovanie modelu riadenia športových federácií malo z právneho hľadiska často oporu v oblasti práva hospodárskej súťaže. Pred vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže, Komisiou a vnútroštátnymi súdmi boli predmetom námietok predovšetkým kumulácia dvojitej úlohy regulátora a hospodárskeho aktéra na úrovni športových federácií, monopolistická štruktúra niektorých trhov organizovania športových súťaží a obchodovanie s nimi spojenými právami, ako aj odmietnutie týchto federácií umožniť organizovanie nezávislých súťaží, a tým povoliť vstup nových konkurentov na dotknuté trhy.

38.

V tomto zmysle sa v kontexte prejednávanej veci spochybňovanie zo strany ESLC modelu organizovania futbalových súťaží a ich komercializácie zo strany UEFA a FIFA opiera predovšetkým o právo hospodárskej súťaže.

39.

Zo staršej a ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na šport, napriek zdôrazneniu jeho osobitosti, sa vzťahuje právo Únie, a najmä ustanovenia Zmlúv týkajúce sa hospodárskeho práva Únie, v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku činnosť. ( 21 )

40.

Pokiaľ ide predovšetkým o právo hospodárskej súťaže Únie, zlučiteľnosť pravidiel vydaných športovými federáciami, ako aj ich správanie na trhu nemožno posudzovať abstraktným spôsobom bez prihliadnutia na všetky prvky, ktoré tvoria súčasť právneho a skutkového kontextu, do ktorých patria.

41.

Osobitné charakteristiky športových aktivít ich totiž odlišujú od iných hospodárskych odvetví. Šport je charakterizovaný vysokým stupňom vzájomnej závislosti, v rozsahu, v akom kluby od seba navzájom závisia, aby sa mohli organizovať a vyvíjať v rámci športových súťaží. Vyplýva z toho, že istý stupeň rovnosti, ako aj určitá konkurenčná rovnováha sú nevyhnutnými charakteristikami, ktoré odlišujú šport od ostatných odvetví, v ktorých konkurencia medzi hospodárskymi subjektmi vedie v konečnom dôsledku k vylúčeniu neefektívnych spoločností z trhu.

42.

Hoci sa teda na osobitné charakteristiky športu nemožno odvolávať na účely vylúčenia športových činností z pôsobnosti Zmlúv o EÚ a o FEÚ, odkazy na tieto osobitosti a na spoločenskú a vzdelávaciu úlohu športu, ktoré sú uvedené v článku 165 ZFEÚ, môžu byť relevantné najmä na účely analýzy, v oblasti športu, prípadného objektívneho odôvodnenia obmedzení hospodárskej súťaže alebo základných slobôd. ( 22 )

43.

Vzhľadom na úlohu tradične zverenú športovým federáciám sa tieto federácie vystavujú riziku konfliktu záujmov vyplývajúceho zo skutočnosti, že na jednej strane disponujú regulačnou právomocou, a na druhej strane a popri tom vykonávajú hospodársku činnosť.

44.

Problematika prípadného konfliktu záujmov vyplývajúceho z kumulácie, zo strany UEFA a FIFA, výkonu hospodárskej činnosti pozostávajúcej z organizovania a komercializácie súťaží a z toho, že majú regulačnú právomoc, je výslovne uvedená v prvej a druhej prejudiciálnej otázke. Pred pristúpením k analýze sporných ustanovení z hľadiska článkov 101 a 102 ZFEÚ treba preto uviesť niektoré spresnenia o povinnostiach, ktoré vyplývajú športovým federáciám, ako sú UEFA a FIFA, pri výkone ich právomocí a o opatreniach, ktoré musia byť prijaté na predchádzanie konfliktu záujmov.

45.

Súdny dvor v tejto súvislosti vo svojich dvoch rozsudkoch, z ktorých jeden sa týka regulácie športovej disciplíny a druhý regulácie slobodného povolania, položil základy analytického rámca „venovaného“ otázke kumulácie regulačnej právomoci na jednej strane a hospodárskej činnosti na druhej strane v rámci jedného subjektu.

46.

Konkrétnejšie Súdny dvor na jednej strane v rozsudku MOTOE ( 23 ) rozhodol, že pokiaľ právna úprava priznáva právnickej osobe, ktorá sama organizuje preteky a komerčne ich využíva, právomoc určovať osoby oprávnené organizovať uvedené preteky, ako aj stanovovať podmienky, za ktorých sa uskutočňujú, priznáva tomuto subjektu zjavnú výhodu voči jeho konkurentom. Toto právo teda môže podnik, ktorý ním disponuje, viesť k tomu, že zabráni prístupu iných subjektov na dotknutý trh. Je preto potrebné, aby výkon tejto regulačnej právomoci podliehal obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole na účely zabránenia tomu, aby predmetná právnická osoba mohla skresliť hospodársku súťaž zvýhodnením pretekov, ktoré ona organizuje alebo na ktorých organizácii sa zúčastňuje. Na druhej strane táto judikatúra bola analogicky uplatnená v inom rozsudku Súdneho dvora vydanom vo veci týkajúcej sa článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá prijaté združením podnikateľov, ktoré bolo súčasne subjektom aj regulátorom na relevantnom trhu, v danom prípade týkajúceho sa povinného vzdelávania autorizovaných účtovníkov. ( 24 )

47.

V prejednávanej veci je nesporné, že UEFA vykonáva dvojitú funkciu, na jednej strane regulačnú, a to prijímaním pravidiel týkajúcich sa profesionálneho futbalu, a na druhej strane hospodársku, a to organizovaním športových súťaží. V rozsahu, v akom je táto federácia tiež oprávnená schvaľovať súťaže organizované tretími stranami, táto situácia môže viesť ku konfliktu záujmov, čo znamená, že podlieha určitým povinnostiam v rámci výkonu jej regulačných funkcií, aby nedochádzalo ku skresľovaniu hospodárskej súťaže.

48.

Treba však hneď zdôrazniť, že z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 46 vyššie vyplýva, že samotná okolnosť, že ten istý subjekt vykonáva súčasne funkcie regulátora a organizátora športových súťaží, neznamená sama osebe porušenie hospodárskej súťaže Únie ( 25 ). Okrem toho z tejto judikatúry vyplýva, že hlavnou povinnosťou športovej federácie, ktorá sa nachádza v situácii UEFA, je zabezpečiť, aby tretie subjekty neboli neoprávnene zbavené prístupu na trh do tej miery, že by tým došlo k narušeniu hospodárskej súťaže na tomto trhu.

49.

Vyplýva z toho, že športové federácie môžu za určitých podmienok odmietnuť prístup na trh tretím subjektom bez toho, aby to predstavovalo porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ, pod podmienkou, že toto odmietnutie je odôvodnené legitímnymi cieľmi a že opatrenia prijaté týmito federáciami sú primerané vo vzťahu k uvedeným cieľom.

50.

V prejednávanej veci ide o viacero pravidiel, ktoré prijali FIFA a UEFA vo svojom postavení federácií, ktorých cieľom je „regulovať“ jednotlivé aspekty svetového a európskeho futbalu. Tieto pravidlá sú trojakého druhu a zahŕňajú:

51.

Vnútroštátny súd sa svojimi prvými dvoma prejudiciálnymi otázkami v podstate pýta na zlučiteľnosť požiadavky predchádzajúceho povolenia FIFA a UEFA s článkami 101 a 102 ZFEÚ.

52.

Tretia prejudiciálna otázka sa týka diskrečnej právomoci, ktorú majú tieto federácie pri ukladaní sankcií svojim členom, a spôsobu, akým na toto riziko verejne odkazovali FIFA a UEFA po oznámení vytvorenia ESL.

53.

Z dôvodu rozvinutejšej judikatúry týkajúcej sa rozhodnutí športových asociácií podľa článku 101 ZFEÚ v prvom rade preskúmam druhú a tretiu prejudiciálnu otázku (pokiaľ ide o analýzu sankcií z hľadiska článku 101 ZFEÚ) predtým, než sa budem v druhom rade zaoberať prvou prejudiciálnou otázkou, a v treťom rade preskúmam piatu prejudiciálnu otázku, ktorá sa týka existencie prípadných odôvodnení za predpokladu, že by sa preukázalo obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska článkov 101 a 102 ZFEÚ.

54.

Okrem toho sa domnievam, že otázka zákonnosti správania v oblasti hospodárskej súťaže obsiahnutá v tretej prejudiciálnej otázke je neoddeliteľne spojená s otázkou pravidiel, ktoré sú predmetom prvých dvoch prejudiciálnych otázok. V rozsahu, v akom sankcie smerujú k zabezpečeniu účinnosti systému predchádzajúceho povolenia a pravidiel účasti, ich preto treba analyzovať spoločne.

55.

Tieto návrhy sa budú následne zaoberať otázkou zlučiteľnosti pravidiel zavedených UEFA a FIFA s článkami 101 a 102 ZFEÚ, pokiaľ ide o využívanie obchodných práv vyplývajúcich z futbalových súťaží (štvrtá prejudiciálna otázka), ako aj otázkou zlučiteľnosti pravidiel predchádzajúceho povolenia s ustanoveniami týkajúcimi sa základných slobôd Zmluvy o FEÚ (šiesta prejudiciálna otázka).

56.

Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou a prvou časťou svojej tretej prejudiciálnej otázky v podstate pýta, či sa článok 101 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že bráni štatutárnym ustanoveniam FIFA a UEFA týkajúcim sa systému predchádzajúceho povolenia, ako aj sankciám stanoveným týmito federáciami.

57.

Na úvod treba pripomenúť, že aby sa na dohodu, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup mohol vzťahovať zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musia byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a mať „za cieľ alebo následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. ( 26 )

58.

Pokiaľ ide v prvom rade o existenciu rozhodnutia združenia podnikov, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem podnik v kontexte práva hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, nezávisle od jeho právnej formy a spôsobu jeho financovania ( 27 ). V tejto súvislosti sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ týka nielen priamych spôsobov koordinácie správania medzi podnikmi, ale tiež inštitucionalizovaných foriem spolupráce, teda situácií, keď hospodárske subjekty konajú prostredníctvom kolektívnej štruktúry alebo spoločného orgánu. ( 28 )

59.

V danom prípade je zrejmé, že členmi FIFA a UEFA sú národné zväzy, ktoré združujú kluby, pre ktoré futbalová prax predstavuje hospodársku činnosť a ktoré teda sú podnikmi v zmysle článku 101 ZFEÚ. ( 29 ) Vzhľadom na to, že národné zväzy predstavujú združenia podnikov, a tiež z dôvodu hospodárskych činností, ktoré vykonávajú, podniky, FIFA a UEFA, asociácie združujúce národné zväzy, predstavujú tiež združenia podnikov (či „združenia združení podnikov“) v zmysle článku 101 ZFEÚ. Okrem toho stanovy prijaté týmito subjektmi prejavujú vôľu FIFA a UEFA zosúladiť správanie svojich členov, najmä pokiaľ ide o ich účasť na medzinárodných futbalových súťažiach. ( 30 ) Preto štatutárne ustanovenia medzinárodnej športovej federácie, o aké ide vo veci samej, možno kvalifikovať za „rozhodnutia združení podnikateľov“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

60.

Po druhé uplatňovanie pravidiel práva hospodárskej súťaže na rozhodnutie združenia podnikov predpokladá, že toto rozhodnutie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. ( 31 ) Myslím si, že tento vplyv by v prejednávanej veci mohol byť bez väčších ťažkostí potvrdený.

61.

Po tretie treba pripomenúť, že na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať „za cieľ alebo následok“ obmedzovanie hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že alternatívna povaha tejto podmienky označená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody. ( 32 )

62.

Pojem „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ sa má vykladať reštriktívne a možno ho uplatniť len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré samy osebe a vzhľadom na obsah ich ustanovení, ciele, ktoré sledujú, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, odhaľujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa bolo možné domnievať, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné, lebo niektoré formy koordinácie medzi podnikmi možno len na základe ich povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie riadnej hospodárskej súťaže. ( 33 ) V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov. ( 34 )

63.

Po prvé pripomínam, že zo znenia pravidiel, o ktoré ide vo veci samej, vyplýva, že organizácia každej futbalovej súťaže v Európe musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu UEFA, ktorá má okrem toho výlučnú právomoc organizovať tieto súťaže. K tomuto systému predchádzajúceho povolenia sa pridáva povinnosť účasti – pre kluby a hráčov pridružených k UEFA a FIFA – na súťažiach organizovaných týmito federáciami, ako aj zákaz účasti na súťažiach, ktoré nimi neboli povolené, pod hrozbou vylúčenia.

64.

Vzhľadom na už vyššie uvedený opis treba konštatovať, že systém zavedený UEFA sa zakladá na rade ustanovení, ktoré možno pripodobniť k doložkám o zákaze konkurencie a o výlučnosti, sprevádzaných sankciami sledujúcimi zabezpečenie ich účinnosti.

65.

Treba však konštatovať, že po prvé tieto ustanovenia nie sú súčasťou typov dohôd alebo správaní, ktoré už z dôvodu svojej povahy a vzhľadom na nadobudnutú skúsenosť možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, bez skúmania ich účinkov. ( 35 )

66.

Po druhé samotná existencia mechanizmu predchádzajúceho povolenia umožňujúceho tretím organizátorom žiadať prístup na dotknutý trh – nezávisle od diskrečnej právomoci, ktorú má UEFA na účely odmietnutia tohto povolenia – by mala stačiť na vznesenie otázok o dostatočne škodlivom charaktere týchto pravidiel, ktorý je judikatúrou vyžadovaný ako kritérium na konštatovanie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Otázka, či je zavedený mechanizmus skutočne dostatočný na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu alebo či obmedzuje hospodársku súťaž, môže byť stanovená len na základe analýzy účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž.

67.

Po druhé, pokiaľ ide o ciele sledované pravidlami UEFA, z ustálenej judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že UEFA a FIFA môžu sledovať legitímne ciele súvisiace s osobitosťou športu, nemôže sama osebe predstavovať prvok, ktorý by zavedeným pravidlám umožňoval vyhnúť sa kvalifikácii „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, ak bolo preukázané, že iný nimi sledovaný cieľ možno považovať za cieľ, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž. ( 36 )

68.

Za predpokladu, že ciele sledované UEFA nie sú výslovne identifikovateľné alebo jasne nevyplývajú zo znenia pravidiel UEFA, ako uvádzajú ESLC a Komisia, však táto skutočnosť sama osebe neumožňuje dospieť k záveru o protisúťažnom cieli.

69.

Po tretie z ustálenej judikatúry vyplýva, že analýza protisúťažného cieľa opatrenia sa nesmie obmedziť na izolované preskúmanie obsahu a cieľa skúmaných pravidiel, ale treba tiež zobrať do úvahy právny a hospodársky kontext, do ktorého patria tieto pravidlá. ( 37 )

70.

Nasledujúce skutočnosti považujem v rámci tejto analýzy za osobitne relevantné.

71.

Predovšetkým právny a hospodársky kontext, do ktorého patria tieto pravidlá, je charakterizovaný kumuláciou regulačnej právomoci s výkonom hospodárskej činnosti, ktorá umiestňuje UEFA do osobitnej situácie, ukladajúcej jej určité povinnosti s cieľom vyhnúť sa konfliktu záujmov. ( 38 )

72.

V tejto súvislosti nie sú pochybnosti o tom, že UEFA disponuje diskrečnou právomocou, ktorá vyplýva najmä z jej osobitného postavenia na dotknutom trhu ako riadiaceho orgánu futbalu v Európe. Hoci následkom toho UEFA prináleží regulovať postup predchádzajúceho povolenia takým spôsobom, aby sa zabránilo zvýhodňovaniu jej vlastných súťaží neoprávneným odmietnutím podujatí predložených na schválenie a navrhovaných tretími subjektmi, ostáva však pravdou, že iba konkrétna analýza výkonu diskrečnej právomoci, ktorú má, by umožnila určiť, či ju používala diskriminačne a nevhodne, na účely preukázania účinkov narúšajúcich hospodársku súťaž.

73.

Za predpokladu, že režim predchádzajúceho povolenia zavedený UEFA nie je regulovaný postupom podliehajúcim kritériám povoľovania, ktoré sú jasne definované, transparentné, nediskriminačné a kontrolovateľné v zmysle judikatúry Súdneho dvora vyvodenej z rozsudkov MOTOE a OTOC, ako sa zdá, že naznačuje vnútroštátny súd, z tejto judikatúry jasne vyplýva, že absencia týchto kritérií nemôže automaticky viesť ku kvalifikácii „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, ale javila by sa skôr ako znak reštriktívnych účinkov, ktoré však musia byť potvrdené na základe hlbšej analýzy. ( 39 )

74.

Okrem toho obmedzenie hospodárskej súťaže by v zásade mohlo byť preukázané (s požadovaným stupňom istoty) len v rozsahu, v akom by sa predchádzajúce povolenie ukázalo byť v skutočnosti objektívne potrebné na vytvorenie alternatívnej súťaže, akou je ESL. V prejednávanej veci sa však zdá, že z hľadiska (čisto) právneho takéto povolenie nie je nevyhnutné, na základe čoho každá nezávislá súťaž mimo ekosystému UEFA a FIFA môže byť vytvorená voľne a bez zásahu UEFA.

75.

Na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok MOTOE, FIFA ani UEFA nie sú verejnými subjektmi alebo nedisponujú akýmkoľvek osobitným alebo výlučným právom, z ktorého by vyplývalo, že podnik, ktorý chce organizovať medzinárodnú alebo európsku futbalovú súťaž, by mal povinne získať povolenie od jedného alebo druhého z týchto subjektov. Okrem toho žiadne ustanovenie verejného práva neukladá tomuto podniku povinnosť rešpektovať pravidlá stanovené uvedenými subjektmi, na rozdiel od situácie, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok OTOC.

76.

Nič teda v zásade nebráni tomu, aby kluby tvoriace ESL sledovali príklad iných športových disciplín a vytvorili svoju vlastnú súťaž mimo rámca definovaného UEFA. V prejednávanej veci však systém predchádzajúce povolenia UEFA, zdá sa, predstavuje prekážku vytvorenia ESL, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že kluby navrhujúce tento projekt chcú tiež ostať pridružené k UEFA a využívať výhody, ktoré z tohto pridruženia vyplývajú. V tejto súvislosti treba uviesť, že opatrenia, ktoré chcú čeliť tomuto fenoménu „dvojitého členstva“, ako sú doložky o zákaze konkurencie alebo o výlučnosti, nemajú podľa judikatúry Súdneho dvora za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. ( 40 )

77.

Napokon odpoveď na otázku, či by sa z praktického hľadiska táto iniciatíva mohla skutočne realizovať vzhľadom na ostatné prekážky, ktoré môžu existovať, ako je napríklad režim sankcií, ktorému by sa vystavili kluby a hráči pridružení k UEFA (a následky, ktoré by toto rozhodnutie mohlo mať na finančné a športové plány dotknutých strán), nemožno poskytnúť na základe abstraktného preskúmania predmetných pravidiel, ale len v rámci podrobného preskúmania konkrétnych následkov uplatňovania týchto pravidiel. Tieto sankcie by okrem toho mali reštriktívny účinok len v miere, v akej dotknuté kluby chcú ostať pridružené k UEFA. ( 41 )

78.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že hoci pravidlá, o ktoré ide vo veci samej, môžu mať za následok obmedzenie prístupu konkurentov UEFA na trh organizovania futbalových súťaží v Európe, táto okolnosť, za predpokladu jej preukázania, nevedie k jasnému záveru, že tieto pravidlá majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

79.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za predpokladu, že obmedzenie z hľadiska cieľa nie je jasne preukázané – ako sa mi zdá byť prípad prejednávanej veci – musí byť vykonaná kompletná analýza jeho následkov na účel potreby článku 101 ods. 1 ZFEÚ. ( 42 ) Táto analýza má za cieľ určiť vplyv, ktorý môžu mať pravidlá UEFA na trhu organizovania futbalových súťaží v Európe, na hospodársku súťaž.

80.

Posúdenie vplyvu pravidiel UEFA na hospodársku súťaž vyžaduje v prejednávanej veci najprv zohľadniť všetky faktory, ktoré podmieňujú prístup na referenčný trh, na účely posúdenia, či na základe postupu zavedeného touto federáciou existujú „reálne a konkrétne možnosti“ pre konkurenta vytvoriť nezávislú súťaž. ( 43 )

81.

Na tento účel treba predovšetkým vziať do úvahy centrálnu úlohu, ktorú zohráva UEFA ako riadiaca inštancia futbalu na európskom kontinente a diskrečnú právomoc, ktorú má v tomto postavení. Rovnako musí byť tiež analyzovaná hospodárska sila ESL a klubov, ktoré ju tvoria, najmä na účely posúdenia, či by táto súťaž mohla byť vytvorená nezávisle od UEFA.

82.

V tomto rámci treba podľa mňa vziať do úvahy nielen konkrétny vplyv prekážok vstupu, ktoré by mohli vyplývať zo systému predchádzajúceho povolenia zavedeného UEFA, ale tiež (a predovšetkým) vplyv, ktorý by mohli mať sankcie stanovené touto federáciou na disponibilitu klubov a hráčov, ktorí sú nevyhnutní na vytvorenie tejto novej súťaže.

83.

Prísnosť sankcií uplatniteľných v prípade porušenia pravidiel stanovených športovou federáciou, ako aj riziko ich uloženia sú osobitne relevantnými skutočnosťami pri analýze obsahu a cieľa opatrenia prijatého športovou federáciou, keďže tieto sankcie môžu odrádzať kluby alebo hráčov zúčastňovať sa na súťažiach, ktoré táto federácia nepovolila. V prejednávanej veci disciplinárne opatrenia, ktoré boli, zdá sa, stanovené UEFA, vrátane hrozby sankcií voči účastníkom v ESL, môžu uzatvoriť trh organizovania futbalových súťaží v Európe pre prípadného konkurenta, keďže by riskoval, že príde tak o účasť klubov potrebných na organizáciu športovej súťaže, ako aj o prístup k „zdroju“, ktorý predstavujú hráči.

84.

Vplyv sankcií uložených športovou federáciou však nemôže byť analyzovaný abstraktným spôsobom bez zohľadnenia celkového kontextu, do ktorého patria disciplinárne opatrenia stanovené touto federáciou. V tejto súvislosti treba konkrétne posúdiť odrádzajúci účinok, ktorý môžu mať sankcie na dotknuté kluby (a hráčov), a najmä možnosť, že vzhľadom na svoje príslušné postavenie na trhu sa títo hráči rozhodnú ignorovať riziko uloženia sankcií, ktorému sa vystavujú pristúpením k vytvoreniu nezávislej ligy (a účasťou v nej). Rozsah disciplinárnej právomoci, ktorú má športová federácia, sa totiž môže vykonávať len v „medziach jej právomoci“, ktorá zas závisí od jej uznania klubmi a hráčmi, ktorí sú k nej pridružení a ktorí pôvodne dobrovoľne súhlasili s tým, že sa podriadia jej pravidlám, a teda jej kontrole. Pokiaľ sa však títo hráči rozhodnú „skončiť“ s touto federáciou vytvorením novej nezávislej súťaže a účasťou v nej, riziko uloženia sankcií nemusí mať voči nim už žiaden odrádzajúci účinok.

85.

S cieľom vyhnúť sa uplatneniu článku 101 ods. 1 ZFEÚ musia byť obmedzenia spôsobené predmetnými pravidlami UEFA neoddeliteľnou súčasťou sledovania legitímnych cieľov a byť im primerané. Treba teda preskúmať, či tak ako to v podstate tvrdia FIFA a UEFA, ako aj viaceré vlády, napriek prípadným reštriktívnym účinkom na hospodársku súťaž charakteristiky systému predchádzajúceho povolenia a režimu sankcií umožňujú dosiahnuť legitímne ciele sledované UEFA bez toho, aby išli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie. ( 44 )

86.

Vzhľadom na to, že zavedenie teórie vedľajších obmedzení v rámci športu je jadrom prejednávanej veci, domnievam sa, že je užitočné poskytnúť niekoľko objasnení o analytickom rámci, ktorý treba sledovať.

87.

Teória vedľajších obmedzení sa pôvodne rozvinula v rámci „čisto“ obchodných dohôd. ( 45 ) Ako „vedľajšie obmedzenie“ je tak kvalifikované každé obmedzenie, ktoré priamo súvisí a je nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, ktorá samotná nemá protisúťažný charakter. ( 46 )

88.

Judikatúra týkajúca sa „vedľajších obchodných obmedzení“ (commercial ancillary restraints) sa následne rozšírila na obmedzenia, ktoré boli považované za potrebné z dôvodov verejného záujmu, vedúc tak ku vzniku „vedľajších regulačných obmedzení“ (regulatory ancillary restraints). ( 47 ) Súdny dvor tak uznal, že v určitých prípadoch je možné vyvažovať „nekomerčné“ ciele vo vzťahu k obmedzeniu hospodárskej súťaže a dospieť k záveru, že uvedené ciele prevážia nad týmto obmedzením, s následkom, že nejde o porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

89.

Táto judikatúra, zakotvená po prvýkrát v rozsudku Wouters a i., ktorý sa týkal pravidiel profesijnej etiky advokátov ( 48 ), bola následne predovšetkým uplatňovaná – mimo rozsudku Meca‑Medina a Majcen/Komisia ( 49 ) týkajúceho sa činnosti športovej federácie – v rámci vecí týkajúcich sa postupov alebo aktov vydaných profesijnými komorami. ( 50 ) Hoci judikatúra o vedľajších regulačných obmedzeniach je ešte obmedzená – a ešte obmedzenejšia v oblasti športu, keďže vec, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok Meca‑Medina a Majcen/Komisia, predstavuje jediný precedens uplatňovania tejto teórie v oblasti športu – Súdny dvor, zdá sa, prijal reštriktívny prístup pri jej uplatňovaní vo vyššie uvedených veciach. Nestačí teda abstraktným spôsobom odkázať na „vágne“ alebo všeobecné ciele; treba tiež, v prípade, že ich existencia je preukázaná, aby obmedzenie bolo objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie a primerané tejto transakcii, ( 51 ) pričom táto analýza musí byť vedená konkrétnym a podrobným spôsobom. ( 52 )

90.

Tento prístup sa mi zdá odôvodnený v miere, v akej samotný pojem a základná myšlienka teórie vedľajších obmedzení vyžadujú reštriktívny výklad. Pripomínam, že ide o vylúčenie z pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ niektorých aspektov dohody, ktoré narúšajú (skutočne alebo potenciálne) hospodársku súťaž, len pokiaľ priamo súvisia a sú nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, ktorá samotná nie je protisúťažná. Prijať širší výklad by predstavovalo riziko obídenia pravidiel práva hospodárskej súťaže, pričom toto riešenie by bolo neprijateľné, najmä pokiaľ je nesporné, že predmetné činnosti – napriek skutočnosti, že vznikajú v športových federáciách – sú hospodárskymi činnosťami podliehajúcimi právu hospodárskej súťaže.

91.

Z uvedeného dôvodu sa analytický rámec vedľajších regulačných obmedzení (vrátane tých, ktoré sú spojené so športom) odlišuje od rámca čisto obchodných obmedzení v rozsahu, v akom nevyhnutný charakter uvedených obmedzení musí byť posúdený vo vzťahu k cieľom, ktoré sú zo svojej podstaty „abstraktnejšie“ než tie, o ktoré ide v rámci obchodných dohôd. Okrem toho uvádzam, že osobitosť vedľajších regulačných obmedzení, a najmä „športových“, sa zakladá na skutočnosti, že je zohľadnená široká škála cieľov (nekomerčných), ktoré sa môžu líšiť od cieľov skôr technických (ako sú antidopingové pravidlá alebo niektoré aspekty špecificky súvisiace s predmetnými športovými disciplínami) a iných všeobecnejších cieľov, ako sú tie uznané podľa článku 165 ZFEÚ (napríklad zásady bezúhonnosti alebo športových zásluh). Netreba opomenúť, že táto analýza napokon umožňuje „integrovať“ osobitosti športu do analýzy hospodárskej súťaže v rámci zložitého procesu zameraného na nájdenie rovnováhy medzi „komerčnými“ a „športovými“ aspektmi profesionálneho futbalu.

92.

Po týchto spresneniach treba teraz v prvom rade preskúmať, či ciele sledované spornými pravidlami UEFA (a FIFA) sú legitímne, pred preskúmaním, v druhom rade, či opatrenia prijaté touto federáciou súvisia s týmito cieľmi a sú im primerané.

93.

Pokiaľ ide o osobitné pravidlá predchádzajúceho povolenia a účasti, o ktoré ide v prejednávanej veci, nemožno spochybniť, že väčšina cieľov uvádzaných UEFA a FIFA vyplýva z „európskeho športového modelu“ a sú teda výslovne uvedené v primárnom práve Únie a najmä v článku 165 ZFEÚ, na základe čoho ich legitimitu nemožno spochybniť. Ide tak presnejšie o pravidlá, ktoré sa týkajú zaručenia otvorenosti súťaží a ochrany zdravia a bezpečnosti hráčov, ako aj zabezpečenia solidarity a prerozdeľovania príjmov. Spomedzi týchto cieľov súvisiacich s osobitosťou športu boli niektoré okrem toho tiež uznané judikatúrou Súdneho dvora za ciele súvisiace so zachovaním integrity súťaží a rovnováhy medzi klubmi na účely zachovania určitého stupňa rovnosti a neistoty. ( 53 )

94.

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, ako bolo konštatované v bode 85 vyššie, že sledovanie legitímnych cieľov nemôže samo osebe stačiť na vylúčenie pravidiel UEFA a FIFA z pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale že v rámci konkrétnej analýzy je potrebné preukázať, že opatrenia prijaté na účely dosiahnutia sledovaných cieľov sú nevyhnutné a primerané.

95.

Treba predovšetkým pripomenúť, že Súdny dvor uznal, že športovým federáciám prináleží stanoviť vhodné pravidlá na účel organizácie športovej disciplíny. ( 54 ) Vyplýva z toho, že z organizačného hľadiska sa zdá legitímne, aby bol určitý subjekt určený ako zodpovedný za dodržiavanie týchto pravidiel a aby mal k dispozícii „nástroje“ potrebné na splnenie tejto úlohy.

96.

Platí to najmä v rámci takej športovej disciplíny, akou je futbal, ktorý je charakterizovaný účasťou veľkého množstva aktérov na rôznych úrovniach pyramídy pri organizovaní a priebehu zápasov a súťaží. Systém predchádzajúceho povolenia teda, zdá sa, predstavuje základný mechanizmus riadenia európskeho futbalu na účely zabezpečenia na jednej strane jednotného uplatňovania pravidiel tohto športu a na druhej strane a konkrétnejšie dodržiavania spoločných štandardov medzi jednotlivými súťažami. Takýto systém tiež umožňuje zabezpečiť koordináciu a zlučiteľnosť rozpisu futbalových zápasov a súťaží v Európe.

97.

Bez kontrolného mechanizmu ex ante by totiž pre UEFA alebo FIFA bolo takmer nemožné zabezpečiť dosiahnutie sledovaných cieľov. V tejto súvislosti treba uviesť, že skutočnosť, že existujú iné športové disciplíny, ktoré fungujú na základe odlišných „športových modelov“ bez toho, aby napríklad organizovanie nezávislých súťaží podliehalo predchádzajúcemu povoleniu regulačného orgánu dotknutého športu, nespochybňuje inherentný charakter systému predchádzajúceho povolenia zavedeného UEFA (ktorý okrem toho možno nájsť tiež v iných športových disciplínach). Ako bolo konštatované v bode 32 vyššie, „európsky športový model“ nevylučuje možnosť, aby boli ostatné športové disciplíny organizované inak.

98.

Okrem čisto „športových“ aspektov by sa tento systém mohol javiť na druhej strane nevyhnutný na zachovanie súčasnej štruktúry európskeho futbalu a cieľa solidarity. Tento cieľ je však úzko spätý s prerozdeľovaním, ako aj reinvestovaním príjmov pochádzajúcich z futbalových súťaží organizovaných pod záštitou FIFA a UEFA.

99.

V tejto súvislosti však treba spresniť, že vzhľadom na rozdielne stanoviská vyjadrené na pojednávaní, pokiaľ ide o určenie a rozsah predmetného financovania, prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či mechanizmus prerozdeľovania príjmov stanovený UEFA umožňuje skutočne dosiahnuť sledované ciele. To isté platí pre návrh (alebo záväzok) ESLC „nahradiť“ sumy v súčasnosti vyplácané zo strany UEFA prostredníctvom „solidárnych platieb“ na účely určenia, či by tento mechanizmus skutočne umožňoval nahradiť ten, ktorý je v súčasnosti zavedený UEFA (bez ohrozenia súčasnej štruktúry európskeho futbalu).

100.

Predchádzajúce úvahy sa uplatňujú aj na disciplinárny režim stanovený UEFA a FIFA. Každé pravidlo prijaté športovou federáciou by totiž bolo zbavené svojho zmyslu pri absencii disciplinárnych opatrení smerujúcich k zabezpečeniu jeho účinnosti a dosiahnutiu dodržiavania, ich priamymi členmi a nezávislými organizátormi, pravidiel zavedených na účely regulácie futbalu.

101.

V prejednávanej veci je nesporné, že väčšina klubov, ktoré sa zúčastňujú na ESL (teda pätnásť z dvadsiatich účastníkov), bude mať svoju účasť zabezpečenú. Okrem toho zakladateľské kluby ESL mali zámer pokračovať v účasti na otvorených národných súťažiach organizovaných národnými federáciami a ligami pod záštitou FIFA a UEFA.

102.

Táto súťaž by však mala nevyhnutne negatívny vplyv na národné šampionáty znížením atraktívnosti týchto súťaží (a najmä súťaží členských štátov, ktorých kluby sú súčasťou ESL). Finálna klasifikácia získaná po skončení každej sezóny v národných šampionátoch zohráva v súčasnom kontexte rozhodujúcu úlohu na účely určenia účastníkov súťaže na najvyššej európskej úrovni, čo robí prístup (v závislosti od úrovne národnej ligy) k prvým miestam týchto šampionátov obzvlášť atraktívnym. Tento prvok by mohol zmiznúť, alebo aspoň veľmi zoslabnúť, pokiaľ by výsledky národných líg boli z väčšej časti zbavené relevantnosti, čo sa týka účasti na vyššom stupni pyramídy, ako to, zdá sa, vyplýva z ambícií ESLC. Zakladateľské kluby by tak boli vo svojich národných šampionátoch chránené pred konkurenciou klubov súťažiacich o miesto v európskej súťaži vysokej úrovne. Takáto súťaž sa však nezdá byť v súlade so zásadou, ktorá riadi európsky futbal, podľa ktorej sa účasť na súťažiach opiera o „športové zásluhy“ a o výsledky dosiahnuté na ihrisku.

103.

Okrem toho súťaž s charakteristikami ESL by mohla mať negatívny vplyv na zásadu rovnosti príležitostí, ktorá je základným prvkom spravodlivosti súťaží. Niektoré kluby by si svojou účasťou zaručenou v ESL totiž mohli vyhradiť významné dodatočné príjmy a zároveň paralelne pokračovať v účasti na národných súťažiach, v ktorých by sa konfrontovali s inými klubmi, ktoré by nemali možnosť vytvárať príjmy porovnateľného rozsahu, a už vôbec nie na trvalom a konštantnom základe. Zaručené príjmy pochádzajúce z trvalej účasti na najvyššej úrovni možno považovať za významnú konkurenčnú výhodu na financovanie získania a odmeňovania nových hráčov, čo predstavuje rozhodujúci parameter hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že v súčasnosti existujú výrazné rozdiely medzi klubmi zúčastňujúcimi sa na súťažiach UEFA, nemôže odôvodniť prehlbovanie týchto rozdielov.

104.

Okrem toho v súlade s takmer jednohlasným stanoviskom vlád, ktoré sa zúčastnili na konaní v prejednávanej veci, by takáto súťaž v podstate bránila účasti tímov pochádzajúcich z väčšiny európskych krajín, keďže by sa obmedzovala na účastníkov pochádzajúcich z obmedzeného počtu krajín, čo by mohlo byť tiež v rozpore s „európskym“ rozmerom športového modelu obhajovaného článkom 165 ZFEÚ.

105.

S výhradou overení, ktoré v tejto súvislosti prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, by model ESL mohol tiež spochybniť zásadu solidarity, keďže vytvorenie tohto formátu súťaže by mohlo mať za následok ohrozenie atraktívnosti, ako aj ziskovosti súťaží UEFA (a najmä Ligy šampiónov), a tým zníženie príjmov, ktoré z toho vyplývajú, z ktorých jedna časť je vyplácaná futbalu na základnej úrovni.

106.

Odhliadnuc od čisto športových cieľov, a dokonca priznajúc, že tak pravidlá zavedené UEFA a FIFA, ako aj hrozby sankcií nimi uvádzané boli odôvodnené len čisto hospodárskymi úvahami, tieto štatutárne ustanovenia by sa mohli prinajmenšom ukázať ako potrebné. V kontexte prejednávanej veci sa teda domnievam, že uplatňovanie pravidiel zavedených UEFA a jej správanie voči ESLC treba vykladať v tom zmysle, že smerujú k zabráneniu fenoménu „dvojitého členstva“ (dual membership) (či dokonca parazitovaniu free riding), ktoré by mohlo oslabiť postavenie UEFA (a teda FIFA) na trhu.

107.

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že ESLC sa nesnaží o vytvorenie „skutočnej“ nezávislej uzatvorenej ligy (breakaway league), ale o vytvorenie konkurenčnej súťaže voči tej, ktorú organizuje UEFA, v najlukratívnejšom segmente trhu organizovania európskych futbalových súťaží, pri pokračovaní v účasti na ekosystéme UEFA zúčastňovaním sa na niektorých jej súťažiach (a najmä na národných šampionátoch). Inými slovami, zdá sa, že zakladateľské kluby ESLC chcú na jednej strane profitovať z práv a výhod spätých s členstvom v UEFA, avšak bez toho, aby boli viazané jej pravidlami a povinnosťami.

108.

Z hľadiska práva hospodárskej súťaže však podniku (alebo združeniu podnikov, akým je UEFA) nemožno vyčítať, že sa pokúša chrániť svoje vlastné hospodárske záujmy, najmä vo vzťahu k tomuto „oportunistickému“ projektu, ktorý by ho mohol podstatne oslabiť. ( 55 ) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už považoval za primerané štatutárne ustanovenia družstva obmedzujúce možnosť jeho členov (a to aj prostredníctvom sankcií vylúčenia) byť súčasťou iných foriem konkurenčného združenia. ( 56 )

109.

Treba napokon uviesť, že na rozdiel od veci, ktorá je v súčasnosti prejednávaná C‑124/21 P (International Skating Union/Komisia), pre UEFA tu nejde o odmietnutie organizovania súťaže alebo o uloženie disciplinárnych opatrení voči klubom, ktoré sa chcú zúčastniť na podujatí alebo súťaži tretieho subjektu, ktoré by nemohli ovplyvniť športový kalendár alebo destabilizovať existujúcu štruktúru modelu riadenia a organizovania dotknutej športovej disciplíny. ( 57 )

110.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že neuznanie v podstate uzatvorenej súťaže, akou je ESL, zo strany FIFA a UEFA, by mohlo byť požadované za neoddeliteľnú súčasť sledovania určitých legitímnych cieľov [v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), a z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492)], keďže sa snaží zachovať zásady účasti založenej na športových výsledkoch, rovnosti príležitostí a solidarite, na ktorých sa zakladá pyramídová štruktúra európskeho futbalu.

111.

V samotnej formulácii svojich prvých troch prejudiciálnych otázok sa vnútroštátny súd domnieva, že tak postup predchádzajúceho povolenia, ako aj postup týkajúci sa uloženia sankcií sa neriadia „objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými“ kritériami. Treba v tejto súvislosti uviesť, že hoci Súdny dvor v rozsudkoch MOTOE a OTOC zdôraznil dôležitosť úpravy možnosti športovej federácie používať svoje právomoci schvaľovania a sankcionovania prostredníctvom kritérií určených vnútroštátnym súdom na účely predchádzania každému riziku zneužitia, uspokojil sa s oznámením všeobecných kritérií bez definovania ich presného obsahu.

112.

Domnievam sa preto, že zavedenie kritérií stanovených judikatúrou Súdneho dvora by malo zodpovedať nasledujúcim cieľom.

113.

Tieto kritériá musia v prvom rade smerovať, ako jasne uvádza judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca z rozsudkov MOTOE et OTOC, k úprave diskrečnej právomoci, ktorou disponuje športová federácia, obmedzením rozsahu jej voľnej úvahy, a najmä jej možnosti prijať svojvoľné rozhodnutia pri odmietnutí organizovania športových súťaží tretími subjektmi neodôvodneným spôsobom alebo z nezákonných dôvodov. ( 58 )

114.

Po druhé tieto kritériá musia umožniť, aby boli jasným, objektívnym a čo možno najpodrobnejším spôsobom stanovené podmienky prístupu na trh na účely poskytnutia možnosti každému organizátorovi súťaží, tretiemu subjektu, nielen získať dostatočný prehľad o postupe, ktorý treba sledovať, ako aj o podmienkach, ktoré musí splniť na účely vstupu na dotknutý trh, ale tiež predvídať, že v rozsahu, v akom sú tieto podmienky splnené, mu predmetná federácia v zásade nebude môcť odmietnuť prístup na trh.

115.

Pokiaľ ide po tretie o dotknuté kluby a hráčov, títo musia mať tiež možnosť vopred poznať podmienky, za ktorých sa budú môcť zúčastniť na podujatiach tretích subjektov, ako aj sankcie ukladané v prípade účasti na týchto podujatiach. Okrem odrádzajúceho účinku musia byť tieto sankcie okrem toho dostatočne jasné, predvídateľné a primerané, aby obmedzili každé riziko svojvoľného uplatňovania dotknutou federáciou.

116.

Napokon po štvrté, tak organizátori konkurenčných súťaží, ako aj dotknuté kluby a hráči musia mať k dispozícii prostriedky nápravy, ktoré im umožnia napadnúť prípadné rozhodnutia o neschválení alebo o uložení sankcií predmetnými športovými federáciami. Okrem toho tieto prostriedky nápravy sa nesmú obmedzovať na vnútorné orgány v rámci federácie, ale musia tiež stanoviť možnosť napadnúť takéto rozhodnutia pred nezávislým orgánom.

117.

Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha preskúmať, so zreteľom na zásady vyvodené v predchádzajúcich bodoch, primeraný charakter pravidiel UEFA (a FIFA) v oblasti predchádzajúceho povolenia a sankcií. Toto preskúmanie však nemôže byť vykonané abstraktným spôsobom a musí zohľadniť skutkový, právny a hospodársky kontext, v ktorom budú tieto pravidlá uplatňované, ako aj špecifické charakteristiky ESL.

118.

Na úvod treba spresniť, že zásady opísané v bodoch 114 až 116 vyššie sa môžu uplatňovať iba vo vzťahu k nezávislým súťažiam, ktoré samotné dodržiavajú ciele uznané za legitímne, ktoré sleduje športová federácia. Vyplýva z toho, že za predpokladu, že by kritériá zavedené UEFA nezodpovedali kritériám transparentnosti a zákazu diskriminácie, neznamenalo by to, že súťaž tretieho subjektu, ktorá by bola v rozpore s legitímnymi športovými cieľmi, by mala byť povolená a že odmietnutie UEFA povoliť takúto súťaž by nemohlo byť odôvodnené.

119.

Súdny dvor v rozsudkoch, v ktorých uznal inherentný charakter – z hľadiska sledovaných cieľov – sankcií zameraných na jednej strane na športovcov, ktorí porušili pravidlá tejto federácie, a na druhej strane na členov profesijného združenia, nezabudol zdôrazniť význam zabezpečenia primeraného charakteru predmetných disciplinárnych opatrení. ( 59 )

120.

Pokiaľ ide o hrozby sankcií uložených zo strany UEFA, domnievam sa, že je potrebné stanoviť rozlíšenie medzi sankciami, ktoré môžu byť uplatňované na kluby, a tie, ktorým by mohli byť vystavení hráči klubov zúčastňujúcich sa na vytvorení ESL.

121.

Uloženie sankcií voči hráčom, ktorí sa nezúčastnili na rozhodnutí vytvoriť ESL, sa mi zdá neprimerané, najmä pokiaľ ide o ich účasť v národných výberoch. Rozhodnutie pozostávajúce z potrestania hráčov, ktorí sa zjavne nedopustili žiadneho konania porušujúceho pravidlá UEFA a ktorých účasť na vytvorení ESL sa nezdá byť preukázaná, by tak preukazovalo zneužívajúce a neprimerané uplatňovanie týchto pravidiel. Okrem toho skutočnosť, že dotknuté národné výbery by boli zbavené niektorých svojich hráčov, by znamenala ich nepriame sankcionovanie, čo tiež považujem za neprimerané.

122.

Naproti tomu sankcie týkajúce sa futbalových klubov pridružených k UEFA, v prípade účasti na medzinárodnej súťaži, akou je ESL, sa môžu zdať primerané najmä vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú tieto kluby pri organizácii a vzniku súťaže, ktorá z dôvodov vysvetlených v bodoch 102 až 105 vyššie zrejme nerešpektuje základné zásady, ktoré prispievajú k štruktúre a fungovaniu európskeho futbalu.

123.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni článkom 22 a 71 až 73 stanov FIFA a ani článkom 49 a 51 stanov UEFA, ktoré stanovujú, že vytvorenie novej celoeurópskej futbalovej súťaže medzi klubmi podlieha systému predchádzajúceho povolenia, v rozsahu, v akom vzhľadom na charakteristiky plánovanej súťaže obmedzujúce účinky vyplývajúce z uvedeného systému sa zdajú byť inherentné a primerané na účely dosiahnutia legitímnych cieľov sledovaných UEFA a FIFA, ktoré súvisia s osobitosťou športu.

124.

Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou a druhou časťou tretej prejudiciálnej otázky v podstate pýta, či sa článok 102 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že bráni štatutárnym ustanoveniam FIFA a UEFA týkajúcim sa systému predchádzajúceho povolenia, ako aj režimu sankcií.

125.

Na úvod treba pripomenúť, že článok 102 ZFEÚ zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

126.

Zneužívanie dominantného postavenia je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, má vo svojom dôsledku zabrániť zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov. ( 60 )

127.

V súlade s ustálenou judikatúrou má podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. ( 61 )Otázka, či jeho správanie má v danom prípade zneužívajúci charakter, musí byť preskúmaná objektívnym a konkrétnym spôsobom, pri zohľadnení všetkých skutkových okolností, charakteristík dotknutého trhu a predmetného správania, ako aj pri vyvážení jeho aktuálnych alebo potenciálnych účinkov vylúčenia výhodami efektívnosti, z ktorých majú prospech spotrebitelia. ( 62 )

128.

Existencia dominantného postavenia však nezbavuje podnik v tomto postavení ani práva chrániť svoje vlastné obchodné záujmy, ak sú napadnuté, ( 63 ) ani možnosti v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na ich ochranu, pokiaľ toto správanie nepredstavuje zneužitie dominantného postavenia. ( 64 )

129.

Vzhľadom na vysvetlenia vnútroštátneho súdu treba vychádzať z hypotézy, že relevantným trhom je trh organizovania a komercializácie medzinárodných futbalových súťaží na európskej úrovni a že UEFA má na tomto trhu dominantné (či dokonca monopolné) postavenie, keďže je jedinou organizátorkou všetkých veľkých futbalových súťaží medzi klubmi na európskej úrovni.

130.

Treba pripomenúť, že výkon regulačnej funkcie športovou federáciou, ktorá pozostáva v určovaní osôb oprávnených organizovať súťaže, ako aj stanovovať podmienky, za ktorých sa uskutočňujú, musí podliehať obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole na účely zabránenia tomu, aby dotknutá právnická osoba mohla skresliť hospodársku súťaž zvýhodnením súťaží, ktoré ona organizuje alebo na organizácii ktorých sa zúčastňuje. ( 65 ) V tomto kontexte „osobitná zodpovednosť“, ktorá prináleží FIFA a UEFA v zmysle článku 102 ZFEÚ, spočíva práve v skutočnosti, že sú počas skúmania žiadostí o povolenie novej súťaže povinné zabezpečiť, aby tretie subjekty neboli neoprávnene zbavené prístupu na trh.

131.

V dôsledku toho sa analýza rozvinutá v súvislosti s uplatňovaním judikatúry týkajúcej sa „vedľajších obmedzení“ v rámci odpovede danej na druhú prejudiciálnu otázku, dá preniesť pri skúmaní opatrení, o ktoré ide v prejednávanej veci, z hľadiska článku 102 ZFEÚ. ( 66 )

132.

Pre úplnosť však považujem za užitočné stručne preskúmať dve špecifické problematiky uplatňovania článku 102 ZFEÚ na pravidlá zavedené zo strany UEFA a FIFA, ktoré boli vznesené niektorými účastníkmi konania v ich písomných pripomienkach a prediskutované na pojednávaní.

133.

ESLC tvrdí, že skutočnosť, že UEFA si udelila právomoc schvaľovať alternatívne súťaže, keď existuje konflikt záujmov, predstavuje sama osebe zneužitie dominantného postavenia. Preto jediný spôsob, ako vyriešiť túto situáciu, je podľa ESLC oddeliť reguláciu športu, organizovanie súťaží a jeho komerčné využívanie.

134.

Po prvé pripomínam, že samotná skutočnosť, že športová federácia vykonáva súčasne úlohy regulátora a organizátora športových súťaží, sama osebe neznamená porušenie práva hospodárskej súťaže Únie. ( 67 ) Hoci také štrukturálne oddelenie, ako navrhuje ESLC, spočívajúce vo zverení regulačných právomocí nezávislému subjektu, ktorý nemá žiaden vzťah s akýmkoľvek podnikom aktívnym na dotknutom trhu, môže odstrániť každý konflikt záujmov, nejde o jediné a imperatívne riešenie. Z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 45 a 46 vyššie jasne vyplýva, že na účely predchádzania prípadným konfliktom záujmov môže federácia tiež zaviesť postup povoľovania súťaží tretích subjektov určením kritérií povolenia, ktoré sú vopred stanovené objektívnym a nediskriminačným spôsobom.

135.

Po druhé nariadenie štrukturálneho oddelenia by znamenalo zakázať každú hospodársku činnosť športovým federáciám, ktoré sú v rovnakej situácii ako UEFA a FIFA, čo je situácia ťažko zosúladiteľná so skutočnosťou, že napriek ich osobitným charakteristikám sú tiež podnikmi, pre ktoré je, tak ako pre všetky ostatné podniky, sledovanie hospodárskych cieľov neoddeliteľnou súčasťou ich činnosti a nie je ako také protisúťažné.

136.

Po tretie oddelenie („nútené“) „regulačných“ a „komerčných“ činností vykonávaných športovou federáciou by mohlo naraziť na „európsky športový model“, najmä pokiaľ ide o športové disciplíny, pre ktoré hrá pyramídová štruktúra významnú úlohu, podobne ako vo futbale. V rámci týchto športových činností sú regulačné a hospodárske úlohy prepojené a vzájomne závislé, keďže príjmy pochádzajúce z komerčného využívania súťaží organizovaných pod záštitou týchto federácií sú prerozdeľované na účely rozvoja dotknutého športu.

137.

Špecifická problematika vznesená v rámci analýzy prvej prejudiciálnej otázky je otázka relevantnosti, ktorú by na účely analýzy pravidiel o predchádzajúcom povolení a účasti, zavedených FIFA a UEFA z hľadiska článku 102 ZFEÚ, mohla mať judikatúra Súdneho dvora o „základných zariadeniach“ založená na rozsudku Bronner ( 68 ).

138.

V súlade s teóriou o základných zariadeniach dominantný podnik, ktorý vlastní alebo kontroluje základnú infraštruktúru, môže byť nútený spolupracovať so svojimi konkurentmi tým, že im k nej poskytne prístup bez akejkoľvek diskriminácie. Súdny dvor v rozsudku Bronner rozhodol, že na to, aby odmietnutie zo strany podniku v dominantnom postavení poskytnúť prístup k infraštruktúre alebo službám mohlo predstavovať zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby toto odmietnutie bolo spôsobilé odstrániť akúkoľvek hospodársku súťaž na trhu na strane žiadateľa o službu, aby toto odmietnutie nemohlo byť objektívne odôvodnené a aby služba ako taká bola nevyhnutná na výkon činnosti žiadateľa v tom zmysle, že za ňu neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada. ( 69 )

139.

Z nasledujúcich dôvodov sa domnievam, že „ekosystém“ UEFA a FIFA nemožno považovať za „základné zariadenie“ a že z tohto dôvodu treba zamietnuť uplatňovanie tejto teórie v prejednávanej veci.

140.

Po prvé, pokiaľ ide o požiadavku predchádzajúceho povolenia, treba konštatovať, že toto povolenie nie je nevyhnutné na účely toho, aby tretia strana, napríklad ESLC, zorganizovala novú futbalovú súťaž. Ako bolo konštatované v bode 75 vyššie, neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by mohla brániť klubom zúčastňujúcim sa na iniciatíve ESLC slobodne vytvárať a organizovať svoju vlastnú súťaž, mimo systému UEFA a FIFA. Povolenie od týchto federácií sa teda vyžaduje len v miere, v akej kluby zúčastňujúce sa na ESL chcú ostať pridružené k UEFA a pokračovať v účasti na futbalových súťažiach, ktoré UEFA organizuje.

141.

Po druhé vytvorenie takej ligy, akou je ESL, nevyžaduje reprodukciu existujúcej infraštruktúry UEFA s povinnosťami, ktoré s tým súvisia. Nič nenúti organizátorov novej nezávislej súťaže vytvoriť svoj projekt na základe podobného organizačného modelu, ako je model UEFA a FIFA. Ako bolo uvedené vyššie v bodoch 106 a 107, skutočný problém v prejednávanej veci sa týka možnosti týchto klubov vytvoriť svoju vlastnú ligu a zároveň žiadať o pokračovanie v účasti na futbalovom ekosystéme FIFA a UEFA, ako aj na súťažiach nimi organizovaných. V takom prípade však judikatúra týkajúca sa základných zariadení nemôže byť relevantná.

142.

Po tretie uplatňovanie judikatúry týkajúcej sa základných zariadení je odôvodnené, len ak odmietnutie prístupu môže odstrániť alebo nadmerne sťažiť akúkoľvek hospodársku súťaž na súvisiacom trhu alebo brániť zavedeniu nového produktu, pre ktorý existuje dopyt, čo na základe vyššie uvedených dôvodov nie je tento prípad.

143.

Po štvrté, s výhradou pripomienok uvedených v bodoch 133 až 142 vyššie, sa mi zdá, že odmietnutie UEFA môže byť objektívne odôvodnené tak na športovej úrovni z hľadiska legitímnych cieľov sledovaných touto federáciou, ako aj na hospodárskej úrovni na účely boja proti parazitovaniu alebo fenoménu „dvojitého členstva“, ktoré môže oslabiť postavenie UEFA a FIFA na trhu. ( 70 )

144.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni článkom 22 a 71 až 73 stanov FIFA a ani článkom 49 a 51 stanov UEFA, ktoré stanovujú, že vytvorenie novej celoeurópskej futbalovej súťaže medzi klubmi podlieha systému predchádzajúceho povolenia, v rozsahu, v akom vzhľadom na charakteristiky plánovanej súťaže obmedzujúce účinky vyplývajúce z tohto systému sa zdajú byť inherentné a primerané na účely dosiahnutia legitímnych cieľov sledovaných UEFA a FIFA, ktoré súvisia s osobitosťou športu.

145.

Vzhľadom na to, že otázka zákonnosti správania v oblasti hospodárskej súťaže obsiahnutá v tretej prejudiciálnej otázke je neoddeliteľne spojená s otázkou o pravidlách, ktoré sú predmetom prvých dvoch prejudiciálnych otázok, tieto otázky boli podrobené spoločnej analýze, ako bolo spresnené v bode 54 vyššie. Presnejšie, analýza otázok týkajúcich sa sankcií UEFA a FIFA bola vykonaná v bodoch 83 a 84, 101 až 108, 111 až 117 a 119 až 122 vyššie.

146.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že články 101 a 102 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nezakazujú FIFA, UEFA, ich členským federáciám alebo národným ligám hroziť sankciami klubom pridruženým k týmto federáciám, pokiaľ sa tieto kluby zúčastňujú na projekte vytvorenia novej celoeurópskej futbalovej súťaže medzi klubmi, ktorá by mohla ohroziť legitímne ciele sledované uvedenými federáciami, ktorých sú členmi. Sankcie vylúčenia týkajúce sa hráčov, ktorí nie sú nijako zapojení do daného projektu, sú však neprimerané, najmä pokiaľ ide o ich vylúčenie z národných výberov.

147.

Vnútroštátny súd sa svojou piatou prejudiciálnou otázkou pýta na uplatniteľnosť „klasických“ konkurenčných výnimiek a odôvodnení, ako sú tie, ktoré sú stanovené v Zmluve o FEÚ, pokiaľ ide o článok 101 ods. 3 ZFEÚ a vyplývajúce z judikatúry v súvislosti s článkom 102 ZFEÚ. ( 71 )

148.

Predovšetkým treba uviesť, že na túto otázku bude treba odpovedať len v prípade, ak Súdny dvor konštatuje s ohľadom na odpovede dané na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, že články 101 a 102 ZFEÚ boli porušené. Vzhľadom na odpovede, ktoré navrhujem dať na tieto otázky, však to nie je tento prípad.

149.

Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že účastníkovi konania, ktorému je vytýkané porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, prislúcha predložiť dôkaz, že jeho správanie spĺňa podmienky umožňujúce domnievať sa, že sa naň vzťahuje článok 101 ods. 3 ZFEÚ ( 72 ), alebo že je objektívne odôvodnené z hľadiska článku 102 ZFEÚ ( 73 ). Treba však konštatovať, že v danom prípade bolo rozhodnutie vnútroštátneho súdu prijaté bez toho, aby boli FIFA a UEFA vopred vypočuté a mali teda možnosť predniesť tvrdenia a dôkazy týkajúce sa dodržania týchto podmienok za osobitných okolností prejednávanej veci. ( 74 )

150.

Vzhľadom na odpovede navrhované na prvé tri prejudiciálne otázky a vzhľadom na predchádzajúce spresnenia sa domnievam, že nie je potrebné odpovedať na piatu prejudiciálnu otázku.

151.

Štvrtá prejudiciálna otázka vyzýva Súdny dvor, aby rozhodol o zlučiteľnosti pravidiel zavedených FIFA týkajúcich sa využívania športových práv vzhľadom na články 101 a 102 ZFEÚ. Tieto pravidlá konkrétnejšie stanovujú, že všetky práva súvisiace s využívaním medzinárodných futbalových súťaží „pôvodne“ prináležia FIFA a takým regionálnym konfederáciám, akou je UEFA, ktoré sú „jediné príslušné povoľovať vysielanie zápasov a podujatí, ktoré patria do ich právomoci, najmä na audiovizuálnych nosičoch, a to bez obmedzenia miesta, obsahu, času, techniky alebo práva“.

152.

Predtým, než pristúpim k analýze štvrtej prejudiciálnej otázky, považujem za dôležité uviesť niekoľko objasnení týkajúcich sa kontextu, do ktorého patria tieto pravidlá, najmä z hľadiska určitých konštatovaní vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o výklad týchto ustanovení, a zároveň pripomínam, že Súdny dvor nie je príslušný vykladať ustanovenia stanov FIFA a UEFA, ktoré zjavne nepatria do práva Únie.

153.

Články 67 a 68 stanov FIFA uvádzajú, že FIFA je pôvodnou a výlučnou držiteľkou práv vyplývajúcich zo súťaží patriacich pod „právomoc“ UEFA. Treba konštatovať, že skutočnosť, že tento výraz nie je definovaný v stanovách FIFA, vedie k určitým nejasnostiam, ako o tom svedčia rozdielne postoje ESLC na jednej strane a FIFA a UEFA na strane druhej. ESLC tak zastáva doslovný výklad (relatívne široký) pojmu „právomoc“, tvrdiac, že sa týka úplného (a výlučného) privlastnenia futbalových práv pre všetky súťaže, ktoré sú geograficky situované na európskom kontinente. Na rozdiel od toho FIFA a UEFA v podstate tvrdia, že odkaz na pojem „právomoc“ má právny a nie geografický význam v tom zmysle, že sa týka len súťaží, ktoré sú nimi povolené v Európe.

154.

Komisia sa domnieva, že tieto ustanovenia sa musia vykladať v spojení s článkom 49 ods. 1 stanov UEFA, ktorý stanovuje, že UEFA je jediná príslušná organizovať medzinárodné súťaže v Európe, na ktorých sa zúčastňujú asociácie a/alebo kluby k nej pridružené. Pri spoločnom posúdení by tieto výrazy mohli byť chápané v tom zmysle, ako to napokon tvrdí vnútroštátny súd, že FIFA si nárokuje bez akéhokoľvek obmedzenia výlučné vlastníctvo UEFA, pokiaľ ide o súťaže, na ktorých sa zúčastňujú kluby jej členských asociácií, čo, zdá sa, naznačuje, že zahŕňa tiež práva súvisiace s takými súťažami, ako je ESL.

155.

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že články 67 a 68 stanov FIFA patria do osobitného kontextu vlastného niektorým veľmi populárnym športom, medzi ktoré patrí futbal, kde možno nájsť mechanizmus centralizovaného využívania práv súvisiacich s najdôležitejšími súťažami.

156.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí ESLC, nezdá sa, že štruktúra tohto modelu sa opiera o povinnosť nedobrovoľného postúpenia práv, ktoré patria futbalovým klubom alebo organizátorom futbalových súťaží, v prospech UEFA. Naopak, z právneho hľadiska sa skôr zdá, že kluby zúčastňujúce sa na súťažiach UEFA dobrovoľne zverili využívanie svojich športových práv UEFA, pričom sú naďalej ich skutočnými konečnými vlastníkmi, a na základe toho získavajú časť príjmov, ktoré vyplývajú z ich predaja. „Pôvodné vlastníctvo“, úplné a výlučné, stanovené predmetnými článkami, by sa tak mohlo koncepčne chápať len ako výraz spoločného vlastníctva UEFA (ako organizátorky európskych futbalových súťaží) a profesionálnych futbalových klubov (ako účastníkov týchto súťaží). ( 75 )

157.

Po druhé, ak totiž články 67 a 68 stanov FIFA obsahujú nejasné formulácie, ktoré môžu byť vykladané v tom zmysle, že sa týkajú aj futbalových súťaží organizovaných tretími subjektmi v Európe, domnievam sa, že tieto ustanovenia nemôžu byť chápané tak, že prostredníctvom povinného postúpenia ukladajú vyvlastnenie týchto práv v prospech UEFA, ak tieto práva vyplývajú zo súťaže tretieho subjektu bez vzťahu s touto federáciou. Podľa mňa sa tieto ustanovenia môžu týkať iba obchodných práv vyplývajúcich zo súťaží organizovaných pod záštitou UEFA, na základe čoho každá nezávislá súťaž vytvorená mimo ekosystému UEFA nemôže podliehať týmto pravidlám. Súkromný subjekt by okrem toho v žiadnom prípade nemohol upravovať prostredníctvom svojich vlastných pravidiel správanie iných súkromných subjektov, ktoré sú od neho nezávislé. Organizátori takejto súťaže by v zásade boli slobodní využívať práva vyplývajúce z tejto súťaže, ako chcú, bez akéhokoľvek zásahu UEFA.

158.

Je nepopierateľné, že FIFA vo svojom postavení združenia podnikov alebo podniku zameraného na organizáciu a komercializáciu medzinárodných futbalových súťaží vykonáva hospodársku činnosť zahŕňajúcu tak intelektuálne, ako aj obchodné, technické a finančné investície. Táto činnosť musí byť vo svojej podstate schopná na jednej strane požívať právnu ochranu a na druhej strane získať odmenu, ktorej podstatný zdroj – ale nie výlučný – môže pochádzať z využívania športových práv (z vysielania, retransmisie alebo iných) spojených so súťažami.

159.

Okrem toho z rozhodovacej praxe Komisie týkajúcej sa tohto typu dohôd o komercializácií práv spojených so športovými súťažami a najmä z jej rozhodnutia o centralizovanom predaji obchodných práv na Ligu šampiónov UEFA vyplýva, že dohody stanovujúce výlučné priznanie týchto práv jedinému subjektu môžu obmedziť hospodársku súťaž ( 76 ) (napriek skutočnosti, že sa na ne môže vzťahovať výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ). ( 77 )

160.

Hoci sa otázka položená vnútroštátnym súdom výrazne odlišuje od tej, ktorú skúmala Komisia vo vyššie citovanom rozhodnutí – v tom zmysle, že údajné obmedzenie hospodárskej súťaže sa v prejednávanej veci neobmedzuje iba na problematiku centralizovaného predaja a výlučného využívania obchodných práv na konkrétnu súťaž UEFA, ale týka sa tiež otázky údajného „privlastnenia“ práv spojených s ďalšími súťažami, ktoré by sa mohli konať v Európe, ako aj skutočnosti, že cieľom alebo účinkom týchto pravidiel je doplniť monopol, ktorý má UEFA na trhu organizovania a komercializácie futbalových súťaží – tieto dve problematiky sú prepojené, keďže sa týkajú právomocí a práv, ktoré priznávajú stanovy FIFA pre UEFA, byť držiteľom a orgánom výhradného predaja obchodných práv futbalových súťaží v Európe.

161.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v prejednávanej veci využívanie práv z futbalu zo strany FIFA a UEFA je „odvodenou“ alebo „vedľajšou“ hospodárskou činnosťou vo vzťahu k „základnej“ hospodárskej činnosti, ktorú predstavujú organizácia a komercializácia medzinárodných futbalových súťaží, ktorá bola predmetom analýzy v rámci prvých dvoch prejudiciálnych otázok. Spoločná analýza pravidiel UEFA totiž, zdá sa, naznačuje, že všetky súťaže, na ktorých sa zúčastňujú kluby, ktoré sú pridružené k tejto federácii, musia podliehať pravidlám ňou stanoveným vrátane tých, ktoré sa týkajú využívania týchto práv. Vyplýva z toho, že tento scenár môže viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže, keďže tieto pravidlá môžu byť chápané ako (dodatočné) prekážky vstupu na trh brániace vzniku a rozvoju nových športových súťaží, a na základe toho majúce (prinajmenšom potenciálne) účinky vylúčenia na trhu organizovania a komercializácie súťaží (prispievajúc k jeho uzatvoreniu v neprospech konkurentov), ako aj na trhu využívania športových práv (ukladajúc klubom povinnosť využívať všetky tieto práva centralizovaným a výlučným spôsobom).

162.

Pokiaľ je obmedzenie hospodárskej súťaže možné preukázať, bude treba preskúmať, či toto obmedzenie súvisí so sledovaním legitímneho cieľa a je mu primerané alebo či obmedzujúce správanie spĺňa podmienky na uplatnenie individuálnej výnimky v súlade s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ, alebo či je objektívne odôvodnené v zmysle článku 102 ZFEÚ.

163.

Pokiaľ ide o možné odôvodnenie týchto obmedzení podľa teórie vedľajších obmedzení, táto otázka by sa mala v podstate posudzovať s ohľadom na analýzu uvedenú v bodoch 93 až 118 vyššie.

164.

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o legitímne ciele sledované týmito pravidlami, okrem tých, ktoré súvisia s „európskym športovým modelom“ a ktoré boli opísané v bodoch 30 a 95 až 98 vyššie, cieľ finančnej solidarity považujem v prejednávanej veci za obzvlášť relevantný, keďže veľká časť prerozdelených príjmov, zdá sa, pochádza priamo z využívania obchodných práv týchto súťaží. V tejto súvislosti uvádzam, že články 67 a 68 stanov FIFA sledujú legitímny cieľ uznaný najmä Komisiou v rozhodnutí Centralizovaný predaj obchodných práv na Ligu šampiónov UEFA, ktorý pozostáva v maximalizovaní príjmov pochádzajúcich z využívania športových práv spojených so súťažami organizovanými UEFA, ktoré boli v celom rozsahu určené na rozvoj futbalu vo všeobecnosti, ako aj na solidaritu voči klubom, ktoré sa nachádzajú na nižšom stupni „pyramídy“ ( 78 ).

165.

Okrem toho s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, sa tieto články zdajú byť primerané sledovaniu tohto cieľa, keďže priznávajú vlastníctvo predmetných práv FIFA a UEFA, pretože tento mechanizmus by umožnil vyhnúť sa problémom, ktoré by vznikli z pravidelného vyjednávania o prerozdeľovaní zodpovedajúcich príjmov medzi kluby.

166.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že futbal je charakterizovaný vzájomnou hospodárskou závislosťou medzi klubmi, na základe čoho finančný úspech súťaže závisí predovšetkým od určitej rovnosti medzi klubmi. Prerozdeľovanie príjmov pochádzajúcich z komerčného využívania práv vyplývajúcich zo športových súťaží zodpovedá tomuto cieľu „rovnováhy“. Ak by si mohol každý klub jednostranne dohodnúť všetky svoje obchodné práva vrátane tých, ktoré vyplývajú z jeho účasti na súťažiach medzi klubmi (napríklad televízne práva), rovnováha medzi klubmi by bola ohrozená.

167.

Okrem toho treba uviesť, ako rozhodol Súdny dvor, že využívanie práv, o ktoré ide vo veci samej, sa týka športu, ktorý má „značný sociálny význam“ ( 79 ). V tejto logike prijal normotvorca Únie právnu úpravu stanovujúcu najmä možnosť pre každý členský štát zaviesť otvorené vysielanie športových podujatí, ktoré majú „veľký význam pre spoločnosť“ ( 80 ).

168.

Na základe dôvodov, ako sú tie, ktoré sú uvedené v odpovedi na piatu prejudiciálnu otázku, sa domnievam, že nie je potrebné rozhodnúť o existencii prípadných odôvodnení, pokiaľ ide o články 101 a 102 ZFEÚ. Pre úplnosť však treba spresniť, že Komisia sa vo svojom rozhodnutí Centralizovaný predaj obchodných práv na Ligu šampiónov UEFA domnievala, že na dohodu o centralizovanom využívaní v oblasti obchodných práv zo strany UEFA sa vzťahuje individuálna výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že tieto pravidlá boli v skutočnosti v prospech spotrebiteľov v tom zmysle, že mediálne produkty týkajúce sa tejto celoeurópskej súťaže futbalových klubov sú komercializované prostredníctvom jediného predajného miesta a že inak by nemohli byť vyrábané a distribuované tak účinným spôsobom. ( 81 )

169.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že články 101 a 102 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia článkom 67 a 68 stanov FIFA, v rozsahu, v akom obmedzenia týkajúce sa výlučnej komercializácie práv týkajúcich sa súťaží organizovaných FIFA a UEFA súvisia so sledovaním legitímnych cieľov spätých s osobitosťou športu a sú im primerané. Okrem toho prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať, v akej miere sa na predmetné články môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 101 ods. 3 ZFEÚ, alebo či existuje objektívne odôvodnenie tohto správania v zmysle článku 102 ZFEÚ.

170.

Vnútroštátny súd sa svojou šiestou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta na zlučiteľnosť pravidiel FIFA a UEFA týkajúcich sa predchádzajúceho povolenia medzinárodných futbalových súťaží a účasti profesionálnych futbalových klubov, ako aj hráčov na týchto súťažiach, s článkami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa štyroch základných hospodárskych slobôd.

171.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákazy porušovania základných hospodárskych slobôd zakotvených Zmluvou o FEÚ sa uplatňujú nielen na verejnoprávne predpisy a všeobecnejšie na opatrenia prijaté členskými štátmi, ale tiež na súkromnoprávne úpravy alebo opatrenia vrátane predpisov alebo postupov, ktoré prijali športové federácie. ( 82 ) Z tejto judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci športové federácie môžu slobodne stanoviť svoje pravidlá, nezávislosť, ktorou disponujú, ich nemôže oprávňovať na obmedzenie výkonu práv priznaných Zmluvou o FEÚ.

172.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že niektoré predpisy alebo postupy prijaté subjektmi (ako Medzinárodný olympijský výbor) alebo športovými federáciami (národnými alebo medzinárodnými) treba od začiatku považovať za vyňaté z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa základných hospodárskych slobôd, v rozsahu, v akom sa týkajú otázok súvisiacich „výlučne so športom“ a ako také nemajú nič spoločné s hospodárskou činnosťou. ( 83 ) Súdny dvor však zdôraznil, že táto „športová výnimka“ musí zostať obmedzená na svoj vlastný cieľ ( 84 ) a z tohto dôvodu ju doteraz považoval za uplatniteľnú iba v prípade veľmi obmedzeného počtu pravidiel, ktoré sa týkajú „podstaty“ športových činností. ( 85 ) Na túto výnimku sa teda nie je možné odvolávať na účel vylúčenia každej športovej činnosti z pôsobnosti Zmluvy o FEÚ. Keďže kvalifikácia určitého opatrenia za „športovú výnimku“ ho vyníma z pôsobnosti ustanovení tejto Zmluvy, a tým z každej kontroly, vyžaduje sa tu reštriktívny výklad tohto pojmu.

173.

Z tejto judikatúry vyplýva, že z dôvodu jeho charakteristík sa na systém predchádzajúceho povolenia stanovený UEFA nemôže vzťahovať „športová výnimka“. Preto aj keď sú „športové“ aspekty tohto systému nepopierateľné, faktom ostáva, že tento systém má tiež (a nepochybne) hospodársky rozmer, keďže priznaním možnosti UEFA kontrolovať, a teda odmietnuť prístup na trh organizovania športových súťaží, môže mať vplyv na základné slobody.

174.

Keďže predmetné pravidlá UEFA patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa základných hospodárskych slobôd, treba na jednej strane určiť, ktoré sú dotknuté slobody, a na druhej strane, či sú obmedzené.

175.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vzhľadom na diskrečnú právomoc, ktorou disponuje UEFA, ktorá jej umožňuje kontrolovať prístup na trh na základe kritérií, ktoré ona sama stanovila, pravidlá predchádzajúceho povolenia a účasti zavedené touto federáciou možno považovať za spôsobilé obmedziť po prvé články 49 a 56 ZFEÚ týkajúce sa slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb podnikov, ktoré chcú vstúpiť na trh organizovania športových súťaží. Tieto pravidlá teda môžu negatívne ovplyvniť možnosť organizátorov alternatívnych medzinárodných futbalových súťaží, ako je ESLC, využiť služby profesionálnych futbalových klubov, ktoré zamestnávajú týchto hráčov, ktoré ich služby využili alebo o tom uvažujú, vediac, že tak nemôžu urobiť bez povolenia medzinárodných súťaží, ktoré sa chystajú organizovať a komercializovať, daného od FIFA alebo UEFA.

176.

Po druhé predmetné pravidlá majú z dôvodu sankcií vylúčenia stanovených pravidlami UEFA dopad na možnosť, ktorú majú tieto samotné kluby, vytvoriť svoju vlastnú súťaž (za predpokladu, že nie je organizovaná tretím subjektom), ako aj poskytnúť svoje služby súťaži organizovanej tretím subjektom.

177.

Po tretie pravidlá predchádzajúceho povolenia a účasti zavedené FIFA a UEFA môžu tiež znížiť príťažlivosť možnosti slobodne sa pohybovať (v zmysle článku 45 ZFEÚ), pre hráčov poskytovať ich služby (alebo sa nechať zamestnať) profesionálnymi futbalovými klubmi so sídlom v iných členských štátoch, než je štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ako sú tí, ktorí sú členmi ESLC, s cieľom umožniť účasť týchto klubov na medzinárodnej súťaži konkurujúcej tým, ktoré sú organizované zo strany FIFA a UEFA, akou je ESL. Okrem toho, ak to títo hráči urobia, môžu sa vystaviť sankcii vylúčenia a v širšom rozsahu riziku utrpenia škody v rámci svojej profesionálnej kariéry aj svojej hospodárskej činnosti.

178.

Po štvrté, hoci voľný pohyb kapitálu zakotvený v článku 63 ZFEÚ zohráva iba vedľajšiu úlohu vo vzťahu k slobode usadiť sa a slobodnému poskytovaniu služieb, zdá sa byť tiež dotknutý, keďže z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z pripomienok ESLC vyplýva, že vznik a rozvoj ESLC predpokladá významné financovanie, ktoré by mohli poskytnúť finančné inštitúcie so sídlom v rôznych členských štátoch.

179.

Prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať otázku o možnom odôvodnení pravidiel predchádzajúceho povolenia a účasti, o ktoré ide v prejednávanej veci, a prípadne ich vhodného, koherentného a primeraného charakteru. V tejto súvislosti sa domnievam, že táto analýza sa vo veľkej miere prekrýva s tou, ktorá bola vykonaná v rámci analýzy vedľajších obmedzení. ( 86 )

180.

V tomto smere po prvé pripomínam, že na tieto odôvodnenia sa samozrejme odvolávajú športové federácie, voči ktorým sú namietané základné hospodárske slobody zaručené Zmluvou o FEÚ. ( 87 )

181.

Pokiaľ ide po druhé o ciele všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť obmedzenia základných hospodárskych slobôd vyplývajúce z pravidiel prijatých športovými federáciami, odkazujem na analýzu vykonanú v bodoch 93 a 94 vyššie. Okrem toho treba uviesť, že Súdny dvor už uznal niektoré z týchto cieľov. V prejednávanej veci sa zdajú byť obzvlášť relevantné ciele, ktoré sú spoločné všetkým športovým federáciám, ako sú tie, ktoré pozostávajú v zabezpečení regulárnosti súťaží, ( 88 ) ako aj ich riadneho priebehu prostredníctvom vhodných pravidiel alebo kritérií. ( 89 ) Považujem tiež za relevantné ciele, ktoré sú vlastné skôr kolektívnemu športu medzi tímami, akým je futbal, pozostávajúce v udržaní rovnováhy medzi klubmi, zabezpečení rovnosti príležitostí a zachovaní neistoty výsledkov. ( 90 )

182.

Po tretie, pokiaľ ide o „test“ proporcionality, na úvod treba uviesť, že Súdny dvor neuznáva zákonnosť per se systémov predchádzajúceho povolenia, a posudzuje dôvod existencie, ako aj proporcionalitu od prípadu k prípadu, ako to napokon zdôraznil vnútroštátny súd. ( 91 ) Z tejto judikatúry vyplýva, že hoci prislúcha športovým federáciám stanoviť vhodné pravidlá na zabezpečenie riadneho priebehu súťaží, tieto pravidlá nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa. ( 92 ) To bolo tiež potvrdené v nedávno prijatom rozsudku Súdneho dvora vo veci TopFit, kde bolo rozhodnuté, že na to, aby bol režim predchádzajúceho povolenia odôvodnený s ohľadom na ustanovenia týkajúce sa slobôd pohybu, musí byť v každom prípade založený na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách takým spôsobom, aby ohraničovali výkon voľnej úvahy športovej federácie, aby nebola používaná ľubovoľne. ( 93 )

183.

Treba uviesť, že v týchto veciach išlo o pravidlá stanovujúce nepripustenie alebo úplné vylúčenie športovcov z dôvodov súvisiacich s ich štátnou príslušnosťou. Súdny dvor sa teda domnieval, že tieto pravidlá vydané športovými federáciami, vedúce k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, boli svojou samotnou povahou neprimerané. ( 94 )

184.

Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 111 až 117 vyššie, sa mi zdá, že systém predchádzajúceho povolenia sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných UEFA.

185.

Okrem toho sa domnievam, že kontrola proporcionality nemôže prehliadať evidentné rozdiely, ktoré existujú v „pomere síl“ medzi športovou federáciou a jednotlivým hráčom (amatérskym alebo profesionálnym) a futbalovými klubmi, medzi ktorými sa nachádzajú niektoré najsilnejšie kluby svetovej úrovne, z hľadiska podpory verejnosti, mediálnej povesti a financovania, ktoré dostávajú.

186.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na šiestu prejudiciálnu otázku tak, že články 45, 49, 56 a 63 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia článkom 22 a 71 až 73 stanov FIFA a ani článkom 49 a 51 stanov UEFA, ktoré stanovujú, že vytvorenie novej celoeurópskej futbalovej súťaže medzi klubmi podlieha systému predchádzajúceho povolenia, v rozsahu, v akom je táto požiadavka primeraná a nevyhnutná na tento účel, a to vzhľadom na osobitosť plánovanej súťaže.

187.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Juzgado de lo Mercantil n.o 17 de Madrid (Obchodný súd č. 17 Madrid, Španielsko), takto: