NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANTHONY MICHAEL COLLINS

prednesené 31. marca 2022 ( 1 )

Vec C‑18/21

Uniqa Versicherungen AG

proti

VU

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Európske konanie o platobnom rozkaze – Nariadenie (ES) č. 1896/2006 – Odpor – Článok 16 ods. 2 – 30‑dňová lehota na zaslanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu – Článok 20 – Preskúmanie vo výnimočných prípadoch po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 – Článok 26 – Vzťah k vnútroštátnemu procesnému právu – Vnútroštátna právna úprava o opatreniach súvisiacich s ochorením COVID‑19, ktorou sa prerušujú všetky procesné lehoty v občianskoprávnych veciach od 21. marca 2020 do 30. apríla 2020“

I. Úvod

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka európskeho platobného rozkazu vydaného na žiadosť spoločnosti Uniqa Versicherungen AG proti VU v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. ( 2 ) Vnútroštátny súd požaduje výklad článku 16 ods. 2, ako aj článkov 20 a 26 uvedeného nariadenia.

2.

Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že odpor proti európskemu platobnému rozkazu sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu, v opačnom prípade sa platobný rozkaz stáva vykonateľným voči odporcovi. ( 3 ) Odporca, ktorý nepodá odpor v tejto 30‑dňovej lehote, môže vo viacerých výnimočných prípadoch požiadať o preskúmanie platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006. Podľa článku 26 nariadenia č. 1896/2006 procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

3.

Na vrchole krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19 v prvom štvrťroku 2020 Rakúska republika prijala právny predpis, ktorým sa prerušili všetky procesné lehoty v konaniach v občianskoprávnych veciach od 21. marca 2020 do 30. apríla 2020. Návrhom na začatie prejudiciálneho konania z 27. novembra 2020, ktorý bol kancelárii Súdneho dvora doručený 12. januára 2021, sa Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) pýta, či články 20 a 26 nariadenia č. 1896/2006 bránia takej vnútroštátnej právnej úprave.

II. Právny rámec

A.   Právo Európskej únie – nariadenie č. 1896/2006

4.

Odôvodnenie 9 nariadenia č. 1896/2006 opisuje jeho účel takto:

„… zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze… v členských štátoch ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu.“

5.

Odôvodnenie 24 nariadenia stanovuje:

„Odpor podaný v stanovenej lehote by mal ukončiť európske konanie o platobnom rozkaze a mal by viesť k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konaní, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal v takomto prípade konanie ukončiť…“

6.

Odôvodnenie 25 nariadenia stanovuje:

„Po uplynutí lehoty na podanie odporu v určitých výnimočných prípadoch by odporca mal byť oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu. Preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. Počas preskúmania by sa predmet pohľadávky nemal hodnotiť v rozsahu, ktorý nevyplýva z výnimočných okolností, ktorých sa odporca dovoláva. Iné výnimočné okolnosti by mohli zahŕňať situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na falošných informáciách uvedených v tlačive návrhu.“

7.

V odôvodnení 29 nariadenia je uvedené, že cieľom nariadenia je „zavedenie jednotného, rýchleho a účinného mechanizmu na vymáhanie nepopretých peňažných pohľadávok v Európskej únii“.

8.

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je:

a)

zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze,

…“

9.

Článok 16, nazvaný „Odpor proti európskemu platobnému rozkazu“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.“

10.

Článok 17 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.

…“

11.

Článok 18 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.“

12.

Článok 20 nariadenia č. 1896/2006, nazvaný „Preskúmanie vo výnimočných prípadoch“, stanovuje:

„1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

a)

i)

bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14;

a

ii)

doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby,

alebo

b)

odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.   Ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.“

13.

Článok 26 nariadenia č. 1896/2006, nazvaný „Vzťah s vnútroštátnym procesným právom“, stanovuje:

„Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.“

B.   Rakúske právo

14.

§ 1 ods. 1 prvá a druhá veta Bundesgesetz betreffend Begleitmaßnahmen zu COVID‑19 in der Justiz (1. COVID‑19‑Justiz‑Begleitgesetz – 1. COVID‑19‑JuBG) (spolkový zákon o sprievodných opatreniach k pandémii ochorenia COVID‑19 v justícii; ďalej len „vnútroštátny zákon o ochorení COVID‑19“) ( 4 ) stanovuje:

„Konanie v občianskoprávnych veciach

Prerušenie lehôt

… V súdnych konaniach sa do 30. apríla 2020 prerušujú všetky procesné lehoty, plynutie ktorých vyvolala právna skutočnosť, ktorá nastala po nadobudnutí účinnosti tohto spolkového zákona, ako aj procesné lehoty, ktoré do nadobudnutia účinnosti tohto spolkového zákona ešte neuplynuli. Tieto lehoty začínajú plynúť odznova 1. mája 2020…“

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka

15.

Dňa 6. marca 2020 Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Okresný súd pre obchodné veci Viedeň, Rakúsko) ako súd prvého stupňa vydal európsky platobný rozkaz na návrh spoločnosti Uniqa Versicherungen. Platobný rozkaz bol doručený VU, ktorý má bydlisko v Nemecku, 4. apríla 2020. Odpor proti platobnému rozkazu bol podaný 18. mája 2020. Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Okresný súd pre obchodné veci Viedeň) odpor zamietol z dôvodu, že nebol podaný v lehote 30 dní, ktorú stanovuje článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

16.

V odvolacom konaní Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa. Rozhodol, že lehota na podanie odporu podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 bola prerušená podľa § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19. Podľa tohto zákona sa všetky procesné lehoty v občianskoprávnych veciach, ktoré začali plynúť 22. marca 2020 alebo neskôr až do 30. apríla 2020, prerušujú a začínajú plynúť odznova 1. mája 2020.

17.

Uniqa Versicherungen podala proti rozhodnutiu Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) dovolanie. Domáha sa obnovenia uznesenia prvostupňového súdu.

18.

Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) poukazuje na to, že v rakúskej právnej náuke existujú rozdielne názory na to, či sa § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 vzťahuje na 30‑dňovú lehotu na podanie odporu stanovenú v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 alebo či článok 20 tohto nariadenia vylučuje uplatnenie vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19. Niektorí komentátori sa domnievajú, že článok 20 nariadenia č. 1896/2006 upravuje prípady vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, akou je kríza spôsobená ochorením COVID‑19. Použitie vnútroštátneho práva je preto neprípustné. Iní komentátori sa domnievajú, že § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 nie je „nahradený“ postupom preskúmania podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006. Tvrdia, že znenie článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 je obmedzené na dobu trvania lehoty, v rámci ktorej možno podať odpor. Prípadné prerušenie tejto lehoty nie je upravené, v dôsledku čoho – podľa článku 26 nariadenia č. 1896/2006 – sa uplatní vnútroštátne procesné právo. Článok 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006 je obmedzený na zabezpečenie spravodlivosti v jednotlivých prípadoch. Neobsahuje všeobecné pravidlo prijaté v súvislosti s výnimočnými situáciami, akou je kríza spôsobená ochorením COVID‑19.

19.

Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa články 20 a 26 [nariadenia č. 1896/2006] vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia bránia prerušeniu 30‑dňovej lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu stanovenej článkom 16 ods. 2 tohto nariadenia, prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 [vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19], podľa ktorého sa v konaniach v občianskoprávnych veciach do 30. apríla 2020 prerušujú a od 1. mája 2020 odznova začínajú plynúť všetky procesné lehoty, plynutie ktorých vyvolala právna skutočnosť, ktorá nastala po 21. marci 2020, alebo ktoré dovtedy ešte neuplynuli?“

IV. Konanie na Súdnom dvore

20.

Uniqa Versicherungen, VU, grécka a rakúska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky.

21.

Uniqa Versicherungen, francúzska a rakúska vláda, ako aj Komisia sa zúčastnili na pojednávaní 19. januára 2022.

V. Posúdenie prejudiciálnej otázky

22.

Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) sa svojou otázkou pýta, či články 20 a 26 nariadenia č. 1896/2006 bránia tomu, aby bolo v situácii pandémie ochorenia COVID‑19 prijaté vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prerušiť 30‑dňovú lehotu na podanie odporu voči európskemu platobnému rozkazu, ktorá je stanovená v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

23.

Skôr než posúdim prejudiciálnu otázku, musím preskúmať existujúcu judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa nariadenia č. 1896/2006, najmä jeho článkov 16, 20 a 26.

A.   Prehľad nariadenia č. 1896/2006 a súvisiacej judikatúry Súdneho dvora

24.

Účelom nariadenia č. 1896/2006 je zjednodušiť, urýchliť a znížiť náklady v cezhraničných sporoch týkajúcich sa nepopretých peňažných pohľadávok zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze. ( 5 ) Zavádza jednotný mechanizmus na vymáhanie pohľadávok, pričom zaručuje rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii, a pre všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, stanovuje, že sa riadia procesným právom členských štátov. Nariadenie č. 1896/2006 tak zaručuje rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. ( 6 )

25.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 umožňuje použiť európske konanie o platobnom rozkaze v cezhraničných sporoch. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia sa spor považuje za cezhraničný, ak aspoň jedna zo strán má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát súdu, ktorý začal konať. ( 7 ) V prejednávanej veci Uniqa Versicherungen podala návrh na rakúsky občiansky súd. VU má bydlisko v Nemecku. Ide teda o cezhraničný spor na účely nariadenia č. 1896/2006.

26.

Európske konanie o platobnom rozkaze stanovené nariadením č. 1896/2006 nie je kontradiktórne. Vnútroštátny súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie takého rozkazu, rozhodne výlučne na základe návrhu. Odporca nie je informovaný o existencii konania. ( 8 ) Odporca sa teda môže až na základe doručenia platobného rozkazu dozvedieť o jeho existencii, ako aj o obsahu nároku, ktorý je voči nemu uplatňovaný. Vzhľadom na v podstate jednostrannú povahu európskeho konania o platobnom rozkaze Súdny dvor uviedol, že dodržiavanie práva na obranu je obzvlášť dôležité. ( 9 )

27.

Po doručení európskeho platobného rozkazu je odporca informovaný o tom, že môže ( 10 ) buď zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v platobnom rozkaze, alebo podať odpor na súde pôvodu ( 11 ) v súlade s článkom 16 nariadenia č. 1896/2006 v lehote 30 dní od doručenia platobného rozkazu. Odpor nemusí obsahovať odôvodnenie, ( 12 ) keďže neposkytuje rámec na obranu vo veci samej, ale len umožňuje odporcovi napadnúť pohľadávku. ( 13 ) Odpor predstavuje štandardný prostriedok na ukončenie európskeho konania o platobnom rozkaze, lebo spôsobuje automatické pokračovanie sporu v riadnom občianskom súdnom konaní, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiada o ukončenie konania. ( 14 ) Ako uvádza grécka vláda vo svojich písomných pripomienkach, výsledkom podania odporu je to, že už neexistuje nepopretá peňažná pohľadávka na účely nariadenia č. 1896/2006. Možnosť podania odporu má kompenzovať skutočnosť, že systém zavedený nariadením č. 1896/2006 neumožňuje účasť odporcu. Využitie tejto možnosti umožňuje odporcovi napadnúť pohľadávku po vydaní európskeho platobného rozkazu. ( 15 )

28.

Po uplynutí 30‑dňovej lehoty na podanie odporu je možné európsky platobný rozkaz preskúmať výlučne vo „výnimočných prípadoch“, ( 16 ) ktoré sú taxatívne uvedené v článku 20 nariadenia č. 1896/2006. ( 17 ) Okrem toho návrh odporcu na prerušenie výkonu európskeho platobného rozkazu podaný na súd podľa článku 23 nariadenia č. 1896/2006 uspeje len za výnimočných okolností. Ako teda uviedla grécka vláda vo svojich písomných pripomienkach, uplynutie 30‑dňovej lehoty upravenej v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 môže mať pre odporcov závažné a nezvratné dôsledky.

29.

Podľa článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006 odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde v členskom štáte pôvodu buď vtedy, ak mu bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, ( 18 ) alebo ak sú splnené tri kumulatívne podmienky. Po prvé museli nastať mimoriadne okolnosti, pre ktoré odporca nemohol namietať proti pohľadávke v lehote stanovenej na tento účel, po druhé nesmelo dôjsť k zavineniu zo strany odporcu a po tretie odporca musí konať bezodkladne. ( 19 ) Okrem toho článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že ak nebola dodržaná lehota na podanie odporu, preskúmanie európskeho platobného rozkazu je možné, pokiaľ bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný vzhľadom na požiadavky upravené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností. ( 20 )

30.

Vzhľadom na to, že postup preskúmania je k dispozícii len vo výnimočných prípadoch, Súdny dvor rozhodol, že článok 20 nariadenia č. 1896/2006 treba vykladať reštriktívne. ( 21 ) Okrem toho ako stanovuje odôvodnenie 25 nariadenia č. 1896/2006, možnosť preskúmania platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia neznamená, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. ( 22 ) Ak príslušný súd v členskom štáte pôvodu zamietne návrh odporcu na preskúmanie podľa článku 20 ods. 1 písm. b) alebo článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti. Ak však príslušný súd v členskom štáte pôvodu rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené, európsky platobný rozkaz je neplatný.

31.

Z toho vyplýva, že postup preskúmania podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006 nemá byť náhradou konania o odpore podľa článku 16. Tieto dva postupy majú úplne odlišnú povahu. Odporca má absolútne právo podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Odpor nemusí obsahovať odôvodnenie. Naopak, postup preskúmania podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006 je možné uplatniť vo veľmi obmedzených „výnimočných prípadoch“ a až po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2.

32.

Okrem toho môže odporca podať odpor voči európskemu platobnému rozkazu na súde pôvodu prostredníctvom vzorového tlačiva, ktoré mu je doručené spolu s európskym platobným rozkazom. Naopak, odporca musí požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde v členskom štáte pôvodu a nariadenie č. 1896/2006 na tento účel nestanovuje nijaké vzorové tlačivo.

33.

Podľa článku 26 nariadenia č. 1896/2006 všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, „sa riadia vnútroštátnym právom“. V takom prípade je vylúčené analogické uplatnenie uvedeného nariadenia. ( 23 ) Ako je v tejto súvislosti uvedené v jeho odôvodnení 9, nariadenie č. 1896/2006 stanovuje minimálne požiadavky, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu. Nariadenie č. 1896/2006 teda nestanovuje taxatívny postup vymáhania nepopretých pohľadávok prostredníctvom európskeho platobného rozkazu. Navyše článok 26 nariadenia č. 1896/2006 je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. ( 24 )

B.   Analýza prejudiciálnej otázky

34.

Vnútroštátny súd, ako aj rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach uvádzajú, že účelom všeobecného prerušenia lehôt, ktoré zaviedol § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, bolo rýchlo zaručiť jasnosť a právnu istotu všetkým účastníkom súdnych konaní a ich zástupcom vo výnimočnej situácii pandémie ochorenia COVID‑19, počas ktorej bol verejný život a činnosť obmedzená na minimum. Vzhľadom na dosah vírusu a karanténne opatrenia prijaté na zamedzenie jeho šírenia vrátane vyhýbania sa osobnému kontaktu v čo najväčšej možnej miere sa predpokladalo, že pracovníci súdov, právni poradcovia a účastníci konania nebudú môcť vykonávať svoju činnosť obvyklým spôsobom. Rakúsky zákonodarca preto prerušil lehoty vo všeobecnosti a bez odkazu na jednotlivé prípady.

35.

Keďže § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 mal prerušiť všetky procesné lehoty v občianskoprávnych veciach vrátane tých, ktoré sú stanovené v právnych nástrojoch EÚ, mal veľmi širokú pôsobnosť. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však vyplýva, že predmetné opatrenie sa vzťahovalo na procesné lehoty, ktoré ešte neuplynuli pred nadobudnutím jeho účinnosti, a prerušilo tieto lehoty na obdobie približne piatich týždňov. Ako Komisia uviedla vo svojich písomných pripomienkach, predmetné opatrenie neoživilo lehoty, ktoré už uplynuli, ani nemalo iný retroaktívny účinok. Rakúska vláda okrem toho na pojednávaní potvrdila, že neprijala nijaké iné opatrenia na prerušenie lehôt v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19.

36.

Článok 16 nariadenia č. 1896/2006 neupravuje prerušenie ani predĺženie lehoty, ktorá je v ňom uvedená. Iba stanovuje 30‑dňovú lehotu, ktorá začína plynúť dňom doručenia platobného rozkazu odporcovi. ( 25 ) VU pri podaní odporu nedodržal 30‑dňovú lehotu stanovenú v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Európsky platobný rozkaz vydaný na návrh spoločnosti Uniqa Versicherungen je teda v zásade vykonateľný podľa článku 18 uvedeného nariadenia.

37.

Na prvý pohľad sa zdá, že článok 16 nariadenia č. 1896/2006 sa nezaoberá takým opatrením, akým je § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, ktorým sa vo všeobecnosti prerušujú alebo pozastavujú lehoty. Ako totiž uviedla rakúska vláda a VU v písomných pripomienkach, nariadenie č. 1896/2006 neupravuje nijaké prerušenie alebo pozastavenie lehôt, všeobecných ani iných, napríklad z dôvodu úmrtia účastníka konania, straty aktívnej legitimácie účastníka konania alebo začatia konkurzného konania/konania o platobnej neschopnosti. Táto vláda a VU teda tvrdia, že prerušenie alebo pozastavenie lehôt v takých veciach má byť upravené vnútroštátnym právom.

38.

V tomto smere môžem poukázať na to, že lehota na podanie odporu upravená v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 v skutočnosti nemusí byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Podľa odôvodnenia 28 uvedeného nariadenia sa nariadenie [R]ady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, ( 26 ) uplatní na výpočet lehôt podľa nariadenia č. 1896/2006. V dôsledku toho sa zohľadňujú štátne sviatky členského štátu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydal európsky platobný rozkaz. Vzhľadom na to, že štátne sviatky v členských štátoch nie sú jednotné, pri určovaní presného dátumu, do ktorého sa musí podať odpor, vzniknú rozdiely.

39.

Článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, ktorý upravuje preskúmanie európskeho platobného rozkazu, ak bol platobný rozkaz zjavne vydaný chybne, sa neuplatní na konanie vo veci samej. Po prvé v spise predloženom Súdnemu dvoru nič nenaznačuje, že európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný na návrh spoločnosti Uniqa Versicherungen, bol vydaný chybne. Po druhé, a čo je ešte dôležitejšie, článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje kritériá, ktoré sa vzťahujú na špecifické situácie, zatiaľ čo § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 zaviedol všeobecné pravidlo, ktoré sa uplatňovalo na všetky procesné lehoty v občianskoprávnych veciach.

40.

Podľa môjho názoru všeobecná povaha § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 spôsobuje, že nepatrí do pôsobnosti článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006. Okrem toho sa posledné uvedené ustanovenie vykladá reštriktívne. ( 27 ) Keď sa určitá osoba dovoláva § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, nemusí preukázať, že jej vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti zabránili podať odpor voči európskemu platobnému rozkazu. ( 28 ) Na tomto závere nič nemení výskyt jednotlivých prípadov, v ktorých sa odporca v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19 v skutočnosti mohol odvolávať na vyššiu moc alebo mimoriadne okolnosti vzhľadom na článok 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, pokiaľ sa mu nepodarilo podať odpor včas.

41.

Keďže článok 16 ods. 2, článok 20 ods. 1 písm. b) a článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 neupravujú všeobecné prerušenie lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 nariadenia, vzniká otázka, či tieto ustanovenia lebo iné ustanovenie nariadenia č. 1896/2006 bránia prijatiu všeobecného opatrenia, akým je § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19.

42.

Myslím si, že nie. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia 9 a článku 26, cieľom nariadenia č. 1896/2006 nie je taxatívne harmonizovať procesné pravidlá upravujúce európsky platobný rozkaz. ( 29 ) Naopak, nariadenie č. 1896/2006 stanovuje minimálne požiadavky na zabezpečenie uznania a výkonu platobného rozkazu vydaného v inom členskom štáte bez nutnosti predchádzajúceho konania v členskom štáte výkonu. Domnievam sa teda, že všeobecné prerušenie lehôt z dôvodu pandémie ochorenia COVID‑19 je procesnou otázkou, ktorú nariadenie č. 1896/2006 neupravuje. Preto sa musí riadiť vnútroštátnym právom v súlade s článkom 26 nariadenia. ( 30 )

43.

Vnútroštátne procesné opatrenia prijaté v súlade s článkom 26 nariadenia č. 1896/2006 nesmú byť diskriminačné, a teda menej priaznivé ako tie, ktoré upravujú podobné vnútroštátne situácie, ani nesmú narúšať ciele sledované uvedeným nariadením. ( 31 )

44.

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 nebol priamo ani nepriamo diskriminačný, lebo sa uplatňoval na všetky procesné lehoty v občianskoprávnych veciach bez ohľadu na právny základ, na ktorom boli založené. Ako totiž uviedla rakúska vláda na pojednávaní, vzhľadom na existenciu paralelných vnútroštátnych konaní s tým istým účelom ako európsky platobný rozkaz by mohol vzniknúť zakázaný rozdiel v zaobchádzaní, ak by rakúske právo prerušilo lehoty, pokiaľ ide o vnútroštátne postupy, ale rovnaké pravidlá by neplatili pre lehoty podľa nariadenia č. 1896/2006.

45.

Podľa môjho názoru opatrenie, akým je § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, zároveň nenarúša ciele nariadenia č. 1896/2006, lebo všeobecné prerušenie lehôt nepridáva ďalší procesný krok k uznaniu a výkonu európskeho platobného rozkazu. Jednotný mechanizmus zavedený nariadením č. 1896/2006 zostáva nezmenený. Predmetné vnútroštátne opatrenie neuložilo navrhovateľom dodatočnú procesnú záťaž. Len zabezpečilo, aby bola lehota na podanie odporu voči európskemu platobnému rozkazu na obmedzené obdobie prerušená v čase vrcholiacej pandémie ochorenia COVID‑19. Vnútroštátny zákonodarca tak zabezpečil účinné fungovanie nariadenia č. 1896/2006 tým, že sa zachová primeraná rovnováha medzi procesnými záujmami navrhovateľov a odporcov, ktoré sú v ňom stanovené, čím ochránil práva jedných aj druhých.

46.

Okrem toho ciele nariadenia č. 1896/2006 nemožno dosiahnuť narušením práva na obranu osôb, ktorým je určený európsky platobný rozkaz, zaručeného v článku 47 Charty. ( 32 ) Ako som už uviedol, vzhľadom na odlišnú povahu týchto dvoch konaní postup preskúmania nenahrádza konanie o odpore. ( 33 ) Výsledok postupu preskúmania zároveň nie je zaručený. Naopak, konanie o odpore zabezpečuje, aby sa pohľadávky nepovažovali za nepopreté a aby sa o nich rozhodlo v riadnom občianskom súdnom konaní, čím sa zachová právo odporcu na účinný prístup k spravodlivosti. Jedinečná a nepredvídaná povaha pandémie ochorenia COVID‑19 do určitej miery ovplyvnila všetkých. Keby boli odporcovia povinní použiť v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID‑19 postup preskúmania, predstavovalo by to pre nich veľkú záťaž. Nakoniec ako zdôraznila rakúska vláda na odôvodnenie prijatia § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, ak by sa odporcovia v jednotlivých prípadoch často dovolávali postupu preskúmania, mohlo by to viesť k zvýšeniu počtu vecí na súdoch, čo by malo vplyv na riadny výkon spravodlivosti v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19. ( 34 )

47.

Systém vytvorený nariadením č. 1896/2006 predpokladá, že prístup ku konaniu o odpore má zásadný význam na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi účastníkmi konania a na zabezpečenie dodržiavania práva na obranu u osôb, ktorým je európsky platobný rozkaz určený. Podľa môjho názoru ak by osobám, ktorým je európsky platobný rozkaz určený, nebola zaručená účinná príležitosť namietať proti takémuto platobnému rozkazu, a teda byť vypočuté súdom v situáciách, ktoré vznikli v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19, mohla by sa narušiť krehká rovnováha, ktorú nariadenie č. 1896/2006 zaviedlo medzi navrhovateľmi a odporcami, čo by predstavovalo porušenie článku 47 Charty. ( 35 )

48.

V súlade s vysvetlením vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o ciele a pôsobnosť § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19, sa zároveň zdá, že toto opatrenie sledovalo legitímny cieľ vo verejnom záujme. Obdobie prerušenia ( 36 ) v trvaní približne päť týždňov na vrchole pandémie ochorenia COVID‑19 v roku 2020 bolo krátke vzhľadom na závažnosť krízy v oblasti verejného zdravia a na všeobecnú neistotu, ktorá vtedy panovala. Dátum začiatku a konca obdobia prerušenia bol jasne a transparentne stanovený. Predmetné opatrenie teda bolo v súlade so zásadou proporcionality a zachovalo právnu istotu, čím podporilo riadny výkon spravodlivosti.

VI. Návrh

49.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:

Články 16, 20 a 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, nebránia tomu, aby sa v situácii pandémie ochorenia COVID‑19 prijalo vnútroštátne opatrenie, ktorým sa prerušila 30‑dňová lehota na podanie odporu voči európskemu platobnému rozkazu stanovená v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.


( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1.

( 3 ) Pozri článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006.

( 4 ) Uverejnený 21. marca 2020, v znení 4. COVID‑19‑Gesetz (BGBl. I, 24/2020), platný v čase doručenia európskeho platobného rozkazu VU 4. apríla 2020.

( 5 ) Pozri článok 1 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s jeho odôvodneniami 9 a 29. Rozsudok z 19. decembra 2019, Bondora (C‑453/18, EU:C:2019:1118, bod 36). Súdny dvor uviedol, že zo znenia odôvodnení 8 a 10, ako aj článku 26 nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že toto nariadenie zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ktoré predstavuje doplnkový a voliteľný prostriedok pre navrhovateľa, bez toho, aby toto nariadenie nahrádzalo alebo zosúlaďovalo existujúce mechanizmy vymáhania nepopretých pohľadávok podľa vnútroštátneho práva. Rozsudok z 10. marca 2016, Flight Refund (C‑94/14, EU:C:2016:148, bod 53).

( 6 ) Rozsudky z 13. decembra 2012, Szyrocka (C‑215/11, EU:C:2012:794, bod 30); z 13. júna 2013, Goldbet Sportwetten (C‑144/12, EU:C:2013:393, bod 28), a z 10. marca 2016, Flight Refund (C‑94/14, EU:C:2016:148, bod 53).

( 7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Bondora (C‑453/18, EU:C:2019:1118, bod 35).

( 8 ) Článok 7 nariadenia č. 1896/2006 obsahuje taxatívne požiadavky týkajúce sa obsahu a formy návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Rozsudok z 13. decembra 2012, Szyrocka (C‑215/11, EU:C:2012:794, body 2532). Súd, ktorý začal konať v súvislosti s návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, si však môže od veriteľa vyžiadať dodatočné informácie týkajúce sa podmienok zmluvy, na ktorú sa odvoláva na podporu príslušnej pohľadávky, aby mohol ex offo preskúmať možnú nekalú povahu týchto podmienok. Rozsudok z 19. decembra 2019, Bondora (C‑453/18, EU:C:2019:1118, bod 54). V dôsledku toho taxatívna povaha článku 7 nariadenia č. 1896/2006 neumožňuje veriteľom obchádzať požiadavky smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) alebo článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) o ochrane spotrebiteľa.

( 9 ) Rozsudok zo 6. septembra 2018, Catlin Europe (C‑21/17, EU:C:2018:675, body 4445). Cyril Nourissat opisuje konanie ako „impitoyable“, nemilosrdné. Pozri NOURISSAT, C.: Nouveau refus de la Cour de justice de caractériser des circonstances exceptionnelles en matière de réexamen. In: Procédures. 2016, č. 1, s. 29.

( 10 ) Pozri článok 12 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006. Ak nie sú dodržané minimálne pravidlá doručovania európskeho platobného rozkazu uvedené v nariadení č. 1896/2006, Súdny dvor rozhodol, že je narušená rovnováha medzi cieľmi nariadenia spočívajúcimi v zaručení rýchlosti a efektívnosti na jednej strane a dodržiavaním práva na obranu na druhej strane. Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 37). Za takých okolností je platobný rozkaz nevykonateľný, konanie o odpore stanovené v článku 16 nariadenia č. 1896/2006 sa neuplatní a lehota, počas ktorej môže odporca podať odpor, nezačne plynúť. Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, body 414348). Pozri tiež rozsudok zo 6. septembra 2018, Catlin Europe (C‑21/17, EU:C:2018:675, bod 53). Z toho vyplýva, že sa neuplatní ani postup preskúmania stanovený v článku 20 nariadenia č. 1896/2006. Rozsudky zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, body 4344), a zo 6. septembra 2018, Catlin Europe (C‑21/17, EU:C:2018:675, bod 54).

( 11 ) Podľa článku 5 ods. 4 nariadenia č. 1896/2006 „súd pôvodu“ je súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.

( 12 ) Pozri článok 16 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006. Pozri tiež rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 40).

( 13 ) Rozsudok z 13. júna 2013, Goldbet Sportwetten (C‑144/12, EU:C:2013:393, bod 40).

( 14 ) Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 38). Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 24 nariadenia č. 1896/2006. V bode 39 rozsudku zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144), Súdny dvor uviedol, že „pokiaľ sa totiž proti pohľadávkam, na základe ktorých bol vydaný európsky platobný rozkaz, podá odpor, neuplatní sa ďalej osobitné konanie upravené nariadením č. 1896/2006, pretože účelom tohto nariadenia je podľa jeho článku 1 ods. 1 písm. a) iba ,zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok‘“.

( 15 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 28 a tam citovaná judikatúra).

( 16 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 29).

( 17 ) Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 44).

( 18 ) Za predpokladu, že odporca koná bezodkladne.

( 19 ) Uznesenie z 21. marca 2013, Novontech‑Zala (C‑324/12, EU:C:2013:205, bod 24).

( 20 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 30).

( 21 ) Pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 31).

( 22 ) Pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 48). V tomto rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, že po uplynutí 30‑dňovej lehoty upravenej v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 odporca nemôže požiadať o preskúmanie platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia na základe toho, že súd pôvodu nemal právomoc z dôvodu zmluvnej doložky o určení príslušnosti súdov. Keďže odporca o takej doložke musel vedieť, Súdny dvor rozhodol, že mal možnosť nastoliť túto otázku v konaní o odpore. Následne nemôže tvrdiť, že platobný rozkaz bol chybne vydaný za výnimočných okolností.

( 23 ) Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 45).

( 24 ) Pozri tiež odôvodnenie 29 nariadenia č. 1896/2006.

( 25 ) Pozri, naopak, článok 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 1), ktorý stanovuje, že súd môže vo výnimočných prípadoch predĺžiť určité lehoty, ktoré sú v ňom upravené, ak je to potrebné z dôvodu ochrany práv strán. Pozri tiež článok 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 59) a odôvodnenie 37 uvedeného nariadenia. Tieto ustanovenia zjednodušujú možnosť odchýliť sa od lehôt v nich stanovených, ak ich súd alebo dotknutý orgán nemôže dodržať a ak je táto výnimka odôvodnená výnimočnými okolnosťami. V rozsudku zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) (C‑555/18, EU:C:2019:937, bod 55), Súdny dvor rozhodol, že súdne prázdniny nemožno považovať za „výnimočné okolnosti“ na účely článku 45 nariadenia č. 655/2014. Pozri tiež článok 14 ods. 3 nariadenia č. 861/2007, ktorý stanovuje, že ak vo výnimočných prípadoch nie je možné, aby súd dodržal lehoty upravené v uvedenom nariadení, prijme čo najskôr opatrenia požadované týmito ustanoveniami. Tieto ustanovenia, ktoré priznávajú súdom výslovnú právomoc predĺžiť lehoty ad hoc za výnimočných okolností, v nariadení č. 1896/2006 chýbajú.

( 26 ) Ú. v. ES L 124, 1971, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 51.

( 27 ) Pozri bod 30 vyššie. Vzhľadom na rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 45), nie je možné analogicky použiť článok 20 ods. 1 písm. b) a článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 na situácie, ktoré vznikli v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19, abstraktným spôsobom a všeobecne.

( 28 ) Napríklad choroba alebo karanténne opatrenia.

( 29 ) Pozri analogicky článok 19 a článok 21 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, ako aj článok 46 ods. 1 nariadenia č. 655/2014.

( 30 ) Uniqa Versicherungen vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že keby normotvorca EÚ chcel, aby sa 30‑dňová lehota prerušila z dôvodu vyššej moci alebo z dôvodu výnimočných okolností, upravil by túto možnosť. Toto tvrdenie prehliada článok 26, ktorý výslovne stanovuje, že všetky procesné otázky, ktorými sa nariadenie č. 1896/2006 nezaoberá, sa riadia právnymi predpismi členských štátov.

( 31 ) Hoci článok 26 nariadenia č. 1896/2006 osobitne upravuje uplatňovanie vnútroštátneho práva, podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie pravidiel EÚ v danej oblasti vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, ale pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo EÚ (zásada efektivity). Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Bensada Benallal (C‑161/15, EU:C:2016:175, bod 24 a tam citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri analogicky rozsudok zo 6. septembra 2018, Catlin Europe (C‑21/17, EU:C:2018:675, bod 33 a tam citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 41).

( 33 ) Pozri body 26 až 32 vyššie.

( 34 ) Napríklad z dôvodu nárast počtu nevybavených vecí, ktorý by bol priamym dôsledkom opatrení prijatých na boj proti pandémii.

( 35 ) Prísne uplatňovanie lehôt vzhľadom na mimoriadne okolnosti môže v zásade predstavovať porušenie článku 47 Charty. Pozri analogicky rozsudok ESĽP z 1. apríla 2010, Georgij Nikolajevič Michajlov v. Rusko, CE:ECHR:2010:0401JUD000454304, bod 57.

( 36 ) § 1 ods. 1 vnútroštátneho zákona o ochorení COVID‑19 podľa môjho názoru nezmenil 30‑dňovú lehotu stanovenú v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, ale ju len na určitú dobu prerušil.