1.

Nariadenie (ES) č. 1223/2009 ( 2 ) stanovuje všeobecné pravidlo, že členské štáty nesmú zamietnuť, zakázať alebo obmedziť sprístupnenie kozmetických výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, na trh.

2.

Súčasťou uvedeného nariadenia je však „ochranná doložka“, podľa ktorej orgány členského štátu môžu v prípade vážneho rizika pre zdravie ľudí prijať dočasné opatrenia týkajúce sa jedného alebo viacerých kozmetických výrobkov (ako je ich stiahnutie z trhu alebo obmedzenie ich dostupnosti).

3.

Uplatnenie ochrannej doložky má za následok, že Komisia musí čo najskôr rozhodnúť, či je dočasné opatrenie opodstatnené alebo nie, a to prípadne po porade s Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov (ďalej len „VVBS“) ( 3 ).

4.

Agence nationale de sécurité du médicament et des produits de santé (Národná agentúra pre bezpečnosť liekov a zdravotníckych výrobkov, Francúzsko; ďalej len „ANSM“) prijala dočasné opatrenie, ktorým uložila určité požiadavky týkajúce sa označovania kozmetických výrobkov s obsahom fenoxyetanolu ( 4 ), ktoré boli určené pre deti do troch rokov. Uvedené požiadavky sa odlišovali od požiadaviek obsiahnutých v nariadení č. 1223/2009, ktoré je v súlade požiadavkami odporúčanými v správe VVBS. ( 5 )

5.

Fédération des entreprises de la beauté (Združenie podnikov v oblasti kozmetiky, Francúzsko; ďalej len „FEBEA“) podalo návrh na zrušenie rozhodnutia ANSM na Conseil d’Etat (Štátna rada, Francúzsko), ktorá predkladá Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu nariadenia č. 1223/2009.

6.

Odôvodnenia 3 a 4 sú sformulované takto:

…“

7.

Článok 1, nazývaný „Rozsah pôsobnosti a cieľ“, znie:

„Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá, ktoré musí spĺňať každý kozmetický výrobok sprístupnený na trh, aby sa tak zaistilo fungovanie vnútorného trhu a vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí.“

8.

Článok 2 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto vymedzenia pojmov:

…“

9.

V článku 3 s názvom „Bezpečnosť“ sa uvádza:

„Kozmetický výrobok sprístupnený na trh musí byť bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok…“.

10.

Článok 10, nazývaný „Posudzovanie bezpečnosti“, stanovuje:

„1.   Na preukázanie zhody kozmetického výrobku s článkom 3 zodpovedná osoba pred uvedením kozmetického výrobku na trh zabezpečí, aby bola na základe príslušných informácií posúdená jeho bezpečnosť a vypracovaná správa o bezpečnosti kozmetického výrobku v súlade s prílohou I.

…“

11.

V článku 11 s názvom „Informačná zložka o výrobku“ je uvedené:

„…

2.   Informačná zložka o výrobku obsahuje nasledovné informácie a údaje, ktoré sa v prípade potreby aktualizujú:

…“

12.

Článok 13 s názvom „Oznámenie“ stanovuje:

„1.   Pred uvedením kozmetického výrobku na trh predloží zodpovedná osoba Komisii elektronicky tieto informácie:

…“

13.

V článku 22, nazývanom „Kontrola trhu“, sa uvádza:

„Členské štáty dohliadajú na dodržiavanie tohto nariadenia prostredníctvom kontrol kozmetických výrobkov sprístupnených na trh. Príslušné kontroly kozmetických výrobkov a hospodárskych subjektov vykonajú v primeranom rozsahu, prostredníctvom kontroly informačnej zložky o výrobku a v prípade potreby prostredníctvom fyzikálnych a laboratórnych skúšok príslušných vzoriek.

…“

14.

Článok 23, nazývaný „Oznamovanie závažných nežiaducich účinkov“, stanovuje:

„1.   Ak dôjde k závažným nežiaducim účinkom[,] zodpovedná osoba a distribútori bezodkladne oznamujú príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom došlo k závažnému nežiaducemu účinku:

…“

15.

V článku 24 s názvom „Informácie o látkach“ je uvedené:

„V prípade vážnych pochybností o bezpečnosti akejkoľvek látky obsiahnutej v kozmetickom výrobku môže členský štát, na území ktorého je výrobok obsahujúci takúto látku sprístupnený na trhu, odôvodnenou žiadosťou požiadať zodpovednú osobu o poskytnutie zoznamu všetkých kozmetických výrobkov, za ktoré zodpovedá a ktoré túto látku obsahujú. …“

16.

V článku 25, nazývanom „Nedodržanie požiadaviek zodpovednou osobou“, sa uvádza:

„1.   … príslušné orgány požiadajú zodpovednú osobu, aby prijala všetky potrebné opatrenia…, ak nie je dodržaná niektorá z týchto požiadaviek:

…

5.   Príslušný orgán prijme všetky opatrenia potrebné na zákaz alebo obmedzenie sprístupnenia výrobku na trh, jeho stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie v týchto prípadoch:

…“

17.

Článok 27, nazývaný „Ochranná doložka“, stanovuje:

„1.   Ak výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 25 ods. 1, ak príslušný orgán zistí alebo má vážne dôvody byť znepokojený, že daný kozmetický výrobok alebo výrobky sprístupnené na trh predstavujú alebo môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí, prijme všetky dočasné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli kozmetické výrobky stiahnuté z trhu alebo spätne prevzaté [z obehu – neoficiálny preklad] alebo sa iným spôsobom obmedzila ich dostupnosť.

2.   Príslušný orgán bezodkladne informuje Komisiu a príslušné orgány iných členských štátov o prijatých opatreniach a poskytne údaje, z ktorých vychádzal.

Na účely prvého pododseku sa využije systém výmeny informácií stanovený v článku 12 ods. 1 smernice 2001/95/ES.

Uplatňuje sa článok 12 ods. 2, 3 a 4 smernice 2001/95/ES.

3.   Komisia rozhodne čo najskôr, či sú dočasné opatrenia uvedené v odseku 1 opodstatnené alebo nie. V tejto veci sa, ak je to možné, poradí so zainteresovanými stranami, s členskými štátmi a s VVBS.

4.   V prípade, že sú dočasné opatrenia opodstatnené, uplatňuje sa článok 31 ods. 1.

5.   V prípade, že dočasné opatrenia nie sú opodstatnené, Komisia o tom informuje členské štáty a dotknutý príslušný orgán prijaté dočasné opatrenia zruší.“

18.

V zmysle článku 28 s názvom „Správna administratívna prax“:

„1.   Každé rozhodnutie prijaté v zmysle článkov 25 a 27 musí obsahovať presné dôvody, na ktorých je založené. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu tieto dôvody oznámi zodpovednej osobe, zároveň ju informuje o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa právnych predpisov daného členského štátu[,] a o časových lehotách, dokedy je možné tieto opravné prostriedky uplatniť.

…“

19.

V článku 31, nazývanom „Zmena a doplnenie príloh“, je uvedené:

„1.   Ak používanie látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavuje možné ohrozenie zdravia ľudí, ktoré si vyžaduje riešenie na úrovni Spoločenstva, môže Komisia po porade s VVBS zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť prílohy II až VI.

…“

20.

V septembri 2012 bolo Komisii doručené posúdenie rizík, ktoré predložila ANSM a podľa ktorého sa najvyššia povolená koncentrácia (1 %) fenoxyetanolu, ktorý je určený na použitie ako konzervačná látka, mala znížiť na 0,4 % v prípade kozmetických výrobkov určených pre deti do troch rokov a fenoxyetanol sa nemal používať v kozmetických výrobkoch určených na použitie v oblastiach pod plienkou. ( 6 )

21.

Dňa 6. októbra 2016 VVBS vydal správu, v ktorej konštatoval, že použitie fenoxyetanolu ako konzervačnej látky s najvyššou koncentráciou 1,0 % je bez ohľadu na cieľovú vekovú skupinu bezpečné.

22.

V decembri 2017 ANSM vytvorila dočasný špecializovaný vedecký výbor, ktorý podporil návrh sformulovaný touto agentúrou v septembri 2012.

23.

Dňa 13. marca 2019 ANSM uplatnila ochrannú doložku obsiahnutú v článku 27 nariadenia č. 1223/2009, pričom stanovila osobitné podmienky týkajúce sa sprístupňovania nezmývateľných kozmetických výrobkov s obsahom fenoxyetanolu na francúzskom trhu.

24.

ANSM v spornom rozhodnutí predbežne uložila povinnosť uvádzať na etikete „nezmývateľných kozmetických výrobkov“ ( 7 ) s obsahom fenoxyetanolu – s výnimkou dezodorantov, kaderníckych prípravkov a prípravkov na líčenie –, že nie sú vhodné na použitie na zadočku detí do troch rokov. ( 8 )

25.

Dňa 10. mája 2019 ANSM oznámila sporné rozhodnutie Komisii.

26.

Dňa 27. novembra 2019 úradník Komisie ( 9 ) zaslal generálnemu riaditeľovi ANSM e‑mail (ďalej len „list vedúceho oddelenia“), v ktorom mu okrem iného ( 10 ) oznámil, že dočasné opatrenie vzhľadom na to, že sa vzťahuje na kategóriu výrobkov, a nie na jeden alebo viaceré konkrétne výrobky, nepatrí do pôsobnosti článku 27 nariadenia č. 1223/2009.

27.

Dňa 6. decembra 2019 generálny riaditeľ ANSM vyjadril nesúhlas s analýzou uvedenou v liste vedúceho oddelenia a informoval ho, že dočasne ponechá v platnosti sporné rozhodnutie, kým Komisia neprijme rozhodnutie podľa článku 27 nariadenia č. 1223/2009.

28.

Dňa 8. apríla 2019 podalo FEBEA žalobu na Conseil d’Etat (Štátna rada), ktorou navrhlo určiť, že sporné rozhodnutie je neplatné.

29.

Podľa názoru FEBEA dočasné opatrenie porušovalo nariadenie č. 1223/2009, keďže napriek tomu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie článku 27 tohto nariadenia, ukladalo povinnosť označovania, ktorá v uvedenom nariadení nie je stanovená. Preto bolo v rozpore s článkom 9 týkajúcim sa voľného pohybu kozmetických výrobkov.

30.

Conseil d’État (Štátna rada) sa domnieva, že na rozhodnutie o uvedenej žalobe je nevyhnutné objasniť:

31.

Na účely rozptýlenia svojich pochybností Conseil d’État (Štátna rada) položila Súdnemu dvoru šesť prejudiciálnych otázok, spomedzi ktorých sa na základe pokynu Súdneho dvora budem zaoberať len prvými troma:

32.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 4. januára 2021.

33.

Písomné pripomienky predložili FEBEA, francúzska a grécka vláda, ako aj Európska komisia. Všetci títo účastníci konania okrem gréckej vlády sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. januára 2022.

34.

Prvú otázku, ktorá sa týka právnej povahy listu vedúceho oddelenia (prípravný akt alebo konečné rozhodnutie), treba uviesť do súvislosti s článkom 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009.

35.

Ak sa táto otázka posudzuje z tohto hľadiska, vnútroštátny súd sa ňou pýta, či list vedúceho oddelenia možno na účely uvedeného článku chápať ako oficiálnu reakciu alebo odpoveď Komisie na dočasné opatrenie ANSM.

36.

Všetci účastníci tohto prejudiciálneho konania (najmä dvaja hlavní účastníci, konkrétne ANSM, ktorú zastupuje francúzska vláda, a Komisia) sa zhodujú na tom, že list vedúceho oddelenia nemá charakter rozhodnutia Komisie.

37.

Ak by ANSM považovala uvedený list za konečné rozhodnutie Komisie, francúzska vláda by ho mohla napadnúť žalobou o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ. Nielenže to neurobila, ale 6. decembra 2019 ANSM oznámila Komisii, že ponecháva dočasné opatrenie v platnosti, kým táto inštitúcia neprijme rozhodnutie podľa článku 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009.

38.

Komisia najmä popiera, že uvedený list má povahu rozhodnutia, a tvrdí, že má len povahu prípravného aktu. Opiera sa o viaceré argumenty, s ktorými súhlasím:

39.

Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že list vedúceho oddelenia nie je rovnocenný rozhodnutiu, ktoré musí Komisia prijať v súlade s článkom 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009.

40.

Pripomínam, že na základe uvedeného ustanovenia Komisia oznámi vnútroštátnemu orgánu, či je jeho dočasné opatrenie opodstatnené alebo nie. V liste vedúceho oddelenia sa však výslovne neuvádza, že sporné rozhodnutie je neopodstatnené. Tiež sa od vnútroštátneho orgánu nevyžaduje, aby zrušil dočasné opatrenie, ako to článok 27 ods. 5 nariadenia č. 1223/2009 stanovuje v prípadoch neopodstatnenosti.

41.

Opakujem, že v liste vedúceho oddelenia sa len navrhuje, aby vnútroštátne orgány opätovne preskúmali dočasné opatrenie, a ak to považujú za vhodné, zaslali nové vedecké údaje, ktoré umožnia prehodnotiť stanovisko VVBS týkajúce sa fenoxyetanolu.

42.

Okrem toho, ako zdôrazňuje francúzska vláda, jednak vedúci oddelenia nie je oprávnený prijímať rozhodnutia v mene Komisie a jednak v jeho liste nie je uvedený právny základ, čo nie je v súlade s požiadavkou právnej istoty, ktorú musia spĺňať akty, ktoré majú mať právne účinky. Záväznosť týchto aktov vyplýva práve z ustanovenia práva Únie, ktoré sa musí uviesť ako právny základ. ( 11 )

43.

Aby som to zhrnul, článok 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že list, akým je list vedúceho oddelenia, v ktorom sa ANSM formálne neoznamuje, či je dočasné opatrenie prijaté podľa článku 27 ods. 1 tohto nariadenia opodstatnené alebo nie, nemožno považovať za konečné rozhodnutie Komisie.

44.

Druhá otázka vychádza z predpokladu (ktorý je správny), že list vedúceho oddelenia nevyjadruje rozhodnutie Komisie. Vychádzajúc z tohto predpokladu, pochybnosti vnútroštátneho súdu sa týkajú oprávnení vnútroštátneho súdu, ktorý musí v rámci konania o opravnom prostriedku, ktorý mu bol predložený, overiť zákonnosť dočasného opatrenia.

45.

Conseil d’État (Štátna rada) sa pýta, či a ako môže rozhodnúť, kým Komisia neprijme rozhodnutie o uvedenom dočasnom opatrení na základe článku 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009.

46.

Odpoveď na prvú časť tejto (dvojitej) otázky nevyvoláva ťažkosti. Záruka súdnej ochrany dotknutých osôb na vnútroštátnej úrovni je zakotvená v článku 28 nariadenia č. 1223/2009. Podľa tohto ustanovenia sa každé rozhodnutie prijaté v zmysle článkov 25 a 27 musí bez zbytočného odkladu oznámiť „zodpovednej osobe, [ktorú] zároveň [treba] inform[ovať] o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa právnych predpisov daného členského štátu[,] a o časových lehotách, dokedy je možné tieto opravné prostriedky uplatniť“ ( 12 ).

47.

Slovné spojenie „opravné prostriedky“ uvedené v článku 28 nariadenia č. 1223/2009 teda znamená, že vnútroštátny súd je oprávnený preskúmať rozhodnutie o dočasných opatreniach, ktoré prijali orgány jeho krajiny na základe článku 27 ods. 1 tohto nariadenia, ak mu to dovoľujú jeho vnútroštátne právne predpisy.

48.

Druhá časť prejudiciálnej otázky sa zameriava na vymedzenie právomocí vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti dočasným opatreniam.

49.

Súdny dvor už rozhodoval v podobných konaniach, v ktorých predpis Únie priznával vnútroštátnym orgánom oprávnenia prijímať dočasné opatrenia a nechával konečné posúdenie na inštitúcie Únie.

50.

Rozsudok Monsanto a i. ( 13 ) bol vydaný v kontexte nariadenia (ES) č. 1829/2003 ( 14 ), ktoré má podobnú schému ako nariadenie č. 1223/2009.

51.

V článku 34 nariadenia č. 1829/2003 sa uvádza, že ak výrobky, ktoré sú povolené týmto nariadením, pravdepodobne predstavujú vážne riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, prijmú sa núdzové opatrenia. Ak nastane táto situácia (a okolnosti uvedené v článku 54 ods. 1 nariadenia č. 178/2002/ES), ( 15 ) členské štáty môžu prijať dočasné ochranné opatrenia, pričom musia okamžite informovať ostatné štáty a Komisiu.

52.

Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku Monsanto a i. uviedol nasledujúce konštatovania:

53.

Domnievam sa, že tieto úvahy možno použiť aj pri výklade nariadenia č. 1223/2009, ktorého článok 27 ods. 1 dovoľuje, aby príslušný orgán členského štátu „zist[il] alebo m[al] vážne dôvody byť znepokojený, že daný kozmetický výrobok alebo výrobky sprístupnené na trh predstavujú alebo môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí“. V takom prípade môže tento orgán prijať „dočasné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli kozmetické výrobky stiahnuté z trhu alebo spätne prevzaté alebo sa iným spôsobom obmedzila ich dostupnosť“.

54.

Ak bolo prijaté takéto rozhodnutie, vnútroštátny súd, na ktorom bol podaný opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, má naďalej neobmedzenú právomoc rozhodnúť o tomto opravnom prostriedku, kým Komisia neprijala rozhodnutie uvedené v článku 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009.

55.

Ak by naopak Komisia prijala uvedené rozhodnutie, ktorým sú viazané všetky orgány členského štátu, pokiaľ ho Súdny dvor nezruší, došlo by k zániku predmetu konania na vnútroštátnom súde.

56.

Kým teda Komisia nerozhodla vo vyššie uvedenom zmysle, vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť ( 20 ), či orgán, ktorý prijal dočasné opatrenie, dodržal tak hmotnoprávne požiadavky článku 27 nariadenia č. 1223/2009, ako aj procesné požiadavky, ktoré sú stanovené v tomto nariadení a samozrejme v uplatniteľných vnútroštátnych predpisoch:

57.

Ak vnútroštátny súd v ktoromkoľvek z týchto dvoch možných zmyslov rozhodne, kým Komisia neuplatní právomoc, ktorá jej prináleží podľa článku 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2007, ( 22 ) nezasiahne do výkonu uvedenej výlučnej právomoci Komisie:

58.

Ako som už pripomenul, konečné rozhodnutie Komisie je záväzné pre všetky orgány členského štátu, kým ho Súdny dvor nezruší. Predchádzajúci zásah vnútroštátneho súdu teda nie je nezlučiteľný s neskorším zásahom Komisie.

59.

V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, ( 23 ) vnútroštátne súdne rozhodnutie, ktorým sa zruší rozhodnutie o dočasných opatreniach, nebráni činnosti samotnej Komisie vo väčšej miere, než by jej bránilo odvolanie alebo zrušenie týchto opatrení, ktoré by z vlastnej iniciatívy uskutočnil príslušný orgán členského štátu.

60.

Ak by vnútroštátny orgán z vlastného podnetu alebo na základe súdneho rozhodnutia zbavil účinnosti svoje rozhodnutie o prijatí dočasného opatrenia, Komisia by už nemusela rozhodnúť o opodstatnenosti tohto opatrenia (lebo toto opatrenie zaniklo), ale tým vôbec nie sú dotknuté jej vlastné právomoci posúdiť riziká spojené s používaním určitej látky v kozmetických výrobkoch a v dôsledku toho konať.

61.

Aby som to zhrnul, kým Komisia nevykoná právomoc, ktorú jej priznáva článok 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009, vnútroštátny súd môže zrušiť alebo ponechať v platnosti dočasné opatrenia vnútroštátneho orgánu s preventívnym charakterom, ktorý im je vlastný.

62.

Vnútroštátny súd sa pýta, či článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1223/2009 dovoľuje prijať dočasné opatrenia v súvislosti s kategóriou výrobkov obsahujúcich rovnakú látku.

63.

Komisia a FEBEA sa prikláňajú k zápornej odpovedi: uvedený článok podľa nich dovoľuje len prijatie dočasných opatrení v súvislosti s konkrétnym kozmetickým výrobkom, ako bol sprístupnený na trhu, teda ako sa ponúka na trhu. Domnievajú sa, že vnútroštátny orgán môže konať len v súvislosti s výrobkom, ktorý sa prezentuje na trhu s ochrannou známkou alebo s určitým obchodným názvom.

64.

Francúzska a grécka vláda nesúhlasia s uvedeným výkladom, pričom uvádzajú argumenty, s ktorými v podstate súhlasím. Uznávam však, že obe stanoviská sú založené na pevných argumentoch.

65.

Najprv rozoberiem pojem kozmetický výrobok a potom sa budem zaoberať cieľom nariadenia č. 1223/2009. Napokon budem venovať pozornosť tvrdeniam Komisie týkajúcim sa systému výmeny informácií s vnútroštátnymi orgánmi.

66.

V článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1223/2009 je kozmetický výrobok vymedzený ako „každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela… na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu“.

67.

Slovami Súdneho dvora, uvedená definícia „sa zakladá na troch kumulatívnych kritériách, ktorými sú po prvé povaha predmetného výrobku (látka alebo zmes), po druhé časť ľudského tela, s ktorou má mať tento výrobok kontakt, a po tretie účel sledovaný používaním uvedeného výrobku“ ( 24 ).

68.

Spomedzi uvedených kritérií je pre tento spor najdôležitejšie prvé kritérium. ( 25 ) Kozmetický výrobok tvorí práve látka ( 26 ) alebo zmes látok ( 27 ). Súvislosť medzi kozmetickým výrobkom a látkami alebo zmesami, ktoré ho tvoria, je preto nepopierateľná.

69.

Inou vecou je, že výrobok sa prezentuje na trhu prostredníctvom vonkajších prvkov, ktoré nesúvisia s jeho vlastnou podstatou, ako sú označenia (ochranné známky), ktoré ho odlišujú v obchodnom styku, alebo názov, ktorý mu dal jeho výrobca.

70.

Jednoznačná spojitosť medzi výrobkom a látkou by teda v zásade svedčila v prospech názoru, ktorý zastáva francúzska a grécka vláda.

71.

Je však pravda, že na prvý pohľad sa zdá, že niektoré ustanovenia nariadenia č. 1223/2009 podporujú výklad, ktorý presadzujú FEBEA a Komisia, lebo nasvedčujú tomu, že výrobok je identifikovaný jeho názvom:

72.

Domnievam sa, že výklad týchto ustanovení v spojení s článkom 27 nariadenia č. 1223/2009 nevyhnutne nevedie k obmedzeniu pôsobnosti tohto nariadenia na konkrétne (teda jednotlivé) výrobky, ako sa prezentujú na trhu, označené svojimi rozlišujúcimi označeniami alebo svojím obchodným názvom. Pokúsim sa vysvetliť, že cieľ tohto ustanovenia v kontexte uvedeného nariadenia podporuje druhé riešenie, ktoré je stále založené na doslovnom znení definície pojmu kozmetický výrobok.

73.

Ako rozhodol Súdny dvor, „z výkladu všetkých ustanovení nariadenia č. 1223/2009, najmä jeho článku 1 v spojení s odôvodneniami 3 a 4 tohto nariadenia, vyplýva, že toto nariadenie má za cieľ komplexne harmonizovať pravidlá platné v Únii v snahe zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu s kozmetickými výrobkami a zároveň zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia“ ( 29 ).

74.

Pri uskutočňovaní uvedených cieľov „členské štáty nesmú zamietnuť, zakázať alebo obmedziť sprístupnenie kozmetických výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, na trh“ ( 30 ), ale môžu prijať ochranné opatrenia, ako sú opatrenia, o ktoré ide v tomto spore.

75.

Ochrana zdravia ľudí, ktorá sa uplatňuje ako obmedzenie voľného pohybu tovaru, ovplyvňuje celé nariadenie č. 1223/2009. ( 31 ) V tomto nariadení možno rozlíšiť dve úrovne konania:

76.

Vnútroštátny orgán plní úlohy trhového dozoru a na tento účel musí disponovať potrebnými informáciami. Zodpovedné osoby a distribútori mu musia oznamovať najmä existenciu závažných nežiaducich účinkov kozmetického výrobku (články 22 a 23 nariadenia č. 1223/2009).

77.

Podľa článku 24 nariadenia č. 1223/2009 v prípade vážnych pochybností o bezpečnosti akejkoľvek látky obsiahnutej v kozmetickom výrobku môže orgán členského štátu, na území ktorého je tento výrobok sprístupnený na trhu, „požiadať zodpovednú osobu o poskytnutie zoznamu všetkých kozmetických výrobkov, za ktoré zodpovedá a ktoré túto látku obsahujú“ ( 33 ).

78.

Uvedené ustanovenie nariadenia č. 1223/2009 má logicky zabezpečiť, aby vnútroštátny orgán mal informácie, ktoré sa netýkajú len konkrétneho výrobku, ale „zoznamu“ výrobkov obsahujúcich rovnakú látku.

79.

Otázka, do akej miery sa uvedený „zoznam“ rovná „skupine“ alebo „kategórii“ výrobkov, je podľa môjho názoru skôr sémantickou než reálnou otázkou. Dôležité je, že pri kontrole, ktorú vykonáva vnútroštátny orgán buď z úradnej moci, ( 34 ) alebo na základe oznámenia zodpovedných osôb alebo distribútorov, môžu vyjsť najavo určité pochybnosti o bezpečnosti látky obsiahnutej v jednom alebo vo viacerých kozmetických výrobkoch.

80.

Vnútroštátny orgán takto bude schopný identifikovať súbor (či už ho nazveme zoznamom, skupinou alebo kategóriou) kozmetických výrobkov, ktoré by vzhľadom na to, že súčasťou ich zloženia je určitá látka, mohli nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí. Ak to platí v súvislosti s článkom 24, z rovnakých dôvodov to bude platiť v súvislosti s článkom 27 ods. 1 nariadenia č. 1223/2009.

81.

Reakčné mechanizmy, ktoré nariadenie č. 1223/2009 poskytuje vnútroštátnym orgánom, zodpovedajú dvom rôznym situáciám:

82.

V tejto druhej situácii (ktorá je relevantná v tomto prípade) vnútroštátny orgán, ktorý zistí, že jeden alebo viaceré kozmetické výrobky predstavujú vážne riziko pre zdravie napriek tomu, že sú v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1223/2009, implicitne poukazuje na možnú anomáliu tohto nariadenia (najmä jeho príloh). Táto údajná anomália teda existuje na úrovni Únie a vnútroštátny orgán lojálne spolupracuje s Komisiou, keď ju upozorní na existenciu tejto anomálie.

83.

Zásah vnútroštátneho orgánu preto môže byť len dočasný, kým Komisia nepotvrdí, že údajne nevhodné ustanovenie nariadenia č. 1223/2009 je naďalej správne (v takom prípade musí vnútroštátny orgán zrušiť svoje dočasné opatrenie, ktoré by nebolo opodstatnené), alebo sa naopak musí zmeniť (v takom prípade Komisia potvrdí, že dočasné opatrenie bolo opodstatnené, a musí sa postupovať podľa článku 31 tohto nariadenia).

84.

Z logiky spolupráce medzi vnútroštátnym orgánom a Komisiou, na ktorej je založené nariadenie č. 1223/2009, vyplýva, že ak sú dočasné opatrenia opodstatnené, článok 27 ods. 4 odkazuje na článok 31 ods. 1, lebo nadväzuje na prípad, keď „používanie látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavuje možné ohrozenie zdravia ľudí, ktoré si vyžaduje riešenie na úrovni Spoločenstva“ ( 38 ).

85.

Ak je to tak, vnútroštátny orgán môže upozorniť Komisiu, aby definitívne rozhodla, práve na riziko pre zdravie ľudí, ktoré vyplýva z používania určitých látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch. Preto účelu nariadenia č. 1223/2009 viac zodpovedá, aby sa dočasné opatrenia, ktoré povoľuje článok 27 ods. 1 tohto nariadenia, mohli vzťahovať nielen na konkrétny výrobok označený svojou ochrannou známkou a svojím obchodným názvom, ale na viaceré výrobky ( 39 ) kategorizované podľa látky, ktorú obsahujú. Ak uvedené výrobky vyvolávajú riziká pre zdravie, je to práve preto, lebo obsahujú túto látku.

86.

Pripomínam, že tento výklad je v súlade s metodikou procesu revízie príloh, ktorý Komisia podľa článku 31 nariadenia č. 1223/2009 musí spustiť, ak považuje dočasné opatrenie za opodstatnené.

87.

Ak sa uvedený proces revízie začal po konaní vnútroštátneho orgánu, ktoré sa považuje za opodstatnené a smeruje k zamedzeniu rizík, ktoré predstavuje „používanie látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch“ (v množnom čísle), ( 40 ) je primerané, aby tento vnútroštátny orgán mohol zvážiť riziká spojené s určitou kategóriou výrobkov, ktoré majú spoločné to, že obsahujú rovnakú látku, ktorá je údajne nebezpečná pre zdravie ľudí.

88.

V článkoch 27 a 31 nariadenia č. 1223/2009 sa odkazuje na kozmetický výrobok, ktorý – ako som už pripomenul – je v článku 2 ods. 1 písm. a) vymedzený ako látka alebo zmes látok. Nič teda nebráni tomu, aby sa kategória výrobkov charakterizovala tým, že sa v nich nachádza určitá látka.

89.

Zdôrazňujem, že toto riešenie podľa môjho názoru najviac zodpovedá zosúladeniu cieľov nariadenia a jeho systematickému výkladu. Uplatňovanie dočasného opatrenia na kategóriu kozmetických výrobkov, ktoré majú spoločné znaky, umožňuje účinnejšie dosiahnuť primeranú úroveň ochrany zdravia ľudí. Pri porovnaní jednotlivých záujmov vyjadrených v znení nariadenia č. 1223/2009 prevažuje uvedený zámer.

90.

Toto stanovisko podľa môjho názoru potvrdzujú tri ďalšie argumenty:

91.

Je pravda, že ochranné opatrenie prijaté na základe toho, že v kozmetických výrobkoch určitej kategórie sa nachádza určitá látka, by mohlo ovplyvniť ich voľný pohyb vo väčšej miere než iné opatrenie vzťahujúce sa len na konkrétny výrobok. Preto je oprávnená obava Komisie, aby sa zabránilo rozdrobeniu vnútorného trhu a aby sa ochránila úplná harmonizácia v tomto odvetví.

92.

Výklad článku 27 ods. 3 nariadenia č. 1223/2009, ktorý podporujem, však neprehliada harmonizačné požiadavky, ktorých dodržiavanie zaručujú tak opravné prostriedky upravené v článku 28 tohto nariadenia, ako aj osobitne právomoc Komisie v prípade potreby určiť, že vnútroštátne opatrenie je neopodstatnené.

93.

Nakoniec ochranné opatrenia, ktoré môžu prijať vnútroštátne orgány, sú zlučiteľné s možnosťou využiť článok 31 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 1223/2009, ktorú má Komisia, ak konštatuje, že v súvislosti s určitou látkou, ktorú povoľujú prílohy tohto nariadenia, existujú „závažné naliehavé dôvody“.

94.

Pripomínam, že uvedená možnosť, ktorú má Komisia, nevylučuje iniciatívy vnútroštátnych orgánov, ktoré môžu rýchlejšie zistiť prípadné vážne riziko pre zdravie ľudí, ktoré spôsobuje výrobok sprístupnený na trhu na ich území, a na základe toho konať. Pridaná hodnota mechanizmu upraveného v článku 27 nariadenia, ktorý dopĺňa mechanizmus podľa článku 31 ods. 1, spočíva práve v poskytnutí účinných (okamžite vykonateľných) nástrojov dočasnej povahy uvedeným orgánom, pričom sa zároveň chráni jednota vnútorného trhu s kozmetickými výrobkami a posledné slovo má stále Komisia.

95.

Podľa článku 27 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1223/2009 „na účely prvého pododseku sa využije systém výmeny informácií stanovený v článku 12 ods. 1 smernice 2001/95/ES[ ( 44 )]“.

96.

Komisia poukazuje na to, že výmena informácií prostredníctvom uvedeného systému (nazvaného „RAPEX“) je obmedzená na individuálne opatrenia týkajúce sa konkrétneho výrobku a nevzťahuje sa na všeobecné opatrenia, ktoré sa týkajú jednej alebo viacerých kategórií výrobkov.

97.

Na podporu svojho stanoviska Komisia uvádza vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/417 ( 45 ), najmä bod 4.4 časti I jeho prílohy, podľa ktorého „Komisii by sa prostredníctvom aplikácie RAPEX nemali oznamovať všeobecne uplatniteľné akty prijaté na úrovni členských štátov zamerané na predchádzanie uvedeniu všeobecne opísaných kategórií spotrebných výrobkov na trh alebo ich používaniu, alebo zamerané na obmedzenie uvedenia takýchto výrobkov na trh a ich používania…“.

98.

V tom istom ustanovení sa však ďalej uvádza, že „všetky takéto vnútroštátne opatrenia týkajúce sa iba všeobecne vymedzených kategórií výrobkov, napríklad všetkých výrobkov vo všeobecnosti alebo všetkých výrobkov slúžiacich na rovnaký účel – a nie (kategórií) výrobkov konkrétne identifikovaných podľa ich značky, osobitného vzhľadu, výrobcu, obchodníka, názvu alebo čísla modelu atď. – sa oznamujú Komisii v zmysle smernice… (EÚ) 2015/1535[ ( 46 )]“.

99.

Keď však ANSM vydala sporné rozhodnutie, ktoré oznámila Komisii prostredníctvom aplikácie RAPEX, nezaviedla obmedzenia „týkajúce sa iba všeobecne vymedzených kategórií výrobkov“, ale presne vymedzených typov výrobkov, ktoré boli konkrétne identifikované z dôvodu, že obsahujú fenoxyetanol.

100.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na prvú až tretiu prejudiciálnu otázku, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto: