1.

Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995, o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev

sa má vykladať v tom zmysle, že:

s výhradou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej na účely napadnutia rozhodnutia o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm, ktoré bolo prijaté po uplynutí premlčacej lehoty na začatie konania podľa tohto ustanovenia, je jeho adresát povinný pod hrozbou preklúzie namietať nesprávnosť tohto rozhodnutia v určitej lehote na príslušnom správnom súde a nemôže sa už brániť výkonu tohto rozhodnutia odvolávaním sa na tú istú nesprávnosť v rámci súdneho exekučného konania, ktoré bolo proti nemu začaté.

2.

Článok 3 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

subsidiárne zodpovedné osoby spoločnosti, ktorá je dlžníkom, ktorej bolo určené rozhodnutie o vrátení neoprávnene vyplatených súm, na ktoré bolo rozšírené daňové exekučné konanie, musia mať právo namietať uplynutie lehoty na vymáhanie stanovenej v článku 3 ods. 2 prvom pododseku tohto nariadenia alebo prípadne predĺženej lehoty na vymáhanie podľa článku 3 ods. 3 uvedeného nariadenia, aby sa mohli brániť proti vymáhaniu týchto súm.

3.

Článok 3 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pokiaľ ide o výkon rozhodnutia ukladajúceho vrátenie neoprávnene prijatých súm, lehota na výkon, ktorú stanovuje, začína plynúť odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, t. j. odo dňa uplynutia lehôt na odvolanie alebo odo dňa vyčerpania opravných prostriedkov.