—

povinnosť spolupráce stanovená v tomto ustanovení ukladá rozhodujúcemu orgánu povinnosť zaobstarať si jednak presné a aktualizované informácie o všetkých relevantných skutočnostiach týkajúcich sa všeobecnej situácie v krajine pôvodu žiadateľa o azyl a medzinárodnú ochranu a jednak súdnoznalecký lekársky posudok o jeho duševnom zdraví, pokiaľ existujú náznaky problémov duševného zdravia, ktoré by mohli vyplývať z traumatickej udalosti, ku ktorej došlo v tejto krajine pôvodu, a pokiaľ sa využitie takéhoto posudku ukáže potrebné alebo relevantné na posúdenie skutočných potrieb žiadateľa týkajúcich sa medzinárodnej ochrany, pod podmienkou, že spôsoby využitia takéhoto posudku sú v súlade najmä so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie,

—

konštatovanie porušenia povinnosti spolupráce stanovenej v tomto ustanovení v rámci výkonu druhého stupňa súdneho preskúmania upraveného vnútroštátnym právom nemusí mať samo osebe za následok zrušenie rozhodnutia o zamietnutí žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, pokiaľ možno žiadateľovi o medzinárodnú ochranu uložiť povinnosť preukázať, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby by v prípade neexistencie takéhoto porušenia mohlo byť odlišné.

—

lehoty, ktoré uplynuli medzi podaním žiadosti o azyl na jednej strane a prijatím rozhodnutí rozhodujúceho orgánu a príslušného prvoinštančného súdu na strane druhej, nemôžu byť odôvodnené legislatívnymi zmenami, ku ktorým došlo v členskom štáte v priebehu týchto lehôt, a

—

neprimeranosť niektorej z uvedených lehôt nemôže sama osebe v prípade neexistencie akéhokoľvek náznaku, že neprimeraná dĺžka správneho alebo súdneho konania mala vplyv na riešenie sporu, odôvodniť zrušenie rozhodnutia príslušného prvoinštančného súdu.