Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no3 de Valencia – Španielsko) – Tráficos Manuel Ferrer S.L., Ignacio/Daimler AG

(Vec C-312/21, Tráficos Manuel Ferrer) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Náhrada škody spôsobenej postupom zakázaným podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ - Rozhodnutie Komisie konštatujúce existenciu tajných dohôd o určovaní cien a zvýšení hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP) - Vnútroštátne pravidlo občianskeho súdneho konania, ktoré v prípade čiastočného vyhovenia návrhu stanovuje, že každý účastník konania znáša svoje trovy konania s výnimkou zneužívajúceho konania - Procesná autonómia členských štátov - Zásady účinnosti a rovnocennosti - Smernica 2014/104/EÚ - Ciele a celková rovnováha - Článok 3 - Právo na úplnú náhradu utrpenej škody - Článok 11 ods. 1 - Nerozdielna zodpovednosť páchateľov porušenia práva hospodárskej súťaže - Článok 17 ods. 1 - Možnosť vnútroštátneho súdu odhadnúť škodu - Podmienky - Prakticky nemožná alebo nadmerne sťažená povaha kvantifikovania škody - Článok 22 - Časová uplatniteľnosť)

(2023/C 127/05)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Mercantil no3 de Valencia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Tráficos Manuel Ferrer S.L., Ignacio

Žalovaná: Daimler AG

Výrok rozsudku

1.

Článok 101 ZFEÚ a článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia vnútroštátnemu pravidlu občianskeho súdneho konania, podľa ktorého v prípade čiastočného vyhovenia žalobe každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania a každý z účastníkov konania znáša polovicu spoločných trov konania okrem prípadu zneužívajúceho konania.

2.

Článok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladať v tom zmysle, že: ani skutočnosť, že žalovaný uvádzaný v žalobe, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice, sprístupnil žalobcovi údaje, z ktorých vychádzal, aby vyvrátil znalecký posudok žalobcu, ani skutočnosť, že žalobca adresoval svoju žalobu len jednému z páchateľov uvedeného porušenia, nie sú samy osebe relevantné na posúdenie, či sú vnútroštátne súdy oprávnené vykonať odhad škody, keďže tento odhad predpokladá jednak, že existencia tejto škody bola preukázaná, a jednak, že jej presná kvantifikácia je prakticky nemožná alebo nadmerne ťažká, čo znamená, že je potrebné zohľadniť všetky parametre vedúce k takému konštatovaniu, a najmä neúspešnosť krokov, ako je žiadosť o predloženie dôkazov, stanovená v článku 5 uvedenej smernice.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 382, 20.9.2021.