Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. novembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag – Holandsko) – X/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(Vec C-69/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Články 4, 7 a 19 Charty základných práv Európskej únie - Zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania - Rešpektovanie súkromného a rodinného života - Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície - Právo na pobyt zo zdravotných dôvodov - Spoločné normy a postupy členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území - Smernica 2008/115/ES - Štátny príslušník tretej krajiny trpiaci vážnou chorobou - Liečba na účely zmiernenia bolesti - Nedostupnosť liečby v krajine pôvodu - Podmienky, za ktorých musí byť vyhostenie odložené)

(2023/C 24/05)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: X

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Výrok rozsudku

Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s článkami 1 a 4 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s článkom 19 ods. 2 tejto Charty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby bolo prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu a ktorý trpí vážnou chorobou, ak existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že dotknutý štátny príslušník bude v prípade návratu v tretej krajine, do ktorej bude vyhostený, vystavený skutočnému riziku výrazného, nezvratného a náhleho zvýšenia bolesti, a to z dôvodu, že v tejto krajine je zakázaná analgetická liečba, ktorá je ako jediná účinná. Členský štát nemôže stanoviť pevnú lehotu, počas ktorej musí dôjsť k takémuto zvýšeniu, aby sa mohlo zabrániť vydaniu tohto rozhodnutia o návrate alebo tohto opatrenia na vyhostenie.

Článok 5 a článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2008/115 v spojení s článkami 1 a 4 Charty základných práv, ako aj s článkom 19 ods. 2 tejto Charty

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán zohľadnil dôsledky samotného opatrenia na vyhostenie na zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny len na účely preskúmania, či je tento štátny príslušník schopný cestovať.

Smernica 2008/115 v spojení s článkom 7, ako aj s článkami 1 a 4 Charty základných práv

sa má vykladať v tom zmysle, že:

—

neukladá členskému štátu, na území ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny neoprávnene zdržiava, aby mu udelil povolenie na pobyt, ak voči nemu nemožno vydať rozhodnutie o návrate ani opatrenie na vyhostenie z dôvodu, že existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že bude v krajine, do ktorej má byť navrátený, vystavený skutočnému riziku náhleho, výrazného a nezvratného zvýšenia bolesti spôsobenej vážnou chorobou, ktorou trpí,

—

príslušný vnútroštátny orgán musí pri posudzovaní, či právo na rešpektovanie súkromného života tohto štátneho príslušníka bráni tomu, aby sa voči nemu vydalo rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie, zohľadniť zdravotný stav tohto štátneho príslušníka a starostlivosť, ktorá sa mu poskytuje na tomto území z dôvodu tejto choroby, spolu so všetkými ostatnými relevantnými skutočnosťami,

—	prijatie takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia neporušuje toto právo len z dôvodu, že v prípade návratu do cieľovej krajiny by bol tento štátny príslušník vystavený riziku zhoršenia svojho zdravotného stavu, ak takéto riziko nedosahuje hranicu závažnosti požadovanú článkom 4 Charty.

(1) Ú. v. EÚ C 163, 3.5.2021.