—

Podľa článku 5 ods. 1 a článku 5 ods. 2 ZEÚ Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty. Právomoci, ktoré nie sú Únii pridelené podľa Zmlúv, zostávajú právomocami členských štátov.

—

Podľa článku 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES v znení zmien (2) majú právomoc prijať napadnutý akt členské štáty a nie žalovaná.

—

Odôvodnenia napadnutého aktu, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 ZFEÚ, neuvádza jasne a jednoznačne úvahy sledované žalovanou pri výpočte hodnoty intenzity nepriamych emisií pre odvetvie žalobkýň, ktorá predstavuje kľúčový faktor pre zaradenie do prílohy I napadnutého aktu alebo výmaz z nej.

—

V dôsledku tohto nedostatku odôvodnenia žalobkyne nemôžu brániť svoje práva a Všeobecný súd nemôže vykonať svoje preskúmanie.

—

Podľa článku 5 ods. 3 ZFEÚ Európska únia vyvíja činnosť v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

—

Hoci vnútroštátne opatrenia založené na článku 10a ods. 6 smernice 2003/87 môžu byť preskúmané, či ide o štátnu pomoc, žalovaná porušila zásadu subsidiarity tým, že ex ante vypracovala zoznam, ktorý obmedzuje odvetvia a pododvetvia, ktoré môžu byť oprávnené kompenzovať nepriame náklady na emisie, keďže a) členské štáty sú najpovolanejšie posúdiť skutočné riziko úniku uhlíka v každom priemyselnom odvetví vzhľadom na skutočne vynaložené nepriame náklady, a b) žalovaná prijala prílohu I bez toho, aby poskytla dostatočné vysvetlenie nevyhnutnosti tak konať.

—

Postup, ktorý viedol k prijatiu napadnutého aktu, nebol transparentný v podstatných aspektoch, najmä: a) ani v napadnutom akte, ani v pripojenom posúdení vplyvu žalovaná neuviedla, aké údaje použila na výpočet hodnoty intenzity nepriamych emisií pre odvetvie žalobkýň; b) žalovaná neposkytla žiadne vysvetlenie na podporu svojho posúdenia týkajúceho sa toho, ktoré pododvetvia majú najväčší potenciál elektrifikácie.

—

Žalovaná v rámci postupu prijatia napadnutého aktu odmietla oznámiť dotknutým účastníkom, aký spôsob výpočtu hodnoty intenzity nepriamych emisií sa použije a ako sa uplatní kritérium elektrifikácie, takže im zabránila v tom, aby mohli viesť vecnú diskusiu so žalobkyňou počas rokovaní.

—

Žalovaná teda nedodržala svoje povinnosti vyplývajúce z článku 15 ZFEÚ a článku 11 ZEÚ, podľa ktorých musí zabezpečiť transparentnosť postupu vedúceho k prijatiu prílohy I napadnutého aktu.

—

V rámci svojej voľnej úvahy pri vykonávaní komplexného posúdenia hospodárskeho a sociálneho charakteru musí žalovaná byť schopná preukázať, že zvážila všetky relevantné faktory a okolnosti situácie, ktorá má byť upravená napadnutým aktom. Žalovaná sa vo viacerých ohľadoch dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zo zoznamu oprávnených odvetví uvedeného v prílohe I napadnutého aktu vylúčila odvetvie žalobkýň, a to najmä tým, že a) neodôvodnila zavedenie dvoch ďalších prahových hodnôt; b) neprihliadla na relevantné a úplné údaje o spotrebe elektrickej energie pre odvetvie žalobkýň, čo viedlo k podceneniu intenzity nepriamych emisií v tomto odvetví a k vylúčeniu tohto odvetvia z prílohy I; c) nevzala do úvahy dôkazy predložené žalobkyňami bez náležitého odôvodnenia; d) s ohľadom na kvalitatívne posúdenie nesprávne posúdila zastupiteľnosť palív elektrickou energiou a nevysvetlila, prečo na základe tohto kritéria neboli pododvetvia daného odvetvia zahrnuté do prílohy I.

—

Článok 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES vyžaduje, aby odvetvia boli hodnotené podľa kritéria spojeného s posúdením „skutočného rizika“ úniku uhlíka.

—

Žalovaná uplatnila odlišné kritérium, a to kritérium „značného rizika“. Uplatnila teda nesprávne kritérium.

—

Žalovaná porušila zásadu proporcionality tým, že: a) sa nepokúsila dosiahnuť legitímny cieľ spočívajúci v podnietení k nákladovo efektívnej dekarbonácii tým, že sa umožní energeticky náročným sektorom investovať do zlepšenia energetickej efektívnosti namiesto prenesenia ich výroby do tretích krajín; b) uložila na vylúčené odvetvia neprimeranú záťaž, hoci ciele napadnutého aktu bolo možné dosiahnuť aj inak, no prinajmenšom rovnako, aj menej náročnými riešeniami (akým je stanovenie maximálnej výšky podpory alebo mechanizmov podmienenosti); c) uviedla zásadné podrobnosti týkajúce sa spôsobu jej posúdenia oprávnených odvetví až štyri dni pred uverejnením napadnutého aktu, t. j. 25. septembra 2020, čo je len o niečo viac než tri mesiace pred skončením platnosti v súčasnosti platných usmernení k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami. Žalovaná tak porušila článok 5 ods. 4 ZEÚ.