—

vyhlásil námietku nezákonnosti za prípustnú a vyhlásil za nezákonný článok 33 prvý a druhý odsek MASD,

—

v dôsledku toho konštatoval nedostatok právneho základu pre rozhodnutie generálneho tajomníka z 21. septembra 2020 a zrušil ho,

v prvom rade

—

konštatoval, že Marie-Christine Arnautu poskytla dôkaz o práci svojho asistenta v súlade s článkom 33 prvým a druhým odsekom MASD a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie,

v dôsledku toho

—

zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 21. septembra 2020, doručené elektronicky 23. októbra 2020, prijaté podľa článku 68 rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu 2009/C 159/01 z 19. mája a 9. júla 2008, „ktorým sa uplatňujú vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu“, zmeneného, konštatujúce pohľadávku voči žalobcovi vo výške 87 203,46 eura z titulu súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s asistentskou parlamentnou výpomocou a odôvodňujúce jej vymáhanie,

—

zrušil oznámenie o dlhu č. 7000001577 z 22. októbra 2020, konštatujúce pohľadávku proti Marie-Christine Arnautu v nadväznosti na rozhodnutie generálneho tajomníka vymáhať neoprávnenú platbu z 21. septembra 2020 a prijaté na základe článku 68 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov (MASD), týkajúce sa nákladov na asistentskú parlamentnú výpomoc,

—

uložiť Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti pre porušenie zásad právnej istoty a legitímnej dôvery podľa článku 33 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov (ďalej len „vykonávacie pravidlá“) prijatých rozhodnutím Predsedníctva Európskeho parlamentu z 19. mája a 9. júla 2008, najmä z dôvodu ich nejasnosti a nepresnosti. Žalobkyňa tvrdí, že nepresnosť napadnutých ustanovení vedie k pretoriánskemu vymedzeniu právneho pravidla vykonávacích pravidiel. Podrobnosti o dôkaze o práci asistenta poslanca však judikatúra Bilde a Montel vypracovala až v novembri 2017, pričom judikatúra Gorostiaga z roku 2005 sa týka iba dôkazu o výplatách platov uskutočnených tretími osobami. Od roku 2008 teda napadnuté ustanovenia vykazovali prvky neistoty a nejasnosti. Žalobkyňa dodáva, že napriek rizikám právnej neistoty Európsky parlament jasne a presne neupravil postup kontroly parlamentnej asistencie a neformalizoval povinnosť poslanca týkajúcu sa vytvárania a uchovávania záznamov, a dokonca ani režim prípustných, identifikovateľných a datovaných dôkazov.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení podstatnej procesnej náležitosti a práva na obhajobu. Žalobkyňa tvrdí, že generálny tajomník upustil od akéhokoľvek osobného vypočutia v rozpore s článkom 68 vykonávacích pravidiel. Dodáva, že generálny tajomník ju týmto zbavuje základného práva, priamej debaty s orgánom, ktorý má v úmysle rozhodnúť, a kontradiktórnej diskusie o dôkazoch.