Žaloba podaná 20. februára 2020 – Sciessent/Komisia

(Vec T-122/20)

(2020/C 129/28)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sciessent LLC (Beverly, Massachusetts, Spojené štáty) (v zastúpení: K. Van Maldegem a P. Sellar, advokáti, a V. McElwee, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1960 z 26. novembra 2019, ktorým sa neschvaľuje zeolit strieborný ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typov 2 a 7 (1),

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv a článkov 4 a 19 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. (2)

—

Žalovaná, opierajúc sa o posúdenia Výboru pre biocídne výrobky (BPC) vo veci schválenia zeolitu strieborného ako účinnej látky v biocídnych výrobkoch typov 2 a 7, dospela k záveru, že túto látku nemožno schváliť z toho dôvodu, že sa nepreukázala dostatočná účinnosť. Podľa názoru žalobkyne však bolo hodnotenie účinnosti vypracované nesprávne, a to odkazom na výrobok, v ktorom sa používa zeolit strieborný. Žalobkyňa preukázala účinnosť tejto látky, zeolitu strieborného, v súlade s uplatniteľným právom. Žalovaná vo svojom hodnotení a záveroch o účinnosti látky nesprávne vyložila a nesprávne uplatnila relevantné právne predpisy.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci – porušení článku 290 ZFEÚ a článkov 4 a 19 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

—

Dôvodom pre neschválenie zeolitu strieborného podľa napadnutého aktu je údajná nedostatočná účinnosť ošetreného výrobku, v ktorom sa používa. Žalobkyňa však tvrdí, že jedinými kritériami, ktoré mohla žalovaná v súlade s právom vziať do úvahy, sú kritériá vymedzené v článkoch 4 a 19 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Medzi týmito kritériami sa nenachádza účinnosť ošetreného výrobku, ktorého hodnotenie sa inak ponecháva na druhé, následné štádium schvaľovania biocídnych výrobkov na úrovni členského štátu. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná vykonala práve toto hodnotenie na účely neschválenia zeolitu strieborného, teda že konala ďaleko za hranicami toho, k čomu je zmocnená na základe nariadenia (EÚ) č. 528/2012, žalovaná porušila článok 290 Zmlúv a články 4 a 19 tohto nariadenia.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv – zásady zákazu diskriminácie.

—

S látkou žalobkyne bolo zaobchádzané inak než s ostanými látkami používanými v biocídnych výrobkoch typov 2 a 7 bez toho, aby žalovaná objektívne odôvodnila, prečo by sa so zeolitom strieborným malo zaobchádzať inak než s ostatnými látkami, na ktoré sa vzťahovali rovnaké pravidlá hodnotenia podľa nariadenia (EÚ) č. 528/2012 (a smernice 98/8/ES (3)) pre výrobky rovnakého typu.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv – zásady právnej istoty.

—

Žalovaná adresovala predsedovi BPC otvorený list, ktorý mal vyjasniť, ako sa podľa nariadenia (EÚ) č. 528/2012 majú vykladať a uplatňovať právne predpisy vo veci hodnotenia účinnosti. Hoci právne predpisy boli jasné, tento list znova potvrdil, že vyžadovanie preukázania predností ošetrených výrobkov nespadá do rozsahu nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Žalobkyňa sa spoľahla na obsah tohto listu, ktorý potvril jasnosť právnych predpisov, a mala legitúmnu dôveru týkajúcu sa schválenia látky. V dôsledku toho sa zdá, že napadnutý akt porušil zásady legitímnej dôvery a právnej istoty.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 2019, s. 42.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 2012, s. 1).

(3) Smernica 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, 1998, s. 1; Mim. vyd 03/023, s. 3).