20.4.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/19


Žaloba podaná 20. februára 2020 – Società agricola Vivai Maiorana a i./Komisia

(Vec T-116/20)

(2020/C 129/24)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyne: Società agricola Vivai Maiorana Ss (Curinga, Taliansko), Confederazione Italiana Agricoltori – CIA (Roma, Taliansko), MIVA – Moltiplicatori Italiani Viticoli Associati (Faenza, Taliansko) (v zastúpení: E. Scoccini a G. Scoccini, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019 v nasledujúcej časti: príloha IV – časti: A (osivo krmovín), B (osivo obilnín), C (vinič), F (osivo zelenín), I (sadivový materiál zelenín) a J (ovocné dreviny).

rozhodol o neplatnosti nariadenia EÚ 2016/2031 v rozsahu, v akom sa týka článku 36, prílohy I oddielu 4 bodu 3 a článku 37 ods. 2.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o ochranné opatrenia proti škodcom rastlín, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 690/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2019, v nasledujúcej časti: príloha IV – časti: A (osivo krmovín), B (osivo obilnín), C (vinič), F (osivo zelenín), I (sadivový materiál zelenín) a J (ovocné dreviny).

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 36 písm. e) a f) nariadenia (EÚ) 2016/2031, zásady proporcionality a na nedostatku odôvodnenia.

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že prahová hodnota výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov Únie (RNŠ) na pôvodných rastlinách na výsadbu rovnajúca sa 0 % stanovená Komisiou v prílohe IV k nariadeniu EÚ 2019/2072 bola stanovená bez overenia, ktoré vyžaduje článok 36 písm. e) a f) nariadenia EÚ 2016/2031, že výskyt RNŠ na rastlinách určených na výsadbu má neprijateľný hospodársky dopad a že existujú vykonateľné a účinné opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť ich výskytu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení Medzinárodnej zmluvy FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že zavedenie nulovej prahovej hodnoty pre RNŠ vyskytujúcich sa na pôvodných zdrojoch rastlín predstavuje porušenie článku 9 Medzinárodnej zmluvy FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, podpísanej Európskou úniou a jednotlivými štátmi Únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 2018, s. 1)

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že proces výberu a zjednotenia odrôd rastlín vyplývajúci z uplatnenia prahových hodnôt pre RNŠ výslovne porušuje ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/848.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nezlučiteľnosti s poľnohospodárskou politikou Európskej únie

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že zavedenie prahových hodnôt pre RNŠ je v rozpore s poľnohospodárskou politikou Európskej únie a najmä s/so:

smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102);

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1);

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487);

článkom 8 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 1).