—

rozhodol, že jeho žaloba je prípustná a dôvodná

—

zrušil rozhodnutie z 21. marca 2019 pod číslom Ares(2019)1889562, ktorým bol žalobca vrátený na pracovné miesto v platovej triede AD 8 stupni 5,

—

zrušil rozhodnutie z 21. októbra 2019 pod číslom Ares(2019)6485832, doručené v ten istý deň, ktorým menovací orgán zamietol sťažnosť žalobcu, ktorú podal 21. júna 2019 pod číslom R/348/19, proti napadnutému rozhodnutiu,

—

uznal spôsobenú škodu v dôsledku straty príležitosti na povýšenie a pozbavenie práva zostať vo funkcii; v dôsledku toho uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu škody dočasne vyčíslenú na 300 000 (tristo tisíc) eur, s výhradou, že táto suma môže byť zvýšená alebo znížená počas konania,

—

uložil žalovanej povinnosť nariadiť trovy konania v súlade s Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu Európskej únie.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti vykonať rozsudky Všeobecného súdu prijaté na základe článku 266 ZFEÚ, ako aj na porušení zásad legitímnej dôvery, legitímnych očakávaní a dobrej viery. Žalobca zdôrazňuje, že Komisia, podľa vlastného priznania, neobnovila jeho služobný postup, čo bola povinná urobiť v rámci výkonu rozsudku z 13. decembra 2018, CX/Komisia (T-743/16 RENV, neuverejnený, EU:T:2018:937). Dodáva, že Komisia nevykonala žiadne opätovné preskúmanie jeho situácie ani porovnávacie hodnotenie zásluh so zásluhami ostatných úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie. Žalobca sa napokon domnieva, že vyššie uvedený rozsudok Všeobecného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o odvolaní z funkcie, predstavoval ubezpečenie, ktoré mohlo vyvolať jeho dôvodné očakávania v tom zmysle, že jeho služobný postup bude obnovený menovacím orgánom v dobrej viere, lojalite a úprimnosti, ako aj vo viere, že budú dodržiavané platné právne ustanovenia a zásady.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a nedostatočnom odôvodnení. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté oznámenie neobsahuje žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o jeho zaradenie do platovej triedy AD 8 stupňa 5. Podľa neho ide o „akt spôsobujúci ujmu“ a nie „čisto potvrdzujúci akt“, pretože dané oznámenie vykonáva rozhodnutie Komisie a teda je rozhodnutím Komisie spôsobujúcim ujmu, napriek tomu, že sa ním len oznamuje jej rozhodnutie, keďže jej rozhodnutie bolo konkludentné a nikdy nebolo žalobcovi predtým oznámené.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na vecnej chybe, zjavne nesprávnom posúdení, porušení všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 45 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a procesných vadách. Žalobca tvrdí, že v služobnom poriadku sa nenachádza nič, čo by stanovovalo, že disciplinárne rozhodnutie o preradení do nižšej platovej triedy má automaticky prednosť pred následným povýšením, ak príjemcom oboch rozhodnutí je ten istý úradník, a že povýšenie je zo svojej podstaty právny akt, ktorý nepripúšťa žiadnu odkladaciu či rozväzovaciu podmienku, ani časové ohraničenie. Komisia preto mala pri obnovení služobného postupu žalobcu zohľadniť, že bol zaradený do platovej triedy AD 10 od 1. januára 2010. Okrem toho žalobca tvrdí, že po zrušení Všeobecným súdom rozhodnutia o odvolaní z funkcie a so zreteľom na opätovné obsadenie a obnovenie jeho služobného postupu mala Komisia tiež povinnosť pokračovať v postupe povyšovania v štádiu, v ktorom bol pozastavený, v súlade so služobným poriadkom a v súlade so všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k článku 45 služobného poriadku. Napokon podľa žalobcu bola Komisia na základe zásady riadenej správy vecí verejných povinná pristúpiť k lojálnemu a spravodlivému obnoveniu služobného postupu, ako aj k jeho obnoveniu v dobrej viere, a bola pritom povinná podrobne preskúmať všetky dôkazy privádzajúce ju k odôvodnenému rozhodnutie o platovej triede, ktorá mu má byť obnovená. Nielenže tak neurobila, ale ani nevypočula žalobcu pred prijatím svojho rozhodnutia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásad rovnosti príležitostí a rovnosti zaobchádzania s úradníkmi, ako aj zásady práva na služobný postup. Žalobca tvrdí, že zásada práva na služobný postup, ktorá je osobitnou formou zásady rovnosti zaobchádzania uplatniteľnou na úradníkov, bola porušená tým, že administratíva nevzala do úvahy v období od 1. januára 2010 do 1. mája 2019 ani túto zásadu práva na služobný postup, ani článok 5 ods. 5 služobného poriadku v spojení s ustanoveniami prílohy I bodom B služobného poriadku a s ustanoveniami služobného poriadku týkajúcimi sa povyšovania úradníkov, z ktorých vyplýva, že žalobca mal byť povýšený do platovej triedy AD 11 k 1. januáru 2014 a do platovej triedy AD 12 k 1. januáru 2018. Tieto isté úvahy navyše vedú k záveru, že došlo k porušeniu rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania medzi úradníkmi, pretože so žalobcom sa nezaobchádzalo rovnako ako s ostatnými úradníkmi.