1

Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, Austrian Power Grid AG a ďalšie právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe, domáhajú zrušenia rozhodnutia odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zo 16. júla 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ACER č. 02/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou (ďalej len „platforma aFRR“) a zamietnuté ich odvolania podané vo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa ich toto rozhodnutie týka, a zrušenia článku 1 rozhodnutia č. 02/2020 a článku 3 ods. 3, článku 3 ods. 4 písm. b), článku 4 ods. 6, článku 6, článku 11 ods. 1 písm. c) a článku 12 rámca vykonania platformy aFRR, ako je uvedený v prílohe I k rozhodnutiu č. 02/2020 (ďalej len „metodika aFRR“ alebo „aFRRIF“).

2

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave (Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 6), 18. decembra 2017 všetci prevádzkovatelia prenosových sústav (ďalej len „PPS“) v súlade s článkom 21 ods. 1 uvedeného nariadenia vypracovali návrh metodiky aFRR.

3

Dňa 18. decembra 2018 PPS v súlade s článkom 5 ods. 1 a článkom 5 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/2195 predložili všetkým vnútroštátnym regulačným orgánom (ďalej len „VRO“) na schválenie návrh metodiky aFRR (ďalej len „pôvodný návrh aFRRIF“). Článok 12 tohto návrhu, nazvaný „Návrh subjektu“, stanovoval:

„1.   Všetci PPS určia subjekt poverený vykonávaním všetkých funkcií [potrebných na prevádzku] platformy aFRR.

2.   Subjekt bude tvoriť konzorcium PPS alebo spoločnosť vo vlastníctve PPS.“

4

Listom z 24. júla 2019 predsedníčka Fóra regulačných orgánov v oblasti energetiky (FROOE) v mene všetkých VRO informovala agentúru ACER, že sa podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 spoločne rozhodli požiadať ACER, aby rozhodla o pôvodnom návrhu aFRRIF (ďalej len „spoločná žiadosť“). K tomuto listu bolo pripojené „neformálne oznámenie všetkých [VRO] schválené zo strany [FROOE] o [pôvodnom návrhu aFRRIF] v súlade s článkom 21 nariadenia [2017/2195]“ (ďalej len „neformálne oznámenie VRO“).

5

Na základe výmeny stanovísk a konzultácií, ktoré viedla s VRO a PPS od júla 2019, agentúra ACER dospela k záveru, že pôvodný návrh aFRRIF, v ktorom sa stanovovalo, že subjekt poverený vykonávaním funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR môže mať formu konzorcia PPS, nie je v súlade s nariadením 2017/2195.

6

PPS zaslali agentúre ACER e‑mailom z 28. novembra 2019 druhú verziu návrhu metodiky aFRR (ďalej len „druhý návrh aFRRIF“). Článok 12 druhého návrhu aFRRIF stanovoval, že subjektom povereným vykonávaním všetkých funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR bude spoločnosť vo vlastníctve PPS. Vo vysvetlivke pripojenej k tomuto e‑mailu PPS spresnili cieľ sledovaný uvedeným článkom.

7

Po preskúmaní druhého návrhu aFRRIF agentúra ACER dospela k záveru, že nie je v súlade s nariadením 2017/2195, lebo určuje len subjekt zodpovedný za vykonávanie funkcie optimalizácie aktivácie a funkcie zúčtovania medzi PPS, zatiaľ čo uvedené nariadenie si vyžaduje určenie subjektu zodpovedného za každú z funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR vrátane funkcií, akou je riadenie kapacity, ktorá je ako proces neustálej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity na výmenu regulačnej energie funkciou viacerých platforiem, keďže dostupná medzioblastná prenosová kapacita je údajom, ktorý sa mal zohľadniť v každej z európskych vyrovnávacích platforiem. Okrem toho navrhla, aby PPS v záujme dodržania článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 zachovali obe možnosti navrhnuté pre subjekt poverený vykonávaním funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR, a to buď jediný PPS, alebo spoločnosť vo vlastníctve PPS.

8

PPS prostredníctvom člena Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu zaslali agentúre ACER e‑mailom z 13. decembra 2019 tretiu verziu návrhu metodiky aFRR (ďalej len „tretí návrh aFRRIF“).

9

Článok 12 tretieho návrhu aFRRIF stanovoval:

„…

2.   Všetci PPS určia subjekt poverený vykonávaním [funkcie optimalizácie aktivácie] a funkcie zúčtovania medzi PPS v rámci platformy [aFRR]. Subjekt bude tvoriť jediný PPS alebo spoločnosť vo vlastníctve PPS.

…

5.   Ak PPS zavedú funkciu viacerých platforiem, všetci PPS určia subjekt poverený výkonom tejto funkcie, ktorý sa môže líšiť od subjektu uvedeného v [odseku] 2.

6.   Do šiestich mesiacov od schválenia [metodiky] európskej platformy na výmenu regulačnej energie z nahradzujúcich rezerv s [manuálnou alebo automatickou] aktiváciou všetci PPS určia subjekt navrhnutý na vykonávanie [funkcie riadenia kapacity].

…“

10

Agentúra ACER e‑mailom zo 17. decembra 2019 adresovaným Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu informovala PPS, že zmeny článku 12 tretieho návrhu aFRRIF stále nie sú v súlade s nariadením 2017/2195. Keďže podľa tohto návrhu by funkcie potrebné na fungovanie platformy aFRR mohli vykonávať viaceré subjekty, tento návrh musí spĺňať dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195, čo nebolo preukázané.

11

E‑mailom z 18. decembra 2019, ktorý poslal pracovník belgického PPS v odpovedi na e‑mail agentúry ACER zo 17. decembra 2019, PPS predložili agentúre ACER zmenenú a doplnenú verziu tretieho návrhu aFRRIF (ďalej len „zmenený a doplnený tretí návrh aFRRIF“). Potvrdili, že jediný subjekt (jeden PPS alebo jedna spoločnosť vo vlastníctve PPS) bude zodpovedný za vykonávanie funkcií osobitne potrebných na prevádzku platformy aFRR, konkrétne optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, a že pokiaľ ide o vykonávanie riadenia kapacity, ktoré je funkciou viacerých platforiem, mohlo by byť zverené inému jedinému subjektu (jednému PPS alebo jednej spoločnosti vo vlastníctve PPS).

12

Agentúra ACER vypracovala 20. decembra 2019 konečnú verziu svojho návrhu rozhodnutia o metodike aFRR, ktorá bola oznámená žalobkyniam.

13

Dňa 24. januára 2020 agentúra ACER prijala rozhodnutie 02/2020 o metodike aFRR, ku ktorému bola v prílohe I pripojená metodika aFRR v znení zmien a doplnení schválených zo strany ACER (ďalej len „sporná aFRRIF“).

14

Článok 12 spornej aFRRIF stanovuje:

„…

2.   Všetci PPS určia subjekt, či už PPS alebo spoločnosť vo vlastníctve PPS, ktorý bude vykonávať [funkciu optimalizácie aktivácie] a [funkciu zúčtovania medzi PPS] v rámci platformy aFRR. Najneskôr osem mesiacov predtým, ako sa funkcia riadenia kapacity stane funkciou nevyhnutnou na prevádzku platformy aFRR v súlade s článkom 6 [ods.] 4, všetci PPS vypracujú návrh na zmenu a doplnenie aFRRIF, v ktorom určia subjekt poverený vykonávaním funkcie riadenia kapacity v súlade s článkom 21 [ods.] 3 písm. e) [nariadenia 2017/2195] a objasnia, či platformu aFRR bude prevádzkovať jeden subjekt alebo viacero subjektov.

3.   Určenie subjektu sa vykoná v súlade s článkom 21 [ods.] 4 [nariadenia 2017/2195].

…“

15

Spoločnosti Austrian Power Grid, ČEPS, a.s., Polskie sieci elektroenergetyczne S.A., Red Eléctrica de España SA, RTE Réseau de transport d’électricité a Svenska kraftnät (ďalej len „skupina A“) podali 23. marca 2020 podľa článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 22), na odvolaciu radu ACER odvolanie smerujúce najmä proti rozhodnutiu č. 02/2020, ktoré bolo pôvodne zapísané pod číslom A‑001‑2020. Spoločnosti TenneT TSO BV a TenneT TSO GmbH podali na odvolaciu radu ACER odvolanie, ktoré smerovalo najmä proti rozhodnutiu 02/2020, ktoré bolo pôvodne zapísané pod číslom A‑004‑2020. Keďže tieto veci mali rovnaký predmet, odvolacia rada ich následne spojila pod číslo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie).

16

Skupina A vo svojom odvolaní podľa článku 20 ods. 3 písm. d) rozhodnutia odvolacej rady č. 1‑2011 zmeneného a doplneného 5. októbra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá organizácie a postupov pred odvolacou radou ACER, požiadala odvolaciu radu, aby agentúre ACER nariadila sprístupniť (ďalej len „žiadosť o zverejnenie“) v neupravenej podobe viaceré dokumenty, a to po prvé kópiu hodnotenia, ktoré agentúra ACER údajne vykonala v rámci uplatňovania článku 21 ods. 5 nariadenia 2017/2195, a po druhé kópiu formulárov obsahujúcich stanoviská, ktoré údajne vydala rada regulačných orgánov agentúry ACER k rozhodnutiu 02/2020 a k metodike aFRR pred konečným prijatím týchto dokumentov agentúrou ACER (ďalej len „sporné dokumenty“), a dať jej možnosť vyjadriť sa k týmto dokumentom. Skupina A zopakovala túto žiadosť o zverejnenie v liste z 28. mája 2020.

17

Dňa 2. júna 2020 kancelária odvolacej rady oznámila skupine A rozhodnutie, ktorým predseda tejto rady zamietol jej žiadosť o zverejnenie (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zverejnenie“).

18

Rozhodnutím zo 16. júla 2020 odvolacia rada prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdila rozhodnutie 02/2020 a zamietla odvolania podané žalobkyňami vo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie).

19

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

20

Agentúra ACER v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

21

Podľa ustálenej judikatúry podmienky prípustnosti žaloby stanovené v článku 263 ZFEÚ patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, a preto ich Všeobecný súd musí preskúmať ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2019, Pebaga/Komisia, C‑204/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:425, bod 28 a citovanú judikatúru).

22

V prejednávanej veci treba po tom, čo boli účastníci konania vyzvaní, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky, preskúmať ex offo prípustnosť druhého žalobného návrhu smerujúceho k zrušeniu článku 1 rozhodnutia 02/2020 a viacerých ustanovení spornej aFRRIF.

23

V tejto súvislosti z odôvodnenia 34, z článku 28 ods. 1 a z článku 29 nariadenia 2019/942, ako aj z článku 263 piateho odseku ZFEÚ v zmysle výkladu s prihliadnutím na relevantnú judikatúru vyplýva, že neprivilegovaní žalobcovia sa môžu na Všeobecnom súde domáhať len zrušenia rozhodnutí prijatých odvolacou radou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. marca 2022, MEKH a FGSZ/ACER, T‑684/19 a T‑704/19, EU:T:2022:138, body 31 až 42).

24

V rámci preskúmania tejto žaloby sa žalobkyne, ktoré nemajú postavenie privilegovaných žalobcov, môžu domáhať len zrušenia napadnutého rozhodnutia prijatého odvolacou radou, ale nie rozhodnutia 02/2020 a jeho príloh.

25

V prejednávanej veci sa teda treba obmedziť na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia najmä v rozsahu, v akom potvrdzuje celé rozhodnutie 02/2020 a ustanovenia spornej aFRRIF, vzhľadom na žalobné dôvody a výhrady uvádzané žalobkyňami, ako aj žalobné dôvody alebo výhrady, ktoré môže byť v prípade potreby vhodné vzniesť voči napadnutému rozhodnutiu ex offo.

26

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody založené v podstate po prvé na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z porušenia zásady prenesenia právomoci a nariadenia 2019/942, ktorého sa dopustila odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, keď konštatovala, že agentúra ACER sa mohla pri výkone svojej právomoci v rozhodnutí 02/2020 odchýliť od spoločnej žiadosti VRO, po druhé na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí tým, že nekonštatovala, že agentúra ACER v rozhodnutí 02/2020 porušila článok 21 nariadenia 2017/2195, a po tretie na tom, že odvolacia rada v priebehu konania, ktoré viedla, porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, zásadu dodržiavania práva na obhajobu, povinnosť odôvodnenia a právne povinnosti, ktoré jej prináležia.

27

Prvý žalobný dôvod je rozdelený na dve časti. Prvá časť je založená na tom, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospela k záveru, že agentúra ACER sa neodchýlila od spoločnej pozície VRO, ktorá vyplýva zo spoločnej žiadosti. Druhá časť je založená na tom, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospela k záveru, že agentúra ACER bola v každom prípade oprávnená odchýliť sa od spoločnej pozície VRO, ktorá vyplýva zo spoločnej žiadosti.

28

Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním druhej časti prvého žalobného dôvodu.

29

V rámci tejto časti žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospela k záveru, že agentúra ACER bola oprávnená odchýliť sa od spoločnej pozície VRO, ktorá vyplýva zo spoločnej žiadosti, aj keď rozsah právomocí ACER bol vymedzený spoločnou žiadosťou, a tým, že sa od nej v rozhodnutí 02/2020 na základe článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 a článku 6 ods. 10 druhého pododseku písm. b) nariadenia 2019/942 odchýlila s cieľom sledovať svoj politický program, konala ultra vires v rozpore s týmito ustanoveniami. Skutočnosť, že niektoré z dotknutých VRO v tomto ohľade napadnuté rozhodnutie nespochybnili, nezbavuje ostatné VRO práva urobiť to.

30

Po prvé podľa žalobkýň z článku 6 ods. 4 nariadenia 2019/942, z judikatúry a z rozhodovacej praxe ACER vyplýva, že rozhodovacia právomoc ACER sa nemôže vzťahovať na záležitosti, v ktorých VRO už dospeli k dohode alebo v súvislosti s ktorými ju nepožiadali o rozhodnutie. V prejednávanej veci boli agentúre ACER predložené len dva body uvedené v neformálnom oznámení, v ktorých VRO nedospeli k dohode a ktoré sa týkali technického fungovania procesu automatického obnovovania frekvencie PPS a vzoru „žiadosti o kontrolu“, ktorý sa má zvoliť pre celkové usporiadanie platformy aFRR.

31

Po druhé žalobkyne tvrdia, že agentúra ACER prijatím rozhodnutia, ktoré prekročilo hranice jej právomoci definované v spoločnej žiadosti, porušila zásadu prenesenia právomoci stanovenú v článku 5 ods. 2 ZEÚ. Metodika aFRR bola prijatá na základe nariadenia 2017/2195, ktoré je vykonávacím aktom. Ako vyplýva z odôvodnenia 16 tohto nariadenia, nariadenie 2017/2195 stanovuje hranice právomoci prenesenej na agentúru ACER a len Európska komisia môže tieto hranice pozmeniť komitologickým postupom. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolacia rada v bode 108 napadnutého rozhodnutia, agentúra ACER v prejednávanej veci nevykonávala vlastnú právomoc, ale prenesenú právomoc alebo právomoc odvodenú od VRO. Podľa judikatúry len potreba zabezpečiť potrebný účinok nariadenia 2017/2195 môže odôvodniť prekročenie hraníc právomoci, ktorá na ňu bola prenesená, zo strany agentúry ACER. Z bodu 69 rozsudku z 24. októbra 2019, E‑Control/ACER (T‑332/17, neuverejnený, EU:T:2019:761), však vyplýva, že nie je odôvodnené, aby agentúra ACER ako v prejednávanej veci nahradila svojím stanoviskom stanovisko VRO, ktoré je vyjadrené v spoločnej žiadosti, pokiaľ ide o funkcie potrebné na fungovanie platformy aFRR a subjekt alebo subjekty určené na ich vykonávanie.

32

Po tretie žalobkyne tvrdia, že výklad článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia 2019/942, ktorý prijala odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí s cieľom priznať ACER všeobecnú právomoc na preskúmanie návrhov, ktoré PPS predložili VRO, bol nesprávny, keďže toto ustanovenie sa neuplatní na rozhodovací proces uvedený v článku 6 ods. 10 druhom pododseku písm. b) uvedeného nariadenia a nie je v súlade so zásadou prenesenia právomocí pripomenutou v bode 31 vyššie. V prejednávanej veci prijatie metodiky aFRR patrilo v prvom rade do právomoci VRO a v druhom rade v prípade neexistencie dohody medzi nimi alebo na ich spoločnú žiadosť do právomoci ACER.

33

Po štvrté žalobkyne tvrdia, že odvolávanie sa agentúry ACER na údajnú „vzostupnú“ povahu regulačného postupu stanoveného v nariadení 2019/942 neospravedlňuje skutočnosť, že ACER sa v rozhodnutí 02/2020 odchýlila od spoločnej pozície VRO, a to bez ohľadu na priaznivé stanovisko rady regulačných orgánov k návrhu rozhodnutia agentúry ACER. Rozhodnutím 02/2020 ACER uložila PPS súbor povinností, ktoré sústavne odmietali a ktoré VRO v spoločnej žiadosti nezaradili medzi sporné body, ktoré medzi nimi existujú a ktoré si vyžadujú rozhodnutie zo strany ACER. Rozhodnutie 02/2020, ktoré potvrdila odvolacia rada, je nielen protiprávne, ale aj poškodzuje PPS. Zbavilo ich totiž možnosti vymenovať konzorcium PPS na vykonávanie funkcie optimalizácie aktivácie a funkcie zúčtovania medzi PPS a uložilo im povinnosť v určitej lehote zaradiť riadenie kapacity medzi funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR a určiť jedného z PPS alebo spoločnosť v ich vlastníctve na vykonávanie tejto funkcie v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia 2017/2195. Podľa článku 21 nariadenia 2017/2195 prináleží PPS, aby vymedzili metodiku aFRR, a nie agentúre ACER, aby im ju stanovila, opierajúc sa o hypotetickú možnosť PPS predložiť návrh na zmenu a doplnenie tejto metodiky podľa článku 6 ods. 3 nariadenia 2017/2195.

34

ACER navrhuje zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu.

35

V prejednávanej veci v súlade s posúdením prípustnosti žaloby a užitočnosti žalobných dôvodov uvedených na jej podporu, ktoré bolo vykonané v bode 25 vyššie, treba overiť, či sa odvolacia rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že agentúra ACER prijatím rozhodnutia 02/2020 prekročila hranice svojej právomoci, ako uviedli žalobkyne na podporu odvolania, ktoré podali na odvolaciu radu.

36

V tejto súvislosti z judikatúry týkajúcej sa pravidiel upravujúcich právomoci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie vyplýva, že ustanovenie, ktoré predstavuje právny základ aktu a oprávňuje inštitúciu Únie prijať dotknutý akt, musí byť účinné v čase jeho prijatia (pozri rozsudky z 26. marca 2015, Komisia/Moravia Gas Storage, C‑596/13 P, EU:C:2015:203, bod 34 a citovanú judikatúru, a z 3. februára 2011, Cantiere navale De Poli/Komisia, T‑584/08, EU:T:2011:26, bod 33 a citovanú judikatúru).

37

V čase prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré je jediným aktom, ktorého zákonnosť môžu žalobkyne napadnúť v rámci tejto žaloby (pozri bod 25 vyššie), konkrétne 16. júla 2020, bolo nariadenie 2019/942 účinné. Okrem toho nariadenie 2017/2195 bolo podľa svojho článku 65 tiež účinné a uplatniteľné od 18. decembra 2017, teda dvadsiateho dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie28. novembra 2017. článok 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 pritom agentúru ACER splnomocňovali, aby v lehote šiestich mesiacov rozhodovala alebo prijímala individuálne rozhodnutia o otázkach alebo problémoch regulácie ovplyvňujúcich cezhraničný obchod alebo bezpečnosť cezhraničnej siete, ktoré patria do právomoci VRO, akým je prijatie metodiky aFRR, ak príslušné VRO nedospeli k dohode v lehote stanovenej na jej prijatie alebo ak jej príslušné VRO zaslali spoločnú žiadosť v tomto smere. V deň prijatia napadnutého rozhodnutia iba tieto ustanovenia mohli poskytnúť právny základ pre toto rozhodnutie.

38

Treba teda overiť, či článok 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 mohli byť základom pre právomoc agentúry ACER na definitívne prijatie metodiky aFRR uvedenej v prílohe I napadnutého rozhodnutia, čo si vyžaduje výklad pôsobnosti týchto ustanovení.

39

V tomto smere treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri rozsudky z 11. júla 2018, COBRA, C‑192/17, EU:C:2018:554, bod 29 a citovanú judikatúru, a z 28. januára 2020, Komisia/Taliansko (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑122/18, EU:C:2020:41, bod 39 a citovanú judikatúru].

40

V prejednávanej veci všetci PPS v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. a) a článkom 21 ods. 1 nariadenia 2017/2195 predložili svojim VRO na schválenie návrh metodiky aFRR, konkrétne pôvodný návrh aFRRIF. Podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 a článku 6 ods. 10 druhého pododseku písm. b) nariadenia 2019/942 však ACER musí v prípade spoločnej žiadosti VRO sama rozhodnúť o tomto návrhu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia uvedenej žiadosti. Je však nesporné, že listom z 24. júla 2019 VRO spoločne požiadali ACER podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195, aby rozhodla o pôvodnom návrhu aFRRIF, ktorý im predložili PPS (bod 4 vyššie).

41

Právomoc ACER rozhodnúť alebo prijať konečné rozhodnutie o metodike aFRR tak bola v prejednávanej veci založená na skutočnosti uvedenej v článku 6 ods. 10 druhom pododseku písm. b) nariadenia 2019/942 a článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195, že všetky VRO ju spoločne požiadali, aby o tejto metodike rozhodla.

42

Po prvé však zo znenia článku 6 nariadenia 2019/942 a článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 nevyplýva, že pri výkone takej právomoci a nad rámec svojej povinnosti konzultovať s dotknutými VRO a PPS vo fáze prípravy svojho rozhodnutia, ktorá jej plynie z článku 6 ods. 11 nariadenia 2019/942, bola agentúra ACER viazaná pripomienkami, ktoré jej predložili. Predovšetkým z týchto ustanovení nevyplýva, že právomoc ACER je obmedzená len na tie aspekty, v ktorých VRO nedosiahli dohodu. Naopak, článok 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 sa týkajú „regulačných otázok“ alebo „predložených návrhov… metodík [zo strany PPS]“, ktoré pôvodne patrili do právomoci VRO, skôr než boli na základe spoločnej žiadosti VRO postúpené ACER ako nedeliteľný celok, o ktorom majú VRO a následne ACER rozhodovať bez takého rozlišovania. Článok 6 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 sa preto vzhľadom na svoje znenie majú vykladať v tom zmysle, že v prípade spoločnej žiadosti VRO týkajúcej sa otázok regulácie alebo návrhov predložených zo strany PPS je agentúra ACER oprávnená sama rozhodovať o týchto otázkach alebo návrhoch.

43

Po druhé je tento doslovný výklad článku 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 podporený kontextom a cieľmi sledovanými právnou úpravou, ktorej sú tieto ustanovenia súčasťou, ako vyplýva z travaux préparatoires tejto právnej úpravy.

44

V tejto súvislosti z dôvodovej správy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov [KOM(2007) 530 v konečnom znení], ktorý bol základom pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 1), ktoré bolo následne nahradené nariadením 2019/942, vyplýva, že ustanovenia, ktoré obsahuje, boli založené najmä na konštatovaní, že „hoci sa vnútorný trh s energiou výrazne rozvinul, pretrvávajú regulačné nedostatky v cezhraničných otázkach“, a že „prístup… ktorý v praxi zväčša vyžaduje, aby sa dosiahla dohoda medzi 27 regulátormi a viac ako 30 prevádzkovateľmi prenosovej/prepravnej siete, neprináša uspokojivé výsledky“ a „neviedol k skutočným rozhodnutiam v náročných otázkach, ktoré sa musia v súčasnosti vyriešiť“. Z týchto dôvodov sa rozhodlo, že bude vytvorená „agentúra[, ktorá] by na európskej úrovni dopĺňala regulačné úlohy, ktoré na vnútroštátnej úrovni vykonávajú regulačné orgány“, najmä „individuálnymi rozhodovacími právomocami“, ktoré jej budú priznané. Tieto právomoci mali byť zverené agentúre ACER „vzhľadom na riešenie osobitných cezhraničných otázok“, predovšetkým aby mohla „rozhodnúť o regulačnom režime uplatniteľnom na infraštruktúru v rámci územia viac ako jedného členského štátu“, ako bolo nakoniec stanovené v článku 8 nariadenia č. 713/2009.

45

Okrem toho z dôvodovej správy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky [COM(2016) 0863 final], vyplýva, že ustanovenia, ktoré obsahuje, mali okrem iného umožniť „prispôsobenie regulačného dohľadu regionálnym trhom“. Predovšetkým sa zdalo, že vzhľadom na novú situáciu na týchto trhoch už nie je vhodné, že „všetky veľké regulačné rozhodnutia prijímajú… národné regulačné orgány, a to aj tam, kde sa žiada spoločné regionálne riešenie“, a že „regulačný dohľad je… naďalej nejednotný, čo vedie k riziku rozdielnych rozhodnutí a zbytočných omeškaní“. Z týchto dôvodov sa dospelo k záveru, že „posilnenie právomocí agentúry ACER v cezhraničných otázkach, ktoré si vyžadujú koordinované regionálne rozhodnutie, by prispelo k rýchlejšiemu a účinnejšiemu rozhodovaniu o ich riešení“, pričom „národné regulačné orgány, ktoré v agentúre o týchto záležitostiach rozhodujú väčšinovým hlasovaním, by boli do procesu naďalej plne zapojené“. Skutočnosť, že agentúre ACER boli priznané „obmedzené dodatočné kompetencie“, sa považovala za zlučiteľnú so zásadou subsidiarity, keďže tieto právomoci boli priznané „v tých oblastiach, kde by fragmentované rozhodovanie členských štátov o otázkach cezhraničného významu viedlo k problémom alebo nezrovnalostiam na vnútornom trhu“. Navyše bola zlučiteľná aj so zásadou proporcionality, keďže „agentúre ACER sa zveria dodatočné úlohy, najmä v oblasti regionálnej prevádzky energetického systému, pričom sa národným regulačným orgánom ponecháva ústredná úloha z hľadiska energetickej regulácie“. Vzhľadom na to návrh nariadenia v „kapitole [I]… vymedzuje viacero nových úloh agentúry ACER v oblasti… dohľadu nad nominovanými organizátormi trhu s elektrinou a schvaľovania metód a návrhu súvisiacich s primeranosťou výroby a pripravenosti na riziká“. Tieto nové úlohy agentúry ACER boli formalizované najmä v článku 6 ods. 10 nariadenia 2019/942.

46

Z dôvodovej správy k týmto návrhom nariadení vyplýva jasná vôľa normotvorcu Únie zefektívniť a urýchliť rozhodovanie o cezhraničných otázkach, ktoré je ťažké, ale nevyhnutné, a to posilnením individuálnych rozhodovacích právomocí agentúry ACER, ktoré možno zosúladiť so zachovaním ústrednej úlohy VRO v oblasti regulácie energetiky.

47

Je to zároveň v súlade s niektorými cieľmi sledovanými nariadeniami č. 713/2009 a 2019/942. Ako je pripomenuté v odôvodnení 10 nariadenia 2019/942, predtým v odôvodnení 5 nariadenia č. 713/2009, členské štáty musia úzko spolupracovať a odstraňovať prekážky cezhraničného obchodu s elektrinou a zemným plynom, aby dosiahli ciele energetickej politiky Únie, a nezávislý ústredný orgán, konkrétne ACER, bol zriadený s cieľom zaplniť medzeru v právnych predpisoch na úrovni Únie a prispieť k efektívnemu fungovaniu vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom. Ako sa uvádza v odôvodnení 11 nariadenia 2019/942, predtým v odôvodnení 6 nariadenia č. 713/2009, ACER musí zabezpečiť, aby regulačné funkcie vykonávané zo strany VRO boli správne koordinované a v prípade potreby doplnené na úrovni Únie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 33 a 34 nariadenia 2019/942, predtým v odôvodneniach 18 a 19 nariadenia č. 713/2009, agentúra ACER má teda vlastné rozhodovacie právomoci, ktoré jej umožňujú vykonávať regulačné funkcie efektívnym, transparentným, odôvodneným a predovšetkým nezávislým spôsobom vo vzťahu k výrobcom elektriny a plynu, PPS a spotrebiteľom. Svoje právomoci musí vykonávať tak, že zabezpečí, aby tieto rozhodnutia boli v súlade s právom Únie v oblasti energetiky, a to pod dohľadom odvolacej rady, ktorá je súčasťou agentúry ACER a zároveň je v rámci nej nezávislá, a Súdneho dvora Európskej únie.

48

Z toho vyplýva, že agentúre ACER boli okrem iného zverené vlastné regulačné a rozhodovacie právomoci, ktoré vykonáva nezávisle a na vlastnú zodpovednosť, aby mohla nahradiť VRO, ak im ich dobrovoľná spolupráca neumožňuje prijímať individuálne rozhodnutia o konkrétnych otázkach alebo problémoch patriacich do ich regulačnej právomoci. Ako sa uvádza v odôvodneniach 11 a 45 nariadenia 2019/942, predtým v odôvodneniach 6 a 29 nariadenia č. 713/2009, ACER nadobúda právomoc rozhodovať nezávisle a na vlastnú zodpovednosť o regulačných otázkach alebo problémoch dôležitých pre efektívne fungovanie vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom len v rozsahu, v akom v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými v článku 5 ZEÚ ciele sledované Úniou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté spoluprácou dotknutých členských štátov, pokiaľ ich VRO nedosiahnu celkovú dohodu o regulačných otázkach alebo o problémoch, ktoré pôvodne patrili do ich právomoci. Platí to tým viac, keď sa samotné VRO zhodnú na tom, že je vhodnejšie, aby o týchto otázkach alebo problémoch rozhodovala samotná agentúra ACER.

49

Logika systému, na ktorom je založený článok 6 nariadenia 2019/942, predtým článok 8 nariadenia č. 713/2009, a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195, teda spočíva v tom, že ak VRO na úrovni členských štátov považujú za vhodnejšie, aby samotná agentúra ACER rozhodla individuálnym rozhodnutím o regulačných otázkach alebo o záležitostiach patriacich do jej právomoci, ktoré sú dôležité pre efektívne fungovanie vnútorných trhov s elektrinou, akou je vypracovanie metodiky aFRR stanovené v článku 21 ods. 1 nariadenia 2017/2195, právomoc na prijatie tohto rozhodnutia prechádza na ACER, nie je však stanovené, že časť tejto právomoci si ponechajú VRO na vnútroštátnej úrovni, napríklad pre niektoré regulačné otázky alebo pre určité aspekty daného problému, v súvislosti s ktorými dospeli k dohode.

50

Okrem toho, keďže ACER vykonáva svoju právomoc úplne nezávisle a na vlastnú zodpovednosť, odvolacia rada v bode 110 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, že nemôže byť viazaná stanoviskom príslušných VRO k niektorým regulačným otázkam alebo k určitým aspektom problémov, ktoré im boli predložené a v ktorých sa im podarilo dospieť k dohode, najmä ak sa domnieva, že toto stanovisko nie je v súlade s právom Únie v oblasti energetiky. Navyše žalobkyne v rámci tejto žaloby nespochybňujú uvedené posúdenie odvolacej rady.

51

Okrem toho, keďže agentúre ACER boli udelené vlastné rozhodovacie právomoci, ktoré jej umožňujú účinne vykonávať jej regulačné funkcie, článok 6 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 treba chápať v tom zmysle, že splnomocňujú agentúru ACER na to, aby pred schválením zmenila a doplnila návrhy PPS s cieľom zabezpečiť ich súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti energetiky. Táto právomoc je nevyhnutná na to, aby agentúra ACER mohla účinne vykonávať svoje regulačné funkcie, keďže ako správne uviedla odvolacia rada v bode 125 napadnutého rozhodnutia, nijaké ustanovenie nariadenia 2019/942 ani nariadenia 2017/2195 nestanovuje, že ACER môže pred jeho schválením požiadať PPS o zmenu ich návrhu.

52

Nakoniec treba poukázať na to, že v nariadení 2019/942 boli vlastné rozhodovacie právomoci agentúry ACER zosúladené so zachovaním ústrednej úlohy VRO v regulácii energetiky, keďže v súlade s článkom 24 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia ACER prostredníctvom svojho riaditeľa prijíma svoje rozhodnutia až po získaní súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov, v ktorej sú zastúpené všetky VRO spolu s Komisiou, pričom každý člen tejto rady má jeden hlas a rada sa uznáša dvojtretinovou väčšinou, ako je stanovené v článku 21 a článku 22 ods. 1 uvedeného nariadenia.

53

Účel článku 6 nariadenia 2019/942 a článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195, ako aj kontext týchto ustanovení tak potvrdzujú, že v prípade spoločnej žiadosti VRO týkajúcej sa regulačných otázok alebo návrhov predložených zo strany PPS je agentúra ACER oprávnená sama rozhodovať o týchto otázkach alebo návrhoch, pričom nie je dotknuté zachovanie ústrednej úlohy priznanej VRO, a to vďaka súhlasnému stanovisku rady regulačných orgánov, a jej právomoc nie je obmedzená výlučne na konkrétne aspekty, ktoré boli predmetom sporu medzi týmito VRO.

54

Tvrdenia žalobkýň založené na tom, že nariadenie 2017/2195 je vykonávacím aktom, že odvolacia rada nesprávne označila postup vedúci k prijatiu napadnutého rozhodnutia za „vzostupný“ alebo nedodržala ustanovenia článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia 2019/942, treba v každom prípade zamietnuť ako neúčinné, keďže nič nemenia na tom, že v prejednávanej veci článok 6 nariadenia 2019/942 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 poskytli odvolacej rade dostatočný právny základ na definitívne prijatie metodiky aFRR, ktorá je uvedená v prílohe I napadnutého rozhodnutia.

55

Po tretie dôvodnosť výkladu článku 6 nariadenia 2019/942 a článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 uvedeného v bode 53 vyššie je potvrdená uplatnením týchto ustanovení na prejednávanú vec.

56

V prvom rade z článku 21 ods. 1 nariadenia 2017/2195 vyplýva, že metodika aFRR je koncipovaná ako nedeliteľný regulačný celok, ktorý podlieha jedinému schváleniu príslušnými regulačnými orgánmi.

57

V druhom rade a v rozsahu, v akom žalobkyne odkazujú na obsah neformálneho oznámenia VRO, treba uviesť, že toto oznámenie predstavuje dokument vydaný zo strany VRO, ktorý nie je pre ACER právne záväzný a ktorý nemôže ovplyvniť určenie pôsobnosti článku 6 nariadenia 2019/942 alebo článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 ani určenie právomocí či povinností agentúry ACER, ktoré z neho vyplývajú. V každom prípade obsah tohto dokumentu nepotvrdzuje tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého neformálne oznámenie VRO osobitne odlišovalo regulačné otázky alebo aspekty metodiky aFRR, na ktorých sa všetky VRO dokázali dohodnúť, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, ale nie riadenie kapacity, sú funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR a výber konzorcia na vykonávanie týchto funkcií je možnosťou zlučiteľnou s článkom 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195, od otázok, v ktorých nedospeli k takejto dohode a ktoré postúpili ACER, aby o nich rozhodla.

58

Vo svojom neformálnom oznámení totiž VRO najprv pripomenuli, že dostupná medzioblastná prenosová kapacita by sa mala zohľadniť vo funkcii optimalizácie aktivácie, a následne spôsobom nezáväzným pre ACER konštatovali, že sa dohodli na tom, že pôvodný návrh aFRRIF musí stanoviť, že všetci PPS majú vykonať výpočet dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity centralizovaným a koordinovaným spôsobom pre všetky európske platformy s regulačnou energiou, a okrem toho musí byť tento návrh preformulovaný tak, aby jednoznačne stanovoval, či PPS chcú poveriť vykonávaním funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR jediný subjekt alebo niekoľko subjektov, keďže konzorcium PPS bez právnej subjektivity je rovnocenné štruktúre viacerých subjektov. Tieto pripomienky VRO svedčia o tom, že ich dohoda sa v prejednávanej veci ani tak netýkala potvrdenia platnosti článkov pôvodného návrhu aFRRIF týkajúcich sa výpočtu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity a určenia subjektov poverených výkonom funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR, ale skôr nevyhnutnosti, aby PPS upravili články týkajúce sa týchto otázok, ktoré sú uvedené v pôvodnom návrhu aFRRIF.

59

Žalobkyne teda nesprávne vytýkajú agentúre ACER, že nezohľadnila skutočnosť, že z neformálneho oznámenia VRO vyplývalo, že sa zhodli na tom, že optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, ale nie riadenie kapacity, sú funkciami potrebnými na fungovanie platformy aFRR a že výber konzorcia na vykonávanie týchto funkcií je možnosťou zlučiteľnou s článkom 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195.

60

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba uviesť, že odvolacia rada sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že agentúra ACER prijatím rozhodnutia 02/2020 prekročila hranice svojej právomoci, keď rozhodla o bodoch týkajúcich sa metodiky aFRR, ktoré boli v neformálnom oznámení VRO uvedené ako body, na ktorých sa VRO dohodli.

61

V dôsledku toho treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú. Keďže preskúmanie tejto druhej časti umožnilo konštatovať, že agentúra ACER v každom prípade mala právomoc na rozhodovanie o bodoch metodiky aFRR, ktoré boli v neformálnom oznámení VRO uvedené ako body, na ktorých sa VRO dohodli, je nepodstatné, či sa agentúra ACER prijatím rozhodnutia 02/2020 skutočne odchýlila od spoločného stanoviska VRO, ktoré vyplývalo z ich spoločnej žiadosti. V dôsledku toho treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako neúčinnú, takže tento žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

62

Druhý žalobný dôvod sa delí na osem častí, ktoré treba preskúmať postupne, prípadne ich zoskupiť.

63

Žalobkyne odvolacej rade vytýkajú, že v bode 161 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, že PPS si sami uložili povinnosť využívať jediný subjekt na vykonávanie funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR. Rada nezohľadnila skutočnosť, že návrh na určenie jediného PPS obsiahnutý v treťom návrhu PPS bol výsledkom toho, že agentúra ACER v rámci rozhodovacieho procesu neustále vyjadrovala nesúhlas s určením konzorcia PPS a uprednostňovala určenie jediného právneho subjektu vo forme PPS alebo spoločnosti vytvorenej zo strany PPS. Agentúra ACER tak pod zámienkou údajnej „vzostupnej“ povahy regulačného procesu podľa nariadenia 2019/942 nezákonne vnútila PPS svoje stanovisko. Skutočnosť, že niektoré z dotknutých VRO v tomto ohľade nenapadli napadnuté rozhodnutie, nezbavuje ostatné VRO práva urobiť to.

64

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje, že Všeobecný súd by mal prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

65

Po prvé prvá časť druhého žalobného dôvodu sa v podstate týka otázky, či agentúra ACER mohla alebo dokonca mala zohľadniť následné návrhy aFRRIF, ktoré jej predložili PPS po tom, čo bola na základe spoločnej žiadosti VRO vyzvaná, aby rozhodla o pôvodnom návrhu aFRRIF.

66

V prejednávanej veci je z dokumentu so zjavnými opravami v prílohe A.6.1 k žalobe a z bodu 161 napadnutého rozhodnutia zrejmé, že agentúra ACER prijala pôvodný návrh aFRRIF ako základný dokument, o ktorom mala rozhodnúť, a následne zohľadnila zmenený a doplnený tretí návrh aFRRIF pri vytváraní spornej aFRRIF, ktorej konečný návrh bol oznámený PPS 20. decembra 2019 (pozri bod 12 vyššie).

67

V tejto súvislosti z právneho hľadiska nič nebráni tomu, aby na jednej strane počas konzultačnej fázy, ktorú musí ACER uskutočniť v súlade s článkom 6 ods. 11 nariadenia 2019/942, PPS postupne predložili ACER jednu alebo viac zmenených a doplnených verzií svojho návrhu pôvodne zaslaného VRO a aby na druhej strane agentúra ACER v rámci uvedenej konzultácie zohľadnila postupné zmeny a doplnenia, ktoré takto PPS uskutočnia.

68

V prejednávanej veci treba konštatovať, že k postupnému predkladaniu návrhov aFRRIF došlo z vlastnej iniciatívy PPS v úsilí reagovať na pripomienky agentúry ACER. Za týchto okolností je v súlade s duchom platnej právnej úpravy a zásadou lojálnej spolupráce, ktorá musí prevládať v rámci konzultácií, ktoré je agentúra ACER povinná uskutočniť v súlade s článkom 6 ods. 11 nariadenia 2019/942, že ACER zohľadnila posledný návrh aFRRIF predložený zo strany PPS pri vytváraní konečnej verzie svojho návrhu rozhodnutia o metodike aFRR, ktorý bol oznámený PPS 20. decembra 2019.

69

Ako však priznávajú samotné žalobkyne, v zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF, ktorý ACER nakoniec vzala do úvahy, PPS navrhli určiť jediného PPS, a nie štruktúru vo forme konzorcia, na vykonávanie funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR.

70

Preto odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že agentúra ACER v rozhodnutí 02/2020 neuložila povinnosť prijať štruktúru jedného subjektu a len „úzko zosúladila [metodiku] aFRR so [zmeneným a doplneným tretím návrhom aFRRIF]“, aby zohľadnila „to, čo požadovali PPS“.

71

Po druhé a v každom prípade v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne vo svojich písomných podaniach, a ako odvolacia rada uviedla v bode 175 napadnutého rozhodnutia, z rozhodnutia 02/2020 vyplýva, že ACER nevylúčila možnosť, že subjekt určený zo strany PPS na vykonávanie funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR bude mať formu konzorcia. Podobne ako VRO v neformálnom oznámení však ACER vždy zastávala názor, že ak by si PPS zvolili takúto formu, ktorá danému subjektu nepriznáva právnu subjektivitu, nebolo by možné považovať ho za jediný subjekt.

72

Je potrebné konštatovať, že konzorcium je zoskupenie bez právnej subjektivity. Keďže tomuto subjektu nie je udelená právna subjektivita, práve PPS vzhľadom na svoju právnu subjektivitu naďalej zabezpečujú prevádzku platformy aFRR.

73

Za týchto okolností bolo správne, že vzhľadom na to, že forma konzorcia sa má považovať za štruktúru viacerých subjektov zodpovedajúcich PPS, ktorí sú jeho členmi, odvolacia rada rovnako ako VRO a ACER usúdila, že PPS musia vo svojom návrhu aFRRIF preukázať, že sú splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

74

Preto tvrdenie, ktoré žalobkyne viackrát zopakovali, že ACER odmietla umožniť subjektu určenému zo strany PPS formu konzorcia a uprednostnila štruktúru s jediným subjektom, a to jediným PPS alebo jednou spoločnosťou vo vlastníctve PPS, je skutkovo nepodložené a v každom prípade ho treba zamietnuť ako nedôvodné.

75

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

76

Žalobkyne vytýkajú odvolacej rade, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že agentúra ACER v rozhodnutí 02/2020 porušila článok 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 tým, že odmietla, aby PPS určili konzorcium PPS, z dôvodu, že toto ustanovenie upravuje len dve možnosti jediného subjektu, a to PPS alebo spoločnosť zriadenú zo strany PPS, a nie konzorcium. Agentúra ACER v odôvodnení 69 rozhodnutia 02/2020 nemala dôvod tvrdiť, že subjekt uvedený v článku 21 nariadenia 2017/2195 musí mať spôsobilosť na právne úkony, a preto nemôže byť konzorciom, ktoré by takúto spôsobilosť nemalo.

77

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu.

78

Ako už bolo konštatované v rámci preskúmania prvej časti druhého žalobného dôvodu v bode 71 vyššie, agentúra ACER nikdy nevylúčila, že subjekt určený zo strany PPS by mohol mať formu konzorcia. Na druhej strane sústavne uvádzala, že ak by sa PPS rozhodli pre takúto formu, vzhľadom na chýbajúcu právnu subjektivitu konzorcia by išlo o viaceré subjekty a PPS by museli vo svojom návrhu aFRRIF preukázať, že sú splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 12 ods. 2 spornej aFRRIF, ktorý je citovaný v bode 14 vyššie, PPS boli po prvé povinní určiť jediný subjekt, t. j. jedného PPS alebo jednu spoločnosť vo vlastníctve PPS, ktorý bude vykonávať funkciu optimalizácie aktivácie a funkciu zúčtovania medzi PPS. Po druhé mali v súlade s ustanoveniami článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 vypracovať návrh na určenie subjektu povereného vykonávaním funkcie riadenia kapacity a v tejto súvislosti spresniť, či funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR bude vykonávať jediný subjekt alebo viaceré subjekty, ktoré by sa mali navzájom koordinovať.

80

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zo spornej aFRRIF nevyplýva, že ACER odmietla možnosť konzorcia.

81

Okrem toho, ako tvrdí agentúra ACER, nestanovila dodatočnú podmienku, a to „spôsobilosť na právne úkony“, aby údajne vylúčila možnosť konzorcia, ale len odkázala na nedostatok právnej spôsobilosti konzorcia, aby odôvodnila, že konzorcium sa nepovažuje za jediný subjekt, ale za viacero subjektov.

82

Toto konštatovanie nedostatku právnej spôsobilosti konzorcia VRO výslovne uviedli vo svojom neformálnom oznámení. V hlave e) nazvanej „Subjekty (článok 12 aFRRIF)“ kapitoly IV nazvanej „Otázky, na ktorých sa [VRO] zhodujú“, uviedli, že nie všetky súhlasia s návrhom PPS, pokiaľ ide o určenie subjektu alebo subjektov poverených výkonom funkcií požadovanými na prevádzkovanie platformy aFRR podľa článku 12 aFRRIF, a že požiadali o zmenu a doplnenie tohto návrhu s prihliadnutím na skutočnosť, že vzhľadom na dve možnosti uvedené v článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195, ak PPS stanovia, že platformu aFRR bude prevádzkovať subjekt, ktorý vytvorili, tento subjekt musí byť od nich právne oddelený a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Podľa VRO však konzorcium takúto spôsobilosť nemá, keďže nemá právnu subjektivitu, takže nepredstavuje subjekt právne oddelený od PPS. VRO však objasnili, že táto skutočnosť nevylučuje, že platformu môže prevádzkovať konzorcium, ale že v tomto prípade PPS, ktorí sú súčasťou konzorcia, sú plne zodpovední za túto prevádzku a v prípade štruktúry, ktorá pozostáva z viacerých subjektov, je potrebné zabezpečiť, aby boli dodržané podmienky uvedené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

83

Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ACER doplnila podmienku vlastnej spôsobilosti subjektu na právne úkony, treba preto zamietnuť.

84

V každom prípade treba pripomenúť, že podľa článku 2 bodu 35 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125) je PPS definovaný ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za prevádzku, zabezpečovanie údržby a v prípade potreby rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a prípadne aj rozvoj jej prepojení s inými sústavami a za zabezpečovanie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt po prenose elektriny“. Podľa článku 46 ods. 3 smernice 2019/944 majú PPS právnu formu v súlade s prílohou I smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46). V tejto prílohe sú však vymenované rôzne formy akciových spoločností v členských štátoch, ktoré majú všetky právnu subjektivitu a na ktoré odkazuje najmä článok 2 ods. 1 a 2, ktorý sa týka pôsobnosti oddielu 1 nazvaného „Založenie akciovej spoločnosti“ kapitoly II nazvanej „Založenie a neplatnosť spoločnosti a platnosť jej záväzkov“ hlavy I nazvanej „Všeobecné ustanovenia a založenie a fungovanie kapitálových spoločností“. V dôsledku toho majú PPS, či už fyzické alebo právnické osoby, právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť na právne úkony, ktorá im vzhľadom na ich právomoci a práva musí umožniť vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené, úplne nezávisle v súlade s ustanoveniami článku 47 smernice 2019/944.

85

Za týchto okolností, keďže v rámci prvej možnosti stanovenej v článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 platformu prevádzkujú PPS, a teda právnické osoby s právnou spôsobilosťou, nemalo by to byť inak v prípade subjektu, ktorý PPS môžu zriadiť na základe druhej možnosti stanovenej v uvedenom článku.

86

Preto vzhľadom na úvahy, ktoré už boli uvedené v bode 72 vyššie, sa odvolacia rada rovnako ako ACER a VRO nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že vzhľadom na návrh PPS na určenie subjektu vo forme konzorcia, pričom toto konzorcium nemá právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť na právne úkony, treba vychádzať z toho, že zodpovednosť za prevádzku platformy aFRR nenesie konzorcium, ale PPS, ktorí ho tvoria, takže PPS musia preukázať, že sú splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

87

Vzhľadom na predchádzajúce posúdenia treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

88

Žalobkyne tvrdia, že odvolacia rada sa v napadnutom rozhodnutí podľa všetkého domnievala, že porušenie článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 spočívajúce v uložení povinnosti určiť jediný subjekt na vykonávanie funkcií požadovaných na fungovanie platformy aFRR, ktorého sa údajne dopustila agentúra ACER, je len dočasné, keďže PPS mali stále možnosť navrhnúť podľa článku 12 ods. 2 spornej aFRRIF zmenu tohto určenia tak, aby bolo určených viacero subjektov, ako je konzorcium PPS. V každom prípade takáto úvaha nie je dôvodná, keďže článok 12 ods. 2 spornej aFRRIF nestanovoval, že jediný subjekt určený na vykonávanie funkcie optimalizácie aktivácie a funkcie zúčtovania medzi PPS môže byť premenený na viacero subjektov. V každom prípade by takáto premena neodstránila porušenie článku 21 nariadenia 2017/2195, ktorého sa dopustila agentúra ACER v rozhodnutí 02/2020, a bola by čisto teoretická, keďže ACER vždy vychádzala z toho, že subjekt uvedený v článku 21 nariadenia 2017/2195 môže byť len jediným právnym subjektom, a nie konzorciom.

89

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu.

90

Žalobkyne v podstate tvrdia, že odvolacia rada tým, že potvrdila rozhodnutie 02/2020 o uložení štruktúry s jediným subjektom, hoci dočasné, na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR, porušila článok 21 nariadenia 2017/2195, a to tým viac, že prípadná premena tohto jediného subjektu na viaceré subjekty bola teoretická, keďže ACER požadovala, aby označený subjekt bol právnickou osobou, čo by vylúčilo akúkoľvek možnosť určiť subjekt vo forme konzorcia.

91

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 mali platformu aFRR prevádzkovať buď samotní PPS, alebo nimi zriadený subjekt. Okrem toho návrh metodiky, ktorý PPS vypracúvajú podľa článku 21 ods. 1 tohto nariadenia, zahŕňa podľa článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia najmä subjekt alebo subjekty navrhnuté na vykonávanie funkcií vymedzených v návrhu, a ak PPS navrhnú určiť viac ako jeden subjekt, návrh musí preukázať a zabezpečiť splnenie niekoľkých dodatočných požiadaviek.

92

V prejednávanej veci, ako uviedla ACER v odôvodnení 69 rozhodnutia 02/2020, PPS v pôvodnom návrhu aFRRIF plánovali určiť konzorcium na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR. V odôvodneniach 70 a 71 tohto rozhodnutia však konštatovala, že hoci konzorcium nemá právnu subjektivitu a v dôsledku toho funkcie potrebné na prevádzkovanie platformy aFRR budú vykonávať viacerí PPS, ktorí sú členmi konzorcia, návrh mal preukázať, že sú splnené dodatočné požiadavky stanovené pre taký prípad v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195. Návrh to však nepreukazoval. V odôvodnení 81 rozhodnutia 02/2020 ACER uviedla, že vzhľadom na znenie zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF PPS nenavrhli ani štruktúru s viacerými subjektmi, ktorá by bola v súlade s ustanoveniami článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195, ani štruktúru s jediným subjektom zodpovedným za vykonávanie všetkých funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR. Preto sa v tom istom odôvodnení rozhodla čiastočne prijať návrh PPS v rozsahu, v akom stanovoval, že funkciu optimalizácie aktivácie a funkciu zúčtovania medzi PPS bude vykonávať jeden subjekt. Naopak, pokiaľ ide o funkciu riadenia kapacity, v súvislosti s ktorou PPS navrhli, že by ju mohol vykonávať iný subjekt, ACER poukázala na to, že nebolo preukázané, že v takom prípade budú splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195. Za týchto okolností ACER v odôvodnení 82 rozhodnutia 02/2020 konštatovala, že určenie subjektu povereného vykonávaním funkcie riadenia kapacity nie je ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia konečné a že by sa mohlo odložiť, aby PPS mohli v tejto súvislosti prijať čo najefektívnejšie rozhodnutie, a rozhodla, že PPS následne predložia návrh na zmenu metodiky aFRR, v ktorom určia subjekt poverený vykonávaním funkcie riadenia kapacity v súlade s dodatočnými požiadavkami stanovenými v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

93

Ako teda správne uvádza ACER, tieto dôvody rozhodnutia 02/2020 preberajú zmenený a doplnený tretí návrh aFRRIF, ktorý stanovoval v prvej fáze určenie jediného PPS alebo spoločnosti vo vlastníctve PPS na vykonávanie funkcie optimalizácie aktivácie a funkcie zúčtovania medzi PPS a v neskoršej fáze ten istý alebo iný subjekt na vykonávanie funkcie riadenia kapacity.

94

Ako bolo konštatované v rámci preskúmania prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu, v rozsahu, v akom žalobkyne nesprávne tvrdia, že agentúra ACER odmietla rozhodnutie PPS zvoliť si štruktúru vo forme konzorcia a uložila im štruktúru s jediným subjektom na vykonávanie funkcie optimalizácie aktivácie a funkcie zúčtovania medzi PPS, takisto nesprávne vytýkajú agentúre ACER, že porušila článok 21 nariadenia 2017/2195 tým, že im túto voľbu odoprela, hoci len dočasne.

95

Vzhľadom na predchádzajúce posúdenia treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

96

Žalobkyne odvolacej rade vytýkajú, že sa v bode 187 napadnutého rozhodnutia domnievala, že agentúra ACER nevyžadovala od PPS, aby zahrnuli funkciu riadenia kapacity medzi funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR, keďže to priamo vyplývalo z uplatnenia nariadenia 2017/2195.

97

Po prvé žalobkyne tvrdia, že tvrdenie odvolacej rady uvedené v bode 179 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je funkcia riadenia kapacity nevyhnutná na fungovanie platformy aFRR, sa nezakladalo na nijakom legislatívnom ustanovení. Cieľom vloženia slova „prinajmenšom“ do článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 bolo spresniť, že na prevádzku platformy aFRR môžu byť potrebné iné funkcie ako optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, ale nie to, že tieto dodatočné funkcie môžu zahŕňať riadenie kapacity. Článok 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195 stanovuje, že PPS vo svojom návrhu vymedzia funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR tak, aby im ako takým agentúra ACER nebola oprávnená uložiť iné funkcie než optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, ktoré sú ako jediné výslovne uvedené v článku 21 ods. 2 tohto nariadenia. Odvolacia rada sa preto v bode 188 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodla, že ACER môže na základe článku 21 ods. 2 a článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195 zahrnúť riadenie kapacity do funkcií požadovaných na fungovanie platformy aFRR rovnako ako optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS.

98

Po druhé žalobkyne tvrdia, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolacia rada v bodoch 182, 188, 191 a 192 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že článok 37 nariadenia 2017/2195 ukladá PPS povinnosť neustále aktualizovať dostupnosť medzioblastnej prenosovej kapacity, neumožňuje považovať riadenie kapacity za funkciu požadovanú na fungovanie platformy aFRR v zmysle článku 21 tohto nariadenia. Nariadenie 2017/2195 totiž rozlišuje medzi osobitnými funkciami potrebnými na prevádzku európskych vyrovnávacích platforiem a zložkami alebo procesmi regulácie elektrizačnej sústavy. Opačné tvrdenie agentúry ACER v odôvodnení 54 rozhodnutia 02/2020 nemá nijaký právny základ.

99

Po tretie žalobkyne tvrdia, že nemožno prijať nijaký iný dôvod, ktorý uviedla odvolacia rada na odôvodnenie toho, aby ACER zaradila riadenie kapacity medzi funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR. V prvom rade, keďže počítačový modul riadenia kapacity navrhnutý zo strany PPS bol centralizovaný na úrovni viacerých platforiem, odvolacia rada sa nemohla v bode 192 napadnutého rozhodnutia odvolávať len na skutočnosť, že funkcia riadenia kapacity je nevyhnutná z technického hľadiska, aby ju označila za funkciu požadovanú na fungovanie platformy aFRR. Okrem toho odvolacia rada nemohla v odôvodnení 73 rozhodnutia 02/2020 odkázať na kritériá založené na účinnosti zohľadnenia funkcie riadenia kapacity pri prevádzkovaní platformy aFRR, ktoré jasne nevysvetlila. Ďalej na rozdiel od toho, čo odvolacia rada uviedla v bode 198 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že výkon funkcie optimalizácie aktivácie, ktorá je funkciou požadovanou na prevádzku platformy aFRR, si vyžadoval neustálu aktualizáciu dostupnosti medzioblastnej prenosovej kapacity, nepostačuje na to, aby bolo samotné riadenie kapacity kvalifikované ako funkcia nevyhnutná na túto prevádzku, keďže počítačový modul pre centralizované riadenie kapacity fungoval na úrovni viacerých platforiem, a preto ho nemožno považovať za funkciu požadovanú na fungovanie platformy aFRR, ktorá ako taká podlieha dodržaniu článku 21 nariadenia 2017/2195. Okrem toho, keďže platforma aFRR musela fungovať počas prechodného obdobia dvoch rokov pred zavedením funkcie riadenia kapacity vo forme počítačového modulu centralizovaného riadenia kapacity, odvolacia rada v bode 199 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, že to nespochybňuje kvalifikáciu riadenia kapacity ako funkcie požadovanej na fungovanie platformy aFRR, na ktorú sa vzťahuje povinnosť dodržiavať článok 21 nariadenia 2017/2195. Nakoniec, keďže nariadenie 2017/2195 je vykonávacím aktom, ani ACER, ani odvolacia rada nemohli rozšíriť jeho pôsobnosť zahrnutím riadenia kapacity medzi funkcie požadované na fungovanie platformy aFRR, ako to urobili v rozhodnutí 02/2020 a v bodoch 189 a 190 napadnutého rozhodnutia odkazom na ciele uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) a v odôvodnení 5 uvedeného nariadenia. V každom prípade odvolacia rada nevysvetlila, prečo počítačový modul centralizovaného riadenia kapacity navrhnutý zo strany PPS nepostačuje na dosiahnutie týchto cieľov a na splnenie požiadaviek článku 37 nariadenia 2017/2195 uvedených v bode 182 napadnutého rozhodnutia.

100

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje zamietnuť štvrtú časť druhého žalobného dôvodu.

101

Na účely rozhodnutia o tejto časti žalobného dôvodu treba po prvé preskúmať, či riadenie kapacity predstavuje jednu z funkcií požadovaných na fungovanie platformy aFRR v zmysle nariadenia 2017/2195. Táto kvalifikácia je totiž rozhodujúca pre posúdenie, či dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) bode i) až iii) nariadenia 2017/2195 mali byť splnené v prípade, že PPS navrhli určiť viacero subjektov na vykonávanie jednotlivých týchto funkcií. Iba v prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku by bolo potrebné po druhé preskúmať výhradu žalobkýň, podľa ktorej sa v prejednávanej veci odvolacia rada nesprávne domnievala, že ACER nevyžadovala od PPS, aby zohľadnili riadenie kapacity ako funkciu požadovanú na prevádzku platformy aFRR.

102

Pokiaľ ide o otázku, či nariadenie 2017/2195 možno vykladať v tom zmysle, že riadenie kapacity je funkciou požadovanou na fungovanie platformy aFRR, treba zohľadniť nielen znenie tohto nariadenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

103

Na účely doslovného výkladu treba uviesť, že pojem „funkcie potrebné na prevádzkovanie [platformy aFRR]“ nie je definovaný v znení nariadenia 2017/2195, najmä v jeho článku 2. Je len použitý v článku 21 tohto nariadenia.

104

V súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia 2017/2195 sú PPS zodpovední za vypracovanie návrhu metodiky aFRR. V tejto súvislosti článok 21 ods. 3 písm. a) a c) tohto nariadenia spresňuje, že tento návrh musí obsahovať aspoň „celkové usporiadanie európskej platformy“ a „vymedzenie funkcií potrebných na prevádzkovanie [platformy aFRR]“. Posledné uvedené ustanovenie treba vykladať v spojení s článkom 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195, ktorý najmä stanovuje, že „[platforma aFRR], ktorú prevádzkujú PPS alebo nimi zriadený subjekt, musí byť založená na spoločných zásadách riadenia a obchodných postupoch a musí zahŕňať prinajmenšom funkciu optimalizácie aktivácie a funkciu zúčtovania medzi PPS“.

105

Z ustanovení uvedených v bode 104 vyššie vyplýva, že funkcia optimalizácie aktivácie a funkcia zúčtovania medzi PPS sa musia implicitne považovať za funkcie potrebné na prevádzkovanie platformy aFRR, ktoré ako také musia byť definované v návrhu metodiky aFRR predloženom zo strany PPS. Keďže však článok 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195 stanovuje, že platforma aFRR zahŕňa „prinajmenšom funkciu optimalizácie aktivácie a funkciu zúčtovania medzi PPS“, toto ustanovenie nevylučuje, že v rámci „celkového“ usporiadania platformy aFRR sa iná funkcia než optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, akou je riadenie kapacity, tiež považuje za potrebnú na prevádzku tejto platformy a ako taká je definovaná v návrhu metodiky aFRR, ktorý predložili PPS v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195, najmä ak sa pridanie takej funkcie javí ako nevyhnutné na zabezpečenie celkového usporiadania uvedenej platformy, ktoré spĺňa spoločné zásady riadenia a obchodné postupy.

106

To, či sa má riadenie kapacity rovnako ako optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS považovať za funkciu potrebnú na fungovanie platformy aFRR, je teda potrebné určiť predovšetkým na základe cieľov sledovaných nariadením 2017/2195 a kontextu prejednávanej veci.

107

Na účely zistenia, či ciele sledované nariadením 2017/2195 umožňujú považovať riadenie kapacity za funkciu požadovanú na prevádzkovanie platformy aFRR, treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 1 tohto nariadenia, plne funkčný a vzájomne prepojený vnútorný trh s energiou je rozhodujúci pre zachovanie bezpečnosti dodávok energie, posilnenie hospodárskej súťaže a zabezpečenie dostupných cien energie pre všetkých spotrebiteľov. Článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/2195 v tomto zmysle spresňuje, že cieľom tohto nariadenia je najmä integrovať vyrovnávacie trhy a podporovať možnosti výmeny regulačných služieb a zároveň prispievať k prevádzkovej bezpečnosti. Ako je uvedené v odôvodnení 10 nariadenia, zriadenie spoločných európskych platforiem na prevádzkovanie postupu „imbalance netting“ (optimalizácia využívania regulačnej energie medzi susednými PPS s cieľom dosiahnuť rovnováhu systému) a umožnenie výmeny regulačnej energie by malo uľahčiť takúto integráciu trhov s regulačnou energiou.

108

Ako je vysvetlené v odôvodnení 6 nariadenia 2017/2195, cieľom nariadenia je tiež zabezpečiť optimálne riadenie európskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Článok 3 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, že na účely jeho uplatňovania členské štáty, príslušné VRO a PPS uplatňujú zásadu optimalizácie medzi najvyššou celkovou efektívnosťou a najnižšími celkovými nákladmi pre všetky zúčastnené strany.

109

Práve v tomto rámci odôvodnenie 7 nariadenia 2017/2195 vysvetľuje, že „PPS by… mali ostať zodpovední za úlohy, ktorými sú poverení…, pokiaľ ide o vypracovanie celoeurópskych metodík, ako aj zavedenie a prevádzku európskych platforiem s regulačnou energiou“, a odôvodnenie 10 tohto nariadenia stanovuje, že „spolupráca medzi PPS by mala byť prísne obmedzená na to, čo je nevyhnutné na efektívne a bezpečné usporiadanie, zavedenie a prevádzkovanie týchto európskych platforiem“.

110

Teleologický a kontextový výklad pojmu funkcia potrebná na prevádzkovanie platformy aFRR teda umožňuje dospieť k záveru, že ide o funkciu, ktorá sa technicky, ako aj právne javí ako nevyhnutná na účinné a bezpečné vytvorenie a prevádzkovanie tejto platformy.

111

Tento záver je napokon potvrdený porovnaním rôznych jazykových verzií článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195, z ktorého vyplýva, že pojmy „required“ v angličtine alebo „requis“ [požadovaný] vo francúzštine boli najmä v českom, nemeckom, chorvátskom, talianskom, slovenskom a slovinskom znení tohto ustanovenia preložené pojmami, ktoré môžu mať tiež význam „nécessaire“ [potrebný] vo francúzštine alebo „necessary“ v angličtine.

112

V tejto súvislosti, ako uvádza ACER v bodoch 138 až 143 vyjadrenia k žalobe, žalobkyne nespochybňujú, že potreba neustálej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, je technickou skutočnosťou, ako aj právnou povinnosťou uloženou PPS.

113

Z technického hľadiska, ako vyplýva z postupných návrhov aFRRIF a najmä z ich článku 3 ods. 4 písm. b), v rámci platformy aFRR je neustála aktualizácia dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity podstatným vstupom pre funkciu optimalizácie aktivácie, ktorá je sama osebe nevyhnutnou funkciou platformy aFRR, ktorej cieľom je optimalizácia aktivácie najvyššie hodnotených ponúk regulačnej energie (podľa spoločného výsledkového poradia) pri zohľadnení dostupných medzioblastných prenosových kapacít. Aby totiž bolo možné organizovať výmeny regulačnej energie, ktoré podliehajú prenosovým obmedzeniam, a teda optimálne prideliť na tieto výmeny obmedzenú prenosovú kapacitu, je potrebné v prvom rade poznať a vypočítať dostupnú prenosovú kapacitu. Funkcia riadenia kapacity, v rámci ktorej sa priebežne aktualizuje dostupná medzioblastná prenosová kapacita, je teda technicky nevyhnutná na správne fungovanie funkcie optimalizácie aktivácie. Ako je napokon uvedené v bode 193 napadnutého rozhodnutia, žalobkyne nespochybňujú, že na to, aby platforma aFRR mohla byť efektívne prevádzkovaná, musí byť vykonávaná nepretržitá aktualizácia dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, a jej výsledok musí byť začlenený do funkcie optimalizácie aktivácie.

114

Z právneho hľadiska článok 37 ods. 1 nariadenia 2017/2195 stanovuje, že po uzávierke vnútrodenného medzioblastného trhu musia PPS priebežne, t. j. vždy, keď sa použila určitá časť medzioblastnej prenosovej kapacity alebo keď došlo k prepočítaniu medzioblastnej kapacity, aktualizovať dostupnosť medzioblastnej kapacity na výmenu regulačnej energie alebo na prevádzkovanie postupu „imbalance netting“. Okrem toho článok 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195 stanovuje, že do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia musia všetci PPS v regióne výpočtu kapacity vypracovať metodiku výpočtu medzioblastnej kapacity v časovom rámci zabezpečovania rovnováhy. Pred uplatnením tejto metodiky museli PPS podľa článku 37 ods. 2 nariadenia použiť medzioblastnú prenosovú kapacitu, ktorá zvýšila po uzávierke vnútrodenného medzioblastného trhu.

115

Vzhľadom na obe tieto konštatovania treba funkciu, ktorá umožňuje priebežný výpočet a aktualizáciu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity podľa harmonizovanej metodiky pre všetkých PPS, z hľadiska cieľa zabezpečiť efektívnu a bezpečnú prevádzku platformy aFRR, ktorý sleduje nariadenie 2017/2195, z technického i právneho hľadiska považovať za funkciu potrebnú na prevádzku platformy, ktorá, ako pripomína článok 21 ods. 3 písm. a) nariadenia 2017/2195, musí mať celkové usporiadanie a byť v súlade so spoločnými zásadami riadenia a obchodnými postupmi.

116

Skutkové okolnosti prejednávanej veci potvrdzujú, že funkcia, ktorá umožňuje v rámci funkcie riadenia kapacity priebežne vypočítavať a aktualizovať dostupnú medzioblastnú prenosovú kapacitu na účely jej automatického vloženia ako vstupu do funkcie optimalizácie aktivácie platformy aFRR, sa skutočne považovala za funkciu požadovanú na prevádzku tejto platformy, a preto sa PPS rozhodli pridať ju medzi tieto nevyhnutné funkcie, aj keď neskôr.

117

V tejto súvislosti treba uviesť, že už v pôvodnom návrhu aFRRIF PPS v článku 3 ods. 4 písm. b) a článku 3 ods. 7 tohto návrhu, ktorý opisuje celkové usporiadanie, ktoré musí platforma aFRR mať, uviedli, že v rámci tejto platformy je neustála aktualizácia dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity základným vstupom pre funkciu optimalizácie aktivácie, ktorú mal vypočítať každý PPS v súlade s postupom stanoveným v článku 4 ods. 2 uvedeného návrhu. Posledný uvedený článok, venovaný výpočtu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity ako vstupu pre funkciu optimalizácie aktivácie, v odseku 5 výslovne opisuje proces priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity ako neoddeliteľnú súčasť platformy aFRR. Okrem toho článok 6 ods. 1 a 4 pôvodného návrhu aFRRIF, nazvaný „Funkcie platformy aFRR“, stanovoval, že ak sa to považuje za účinné pri uplatňovaní metodiky výpočtu medzioblastnej prenosovej kapacity v časovom rámci zabezpečovania rovnováhy v súlade s článkom 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195, k tejto platforme sa môže pridať funkcia výpočtu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorej cieľom by bolo uplatniť túto metodiku. Nakoniec článok 12 pôvodného návrhu aFRRIF stanovoval, že všetky funkcie platformy aFRR bude vykonávať jediný subjekt určený všetkými dotknutými PPS, ktorým bude buď konzorcium týchto PPS, alebo spoločnosť vo vlastníctve tých istých PPS.

118

Počas fázy konzultácií o pôvodnom návrhu aFRRIF, najprv s VRO a potom s agentúrou ACER, sa rozvinula diskusia o tom, ako najlepšie zohľadniť v aFRRIF proces priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity. Na základe tejto diskusie sa PPS dohodli na zmene pôvodného návrhu aFRRIF v tom zmysle, že do článkov 3, 4 a 6 pozmenených návrhov bude vložený odkaz na riadenie kapacity ako funkciu umožňujúcu všetkým PPS a platforme aFRR priebežne aktualizovať dostupnú medzioblastnú prenosovú kapacitu tak, aby bolo možné kedykoľvek zohľadniť obmedzenia výmeny regulačnej energie alebo postupu „imbalance netting“. Táto funkcia mala byť zavedená do dvoch rokov od začiatku fungovania platformy aFRR. Okrem toho podľa zásady optimalizácie uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/2195 (pozri bod 108 vyššie) PPS informovali VRO a ACER o svojom zámere prijať koordinovaný a centralizovaný prístup k procesu priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity v rámci funkcie riadenia kapacity pre všetky európske platformy na výmenu regulačnej energie. Chceli, aby v prípade, že by iné platformy než platforma aFRR mali rovnakú funkciu ako riadenie kapacity, táto funkcia bola rovnaká pre všetky tieto platformy pod podmienkou, že každej z nich bude uložená povinnosť priebežne aktualizovať dostupnú medzioblastnú prenosovú kapacitu. Článok 12 zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF predloženého zo strany PPS na základe vzájomnej dohody stanovoval, že všetky funkcie osobitne potrebné na prevádzku platformy aFRR bude vykonávať jediný subjekt určený všetkými dotknutými PPS, ktorým bude buď jeden z týchto PPS, alebo spoločnosť vo vlastníctve PPS.

119

Ako vyplýva zo schémy riadenia platformy aFRR uvedenej v časti „Úvod“ zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF, PPS vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť priebežne aktualizovať dostupnú medzioblastnú prenosovú kapacitu bola uložená každej z európskych platforiem na výmenu regulačnej energie, na základe spoločnej dohody konštatovali, že funkcia riadenia kapacity je v skutočnosti funkciou viacerých platforiem, čo znamená, že v konečnom dôsledku sa musí vykonávať koordinovane a centralizovane pre všetky tieto platformy. Výpočet dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity na výmenu regulačnej energie prostredníctvom platformy aFRR sa u všetkých dotknutých PPS podporí prostredníctvom „počítačového modulu riadenia kapacity“, ktorý by získané výsledky vkladal priamo do funkcie optimalizácie aktivácie platformy aFRR. PPS uviedli, že chcú v plnom rozsahu zachovať možnosť zveriť riadenie kapacity v tejto koordinovanej a centralizovanej forme inému subjektu než jedinému subjektu zodpovednému za vykonávanie optimalizácie aktivácie a zúčtovanie medzi PPS. PPS sa domnievali, že až do zavedenia funkcie riadenia kapacity v tejto koordinovanej a centralizovanej podobe by teoreticky jediný subjekt zodpovedný za vykonávanie optimalizácie aktivácie a zúčtovanie medzi PPS mohol zabezpečovať aj riadenie kapacity tak, že by do funkcie optimalizácie aktivácie vkladal údaje, ktoré poskytne každý z dotknutých PPS.

120

Z vyššie uvedeného vyplýva, že PPS poverení zriadením a prevádzkou platformy aFRR, ktorá mala byť platformou „s celkovým usporiadaním“„založenou na spoločných zásadách riadenia a obchodných postupoch“, sa sami rozhodli z dôvodu efektívnosti pridať k platforme aFRR funkciu výpočtu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, ako systematicky stanovoval článok 6 ods. 1 ich po sebe idúcich návrhov aFRRIF. Samotná skutočnosť, že pridanie tejto funkcie sa oneskorilo v čase, nič nemení na tom, že táto nová funkcia bola od začiatku považovaná za funkciu potrebnú na prevádzku platformy aFRR s celkovým usporiadaním. Táto lehota totiž bola právne stanovená a technicky nevyhnutná na zohľadnenie skutočnosti, že na jednej strane museli PPS v súlade s článkom 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195 najprv vypracovať metodiku výpočtu medzioblastnej prenosovej kapacity v časovom rámci zabezpečovania rovnováhy a na druhej strane vzhľadom na to, že sa na účely dodržania zásady optimalizácie stanovenej v článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/2195 títo PPS rozhodli, že uvedenú funkciu bude koordinovaným a centralizovaným spôsobom vykonávať počítačový modul na úrovni viacerých platforiem, museli tento modul najprv vytvoriť a zorganizovať jeho riadenie.

121

Tvrdenie, ktoré žalobkyne viackrát opakovali, najmä na pojednávaní, podľa ktorého mala platforma aFRR určitý čas fungovať bez zavedenia novej funkcie priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity v koordinovanej a centralizovanej podobe, je teda irelevantné, keďže pridanie takejto funkcie k tejto platforme bolo od začiatku plánované na to, aby tak technicky, ako aj z právneho hľadiska zodpovedala požiadavkám celkového usporiadania, pokiaľ ide o efektívnosť a bezpečnosť, a skutočnosť, že toto doplnenie sa oneskorilo o dva roky, čo znamená, že prevádzka platformy aFRR počas tohto počiatočného obdobia nebola optimálna, vyplývala výlučne z technických a právnych obmedzení, ktoré predstavoval vývoj tejto funkcie.

122

Treba preto dospieť k záveru, že funkciu priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, a teda samotnú funkciu riadenia kapacity treba vo všeobecnosti považovať za funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR. Tento záver podporuje aj potreba zabezpečiť, aby požadované funkcie, konkrétne riadenie kapacity, optimalizácia aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, v prípade, že ich vykonávajú rôzne subjekty, boli vykonávané koordinovaným, súdržným a účinným spôsobom v súlade s dodatočnými požiadavkami článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195. Takáto kvalifikácia teda nezbavuje PPS možnosti vybrať subjekt navrhovaný na vykonávanie riadenia kapacity, ktorý sa môže líšiť od subjektu povereného optimalizáciou aktivácie a zúčtovaním medzi PPS. V tejto súvislosti žalobkyne v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní navyše z právneho hľadiska dostatočne nepreukázali relevantný skutkový dôvod, pre ktorý by pri výkone funkcie riadenia kapacity v prejednávanej veci nebolo nutné dodržiavať dodatočné požiadavky článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

123

Okrem toho žalobkyne nevysvetlili a už vôbec nepreukázali, ako by skutočnosť, že nariadenie 2017/2195 má povahu vykonávacieho aktu, mohla mať vplyv na klasifikáciu riadenia kapacity ako funkcie potrebnej na fungovanie platformy aFRR. Ich argumentáciu v tejto súvislosti preto treba zamietnuť ako neprípustnú.

124

Z predchádzajúcich posúdení vyplýva, že tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa odvolacia rada nesprávne domnievala, že ACER nepožadovala od PPS, aby zohľadnili riadenie kapacity ako funkciu potrebnú na prevádzkovanie platformy aFRR, je vecne nesprávne. Ako totiž vyplýva z bodu 122 vyššie, povinnosť PPS zohľadniť riadenie kapacity ako koordinovaný a centralizovaný proces na úrovni viacerých platforiem zameraný na priebežnú aktualizáciu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity ako funkciu potrebnú na prevádzku platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195 im nebola uložená rozhodnutím 02/2020 ani spornou aFRRIF, ktoré odvolacia rada potvrdila v napadnutom rozhodnutí, ale práve posledným uvedeným ustanovením vykladaným z hľadiska článku 37 tohto nariadenia. Pokiaľ ide o skutočnosť, že ACER, ktorej záver v tejto súvislosti potvrdila odvolacia rada, sa domnievala, že musí posúdiť súlad zmeneného a doplneného návrhu tretieho aFRRIF, ktorý predložili PPS, s uplatniteľnými právnymi predpismi, berúc do úvahy skutočnosť, že riadenie kapacity je funkciou potrebnou na prevádzku platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195, tento záver bol plne odôvodnený vzhľadom na rozhodovaciu právomoc, ktorú má ACER na základe článku 6 ods. 10 písm. b) nariadenia 2019/942 v spojení s článkom 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 a v súlade s článkom 21 tohto nariadenia. Ak by totiž riadenie kapacity predstavovalo funkciu požadovanú na prevádzku platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195, bolo by potrebné, keďže PPS zamýšľali určiť na jej realizáciu iný subjekt ako subjekty poverené optimalizáciou aktivácie a zúčtovaním medzi PPS, preukázať a zaručiť, že budú splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

125

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba štvrtú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

126

Spomedzi žalobkýň skupina A v rámci piatej časti druhého žalobného dôvodu vytýka odvolacej rade, že v rozhodnutí 02/2020 nepreskúmala uplatnenie článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 zo strany ACER vzhľadom na všetky konkrétne dôvody, ktoré jej predložila. Ako je uvedené v týchto dôvodoch, riadenie kapacity nie je funkciou potrebnou na prevádzkovanie platformy aFRR. Okrem toho ani jeden VRO nepožadoval jej zaradenie medzi potrebné funkcie uvedené v pôvodnom návrhu aFRRIF. Nakoniec PPS nenavrhli určiť na vykonávanie riadenia kapacity iný subjekt ako ten, ktorý už bol zodpovedný za optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS.

127

V rámci šiestej časti druhého žalobného dôvodu skupina A tvrdí, že ACER protiprávne uložila PPS povinnosť zahrnúť riadenie kapacity medzi funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR a že aj za predpokladu, že by sa článok 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 uplatňoval na riadenie kapacity, v článku 12 ods. 2 spornej aFRRIF nesprávne uložila PPS povinnosť dodržiavať dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195, ktoré by sa uplatňovali len vtedy, ak by sa PPS skutočne rozhodli určiť viacero subjektov na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR, čo nebol prípad prejednávanej veci.

128

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje zamietnuť piatu časť druhého žalobného dôvodu.

129

V prejednávanej veci odvolacia rada potvrdila rozhodnutie 02/2020, ktoré stanovovalo, že PPS musia preukázať, že ich návrh spĺňa dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195, z toho dôvodu, že podľa jej názoru títo PPS v konečnom dôsledku navrhovali určiť ako subjekt poverený riadením kapacity ako funkcie potrebnej na prevádzku platformy aFRR subjekt odlišný od toho, ktorý je zodpovedný za vykonávanie optimalizácie aktivácie a zúčtovanie medzi PPS.

130

Na účely rozhodnutia o piatej a šiestej časti druhého žalobného dôvodu treba preskúmať, či sa, ako tvrdí skupina A, článok 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 uplatňuje len na funkcie vymedzené v návrhu PPS alebo, ako tvrdí ACER, či sa uplatňuje na všetky funkcie požadované na prevádzkovanie platformy aFRR vrátane riadenia kapacity.

131

Článok 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 stanovuje:

„Návrh [metodiky aFRR] uvedený v odseku 1 musí zahŕňať aspoň:

…

132

Je pravda, že článok 21 ods. 3 písm. e) prvá veta nariadenia 2017/2195 odkazuje len na „funkcie vymedzené v návrhu“. Vzhľadom na znenie článku 21 ods. 3 však jedinými funkciami, ktoré treba definovať v návrhu, sú podľa článku 21 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia „funkcie potrebné na prevádzkovanie [platformy aFRR]“.

133

V dôsledku toho z ustanovení článku 21 ods. 3 nariadenia 2017/1295 vyplýva, že uplatnenie dodatočných požiadaviek stanovených v článku 21 ods. 3 písm. e) tohto nariadenia je podmienené určením viacerých subjektov poverených jednotlivými funkciami požadovanými na fungovanie platformy aFRR v navrhovanej metodike aFRR, ktoré sú vymedzené v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. c) uvedeného nariadenia.

134

V prejednávanej veci však treba na jednej strane uviesť, že agentúra ACER v rozhodnutí 02/2020, ako aj odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí vytýkali PPS, že hoci ACER navrhla, aby bol určený subjekt zodpovedný za riadenie kapacity, ktorý by mohol byť odlišný od subjektu zodpovedného za optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, PPS nepreukázali a nezaručili, že v takom prípade budú dodržané dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

135

Na druhej strane zmenený a doplnený tretí návrh aFRRIF, ktorý ACER napokon zohľadnila, stanovoval určenie jediného subjektu zodpovedného za dve funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195, ktoré sú výslovne uvedené v článku 21 ods. 2 tohto nariadenia, konkrétne optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS. Riadenie kapacity bolo tiež zohľadnené v treťom návrhu aFRRIF ako funkcia viacerých platforiem, ktorej vykonávanie je nevyhnutné na fungovanie platformy aFRR, hoci v rámci tejto platformy nebolo považované za funkciu potrebnú na jej prevádzku v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195. V súlade so záverom vyvodeným v bode 122 vyššie po preskúmaní štvrtej časti druhého žalobného dôvodu sa však odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí rovnako ako ACER v rozhodnutí 02/2020 správne domnievala, že riadenie kapacity, ako je stanovené v článku 37 nariadenia 2017/2195, predstavuje funkciu potrebnú na prevádzkovanie platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia.

136

Vzhľadom na predchádzajúce posúdenia treba konštatovať, že skupina A nemôže dôvodne tvrdiť, že dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195 sa nevzťahovali na funkciu riadenia kapacity.

137

Piatu a šiestu časť druhého žalobného dôvodu ako celok je preto potrebné zamietnuť.

138

Skupina A vytýka odvolacej rade, že v podstate protiprávne dospela k záveru, že riadenie kapacity musí byť zahrnuté medzi funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR podľa článku 21 nariadenia 2017/2195, hoci ide o funkciu viacerých platforiem spojenú so zabezpečovaním rovnováhy. Po prvé, aj keby ACER mala právny základ, ktorý neuviedla, na zahrnutie riadenia kapacity medzi funkcie potrebné na prevádzku platformy aFRR uvedené v článku 21 nariadenia 2017/2195, toto nariadenie by jej nepriznávalo právomoc požadovať, ako to urobila v článku 4 ods. 6 spornej aFRRIF, aby malo riadenie kapacity rovnaký obsah a vykonával ho ten istý subjekt pre všetky európske vyrovnávacie platformy. Po druhé odvolacia rada sa v bode 222 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, že požiadavka zaviesť riadenie kapacity v podobe funkcie viacerých platforiem nie je novou povinnosťou uloženou zo strany ACER. Je to v rozpore s tvrdeniami ACER uvedenými v bode 170 jej vyjadrenia k odvolaniu podaného na odvolaciu radu a nepotvrdzuje to ani správa ACER z roku 2015 o cieľoch zabezpečovania energetickej rovnováhy, spomenutá v bode 222 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka len cezhraničnej výmeny regulačnej energie, a nie funkcií viacerých platforiem. Nepotvrdzujú to ani hodnotenia PPS, pokiaľ ide o účinnosť a zohľadnenie funkcie riadenia kapacity spoločnej pre všetky európske vyrovnávacie platformy, uvedené v bodoch 224 a 225 napadnutého rozhodnutia, ktoré boli formulované vo vzťahu k počítačovému modulu centralizovaného riadenia kapacity na úrovni viacerých platforiem, a nie k riadeniu kapacity ako funkcii potrebnej na prevádzku všetkých týchto platforiem. Nakoniec je v tejto súvislosti irelevantné odkazovať na neformálne oznámenie VRO, keďže priebežná aktualizácia dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity zo strany PPS v súlade s článkom 37 nariadenia 2017/2195 nie je funkciou európskych vyrovnávacích platforiem, takže sa uskutočňuje pod dohľadom VRO a nepodlieha regulačnému dohľadu agentúry ACER.

139

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje zamietnuť siedmu časť druhého žalobného dôvodu.

140

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že články 19 až 22 nariadenia 2017/2195 stanovujú prijatie metodiky pre každú z európskych platforiem na výmenu regulačnej energie, konkrétne pre európsku platformu na výmenu regulačnej energie z nahradzujúcich rezerv, európsku platformu na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou, platformu aFRR a európsku platformu pre postup „imbalance netting“. Každý z týchto článkov obsahuje podobné ustanovenia, najmä odsek 3 písm. e), podľa ktorého ak existuje viacero subjektov poverených vykonávaním funkcií požadovaných na fungovanie európskej platformy, ktoré sú definované v spornom návrhu metodiky, tento návrh musí preukázať a zabezpečiť splnenie troch dodatočných požiadaviek.

141

Po druhé treba konštatovať, že v úvode tretieho návrhu aFRRIF PPS výslovne uviedli, že „všetky platformy musia využívať na úrovni viacerých platforiem rovnakú funkciu riadenia kapacity… popri špecifických funkciách stanovených pre jednotlivé platformy“. Objasnili, že za vykonávanie špecifických funkcií platforiem, konkrétne optimalizácie aktivácie a zúčtovania medzi PPS, bude zodpovedný jeden subjekt a že za riadenie kapacity ako funkciu viacerých platforiem bude zodpovedný jeden subjekt v podobe PPS alebo spoločnosti vo vlastníctve PPS. Schéma nazvaná „Štruktúra riadenia“, ktorá zobrazuje dve vertikálne zóny, z ktorých každá zodpovedá dvom rôznym platformám, a to platforme aFRR a platforme na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou, jasne určuje na jednej strane dve funkcie vlastné každej z týchto platforiem, a to optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, vykonávané jediným subjektom a na druhej strane jediný subjekt pre obe platformy, ktorý je zodpovedný za vykonávanie funkcie riadenia kapacity.

142

Po tretie treba konštatovať, že tá istá schéma, nazvaná „Štruktúra riadenia a funkcie“, bola prevzatá do zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF, ktorý ACER zohľadnila. Na druhej strane PPS spresnili, že riadenie kapacity nie je funkciou potrebnou na prevádzku dotknutej platformy, ale funkciou viacerých platforiem, ktorá bola pridaná na zlepšenie koordinácie medzi platformami. Rovnako v zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF PPS uviedli aj svoj zámer „maximalizovať efektívnosť platforiem zavedením funkcií na úrovni viacerých platforiem“. Vyvodili z toho záver, že vzhľadom na to, že riadenie kapacity nie je funkciou požadovanou na prevádzkovanie platformy, dodatočné požiadavky stanovené v odsekoch 3 písm. e) článkov 19 až 22 nariadenia 2017/1295 sa v prípade určenia viacerých subjektov poverených vykonávaním takej funkcie neuplatňujú.

143

Ako tvrdí ACER, z uvedených zistení vyplýva, že PPS v zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF sami navrhli na účely zlepšenia koordinácie medzi vyrovnávacími platformami určiť jediný subjekt, ktorý by vykonával riadenie kapacity ako funkciu viacerých platforiem. Je pravda, že PPS na rozdiel od ACER tvrdili, že riadenie kapacity nie je funkciou požadovanou na prevádzku každej platformy. V súlade so záverom vyvodeným v bode 122 vyššie po preskúmaní štvrtej časti druhého žalobného dôvodu však toto tvrdenie nie je dôvodné. V každom prípade zo zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF vyplýva, že samotní PPS vyjadrili záujem o určenie jediného subjektu na vykonávanie tejto funkcie, ako tvrdila aj agentúra ACER a odvolacia rada.

144

V dôsledku toho sa odvolacia rada nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdila rozhodnutie 02/2020, ktoré PPS vôbec neukladá povinnosť zohľadniť v návrhu mFRRIF riadenie kapacity ako funkciu viacerých platforiem, keďže s rozvojom uvedenej funkcie na túto úroveň sami súhlasili počas fázy konzultácií vedených najprv s VRO a následne s ACER.

145

V dôsledku toho musí byť siedma časť druhého žalobného dôvodu zamietnutá.

146

Skupina A odvolacej rade vytýka, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že povinnosť PPS predložiť návrh na zmenu metodiky aFRR, ktorú im uložila agentúra ACER, je zákonná, hoci na to neexistoval právny základ a ACER nemala právomoc nútiť PPS, aby predložili návrh na zmenu tejto metodiky. Z bodov 145 až 152 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na rozdiel od toho, čo pred odvolacou radou tvrdila ACER, sa odvolacia rada domnievala, že táto povinnosť je stanovená nariadením 2017/2195 a nevyplýva z rozhodnutia 02/2020. Tvrdenie odvolacej rady v bode 149 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého verejná konzultácia o prvom návrhu PPS bola v súlade s článkom 10 nariadenia 2017/2195, hoci v tomto návrhu nebolo spomenuté ani zahrnutie riadenia kapacity medzi funkcie požadované na prevádzku platformy aFRR, ani návrh na zmenu metodiky aFRR, je rozporuplné. Nakoniec v následnom rozhodnutí z 22. decembra 2020 vo veci A‑008‑2020 sa odvolacia rada na rozdiel od toho, čo konštatovala v napadnutom rozhodnutí, domnievala, že článok 6 ods. 3 nariadenia 2017/2195 sa neuplatňuje na vytvorenie, ale len na zmenu metodiky európskej vyrovnávacej platformy.

147

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje zamietnuť ôsmu časť druhého žalobného dôvodu.

148

Na úvod treba uviesť, že je pravda, ako vyplýva z rozhodnutia 02/2020, ktoré potvrdila odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, že ACER požiadala PPS, aby vypracovali návrh na zmenu metodiky aFRR, ako je uvedené v zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF, na účely určenia subjektu povereného vykonávaním funkcie riadenia kapacity.

149

Žiadosť agentúry ACER však bola výslovne odôvodnená skutočnosťou, že riadenie kapacity je funkciou potrebnou na prevádzku platformy aFRR, a preto v prípade, že by výkon jednotlivých funkcií požadovaných na fungovanie tejto platformy bol zverený viacerým subjektom, by museli byť dodržané dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

150

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodneniach 76 až 84 rozhodnutia 02/2020, a najmä v jeho odôvodnení 82, ACER formálne konštatovala, že by sa mala zaviesť funkcia riadenia kapacity ako funkcia potrebná na prevádzku platformy aFRR, ale že s cieľom poskytnúť PPS potrebný čas na vyriešenie problémov zapríčinených tým, že funkcia riadenia kapacity má povahu funkcie na úrovni viacerých platforiem, môže byť návrh subjektu povereného vykonávaním tejto funkcie odložený a prijatý do dvoch rokov od zavedenia platformy pre aFRR. Požiadala preto PPS, aby predložili návrh na zmenu metodiky aFRR, v ktorej by určili subjekt poverený vykonávaním funkcie riadenia kapacity v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. e) nariadenia 2017/2195.

151

V súlade so záverom vyvodeným v bode 122 vyššie po preskúmaní štvrtej časti druhého žalobného dôvodu ACER a následne odvolacia rada správne považovali funkciu riadenia kapacity za funkciu potrebnú na prevádzku platformy aFRR. Okrem toho v rámci výkonu svojej rozhodovacej právomoci na základe článku 6 ods. 10 druhého pododseku písm. b) nariadenia 2019/942 v spojení s článkom 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 a v súlade s článkom 21 posledného uvedeného nariadenia musela ACER informovať PPS o tom, či a prípadne za akých podmienok nimi navrhovaná aFRRIF je alebo by bola v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä v závislosti od určitých rozhodnutí, ktoré ešte treba urobiť, predovšetkým pokiaľ ide o subjekt, ktorý bude poverený vykonávaním riadenia kapacity v čase jeho zavedenia v centralizovanej podobe v júli 2024.

152

Okrem toho by sa schválenie metodiky aFRR, ktorú navrhli PPS, agentúrou ACER za určitých podmienok, ktoré spočívajú v tom, že PPS túto metodiku v určitej lehote doplnia v súlade s platnou právnou úpravou vo vzťahu k určitým aspektom, ktoré zostali otvorené, nemalo zamieňať s návrhom PPS na zmenu samotnej tejto metodiky po jej schválení regulačnými orgánmi. V prejednávanej veci je podmienka stanovená v spornej aFRRIF, podľa ktorej PPS osem mesiacov pred nadobudnutím jej účinnosti určia subjekt poverený vykonávaním funkcie riadenia kapacity v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia 2017/2195, podmienkou schválenia samotnej tejto aFRRIF, a nie jej následnou zmenou zavedenou v súlade s postupom zmeny stanoveným v článku 6 ods. 3 nariadenia 2017/2195.

153

Ôsmu časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

154

Vzhľadom na všetky posúdenia vykonané v rámci ôsmich častí druhého žalobného dôvodu musí byť teda tento žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

155

V rozsahu, v akom v rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyne alebo len skupina A tvrdia, že odvolacia rada počas konania, ktoré viedla, porušila zásadu riadnej správy vecí verejných zaručenú článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), treba uviesť, že odvolacej rade konkrétne vytýkajú, že porušila svoju povinnosť nezávisle, nestranne a s náležitou starostlivosťou prejednať veci, ktoré jej boli predložené, ich právo na vypočutie, ich právo na prístup k spisu a povinnosť odôvodnenia. Okrem toho odvolacej rade vytýkajú, že nepreskúmala rozhodnutie 02/2020 v plnom rozsahu, že sa dopustila nesprávneho výkladu a že nevykonala dostatočné preskúmanie dôvodov, ktoré jej predložili.

156

Žalobkyne tvrdia, že v súlade s článkom 41 Charty zo znenia odôvodnenia 34 v spojení s článkom 26 ods. 2 a článkom 28 ods. 4 nariadenia 2019/942 vyplýva, že preskúmanie odvolaní podaných proti rozhodnutiam ACER musí odvolacia rada vykonávať nezávisle, nestranne, svedomite a s náležitou starostlivosťou. V napadnutom rozhodnutí sa však odvolacia rada usilovala predovšetkým odôvodniť rozhodnutie 02/2020 a ani v rámci tejto žaloby ACER neodpovedala na ich žalobné dôvody a výhrady. Po prvé na jednej strane v napadnutom rozhodnutí odvolacia rada spochybnila, že agentúra ACER uložila povinnosť zaviesť funkciu riadenia kapacity, hoci to ACER sama pripustila v bode 208 vyjadrenia k odvolaniu, ktoré predložila v konaní vedenom odvolacou radou. Na druhej strane v časti napadnutého rozhodnutia venovanej opisu skutkového stavu konštatovala, že riadenie kapacity je osobitnou funkciou platformy aFRR, pričom poprela, že by to žalobkyne pred ňou spochybnili, a prevzala určité časti vyjadrenia ACER k odvolaniu. Po druhé, hoci skupina A pred odvolacou radou agentúre ACER vytýkala, že neviedla konzultácie o zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF, odvolacia rada v časti napadnutého rozhodnutia venovanej opisu skutkového stavu uviedla, že ACER bola obmedzená šesťmesačnou lehotou, ktorú mala k dispozícii na prijatie rozhodnutia o návrhu PPS a ktorá uplynula 24. januára 2020, a že ich nemohla požiadať o opätovné doplnenie návrhu. V bodoch 162, 199 a 260 napadnutého rozhodnutia odvolacia rada bez vysvetlenia alebo dôkazov vykonala pozitívne a subjektívne posúdenie konania ACER v tejto súvislosti. Po tretie odvolacia rada im v bodoch 176 a 201 napadnutého rozhodnutia bez akéhokoľvek odôvodnenia vytýkala, že počas verejnej konzultácie nevyjadrili svoj nesúhlas s voľbou jediného subjektu na vykonávanie funkcií požadovaných na fungovanie platformy aFRR, čo žalobkyniam spôsobilo ujmu a podporilo obrannú argumentáciu ACER. Po štvrté žalobkyne odvolacej rade vytýkajú, že nesprávne zamietla ich subsidiárny odvolací dôvod založený na porušení Charty vyplývajúcom zo skutočnosti, že ACER v rozhodnutí 02/2020 neodôvodnila svoje stanovisko v prospech jediného právneho subjektu, a nie konzorcia PPS, ktorý by vykonával všetky funkcie potrebné na fungovanie platformy aFRR. Neobjektívnosť odvolacej rady v tejto súvislosti vyplýva zo skutočnosti, že nepreskúmala úspory v oblasti sociálneho zabezpečenia vo výške 60 miliónov eur, na ktoré sa odvolávala skupina A na odôvodnenie výberu konzorcia PPS. Po piate nedostatok nestrannosti odvolacej rady vyplýva aj z jej klamlivého odvolávania sa na údajne „vzostupnú“ povahu regulačného procesu stanoveného nariadením 2019/942, aby sa rozhodnutie 02/2020 vyhlo skutočnému právnemu preskúmaniu.

157

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje zamietnuť túto výhradu.

158

Na úvod treba pripomenúť, že článok 41 Charty, ktorý má podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy, zakotvuje právo na riadnu správu vecí verejných. Toto právo podľa článku 41 ods. 1 Charty zahŕňa okrem iného právo každého na to, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne (rozsudok z 20. októbra 2021, Kerstens/Komisia, T‑220/20, EU:T:2021:716, bod 32).

159

Podľa judikatúry je orgán verejnej správy povinný na základe zásady riadnej správy vecí verejných starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti veci, o ktorej rozhoduje, a zhromaždiť všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na výkon svojej voľnej úvahy, ako aj zabezpečiť riadny priebeh a efektívnosť konaní, ktoré vedie (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Kerstens/Komisia, T‑220/20, EU:T:2021:716, bod 33 a citovanú judikatúru).

160

Treba tiež pripomenúť, že požiadavka nestrannosti zahŕňa jednak subjektívnu nestrannosť v tom zmysle, že nijaký z členov inštitúcie, orgánu alebo agentúry, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovať osobnú zaujatosť alebo predsudky, a jednak objektívnu nestrannosť v tom zmysle, že inštitúcia, orgán alebo agentúra musí poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností v tomto ohľade (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Kerstens/Komisia, T‑220/20, EU:T:2021:716, bod 34 a citovanú judikatúru).

161

Odvolacia rada bola zriadená v rámci ACER, aby po vypočutí účastníkov konania rozhodovala vo veci samej o prípustných odvolaniach podaných proti rozhodnutiam ACER v súlade s článkom 28 ods. 4 nariadenia 2019/942.

162

Ako stanovuje odôvodnenie 34 nariadenia 2019/942, odvolacia rada je súčasťou agentúry ACER, ale je nezávislá od jej administratívnej a regulačnej štruktúry.

163

Na tento účel článok 26 ods. 2 nariadenia 2019/942 stanovuje, že členovia odvolacej rady prijímajú svoje rozhodnutia nezávisle a nie sú viazaní nijakými pokynmi. Výkon funkcií v agentúre ACER členmi odvolacej rady alebo možnosť ich odvolania z funkcie sú upravené tak, aby bola zaručená ich nezávislosť.

164

V prejednávanej veci žalobkyne nepreukázali, že odvolacia rada porušila zásady nezávislosti, nestrannosti a náležitej starostlivosti, keď prijímala napadnuté rozhodnutie, ktoré sa v podstate týkalo otázky, či vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania, ktoré viedla, sú rozhodnutie 02/2020 a sporná aFRRIF odôvodnené a najmä či sa mohli opierať o dvojité konštatovanie, že riadenie kapacity je funkciou požadovanou na fungovanie platformy aFRR, a že ak by si PPS pre túto platformu zvolili možnosť, že uvedenú funkciu bude vykonávať iný subjekt ako subjekt poverený vykonávaním optimalizácie aktivácie a zúčtovaním medzi PPS, mali by byť splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) druhej vete nariadenia 2017/2195.

165

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolacia rada sa v ňom usilovala odpovedať na otázku, či a za akých podmienok vzhľadom na informácie poskytnuté zo strany PPS o pôvodnom návrhu aFRRIF počas fázy konzultácií, ktoré viedla ACER s VRO a s PPS v súlade s článkom 6 ods. 11 nariadenia 2019/942, a najmä vzhľadom na po sebe idúce návrhy aFRRIF, ktoré jej predložili PPS, aFRRIF, ktorú PPS nakoniec navrhli, je alebo by bola v súlade s nariadením 2017/2195 a s nariadením Komisie (EÚ) 2017/1485 z 2. augusta 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prevádzkovanie elektrizačnej prenosovej sústavy (Ú. v. EÚ L 220, 2017, s. 1), ako aj s inými platnými právnymi predpismi.

166

V tejto súvislosti zo spisu nevyplýva, že by odvolacia rada vo všeobecnosti alebo konkrétne niektorí z jej členov prejavili osobnú zaujatosť alebo predsudky, v dôsledku ktorých by nepreskúmali súlad návrhu aFRRIF predloženého zo strany PPS s uplatniteľnými právnymi predpismi, alebo že v tejto súvislosti nerozhodovali nezávisle po konzultácii s VRO a s PPS. Rovnako zo spisu nevyplýva, že kontext, v ktorom odvolacia rada prijala napadnuté rozhodnutie, neposkytoval dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností o jej nestrannosti alebo nezávislosti v tejto súvislosti.

167

Tvrdenia, ktoré žalobkyne uviedli na Všeobecnom súde, toto konštatovanie nespochybňujú.

168

Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, odvolacia rada sa v napadnutom rozhodnutí nepokúšala kryť protiprávne konanie ACER, ktoré spočívalo v tom, že uložila PPS povinnosť zohľadniť v spornej aFRRIF určitú funkciu, a to riadenie kapacity, ktorú nepožadovala právna úprava uplatniteľná na prevádzkovanie platformy aFRR. V napadnutom rozhodnutí odvolacia rada len konštatovala, že na rozdiel od toho, čo pred ňou tvrdili žalobkyne, riadenie kapacity treba pokladať za funkciu požadovanú na fungovanie platformy aFRR v zmysle článku 21 ods. 3 písm. c) a e) nariadenia 2017/2195, o ktorej zahrnutie do aFRRIF požiadali aj VRO a ktorá bola navyše zahrnutá do druhého a tretieho návrhu aFRRIF predloženého zo strany PPS. Ďalej z toho vyvodila všetky príslušné dôsledky v posúdení otázky, či ACER bola vo svojom rozhodnutí 02/2020 a v spornej aFRRIF oprávnená domnievať sa, že ak PPS zveria v rámci prevádzkovania platformy aFRR výkon tejto funkcie inému subjektu, než je subjekt poverený vykonávaním optimalizácie aktivácie a zúčtovania medzi PPS, musia byť dodržané dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. c) a e) nariadenia 2017/2195. Skutočnosť, že odvolacia rada sa mohla zmýliť pri výklade uplatniteľnej právnej úpravy, ktorý podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom, nepostačuje na konštatovanie, že bola zaujatá alebo že jej pri rozhodovaní chýbala nezávislosť.

169

Rovnako konštatovanie odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého neuskutočnenie konzultácií s PPS organizovaných agentúrou ACER medzi doručením zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF 18. decembra 2019 a vypracovaním konečnej verzie rozhodnutia 02/2020 prijatého 24. januára 2020 bolo odôvodnené lehotou, ktorú ACER mala na prijatie rozhodnutia, nijako neodhaľuje nedostatok nestrannosti alebo nezávislosti odvolacej rady. Odráža totiž len to, že odvolacia rada vzala do úvahy objektívnu skutočnosť, a to že lehota šiestich mesiacov od predloženia veci, ktorú mala ACER na prijatie rozhodnutia v súlade s článkom 6 ods. 12 nariadenia 2019/942, uplynula 24. januára 2020.

170

Okrem toho konštatovanie odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého ACER počas konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 02/2020, konala v duchu spolupráce a dobrej viery vzhľadom na obmedzený rámec, najmä pokiaľ ide o lehotu, v ktorej mala toto rozhodnutie prijať (pozri bod 169 vyššie), neodhaľuje nedostatok nestrannosti alebo nezávislosti odvolacej rady, ale to, že posúdila objektívne skutočnosti, ktoré svedčia o úsilí agentúry ACER zohľadniť vôľu všetkých PPS, aj keď riešenia, ktoré si želali, sa jej nezdali byť ideálne. Odvolacia rada tak uviedla prvky, na základe ktorých sa dá pochopiť, že zohľadnenie dvojročného odkladu začatia uplatňovania funkcie riadenia kapacity a určenia subjektu povereného jej vykonávaním zo strany agentúry ACER preukázalo jej ochotu poskytnúť PPS čas na to, aby koordinovaným a centralizovaným prístupom na úrovni viacerých platforiem upravili proces priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorý je základom funkcie riadenia kapacity.

171

Okrem toho konštatovanie odvolacej rady uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého PPS v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 02/2020, počas fázy konzultácií pred prijatím tohto rozhodnutia nevyjadrili nesúhlas s tým, aby funkcie požadované na fungovanie platformy aFRR vykonávala štruktúra s jediným subjektom, je tiež objektívnou skutočnosťou. Žalobkyne počas tejto fázy neuviedli nijaký výňatok z pripomienok PPS, najmä z prílohy II rozhodnutia 02/2020, ktorý by takéto konštatovanie vyvrátil. Samotný fakt, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí zohľadnila objektívnu skutočnosť, nesvedčí o nedostatku nestrannosti alebo nezávislosti z jej strany.

172

V rozsahu, v akom žalobkyne v podstate vytýkajú odvolacej rade, že neoverila, či ACER v rozhodnutí 02/2020 odôvodnila voľbu štruktúry s jediným subjektom na vykonávanie funkcií požadovaných na fungovanie platformy aFRR a odmietnutie štruktúry vo forme konzorcia, treba konštatovať, že ako odvolacia rada správne uviedla v napadnutom rozhodnutí, zo spisu nevyplýva, že by ACER v určitom okamihu požadovala od PPS, aby uplatnili štruktúru s jediným subjektom, alebo že by bránila uplatneniu štruktúry vo forme konzorcia. ACER vyvodila len závery, ktoré podľa jej názoru vyplynuli z uplatnenia existujúcich pravidiel na rozhodnutia, ktoré prijali PPS v pôvodnom návrhu aFRRIF, pričom zohľadnila vývoj stanoviska PPS v jednotlivých po sebe nasledujúcich verziách tohto návrhu, ktoré jej predložili. V tejto súvislosti najmä zdôraznila, že ak by si PPS zvolili štruktúru konzorcia, ktoré nemá právnu subjektivitu, išlo by o štruktúru s viacerými subjektmi zloženú z jednotlivých PPS, ktorí sú členmi konzorcia, a nie o štruktúru s jediným subjektom, a teda by táto štruktúra musela spĺňať dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) druhej vete nariadenia 2017/2195, čo z pôvodného návrhu aFRRIF nevyplývalo. Zopakovala tiež svoje stanovisko, že tie isté požiadavky by museli byť splnené, ak by sa PPS nakoniec rozhodli zveriť jednotlivé funkcie potrebné na fungovanie platformy aFRR viacerým subjektom. Toto tvrdenie žalobkýň teda nie je skutkovo podložené.

173

Nakoniec nie je skutkovo podložené ani tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého si odvolacia rada v podstate vymyslela pojem „vzostupný rozhodovací proces“, aby sa konanie ACER vyhlo právnemu preskúmaniu. Ako totiž bolo konštatované v bode 54 vyššie, nemožno prijať tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého označenie rozhodovacieho procesu odvolacou radou ako „vzostupného“ bolo protiprávne z dôvodu, že nemalo právny základ v uplatniteľnej právnej úprave.

174

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia musí byť výhrada založená na porušení zásad nezávislosti, nestrannosti a náležitej starostlivosti zamietnutá v celom rozsahu.

175

Skupina A odvolacej rade vytýka, že v napadnutom rozhodnutí potvrdila rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o sprístupnenie, ktoré bolo prijaté v rozpore s právami, ktoré jej vyplývajú z článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, a s jej právom na obhajobu. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o sprístupnenie, ktoré je zhrnuté v bodoch 274 až 284 napadnutého rozhodnutia, bolo odôvodnené tým, že po prvé vzhľadom na to, že ACER nepožiadala o dôverné zaobchádzanie s prílohami svojho vyjadrenia k odvolaniu pred odvolacou radou, skupina A mala prístup k úplným informáciám o dokumentoch, ktoré si ACER vymenila s PPS pred prijatím rozhodnutia 02/2020, a po druhé, že hoci sa uplatňovali ustanovenia článku 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 45, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), vzhľadom na neexistenciu prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie skupina A nepreukázala potrebu takéhoto zverejnenia na účely výkonu svojho práva na obhajobu a dokumenty, ktorých zverejnenie požadovala, neboli dostatočne relevantné vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré uviedla pred odvolacou radou.

176

Po prvé skupina A tvrdí, že dodržanie jej práv nemôže závisieť od rozhodnutia ACER pripojiť alebo nepripojiť dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o sprístupnenie, k vyjadreniu k odvolaniu podanému na odvolaciu radu. Po druhé pripomína, že právo na prístup k spisu stanovené v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, na ktorom bola výlučne založená žiadosť o sprístupnenie, je odlišné a nezávislé od práva na prístup k dokumentom stanoveného v nariadení č. 1049/2001. V súlade s judikatúrou toto právo nemôže byť dodržané selektívnym zverejnením dotknutých dokumentov, ani posudzované v závislosti od dôvodnosti žiadosti o sprístupnenie. Po tretie jej odvolacia rada nedôvodne a v každom prípade nesprávne vytýka, že nevysvetlila, v čom bol prístup k sporným dokumentom nevyhnutný na výkon jej práva na obhajobu. Po štvrté tieto dokumenty boli v konaní pred odvolacou radou relevantné, keďže táto rada počas vypočutia položila ACER otázku priamo súvisiacu s ich obsahom a v napadnutom rozhodnutí vychádzala z tohto obsahu na účely zamietnutia odvolania. Toto porušenie práva na prístup k spisu malo vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia v neprospech skupiny A, najmä pokiaľ ide o otázku, či riadenie kapacity má byť zahrnuté medzi funkcie požadované na fungovanie platformy aFRR a či rada regulačných orgánov podporila stanovisko ACER v prospech jediného právneho subjektu, ktorý by vykonával všetky tieto funkcie.

177

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje, aby bola táto výhrada zamietnutá.

178

Na úvod treba poukázať na to, že návrh, ktorý skupina A uviedla v bode 161 písm. d) odvolania podaného na odvolaciu radu na základe článku 28 nariadenia 2019/942, smeroval k tomu, aby odvolacia rada prijala procesné opatrenie podľa článku 20 ods. 3 písm. d) svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa týka predloženia dôverných verzií sporných dokumentov (pozri bod 16 vyššie), ktoré považovala za užitočné na účely konania proti rozhodnutiu 02/2020 začatého na odvolacej rade. Rozhodnutie o nesprístupnení informácií treba teda považovať za rozhodnutie prijaté predsedom odvolacej rady konajúcim v mene odvolacej rady, ktorým sa zamieta navrhované procesné opatrenie.

179

Sporné dokumenty sa týkali normatívneho postupu zahŕňajúceho PPS, VRO a ACER, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia 02/2020 a metodiky aFRR, ktorá bola k nemu pripojená.

180

Z toho vyplýva, že žiadosť, ktorú skupina A zaslala odvolacej rade, nebola ani žiadosťou o prístup k spisu z konania začatého na odvolacej rade v zmysle článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, ani žiadosťou o prístup k dokumentom v zmysle článku 42 Charty a nariadenia č. 1049/2001.

181

Vzhľadom na znenie článku 20 rozhodnutia odvolacej rady č. 1‑2011 v znení zmien z 5. októbra 2019, ktorým sa stanovujú organizačné a procesné pravidlá odvolacej rady agentúry ACER, a vzhľadom na analogické použitie judikatúry uplatniteľnej na návrhy na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo na dokazovanie podané na Všeobecný súd v rámci konaní, ktoré vedie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, EU:C:1998:608, body 90 až 93, a z 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, T‑560/08 P, EU:T:2010:192, bod 61), treba konštatovať, že na to, aby odvolacia rada zastúpená svojím predsedom mohla posúdiť, či je predloženie takých dokumentov užitočné na účely riadneho priebehu konania, ktoré rada vedie, mala skupina A nielen označiť vo svojej žiadosti požadované dokumenty, ale aj poskytnúť odvolacej rade minimum informácií potvrdzujúcich užitočnosť týchto dokumentov na účely uvedeného konania. Potreba prijať požadované procesné opatrenie spočívajúce prípadne v odstránení dôvernej povahy sporných dokumentov vo vzťahu k skupine A bola následne vecou posúdenia odvolacej rady zastúpenej jej predsedom, pričom táto skupina mohla v prípade potreby napadnúť toto posúdenie v rámci žaloby podanej na Všeobecný súd v súlade s článkom 29 nariadenia 2019/942 proti rozhodnutiu prijatému na konci konania, teda proti napadnutému rozhodnutiu, ak sa domnievala, že neprijatie navrhovaného procesného opatrenia malo vplyv na obsah tohto rozhodnutia.

182

Rozhodnutie o nezverejnení tak mohla odvolacia rada zastúpená svojím predsedom zákonne prijať na jedinom základe, uvedenom v bodoch 9 a 10 tohto rozhodnutia a zopakovanom v bodoch 281 a 282 napadnutého rozhodnutia, ktorý spočíva v tom, že skupina A jej nepredložila na podporu svojho návrhu na prijatie procesného opatrenia minimálne dôkazy, ktoré by potvrdili užitočnosť sporných dokumentov na účely predmetného konania a ktoré by boli potrebné na to, aby mohla vyhovieť jej žiadosti.

183

Skupina A však namieta, že odôvodnila užitočnosť sporných dokumentov na účely konania začatého pred odvolacou radou v bodoch 76 a 157 odvolania podaného na odvolaciu radu.

184

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že v bode 76 odvolania, ktorý sa týka jej tretieho odvolacieho dôvodu, skupina A nijako nevysvetlila, v akom zmysle kópia prípadného hodnotenia vykonaného agentúrou ACER v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia 2017/2195 na účely určenia, či a ako by PPS mohli vykonať analýzu nákladov a prínosov potrebnú na podporu zmeny požadovanej v článku 12 ods. 2 metodiky aFRR, bola nevyhnutná na rozhodnutie o tomto dôvode, ktorý v podstate smeroval k určeniu, že ACER porušila článok 10 a článok 21 ods. 5 nariadenia 2017/2195 tým, že prekročila svoju právomoc, keď uložila PPS povinnosť predložiť jej návrh na zmenu metodiky aFRR, na čo ACER nemala právomoc podľa článku 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 alebo článku 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195. Ako totiž odvolacia rada, zastúpená svojím predsedom, správne uviedla v bode 12 rozhodnutia o nezverejnení, existencia dokumentu, ktorého sprístupnenie sa požadovalo, nebola relevantná na účely posúdenia právomoci ACER z hľadiska uplatniteľnej právnej úpravy v tejto súvislosti.

185

Na druhej strane v bode 157 odvolania podaného na odvolaciu radu, ktorý sa týka siedmeho dôvodu odvolania v spojení s prvým až tretím odvolacím dôvodom, skupina A nijako nevysvetlila, v akom zmysle by kópia prípadných formulárov obsahujúcich stanoviská rady regulačných orgánov a ACER k rozhodnutiu 02/2020 a k metodike aFRR, ktorá je k nemu pripojená, pred ich prijatím, ktoré umožňujú, ako uviedla skupina A, oboznámiť sa s obsahom a rozsahom diskusií, ktoré sa v tejto súvislosti uskutočnili v rámci ACER, mala byť nevyhnutná na rozhodnutie o siedmom odvolacom dôvode, ktorý v podstate smeroval k určeniu, že ACER porušila článok 6 ods. 11 a článok 14 ods. 6 nariadenia 2019/942, ako aj článok 41 Charty tým, že pred prijatím rozhodnutia 02/2020 a metodiky aFRR, ktorá je k nemu pripojená, neviedla dostatočné konzultácie s dotknutými PPS a VRO a toto rozhodnutie dostatočne neodôvodnila.

186

Preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolacia rada zastúpená svojím predsedom oprávnene nevyhovela žiadosti o predloženie sporných dokumentov, ktorú uviedla skupina A podľa článku 20 ods. 3 písm. d) jej rokovacieho poriadku v bode 161 písm. d) svojho odvolania podaného na odvolaciu radu.

187

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba výhradu založenú na údajnom porušení „práva na prístup k spisu“ zamietnuť v celom rozsahu.

188

Skupina A tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí odvolacia rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia vo viacerých ohľadoch. Po prvé odvolacia rada dostatočne neodôvodnila zamietnutie výhrady vznesenej v rámci šiesteho dôvodu odvolania, ktoré jej bolo predložené, založenej na porušení zásady proporcionality zo strany ACER, keďže v rozhodnutí 02/2020 uložila PPS povinnosť určiť jediný právny subjekt na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR vrátane riadenia kapacity, hoci táto požiadavka nebola ani nevyhnutná, ani vhodná na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 nariadenia 2017/2195. Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdila v bodoch 245 až 262 napadnutého rozhodnutia, odvolacia rada nepreskúmala a už vôbec neodôvodnila zamietnutie hlavného tvrdenia uvedeného na podporu druhého dôvodu odvolania, ktoré jej bolo predložené, podľa ktorého ACER po predložení zmeneného a doplneného tretieho návrhu aFRRIF zo strany PPS vykonala zásadnú zmenu zahrnutím funkcie riadenia kapacity do článku 12 ods. 2 spornej aFRRIF, o ktorej sa s týmito PPS neporadila a ktorá sa neobjavila v konečnom znení návrhu rozhodnutia ACER.

189

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje, aby bola táto výhrada zamietnutá.

190

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 41 ods. 2 písm. c) Charty správnemu orgánu prináleží, aby odôvodnil svoje rozhodnutia.

191

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie, ktoré požaduje aj článok 296 druhý odsek ZFEÚ, musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt vydala, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať s prihliadnutím na okolnosti veci, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý na získaní takýchto vysvetlení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby priamo a osobne dotknuté týmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj vzhľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 29. júna 2017, E‑Control/ACER, T‑63/16, neuverejnený, EU:T:2017:456, bod 68 a citovanú judikatúru).

192

Od odvolacej rady však nemožno požadovať, aby poskytla vysvetlenie, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom postupne sleduje jednu po druhej všetky úvahy, ktoré jej účastníci konania predložili. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, pokiaľ umožňuje dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bolo rozhodnutie odvolacou radou prijaté, a príslušnému súdu poskytuje dostatočné informácie na vykonanie preskúmania (pozri rozsudok z 29. júna 2017, E‑Control/ACER, T‑63/16, neuverejnený, EU:T:2017:456, bod 69 a citovanú judikatúru).

193

Vzhľadom na túto judikatúru treba po prvé zamietnuť výhradu skupiny A, podľa ktorej odvolacia rada zamietla výhradu založenú na porušení zásady proporcionality agentúrou ACER bez vysvetlenia, v akom zmysle je požiadavka štruktúry s jediným subjektom na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR vrátane riadenia kapacity vhodná na dosiahnutie sledovaných cieľov. Odvolacia rada totiž v prvom rade poprela, že by ACER uložila PPS povinnosť zaviesť štruktúru s jediným subjektom na vykonávanie funkcií potrebných na prevádzku platformy aFRR. Subsidiárne uviedla, že ACER nemôže schváliť metodiku aFRR, ktorá podľa jej názoru nie je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, a že je potrebné a primerané, aby vo svojom rozhodnutí uviedla podmienky takéhoto súladu. Toto odôvodnenie bolo dostatočné na to, aby skupina A mohla pochopiť hlavné a subsidiárne úvahy, na ktorých odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí založila zamietnutie výhrady založenej na porušení zásady proporcionality zo strany ACER, a prípadne ich napadla na Všeobecnom súde. Navyše bolo odôvodnenie postačujúce na to, aby mohol Všeobecný súd v prípade potreby preskúmať dôvodnosť takéhoto zamietnutia. V tomto kontexte skupina A nemôže odvolacej rade vytýkať, že neodpovedala na všetky tvrdenia, ktoré jej predložila.

194

Po druhé, pokiaľ ide o údajný nedostatok odôvodnenia zamietnutia výhrady, podľa ktorej ACER v porovnaní s konečným znením návrhu rozhodnutia z 20. decembra 2019 zásadne zmenila znenie článku 12 ods. 2 spornej aFRRIF tým, že do tohto návrhu rozhodnutia zahrnula riadenie kapacity ako funkciu potrebnú na prevádzku platformy aFRR bez konzultácie s PPS o tejto zmene, z kontextu, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie 02/2020, a najmä z odpovedí ACER na ich druhý a tretí návrh aFRRIF vyplýva, že PPS nemohli nevedieť, že ACER sa na jednej strane domnieva, že riadenie kapacity je funkciou požadovanou na prevádzku platformy aFRR, a na druhej strane, že ak by všetky funkcie potrebné na fungovanie tejto platformy vykonávali viaceré subjekty, museli by byť splnené dodatočné požiadavky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. e) druhej vete nariadenia 2017/2195.

195

PPS tak vo svojom zmenenom a doplnenom treťom návrhu aFRRIF pri plnej znalosti veci odmietli splniť očakávania ACER v tejto súvislosti, keďže ako vyplýva z tejto žaloby, niektorí z nich sa nestotožňovali s jej názorom, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré by vyplynuli z uplatnenia právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na prejednávanú vec. Práve v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí odvolacia rada v odpovedi na výhradu skupiny A, podľa ktorej sa s PPS nekonzultovala zásadná zmena metodiky aFRR, ktorú na poslednú chvíľu zaviedla ACER, uviedla, že otázka, ktorej sa týka táto zmena, bola stredobodom diskusií medzi ňou a PPS počas fázy konzultácií a že PPS si mohli v plnom rozsahu vymieňať s ACER názory v súvislosti s jej stanoviskami, ale že ACER vzhľadom na časové obmedzenia, ktorými sa riadi jej rozhodovacia právomoc, nakoniec prijala spornú aFRRIF, pričom uviedla, za akých podmienok by boli rozhodnutia, ktoré majú PPS prijať, pokiaľ ide o subjekt poverený vykonávaním funkcie riadenia kapacity, v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

196

Toto odôvodnenie vzhľadom na kontext, v ktorom bolo poskytnuté, stačilo v prejednávanej veci na to, aby skupine A umožnilo pochopiť dôvody, pre ktoré odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí zamietla jej výhradu, a prípadne ich napadnúť na Všeobecnom súde. Okrem toho stačilo na to, aby Všeobecný súd mohol prípadne preskúmať dôvodnosť takéhoto zamietnutia.

197

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia musí byť výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia zamietnutá v celom rozsahu.

198

Žalobkyne odvolacej rade vytýkajú, že sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nevykonala úplné preskúmanie rozhodnutia 02/2020 z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý jej predložili, založeného na porušení článku 21 nariadenia 2017/2195 vyplývajúcom z toho, že ACER uložila PPS povinnosť určiť jediný právny subjekt na vykonávanie funkcií požadovaných na prevádzku platformy aFRR vrátane funkcie riadenia kapacity. Z rozsudku z 18. novembra 2020, Aquind/ACER (T‑735/18, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:542, body 69 a 70), vyplýva, že odvolacia rada musí vykonať úplné preskúmanie rozhodnutí ACER. Hoci však v bode 168 napadnutého rozhodnutia odvolacia rada jasne uviedla, že musí vykonať úplné preskúmanie právnej otázky vznesenej žalobkyňami, v skutočnosti a v súlade so svojou rozhodovacou praxou vykonala obmedzené preskúmanie, ako vyplýva z poznámky pod čiarou č. 81 tohto rozhodnutia. ACER v skutočnosti nepreukázala, že odvolacia rada vykonala v napadnutom rozhodnutí úplné preskúmanie rozhodnutia 02/2020.

199

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkýň a navrhuje zamietnuť túto výhradu.

200

Je pravda, že ako zdôrazňujú žalobkyne, obsah poznámky pod čiarou č. 81 napadnutého rozhodnutia a bodu 192 tohto rozhodnutia naznačuje, že odvolacia rada v súlade so svojou vtedajšou rozhodovacou praxou uskutočnila v rozhodnutí 02/2020 úplné preskúmanie len v prípade právnych posúdení agentúry ACER, vykonala však len obmedzené preskúmanie jej komplexných technických posúdení skutkového stavu, ktoré sa obmedzilo na hľadanie zjavne nesprávnych posúdení, pričom v tejto súvislosti priznala agentúre ACER určitú mieru voľnej úvahy.

201

Predovšetkým z bodu 69 rozsudku z 18. novembra 2020, Aquind/ACER (T‑735/18, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:542), však vyplýva, že preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení obsiahnutých v rozhodnutí ACER, ktoré vykonáva odvolacia rada, sa nemôže obmedziť na obmedzené preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. Naopak, na základe vedeckých znalostí svojich členov musí odvolacia rada preskúmať, či tvrdenia žalobkýň môžu preukázať, že úvahy, na ktorých je založené rozhodnutie ACER, sú nesprávne.

202

Ako teda správne zdôrazňujú žalobkyne, odvolacia rada bola v napadnutom rozhodnutí povinná vykonať úplné preskúmanie rozhodnutia 02/2020.

203

Z dôkladného preskúmania napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že v tomto rozhodnutí odvolacia rada v podstate preskúmala právne posúdenia, ktoré vykonala ACER v rozhodnutí 02/2020, vo vzťahu ku ktorým vykonala úplné preskúmanie.

204

Okrem toho v zriedkavých prípadoch, keď mala odvolacia rada ako v bode 192 napadnutého rozhodnutia preskúmať komplexné technické posúdenia, v praxi vykonala preskúmanie, ktoré prekračovalo rámec jednoduchého obmedzeného preskúmania, takže si de facto splnila svoje povinnosti, pokiaľ ide o intenzitu preskúmania, ktoré mala vykonať v súvislosti s rozhodnutím 02/2020. V spornom bode totiž odvolacia rada najprv uviedla, že ide o komplexné technické posúdenie, pri ktorom má ACER právomoc voľnej úvahy, následne však overila, či ACER mohla oprávnene dospieť k záveru, že proces priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity v centralizovanej alebo decentralizovanej forme predstavuje funkciu, ktorá je z technického hľadiska potrebná na prevádzku platformy aFRR.

205

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba výhradu založenú na porušení povinnosti vykonať úplné preskúmanie rozhodnutí agentúry ACER, ktorá prináleží odvolacej rade, zamietnuť v celom rozsahu.

206

Skupina A odvolacej rade vytýka, že sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho výkladu a nedostatočného preskúmania dôvodov, ktoré jej predložila. Po prvé odvolacia rada preskúmala odvolanie, ktoré jej predložila, bez pochopenia rozsahu a predmetu odvolania. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolacia rada v bodoch 76, 141 a 181 napadnutého rozhodnutia, tak odvolanie spochybňuje skutočnosti uvedené v bodoch 67 až 77 rozhodnutia 02/2020 a smeruje proti článku 6 ods. 4 a článku 4 ods. 6 spornej aFRRIF. Okrem toho v bodoch 67 až 77 napadnutého rozhodnutia odvolacia rada neuviedla skutkový stav, ale zhrnula stanovisko ACER. Pokiaľ ide o pochybenia odvolacej rady, ktoré boli napravené opravou vloženou do spisu v prejednávanej veci, žalobkyne návrhmi podanými do kancelárie odvolacej rady a vloženými do spisu v prejednávanej veci spochybnili, že išlo len o chyby v písaní, a nie o vecné chyby. Po druhé skupina A odvolacej rade vytýka, že nevyvodila dôsledky vyplývajúce z preskúmania tretieho dôvodu odvolania, ktorý jej predložila. Keďže totiž odvolacia rada konštatovala, že povinnosť stanovenú v článku 12 ods. 2 spornej aFRRIF uložila ACER a nevyplýva priamo z nariadenia 2017/2195, mala tomuto odvolaciemu dôvodu vyhovieť alebo v opačnom prípade uviesť dôvody, pre ktoré ACER napriek zneniu relevantných ustanovení neprekročila hranice svojej právomoci.

207

ACER spochybňuje tvrdenia skupiny A a navrhuje, aby bola táto výhrada zamietnutá.

208

Pokiaľ ide o výhradu skupiny A, podľa ktorej odvolacia rada nepochopila rozsah a predmet odvolania, ktoré jej predložila, treba uviesť, že je pravda, že odvolacia rada sa v napadnutom rozhodnutí dopustila určitých pochybení alebo nedostatkov.

209

V prvom rade je pravda a ACER navyše v bode 219 vyjadrenia k žalobe uznáva, že odvolacia rada v bodoch 141 a 181 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla, že skupina A pred ňou nespochybnila zákonnosť článku 6 ods. 4 a článku 4 ods. 6 spornej aFRRIF.

210

Po druhé je pravda, že odvolacia rada v bode 76 napadnutého rozhodnutia na úvod uviedla, že skupina A pred ňou nespochybnila „skutočnosti uvedené v [odôvodneniach] 67 [až] 77 [rozhodnutia 02/2020]“, čo predstavovalo nedostatok v rozsahu, v akom boli v týchto odôvodneniach čisto skutkové informácie uvedené spolu s právnym výkladom uplatniteľnej právnej úpravy zo strany agentúry ACER, s ktorým skupina A nesúhlasila.

211

Bez ohľadu na opravu z 21. decembra 2020, ktorá nastala po podaní tejto žaloby, a teda vzhľadom na ňu, čo žalobkyne namietali, však treba uviesť, že netvrdia a už vôbec nepreukazujú, že tieto chyby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré boli neskôr opravené, mali vplyv na výrok tohto rozhodnutia, takže nemôžu odôvodniť jeho zrušenie.

212

V každom prípade, pokiaľ ide o výhrady smerujúce proti odôvodneniam 67 až 77 rozhodnutia 02/2020, treba uviesť, že v týchto odôvodneniach odvolacia rada jasne uviedla, že právny výklad uvedenej uplatniteľnej právnej úpravy je výkladom ACER a že žalobkyne s ním nesúhlasia, takže výhrada skupiny A nie je skutkovo podložená.

213

Pokiaľ ide o výhradu skupiny A, podľa ktorej odvolacia rada nevyvodila dôsledky vyplývajúce z jej posúdenia tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý jej predložila, táto výhrada je založená na argumentácii, ktorá už bola zamietnutá v bode 168 vyššie. Z tých istých dôvodov musí byť táto výhrada zamietnutá ako nedôvodná.

214

Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba zamietnuť v celom rozsahu výhradu založenú na nesprávnom výklade a nedostatočnom preskúmaní dôvodov odvolania, ktoré jej boli predložené, zo strany odvolacej rady, tretí žalobný dôvod a v dôsledku toho aj túto žalobu.

215

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania agentúry ACER v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)

rozhodol takto: