1.

Má sa článok 1 ods. 5 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (1) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne právna úprava, ktorá zaväzuje poskytovateľov sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je prostredníctvom elektronickej platformy za odmenu sprostredkovať kontakt medzi prípadnými nájomcami a prenajímateľmi, ktorí sú alebo nie sú podnikateľmi ponúkajúcimi krátkodobé ubytovanie, oznámiť na základe písomnej žiadosti daňovej správe, pod hrozbou uloženia pokuty, „údaje o prevádzkovateľovi a turistickom ubytovacom zariadení, ako aj počet prenocovaní a ubytovacích jednotiek využitých v priebehu predchádzajúceho roka“, s cieľom identifikovať osoby podliehajúce regionálnej dani z turistických ubytovacích zariadení a ich zdaniteľné príjmy, spadá do „daňovej oblasti“, a v dôsledku toho sa musí považovať za vylúčenú z pôsobnosti tejto smernice?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, majú sa články 1 až 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (2) vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je opísaná v prvej prejudiciálnej otázke? Má sa prípadne článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že sa na takúto právnu úpravu uplatňuje?

3.

Má sa článok 15 ods. 2 smernice 2000/31/ES vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je opísaná v prvej prejudiciálnej otázke, a že takúto právu úpravu povoľuje?