—

čiastočne zrušil nariadenie (EÚ) 2020/1055 v rozsahu, v akom ide o:

subsidiárne, len v prípade, ak Súdny dvor rozhodne, že tieto ustanovenia sú neoddeliteľne spojené s inými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2020/1055 alebo sa týkajú podstaty tohto aktu, zrušil uvedený legislatívny akt Únie v celom rozsahu,

—

zaviazať Parlament a Radu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ

Rumunsko sa domnieva, že opatrenie stanovené v článku 1 bode 3 týkajúce sa povinnosti návratu vozidla do operačného centra členského štátu usadenia každých osem týždňov nie je potrebné na konsolidáciu skutočnej a účinnej prítomnosti spoločnosti v predmetnom členskom štáte a je zjavne neprimerané na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Toto opatrenie predstavuje neprimeranú ťarchu z ekonomického hľadiska, ktorá je pre prevádzkovateľov nadmerná a spôsobuje zbytočné prevádzkové náklady, zvýšenie počtu jázd prázdnych vozidiel, ako aj emisií CO2.

Rumunsko sa okrem toho domnieva, že opatrenie stanovené v článku 2 bode 4 písm. a), b) a c), ktoré ukladá dodatočné obmedzenia kabotáže, je zjavne neprimerané na dosiahnutie stanovených cieľov a že nie je potrebné na vyriešenie identifikovaných problémov, ktoré sa týkajú nedodržania pravidiel týkajúcich sa kabotáže.

Toto opatrenie predstavuje zhoršenie v porovnaní so súčasnou úrovňou liberalizácie trhu a môže vytvárať nerovnováhu v organizovaní logistických reťazcoch prepravných spoločností, zvýšiť doby nečinnosti a počet jázd prázdnych vozidiel. Novo zavedené ustanovenia spôsobujú ťažšie uplatnenie právnych predpisov týkajúcich sa kabotáže a komplikujú kontrolné mechanizmy, pričom zaťažujú zbytočnými administratívnymi úlohami prevádzkovateľov.

Tieto dve opatrenia sú neprimerané v porovnaní s negatívnym vplyvom na prepravné podniky v členských štátoch, najmä spoločností nachádzajúcich sa na geografickom okraji Únie.

2.

Druhý žalobný dôvode založený na neodôvodnenom obmedzení práva usadiť sa stanovenom v článku 49 ZFEÚ

Rumunsko sa domnieva, že opatrenie zavedené článkom 1 bodom 3 vedie k značným prevádzkovým nákladom pre prepravné spoločnosti usadené v členských štátoch nachádzajúcich sa na geografickom okraji Únie. Ziskovosť a implicitne atraktívnosť založenia takejto spoločnosti v týchto štátoch sa významne zníži. Navyše prevádzkovatelia, ktorí sú v týchto štátoch už usadení premiestňujú svoju činnosť do štátov v západnej Európe na účely zníženia negatívnych účinkov spôsobených povinnosťou návratu vozidla do operačného centra členského štátu usadenia každých osem týždňov.

Toto opatrenie preto predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ. Toto obmedzenie nie je odôvodnené.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanovenej v článku 18 ZFEÚ

Rumunsko sa domnieva, že opatrenie týkajúce sa návratu vozidla do operačného centra členského štátu usadenia každých osem týždňov a dodatočné opatrenia týkajúce sa kabotáže sú v rozpore s cieľmi zbližovania Únie a majú ochrannú povahu, ktorá vytvára značnú prekážku vstupu prevádzkovateľom nerezidentom na trh dopravy.

Aj keď sa zdá, že tieto opatrenia nie sú diskriminačné, majú de facto vplyv rôzneho rozsahu na úrovni členských štátov, takže značne a neprimerane ovplyvňujú hospodársku činnosť dopravných prevádzkovateľov so sídlom v štátoch nachádzajúcich sa na geografickom okraji Únie.

Navyše opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2020/1055, nariadení (EÚ) 2020/1054 (1) a v smernici (EÚ) 2020/1057 (2) (týkajúce sa ďalších obmedzení uložených kabotážnej preprave, návratu vozidiel do operačného centra členského štátu usadenia každých osem týždňov, návratu vodičov cestnej premávky každé štyri týždne, zákazu vykonávať pravidelný týždenný odpočinok v kabíne vozidla a vysielania vodičov cestnej premávky) boli prijaté ako piliere integrovaného legislatívneho balíka. V tomto kontexte môže skutočný dopad na prepravný trh ukázať len analýza kumulovaných účinkov týchto opatrení.