12.10.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal du travail francophone de Bruxelles (Belgicko) 27. júla 2020 – L.F./S.C.R.L

(Vec C-344/20)

(2020/C 339/08)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal du travail francophone de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: L:F:

Žalovaná: S.C.R.L

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000 (1), ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, vykladať v tom zmysle, že náboženstvo a presvedčenie sú dve strany jedného chráneného kritéria, alebo, naopak, že náboženstvo a presvedčenie sú odlišné kritériá, pričom na jednej strane je náboženstvo vrátane presvedčenia, ktoré je s ním spojené, a na druhej strane presvedčenie bez ohľadu na to, o aké presvedčenie ide?

2.

Ak sa má článok 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, vykladať v tom zmysle, že náboženstvo a presvedčenie sú dve strany jedného chráneného kritéria, bráni to tomu, aby vnútroštátny súd na základe článku 8 smernice s cieľom zabrániť poklesu úrovne ochrany proti diskriminácii naďalej vykladal také ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok 4 ods. 4 zákona z 10. mája 2007 o boji proti určitým formám diskriminácie, v tom zmysle, že náboženské, filozofické a politické presvedčenie sú samostatnými chránenými kritériami?

3.

Môže sa článok 2 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, vykladať v tom zmysle, že pravidlo uvedené v pracovnom poriadku podniku, ktoré pracovníkom ukladá, aby „nijakým spôsobom, slovami, oblečením ani inak nevyjadrovali akékoľvek svoje náboženské, filozofické alebo politické presvedčenie“, predstavuje priamu diskrimináciu, pokiaľ sa pri konkrétnom uplatňovaní tohto podnikového predpisu ukáže, že:

a)

s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva viditeľným nosením symbolu (s konotáciou), konkrétne šatky, sa zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom, ktorý nevyznáva nijaké náboženstvo, nemá nijaké filozofické presvedčenie a nehlási sa k nijakej politike, a teda z tohto dôvodu nepociťuje potrebu nosiť akýkoľvek politický, filozofický alebo náboženský symbol?

b)

s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva viditeľným nosením symbolu (s konotáciou), konkrétne šatky, sa zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom, ktorý má určité filozofické alebo politické presvedčenie, ale pociťuje menšiu potrebu, prípadne nepociťuje nijakú potrebu verejne ho ukazovať nosením symbolu (s konotáciou)?

c)

s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva viditeľným nosením symbolu (s konotáciou), konkrétne šatky, sa zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom, ktorý vyznáva iné alebo dokonca rovnaké náboženstvo, ale pociťuje menšiu potrebu, prípadne nepociťuje nijakú potrebu verejne ho ukazovať nosením symbolu (s konotáciou)?

d)

vychádzajúc z konštatovania, že presvedčenie nemusí byť nevyhnutne náboženské, filozofické alebo politické, ale môže mať aj inú povahu (umeleckú, estetickú, športovú, hudobnú…), sa s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva viditeľným nosením symbolu (s konotáciou), konkrétne šatky, zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom, ktorý by mal iné ako náboženské, filozofické alebo politické presvedčenie a prejavoval by ho oblečením?

e)

vychádzajúc zo zásady, že negatívny aspekt slobody prejavovať svoje náboženské presvedčenie znamená aj to, že jednotlivca nie je možné nútiť, aby odhalil svoju náboženskú príslušnosť alebo presvedčenie, sa s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva nosením šatky, ktorá sama osebe nie je jednoznačným symbolom tohto náboženstva, lebo iná pracovníčka by sa mohla rozhodnúť nosiť šatku z estetických, kultúrnych alebo dokonca zdravotných dôvodov a taká šatka sa nevyhnutne nelíši od obyčajnej šatky bandana, zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom, ktorý by svoje náboženské, filozofické alebo politické presvedčenie prejavoval slovami, lebo pre pracovníčku, ktorá nosí šatku, ide o ešte hlbší zásah do slobody náboženstva v súlade s článkom 9 ods. 1 EDĽP, keďže pokiaľ nie je ponechaný voľný chod predsudkom, náboženský význam šatky nie je zjavný a väčšinou ho možno odhaliť len vtedy, keď žena, ktorá ju nosí, je nútená odhaliť dôvody jej nosenia svojmu zamestnávateľovi?

f)

s pracovníčkou, ktorá má v úmysle vykonávať svoju slobodu náboženstva viditeľným nosením symbolu (s konotáciou), konkrétne šatky, sa zaobchádza menej priaznivo než s iným pracovníkom rovnakého vierovyznania, ktorý by sa rozhodol prejavovať ho nosením brady (čo podnikový predpis na rozdiel od prejavov pomocou oblečenia menovite nezakazuje)?

(1)  Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16.