Vec C‑677/20

Industriegewerkschaft Metall (IG Metall)
a
ver.di – Vereinte Dienstleistungsgewerkschaft

proti

SAP SE
a
SE‑Betriebsrat der SAP SE

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko)]

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. októbra 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Európska spoločnosť – Smernica 2001/86/ES – Účasť zamestnancov na rozhodovaní v európskej spoločnosti – Článok 4 ods. 4 – Európska spoločnosť zriadená transformáciou – Obsah dojednanej dohody – Voľby zástupcov zamestnancov ako členov dozornej rady – Volebný postup, pri ktorom sa má o zástupcov odborových zväzov hlasovať oddelene“

Prejudiciálne otázky – Právomoc vnútroštátneho súdu – Posúdenie potreby a relevantnosti položených otázok – Otázka týkajúca sa výkladu práva Únie – Povinnosť Súdneho dvora posúdiť dôvody neplatnosti uvádzané jedným z účastníkov konania vo veci samej, ktoré neuviedol vnútroštátny súd – Neexistencia

(Článok 267 ZFEÚ)

(pozri body 26, 28)
Sociálna politika – Európska spoločnosť – Účasť zamestnancov na riadení – Európska spoločnosť zriadená transformáciou – Dohoda o podmienkach účasti zamestnancov na riadení – Povinnosť zabezpečovať aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov účasti na riadení, ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade spoločnosti, ktorá sa má transformovať, stanovuje pre voľbu zástupcov zamestnancov v dozornej rade oddelené hlasovanie o kandidátoch navrhnutých odborovými zväzmi – Povinnosť zachovať takéto hlasovanie v transformovanej európskej spoločnosti – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania

[Smernica Rady 2001/86, odôvodnenia 3, 5 a 18, článok 2 písm. k) a článok 4 ods. 4]

(pozri body 38 – 40, 43, 45, 46, 48 – 50 a výrok)

Zhrnutie

SAP, akciová spoločnosť založená podľa nemeckého práva, mala pred svojou transformáciou na európsku spoločnosť (SE) v roku 2014 dozornú radu zloženú, v súlade s nemeckým právom ( 1 ), z členov zastupujúcich akcionárov a zamestnancov. Medzi zástupcov zamestnancov patrili zástupcovia navrhnutí odborovými zväzmi, ktorí boli volení hlasovaním oddeleným od hlasovania zavedeného pre voľbu ostatných členov dozornej rady zastupujúcich zamestnancov. ( 2 ) Dohoda o podmienkach účasti zamestnancov na riadení SAP, ktorá bola transformovaná na SE, však stanovuje odlišné pravidlá pre prípad zriadenia dozornej rady s obmedzeným počtom členov. V tomto prípade môžu odborové zväzy navrhovať kandidátov na časť miest pripadajúcich na Spolkovú republiku Nemecko a volených zamestnancami zamestnanými v Nemecku, avšak pre voľbu týchto kandidátov nie je stanovené oddelené hlasovanie.

Neexistenciu takéhoto oddeleného hlasovania napadli na súde dve odborové organizácie, a to Industriegewerkschaft Metall (IG Metall) a ver.di. – Vereinte Dienstleistungsgewerkschaft. Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko), na ktorý bol podaný kasačný opravný prostriedok, sa rozhodol požiadať Súdny dvor o výklad smernice 2001/86 ( 3 ). Podľa vnútroštátneho súdu dotknutá dohoda nespĺňa požiadavky vyplývajúce z nemeckého práva. ( 4 ) Kladie si však otázku, či článok 4 ods. 4 smernice 2001/86 ( 5 ) nestanovuje nižšiu úroveň ochrany, podľa ktorej by mal vyložiť vnútroštátne právo.

Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore rozhodol, že dohoda o podmienkach účasti zamestnancov na riadení uplatniteľná na SE zriadenú transformáciou, ako je uvedená v tomto poslednom uvedenom ustanovení, musí stanoviť oddelené hlasovanie na účely zvolenia, do funkcií zástupcov zamestnancov v dozornej rade SE, určitého podielu kandidátov navrhnutých odborovými organizáciami, pokiaľ platné právne predpisy vyžadujú takéto oddelené hlasovanie o zložení dozornej rady spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE. Pri tomto hlasovaní sa musí dodržať rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami tejto SE, jej dcérskych spoločností a prevádzkarní, ako aj s odborovými zväzmi, ktoré sú v nich zastúpené.

Posúdenie Súdnym dvorom

V tejto veci Súdny dvor najprv vykonal doslovný výklad článku 4 ods. 4 smernice 2001/86, z ktorého vyvodil, že normotvorca Únie v súvislosti s definíciou zástupcov zamestnancov a úrovne ich účasti na riadení, ktorá musí byť zachovaná, odkázal na vnútroštátne právne predpisy a/alebo prax členského štátu sídla spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.

Pokiaľ teda ide konkrétne o spolurozhodovanie zástupcov zamestnancov, určenie osôb oprávnených zastupovať zamestnancov, ako aj určenie prvkov charakteristických pre spolurozhodovanie umožňujúce uvedeným zástupcom ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa majú v spoločnosti prijať, si vyžaduje odkaz na posúdenia vykonané v tomto ohľade vnútroštátnym zákonodarcom a na príslušnú vnútroštátnu prax.

Preto ak procesný prvok stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, akým je samostatné hlasovanie o kandidátoch navrhnutých odborovými zväzmi, predstavuje charakteristický prvok vnútroštátneho systému účasti zástupcov zamestnancov a má kogentnú povahu, musí sa tento prvok zohľadniť na účely dohody o účasti na riadení uvedenej v článku 4 ods. 4 smernice 2001/86.

Podľa Súdneho dvora je doslovný výklad potvrdený kontextom, do ktorého patrí toto ustanovenie. Normotvorca Únie mal totiž v úmysle vyhradiť SE zriadenej transformáciou osobitné zaobchádzanie, aby nedošlo k zásahu do práv týkajúcich sa účasti na riadení, ktoré podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe prislúchajú zamestnancom spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.

Súdny dvor sa domnieva, že tento výklad smernice 2001/86 je tiež v súlade s jej cieľom. Ako teda vyplýva z tejto smernice ( 6 ), zabezpečenie nadobudnutých práv týkajúcich sa účasti na riadení, ktorého sa domáha normotvorca Únie, sa týka nielen zachovania práv nadobudnutých zamestnancami spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE, ale aj rozšírenia týchto práv na všetkých zamestnancov SE, a to aj v prípade, že by vnútroštátne právne predpisy nestanovili nič v tomto zmysle. Právo navrhnúť kandidátov vo voľbách zástupcov zamestnancov v dozornej rade navyše nemôže byť – v záujme zabezpečenia rovnosti medzi odborovými zväzmi – v prejednávanej veci vyhradené len nemeckým odborovým zväzom.

Podľa Súdneho dvora má teda tento výklad oporu aj v histórii vzniku smernice 2001/86. Z nej totiž vyplýva, že režim uplatniteľný na SE zriaďované transformáciou predstavoval pri rokovaniach hlavný problém. Až po začlenení ustanovenia prevzatého do článku 4 ods. 4 uvedenej smernice, ktoré sa konkrétne vzťahuje na SE zriadené transformáciou a ktoré má zabrániť obmedzeniu úrovne účasti súčasných zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorá sa má transformovať, mohol proces prijímania tejto smernice pokračovať.

Súdny dvor nakoniec spresnil, že právo navrhnúť určitý podiel kandidátov vo voľbách zástupcov zamestnancov v dozornej rade SE zriadenej transformáciou, akou je SAP, nemôže byť vyhradené len nemeckým odborovým zväzom, ale musí byť rozšírené na všetky odborové zväzy zastúpené v SE, jej dcérskych spoločnostiach a prevádzkarňach, aby tak v súvislosti s uvedeným právom bola zabezpečená rovnosť medzi týmito odborovými zväzmi.

( 1 ) § 7 Gesetz über die Mitbestimmung der Arbeitnehmer (zákon o účasti zamestnancov na riadení) zo 4. mája 1976 (BGBl. 1976 I, s. 1153) v znení zákona z 24. apríla 2015 (BGBl. 2015 I, s. 642) (ďalej len „MitbestG“).

( 2 ) Podľa § 16 ods. 1 MitbestG členov dozornej rady poverených zastupovaním odborových zväzov volia zástupcovia tajným hlasovaním a pri dodržaní zásad pomerného zastúpenia.

( 3 ) Smernica Rady z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Ú. v. ES L 294, 2001, s. 22; Mim. vyd. 06/004, s. 272).

( 4 ) Ide najmä o § 21 ods. 6 Gesetz über die Beteiligung der Arbeitnehmer in einer Europäischen Gesellschaft (zákon o účasti zamestnancov na riadení európskej spoločnosti) z 22. decembra 2004 (BGBl. 2004 I, s. 3675, 3686) v znení účinnom od 1. marca 2020, podľa ktorého musí dohoda o spolurozhodovaní v prípade SE zriadenej transformáciou zabezpečovať aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov účasti zamestnancov na riadení, ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.

( 5 ) Článok 4 ods. 4 smernice 2001/86, ktorý sa týka obsahu dohody o podmienkach účasti zamestnancov v rámci SE, stanovuje, že dohoda o účasti na riadení musí v prípade SE zriadenej transformáciou zabezpečovať aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov účasti zamestnancov na riadení, ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.

( 6 ) Najmä v odôvodnení 18 tejto smernice, ktorá okrem iného stanovuje, že základnou zásadou a uvedeným cieľom tejto smernice je zabezpečiť nadobudnuté práva zamestnancov, pokiaľ ide o spolurozhodovanie.