–

UE, v zastúpení: R. Mirfakhrai, Rechtsanwalt,

–

ShareWood Switzerland AG a VF, v zastúpení: S. Albiez, Rechtsanwalt,

–

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne M. Wasmeier a M. Wilderspin, neskôr M. Wasmeier a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6, ďalej len „nariadenie Rím I“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi UE na jednej strane a spoločnosťou ShareWood Switzerland AG (ďalej len „ShareWood“) a VF na druhej strane, ktorý sa týka povinnosti týchto posledných uvedených zaplatiť UE peňažnú sumu na základe rámcovej zmluvy uzavretej medzi týmito účastníkmi konania.

3

Odôvodnenie 7 nariadenia Rím I stanovuje:

„Vecná pôsobnosť a ustanovenia tohto nariadenia by mali byť zlučiteľné s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42)] (‚Brusel I‘) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) [Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40)].“

4

Podľa článku 6 nariadenia Rím I s názvom „Spotrebiteľské zmluvy“:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len ‚spotrebiteľ‘), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len ‚podnikateľ‘), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

…

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

…

…“

5

V období od januára 2012 do júna 2014 uzavrel UE, spotrebiteľ s bydliskom v Rakúsku, so spoločnosťou ShareWood so sídlom vo Švajčiarsku rámcovú zmluvu, ako aj štyri kúpne zmluvy na nákup tíkov a bálz v Brazílii.

6

Predmetom týchto štyroch kúpnych zmlúv bolo 705 tíkov v hodnote 67328,85 eura, 2690 tíkov v hodnote 101716,53 eura, 2600 tíkov v hodnote 111583,34 eura a 1860 bálz v hodnote 32340 eur. Rámcová zmluva navyše obsahovala nájomnú zmluvu a zmluvu o poskytovaní služieb. Nájomná zmluva poskytovala právo nechať rásť tieto stromy, pričom nájomné bolo zahrnuté v kúpnej cene. Zmluva o poskytovaní služieb stanovovala, že Share Wood nechala tieto stromy rásť, spravovala ich, vykonávala ich výrub, predávala ich a čistý výnos z tohto predaja prevádzala na UE. Rozdiel oproti hrubému výnosu tvoril odmenu spoločnosti Share Wood za tieto služby, ktorá bola vymedzená ako percentuálna sadzba výnosu.

7

Súčasťou uvedenej rámcovej zmluvy boli tieto ustanovenia:

„3.1. [ShareWood] predáva stromy z plantáží [spoločnosti ShareWood] a [spoločnosti Sharewood do Brasil Reflorestadora Ltda] vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet [UE]. [ShareWood] sa zaväzuje previesť vlastníctvo k stromom na [UE] po zaplatení kúpnej ceny.

3.2. [UE] kupuje už vysadené a jednotlivo určené stromy. Stromy sú až do výrubu a predaja jednotlivo určené prostredníctvom inventára stromov číslom stromu, nákresovým číslom, číslom parcely a číslom plantáže.

…

4.2. Ako potvrdenie uskutočnenej kúpy sa [UE] po prijatí platby doručí certifikát stromu s individualizačnými znakmi kúpených stromov.

…

7. Poľnohospodárska nájomná zmluva

7.1. Nákupom stromov si [UE] prenajíma aj príslušný pozemok (pozri osobitnú zmluvu) dovtedy, kým sa na ňom nachádzajú stromy kúpené od [spoločnosti ShareWood], avšak najdlhšie na dobu, ktorá je uvedená v súvisiacej osobitnej zmluve. Nájom zahŕňa výlučne právo nechať rásť kúpené stromy.

7.2. Nájomné je zahrnuté v kúpnej cene.

…

7.3. Nájom možno previesť len ďalším predajom stromov. Podnájom je vylúčený.

8. Ďalší predaj stromov zo strany [UE]

8.1. [UE] môže svoje stromy kedykoľvek predať tretej osobe so zmluvou o poskytovaní služieb alebo bez nej a previesť na ňu vlastníctvo. [UE] sa zaväzuje previesť príslušný nájom pozemkov na túto tretiu osobu a uložiť jej túto povinnosť.

…

9. Zachovanie hodnoty kúpených stromov

9.1. Na zvýšenie a zachovanie hodnoty [spoločnosti ShareWood] odporúča pravidelne sa starať o stromy. [ShareWood] ponúka túto službu prostredníctvom zmluvy o poskytovaní služieb.

…

11. So zmluvou o poskytovaní služieb

11.1. Uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb so spoločnosťou ShareWood] ju [UE] poveruje tým, aby obhospodarovala kúpené stromy podľa manažmentu plantáží a s prihliadnutím na medzinárodné normy týkajúce sa trvalo udržateľného plantážneho hospodárstva, starala sa o ne, vykonávala ich výrub, predávala ich a vyplácala čistý výnos z predaja dreva [UE] na jeho uvedený účet. [ShareWood] navyše preberá všetky povinnosti vyplývajúce z nájmu pozemkov.

…

11.9. Na základe poverenia [UE] [ShareWood] s prihliadnutím na manažment plantáží rozhoduje, ktoré stromy sa v ktorom roku vyrúbu. Pred zberom úrody [ShareWood] o tom informuje [UE]. Navrhnutý výrub sa považuje za schválený, ak [UE] do desiatich dní od doručenia tejto informácie poštou alebo e‑mailom neodmietne navrhnutý výrub.

…

15.1. [ShareWood] poistí v prospech [UE] a vo svoj prospech v prvých štyroch rokoch po výsadbe pozemky a tíky (ale nie iné stromy) proti požiaru, úderu blesku, silnému vetru a zrážkam, ako aj poškodeniu mrazom. [UE] berie na vedomie, že menšia než 10 % strata tíkov nie je v tomto poistení zahrnutá.

…

24.1. Rámcová zmluva a každá individuálna zmluva sa riadia švajčiarskymi hmotnoprávnymi predpismi, s vylúčením i) medzinárodných dohovorov vrátane Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru z 11. apríla 1980 (CISC) a ii) kolíznych noriem. …“

8

Zmluvné strany vypovedali kúpnu zmluvu na 2600 tíkov, uvedenú v bode 6 tohto rozsudku, na základe vzájomnej dohody.

9

UE podal na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že ShareWood nesplnila svoju povinnosť zabezpečiť nadobudnutie vlastníctva k predmetným stromom, a aby ShareWood a VF, ktorý je riaditeľom a členom správnej rady tejto spoločnosti, boli spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť mu sumu 201385,38 eura spolu s úrokmi, poplatkami a trovami konania. Okrem toho UE v tejto žalobe tvrdil, že ako spotrebiteľ má podľa ustanovení rakúskeho práva právo odstúpiť od troch ďalších kúpnych zmlúv uvedených v bode 6 tohto rozsudku a žiadať náhradu škody.

10

Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) rozsudkom z 9. septembra 2019 uvedenú žalobu zamietol. Rozsudkom z 25. februára 2020 Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) potvrdil tento rozsudok.

11

Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), na ktorý UE podal opravný prostriedok „Revision“ proti tomuto rozsudku, sa domnieva, že na zmluvný vzťah medzi UE a spoločnosťou ShareWood sa vzťahuje článok 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rím I. Zo zmluvy uvedenej v bode 5 tohto rozsudku vyplýva, že tieto zmluvné strany sa dohodli na voľbe švajčiarskeho práva. V súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia však táto voľba nemôže viesť k zbaveniu spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by bolo uplatniteľné v prípade absencie voľby na základe tohto článku 6 ods. 1, teda v prejednávanej veci rakúskeho práva.

12

Uvedený súd však uvádza, že v rámci sporu, o ktorom rozhoduje, sa možno odvolávať na takéto kogentné vnútroštátne ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa len pod podmienkou, že predmetná rámcová zmluva nepatrí do kategórie zmlúv uvedenej v článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I, a to zmlúv, ktorých predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti.

13

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia [Rím I] vykladať v tom zmysle, že kúpna zmluva týkajúca sa tíkov a bálz medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorou sa má nadobudnúť vlastníctvo k týmto stromom s cieľom vyrúbať ich po obhospodarovaní a so ziskom ich predať a ktorá na tento účel obsahuje nájomnú zmluvu, ako aj zmluvu o poskytovaní služieb, sa má považovať za ‚zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti‘ v zmysle tohto ustanovenia?“

14

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I vykladať v tom zmysle, že kúpna zmluva zahŕňajúca nájomnú zmluvu a zmluvu o poskytovaní služieb, týkajúca sa stromov zasadených na pozemku prenajatom výlučne na účely ich výrubu s cieľom dosiahnuť zisk, predstavuje „zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

15

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I si zmluvné strany spotrebiteľskej zmluvy, teda zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, môžu zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, pričom táto voľba nemôže viesť k tomu, že spotrebiteľ bude zbavený ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by bolo uplatniteľné v prípade absencie voľby na základe článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

16

Článok 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktorý sa podľa vnútroštátneho súdu uplatňuje na spor vo veci samej, stanovuje, že zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a podnikateľom sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že tento podnikateľ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17

Okrem toho článok 6 ods. 4 nariadenia Rím I uvádza prípady, v ktorých sa odseky 1 a 2 tohto článku 6 neuplatnia. Konkrétne uvedený článok 6 ods. 4 písm. c) stanovuje, že tieto odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvy, ktorých predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47.

18

Za týchto podmienok uplatnenie rakúskeho práva na spor vo veci samej závisí od toho, či zmluva dotknutá vo veci samej patrí pod pojem „zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti“ v zmysle článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I.

19

Práve vzhľadom na tieto úvodné úvahy treba určiť, či predmetom zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti v zmysle tohto ustanovenia.

20

V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie Rím I nedefinuje ani pojem „zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti“, a napokon ani pojmy „vecné právo k nehnuteľnosti“ a „nehnuteľnosť“.

21

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii (rozsudok z 18. októbra 2016, Nikiforidis, C‑135/15, EU:C:2016:774, bod 28 a citovaná judikatúra).

22

Vzhľadom na to, že článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I neodkazuje na právo členských štátov, treba ho vykladať autonómnym a jednotným spôsobom.

23

V tejto súvislosti treba dodať, že skutočnosť, že zasadené stromy za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, možno prípadne prirovnať k nehnuteľnosti v rôznych vnútroštátnych právnych poriadkoch, nemôže mať žiaden vplyv.

24

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či predmetom zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, je „vecné právo k nehnuteľnosti“, treba pripomenúť, že podľa tejto zmluvy sa obchodník zaväzuje previesť na spotrebiteľa vlastnícke právo k stromom zasadeným na pozemku výlučne na účely ich výrubu a predaja takto získaného dreva.

25

Na to, aby vlastnícke právo, ktoré je predmetom uvedenej zmluvy, mohlo patriť pod pojem „vecné právo k nehnuteľnosti“, je ešte potrebné, aby sa tieto stromy pred ich výrubom mohli na účely uplatnenia článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I považovať za nehnuteľný majetok.

26

V prejednávanej veci je nesporné, že prevod vlastníckeho práva, ku ktorému je obchodník zaviazaný na základe zmluvy dotknutej vo veci samej, sa netýka pozemku, na ktorom sú stromy zasadené, ale len stromov samotných. Je síce nepochybné, že tieto stromy sú zasadené na tomto pozemku, aby tam vyrástli, ale z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že hlavným cieľom tejto zmluvy je tvorba zisku z predaja dreva, ktoré sa získa po výrube týchto stromov, pričom vlastnícke právo k nim sa prevedie až v okamihu ich individuálneho určenia, ktoré obchodník uskutoční do ich výrubu a do predaja takto získaného dreva.

27

Touto zmluvou sa medzi zmluvnými stranami okrem iného dohodlo, že predmetné stromy sa na dotknutom pozemku vysadili výlučne na účely ich výrubu a po uplynutí obdobia ich rastu na účely predaja takto získaného dreva.

28

Za týchto podmienok treba konštatovať, že tieto stromy sa musia považovať za výnosy z využívania pozemku, na ktorom sú vysadené. Hoci sa takýto výnos spravidla riadi právnym postavením pozemku, na ktorom sú dotknuté stromy vysadené, môže byť zmluvne predmetom osobnostných práv a vlastník alebo držiteľ pozemku s ním môže nakladať samostatne bez toho, aby tým bolo dotknuté vlastnícke právo alebo iné vecné práva k tomuto pozemku. Zmluvu, ktorej predmetom je disponovanie výnosmi z využívania pozemku, však nemožno považovať za zmluvu, ktorej predmetom je „vecné právo k nehnuteľnosti“ v zmysle článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I.

29

Z toho vyplýva, že predmetom zmluvy o stromoch vysadených na pozemku výlučne na účely ich výrubu a predaja takto získaného dreva nie je „vecné právo k nehnuteľnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

30

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či predmetom zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, je „nájom nehnuteľnosti“, treba pripomenúť, že podľa tejto zmluvy si spotrebiteľ prenajíma pozemok, na ktorom sú vysadené dotknuté stromy, pokiaľ sa na ňom nachádzajú.

31

Samotná existencia nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, akou je pozemok, však nemôže postačovať na vyvodenie záveru, že na túto zmluvu sa vzťahuje článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I.

32

Pokiaľ ide o článok 16 bod 1 písm. a) Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ktorý v oblasti prenájmov nehnuteľností stanovuje výlučnú právomoc súdov členského štátu, v ktorom sa tento nehnuteľný majetok nachádza, Súdny dvor rozhodol, že na odôvodnenie kvalifikácie nájomnej zmluvy v zmysle tohto ustanovenia sa vyžaduje existencia dostatočne úzkeho vzťahu medzi zmluvou a dotknutou nehnuteľnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2005, Klein, C‑73/04, EU:C:2005:607, bod 26).

33

Konkrétne Súdny dvor rozhodol, že zmiešaná zmluva vzťahujúca sa na celok poskytovaných služieb za súhrnnú cenu zaplatenú klientom, akou je zmluva, ktorá stanovuje poskytovanie služieb nad rámec prevodu užívacieho práva, ktoré je predmetom nájomnej zmluvy, patrí mimo rámca, v ktorom má zásada výlučnej právomoci stanovená v uvedenom ustanovení svoje raison d’être a nepredstavuje nájomnú zmluvu vo vlastnom slova zmysle podľa tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2005, Klein, C‑73/04, EU:C:2005:607, bod 27 a citovanú judikatúru).

34

Treba však uviesť, že podľa odôvodnenia 7 nariadenia Rím I by jeho vecná pôsobnosť a jeho ustanovenia mali byť koherentné s nariadením č. 44/2001. V rozsahu, v akom bolo toto nariadenie zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1), platí aj preň tento cieľ koherentnosti (rozsudok z 8. mája 2019, Kerr, C‑25/18, EU:C:2019:376, bod 36).

35

Okrem toho, keďže nariadenie č. 44/2001 nahradilo vo vzťahoch medzi členskými štátmi Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, tento cieľ koherentnosti platí aj pre tento dohovor, avšak pod podmienkou, že jeho ustanovenia možno považovať za rovnocenné ustanoveniam nariadení č. 44/2001 a 1215/2012.

36

Vzhľadom na cieľ koherentnosti pripomenutý v dvoch predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku treba na účely výkladu článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I zohľadniť aj úvahy uvedené v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku.

37

V prejednávanej veci hlavným predmetom zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, nie je používanie pozemku, na ktorom sú zasadené dotknuté stromy, v rámci nájmu, ale jej cieľom je, ako bolo uvedené v bode 26 tohto rozsudku, tvoriť príjem pochádzajúci z predaja dreva získaného po výrube týchto stromov. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, účelom nájmu stanoveného v tejto zmluve, ktorá zahŕňa len právo na to, aby sa uvedené stromy nechali rásť, a nemá účel, ktorý možno oddeliť od ich nadobudnutia, je len umožniť výkon prvkov predaja a poskytovania služieb stanovených v uvedenej zmluve.

38

Za týchto podmienok treba konštatovať, že zmluva, o ktorú ide vo veci samej, nemá dostatočne úzku súvislosť s dotknutým pozemkom, aby ju bolo možné kvalifikovať ako „nájom nehnuteľnosti“ v zmysle článku 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I.

39

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Rím I sa má vykladať v tom zmysle, že kúpna zmluva zahŕňajúca nájomnú zmluvu a zmluvu o poskytovaní služieb, týkajúca sa stromov zasadených na pozemku prenajatom výlučne na účely ich výrubu s cieľom dosiahnuť zisk, nepredstavuje „zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa má vykladať v tom zmysle, že kúpna zmluva zahŕňajúca nájomnú zmluvu a zmluvu o poskytovaní služieb, týkajúca sa stromov zasadených na pozemku prenajatom výlučne na účely ich výrubu s cieľom dosiahnuť zisk, nepredstavuje „zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.