–

DIMCO Dimovasili M.I.K.E., v zastúpení: S. Papageorgiou, D. Tsarapatsanis a P. Yatagantzidis, dikigoroi,

–

grécka vláda, v zastúpení: S. Charitaki, A. Magrippi, K. Nasopoulou a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Katsimerou a M. Jáuregui Gómez, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2, článku 4 ods. 1 bodu 1.1, článku 7 ods. 4, článku 8, ako aj prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení (Ú. v. ES L 181, 1997, s. 1; Mim. vyd. 13/019, s. 86), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447) (ďalej len „smernica 97/23“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou DIMCO Dimovasili M.I.K.E. (ďalej len „Dimco“) a Ypourgos Perivallontos kai Energeias (ministerstvo životného prostredia a energetiky, Grécko), ktorého predmetom je zákonnosť ministerského nariadenia z 20. marca 2012, ktorým sa schvaľuje technický predpis pre vnútorné zariadenia na zemný plyn s prevádzkovým tlakom do 500 mbar.

3

Podľa odôvodnení 3 a 6 smernice 97/23:

…

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Rozsah platnosti a definície“, stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na návrh, výrobu a posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv s maximálne prípustným tlakom PS vyšším ako 0‚5 bar.

2.   Na účely tejto smernice:

…

…“

5

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Dohľad nad trhom“, v článkoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú náležité opatrenia, aby zabezpečili, že tlakové zariadenia a zostavy uvedené v článku 1 sa môžu umiestniť na trhu a uviesť do prevádzky, len ak sú riadne inštalované a udržiavané a používané podľa ich určenia, len ak neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a prípadne aj domácich zvierat alebo majetku.

2.   Ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na oprávnenosť členských štátov stanovovať, pri náležitom zohľadnení ustanovení zmluvy, také požiadavky, ktoré možno považovať za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany osôb a najmä pracovníkov počas používania príslušných tlakových zariadení alebo zostáv za predpokladu, že to nepredstavuje modifikáciu týchto zariadení alebo zostáv spôsobom, ktorý nie je špecifikovaný v tejto smernici.“

6

Článok 3 smernice 97/23, nazvaný „Technické požiadavky“, v odseku 1 uvádza:

„Tlakové zriadenie uvedené v bodoch 1.1, 1.2, 1.3 a 1.4 musí vyhovovať zásadným požiadavkám uvedeným v prílohe I:

…“

7

Článok 4 tejto smernice s názvom „Voľný pohyb“ v odseku 1 bode 1.1 stanovuje:

„Členské štáty z dôvodov rizík spôsobených tlakom nezakazujú, neobmedzujú ani nebránia, aby sa tlakové zariadenia alebo zostavy uvedené v článku 1, ktoré sú v súlade s touto smernicou a sú vybavené označením CE osvedčujúcim, že sa podrobili posudzovaniu zhody podľa článku 10, umiestnili na trh alebo uviedli do prevádzky za podmienok špecifikovaných výrobcom.“

8

V článku 7 uvedenej smernice s názvom „Výbor pre tlakové zariadenia“ sa uvádza, že ak členský štát dospeje k záveru, že z veľmi vážnych bezpečnostných dôvodov zostava alebo skupina zostáv tlakových zariadení má podliehať požiadavkám článku 3 alebo prílohy II smernice 97/23, požiada Európsku komisiu, ktorej pomáha stály výbor, aby prijala nevyhnutné opatrenia. V súlade s odsekom 4 tohto článku 7 môže tento výbor okrem toho preskúmať každú inú záležitosť súvisiacu s realizáciou a praktickým uplatňovaním tejto smernice a navrhnutú jej predsedom buď z jeho vlastného podnetu, alebo na žiadosť členského štátu.

9

Článok 8 tejto smernice, nazvaný „Bezpečnostná doložka“, v odseku 1 stanovuje, že keď členský štát zistí, že tlakové zariadenia alebo zostavy uvedené v článku 1, ktoré sú vybavené označením CE a používajú sa v súlade s určeným spôsobom použitia, môžu ohrozovať bezpečnosť osôb a prípadne aj domácich zvierat alebo majetku, prijme náležité opatrenia na stiahnutie takých zariadení alebo zostáv z trhu, zakáže ich uvádzanie na trhu, uvádzanie do prevádzky alebo obmedzí ich voľný pohyb. Členský štát bezodkladne informuje Komisiu o všetkých takýchto opatreniach a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

10

V prílohe Ι smernice 97/23 s názvom „Zásadné bezpečnostné požiadavky“ sa v časti 1, nazvanej „Všeobecne“, uvádza:

…“

11

Nariadením D3/Α’/oik.6598 z 20. marca 2012 schválil štátny tajomník pre životné prostredie, energetiku a klimatické zmeny technický prepis pre vnútorné zariadenia na zemný plyn s prevádzkovým tlakom do 500 mbar a stanovil usmernenia týkajúce sa štúdie, materiálu, inštalácie, kontroly, testovania, bezpečnosti a prevádzky vnútorných rozvodov a zariadení odberateľov zemného plynu (FEK B’ 976/28.3.2012) (ďalej len „predpis z 20. marca 2012“).

12

V odseku 1.2.4 tohto predpisu sa uvádza:

„Spôsoby inštalácie plynového potrubia nepatria do pôsobnosti smernice [97/23] alebo iných smerníc a sú stanovené v tomto predpise s prihliadnutím na osobitosti krajiny (napríklad seizmické javy).“

13

Príloha 9 uvedeného predpisu s názvom „Špecifikácie potrubnej siete“ v bode P.9.5.6.9 stanovuje:

„Vedenie potrubia v medzipriestoroch budovy

Ak je potrubie inštalované v medzipriestoroch budovy, napríklad v priestore závesného stropu, musí byť prázdny priestor prevzdušnený, napríklad za pomoci

Odporúča sa, aby bola potrubná sieť zváraná a podľa možnosti chránená plášťami.“

14

V bode P.9.5.8.2 prílohy 9 toho istého predpisu sa uvádza:

„Nie je dovolené inštalovať plynové potrubia do vnútra betónových platní ani pod podlahou. Ich inštalácia je možná v žľaboch, prázdnych priestoroch závesného stropu alebo medzi akustickými izolačnými panelmi (alebo obdobnými panelmi) nad závesným stropom, pričom sa prijmú rovnaké opatrenia na ochranu pred koróziou, aké sú stanovené pre podzemné potrubia.“

15

Spoločnosť Dimco sa venuje obchodovaniu, dovozu a distribúcii high‑tech produktov používaných pri inštalácií zariadení zemného plynu v budovách. Táto spoločnosť dováža zo Spojeného kráľovstva ohybné rúry z nehrdzavejúcej ocele a predáva ich v Grécku.

16

Dňa 16. mája 2012 podala Dimco žalobu na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko), ktorou sa domáhala neplatnosti viacerých ustanovení predpisu z 20. marca 2012, pričom najmä tvrdila, že tento predpis má za cieľ podporovať používanie konvenčných plynových rúr z ocele a medi na úkor rúr, ktoré sama predáva, čo prakticky znemožňuje používanie, a teda aj predaj plynového potrubia, ktoré dováža. Domnieva sa tak, že odsek 12.4 tohto predpisu, ako aj body P.9.5.6.9 a P.9.5.8.2 prílohy 9 tohto predpisu porušujú článok 4 ods. 1 bod 1.1 smernice 97/23.

17

Dimco v tejto súvislosti zdôrazňuje, že potrubie, ktoré uvádza na trh, je vybavené označením CE. Z prílohy I a z článku 4 ods. 1 bodu 1.1 smernice 97/23 vyplýva, že dodatočné podmienky a obmedzenia uložené z dôvodu ochrany pred zemetrasením sa nemôžu vzťahovať na plynové potrubia s označením CE, ktorých výrobca vo svojom návode potvrdzuje, že ich inštalácia a používanie sú bezpečné.

18

Vnútroštátny súd sa domnieva, že ustanovenia predpisu z 20. marca 2012, ktoré stanovujú podmienky a obmedzenia týkajúce sa spôsobu inštalácie plynového potrubia s prihliadnutím na osobitosti krajiny, a najmä na seizmické javy, sa opierajú o článok 2 smernice 97/23 a sú v súlade s ustanoveniami tohto článku. Podľa tohto súdu sú uvedené podmienky a obmedzenia v súlade s článkom 36 ZFEÚ, keďže sa uplatňujú bez rozdielu na všetky typy potrubí bez ohľadu na materiál, z ktorého sú vyrobené, alebo na krajinu ich pôvodu, boli príslušným vnútroštátnym orgánom považované za nevyhnutné na zaistenie zdravia a bezpečnosti osôb, sú v súlade so zásadou proporcionality a neznamenajú žiadnu zmenu materiálu uvádzaného žalobkyňou vo veci samej na trh. Vnútroštátny súd sa tak domnieva, že žaloba o neplatnosť podaná žalobkyňou vo veci samej by mohla byť zamietnutá ako nedôvodná. Má však pochybnosti o súlade niektorých ustanovení predpisu z 20. marca 2012 s ustanoveniami článku 4 ods. 1 bodu 1.1, článku 7 ods. 4, článku 8 a prílohy I smernice 97/23.

19

Za týchto okolností Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Svojimi dvoma otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 ods. 1 bod 1.1 a príloha I smernice 97/23 v spojení s článkom 2 tejto smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zaručiť bezpečnosť osôb, najmä pred zemetrasením, stanovuje určité požiadavky na inštaláciu tlakových zariadení, vrátane zariadení s označením CE.

21

Po prvé je potrebné pripomenúť, že jednak článok 1 ods. 1 smernice 97/23 stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na návrh, výrobu a posudzovanie zhody tlakových zariadení, a jednak článok 3 tejto smernice stanovuje, že takéto zariadenia musia vyhovovať niektorým zásadným technickým požiadavkám uvedeným v prílohe I tejto smernice.

22

Z týchto ustanovení v spojení s odôvodnením 6 smernice 97/23 vyplýva, že cieľom tejto smernice je harmonizovať základné požiadavky týkajúce sa návrhu a výroby tlakových zariadení v súvislosti s rizikami spôsobenými tlakom, aby tieto zariadenia mohli byť vybavené označením CE (pozri analogicky rozsudok zo 17. decembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑475/19 P a C‑688/19 P, EU:C:2020:1036, bod 70), a nie podmienky inštalácie týchto zariadení.

23

Aj keď príloha I smernice 97/23, ktorá uvádza základné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať tlakové zariadenia v súlade s článkom 3 tejto smernice, v bode 1.1. v časti nazvanej „Všeobecne“ stanovuje, že „[t]lakové zariadenie sa musí navrhnúť, vyrábať a kontrolovať prípadne vybaviť a inštalovať takým spôsobom, aby sa zaručila jeho bezpečnosť“, zmienka o podmienkach inštalácie takýchto zariadení sa v tomto ustanovení uvádza len ako odkaz na iné predpisy uplatniteľné v tejto oblasti. Táto príloha preto nestanovuje žiadne osobitné podmienky v oblasti inštalácie uvedených zariadení.

24

To isté platí aj pre odkaz na bežné podmienky inštalácie a používania v článku 2 ods. 1 smernice 97/23, ktorý vyžaduje, aby členské štáty prijali náležité opatrenia na zabezpečenie toho, že tlakové zariadenia sa môžu uvádzať na trh a do prevádzky, „len ak sú riadne inštalované a udržiavané a používané podľa ich určenia“, pričom neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a prípadne aj domácich zvierat alebo majetku. Toto ustanovenie nestanovuje žiadnu podmienku týkajúcu sa inštalácie týchto zariadení.

25

Pokiaľ ide po druhé o článok 4 ods. 1 bod 1.1 smernice 97/23, z tohto ustanovenia vyplýva, že členské štáty z dôvodov rizík spôsobených tlakom nezakazujú, neobmedzujú ani nebránia, aby sa tlakové zariadenia, ktoré sú v súlade s touto smernicou a sú vybavené označením CE, uvádzali na trh alebo uviedli do prevádzky za podmienok špecifikovaných výrobcom na účely nenarušenia cieľa harmonizácie vnútroštátnych ustanovení sledovaný touto smernicou. Na druhej strane uvedené ustanovenie nezakazuje členským štátom prijať opatrenia na predchádzanie iným rizikám, ako sú riziká spôsobené tlakom, aby bolo možné tieto zariadenia uvádzať na trh a do prevádzky bez ohrozenia zdravia a bezpečnosti osôb.

26

Po tretie článok 2 ods. 2 smernice 97/23 výslovne stanovuje, že ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na oprávnenosť členských štátov stanovovať, pri náležitom zohľadnení ustanovení Zmluvy, také požiadavky, ktoré možno považovať za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany osôb najmä počas používania týchto zariadení, za predpokladu, že to nepredstavuje modifikáciu uvedených zariadení alebo zostáv, pokiaľ sú v súlade s uvedenou smernicou.

27

Z osobitných ustanovení Zmluvy, ktoré sú členské štáty povinné dodržiavať pri výkone svojho oprávnenia, ktoré im priznáva článok 2 ods. 2 smernice 97/23, je potrebné, s ohľadom na cieľ sledovaný touto smernicou, ktorým je odstrániť prekážky pre voľný obchod s tlakovými zariadeniami v rámci vnútorného trhu, uviesť články 34 a 36 ZFEÚ, ktoré upravujú voľný pohyb tovaru a ktoré zakazujú množstevné obmedzenia dovozu medzi členskými štátmi, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom.

28

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že za opatrenia s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu, zakázané článkom 34 ZFEÚ, sa musia považovať také opatrenia prijaté členským štátom, ktorých cieľom alebo účinkom je menej výhodné zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov, ako aj akékoľvek iné opatrenie, ktoré bráni v prístupe na trh určitého členského štátu výrobkom s pôvodom v iných členských štátoch, pokiaľ tieto opatrenia nemožno objektívne odôvodniť jedným z dôvodov všeobecného záujmu uvedených v článku 36 ZFEÚ alebo imperatívnymi požiadavkami všeobecného záujmu. V oboch prípadoch musia byť uvedené vnútroštátne opatrenia spôsobilé zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2009, Komisia/Taliansko, C‑110/05, EU:C:2009:66, body 37 a 59, ako aj citovanú judikatúru).

29

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že podmienky uložené predpisom z 20. marca 2012, a to povinnosť vetrania priestorov, v ktorých je inštalované plynové potrubie, a zákaz jeho inštalácie do vnútra betónových platní a pod podlahou, aby tak zostalo prístupné, neznamenajú žiadnu modifikáciu materiálu uvádzaného žalobkyňou vo veci samej na trh, čo navyše účastníci konania vo veci samej ani nespochybnili, a sledujú cieľ zaručiť bezpečnosť osôb, pokiaľ ide o riziká spôsobené faktormi nesúvisiacimi s tlakovými zariadeniami, ako je zemetrasenie.

30

Okrem toho sa vnútroštátny súd domnieva, že ustanovenia predpisu z 20. marca 2012 sú v súlade s článkom 36 ZFEÚ, keďže sú uplatniteľné na všetky typy potrubia bez ohľadu na použitý materiál alebo krajinu pôvodu, boli príslušným vnútroštátnym orgánom považované za nevyhnutné na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti osôb a neporušujú zásadu proporcionality.

31

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné na otázky položené vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 bod 1.1 a príloha I smernice 97/23 v spojení s článkom 2 ods. 2 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zaručiť bezpečnosť osôb, najmä pred zemetrasením, stanovuje určité požiadavky na inštaláciu tlakových zariadení, akým je potrubie určené na prepravu plynu, vrátane potrubia s označením CE za predpokladu, že táto právna úprava nemá za následok žiadnu modifikáciu týchto zariadení a nepredstavuje prekážku zakázanú článkami 34 a 36 ZFEÚ.

32

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 1 bod 1.1 a príloha I smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení, zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, v spojení s článkom 2 ods. 2 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zaručiť bezpečnosť osôb, najmä pred zemetrasením, stanovuje určité požiadavky na inštaláciu tlakových zariadení, akým je potrubie určené na prepravu plynu, vrátane potrubia s označením CE za predpokladu, že táto právna úprava nemá za následok žiadnu modifikáciu týchto zariadení a nepredstavuje prekážku zakázanú článkami 34 a 36 ZFEÚ.