–

GN a WX, v zastúpení: M. Kòsa, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Garofoli, avvocato dello Stato,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a J. Očková, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti, B.‑R. Killmann a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 18, 21, 26, 45, 49 až 55, 56 až 62 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi GN a WX na jednej strane a Prefettura di Massa Carrara – Ufficio Territoriale del Governo di Massa Carrara (Prefektúra Massa Carrara – Úrad miestnej štátnej správy Massa Carrara, Taliansko) (ďalej len „prefektúra“) na strane druhej vo veci uloženia pokuty v blokovom konaní.

3

Článok 93 ods. 1‑a decreto legislativo no 285 – Nuovo codice della strada (legislatívny dekrét č. 285, ktorým sa prijíma nový Zákonník o cestnej premávke), z 30. apríla 1992 (riadna príloha GURI č. 114 z 18. mája 1992), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Zákonník o cestnej premávke“), stanovuje:

„S výhradou ustanovení odseku 1‑b sa každému, kto má pobyt v Taliansku dlhší ako [60] dní, zakazuje jazdiť s vozidlom prihláseným v zahraničí.“

4

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že porušenie článku 93 ods. 1‑a tohto zákonníka je sankcionované uložením pokuty v správnom konaní vo výške 712 až 2848 eur.

5

Článok 93 ods. 1‑b uvedeného zákonníka stanovuje:

„Ak je vozidlo prenajaté na základe lízingovej zmluvy alebo prenajaté bez vodiča podnikom založeným v inom členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý nemá pobočku alebo inú prevádzkareň v Taliansku, ako aj v prípade, že je vozidlo požičané osobe s pobytom v Taliansku a súvisí s pracovnoprávnym vzťahom alebo so spoluprácou s podnikom založeným v inom členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý nemá pobočku alebo inú prevádzkareň v Taliansku v súlade s ustanoveniami Colného kódexu Spoločenstva, sa doklad podpísaný osobou, na ktorej meno je vozidlo prihlásené do evidencie, ktorý je datovaný a ktorý umožňuje preukázať dôvod a dĺžku poskytnutia vozidla, musí nachádzať vo vozidle. Ak takýto doklad chýba, predpokladá sa, že vodič je držiteľom vozidla.“

6

Článok 43 Codice Civile (Občiansky zákonník) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej definuje „pobyt“ ako „miesto, kde má osoba obvyklý pobyt“.

7

GN býva v Taliansku, zatiaľ čo jeho manželka WX má bydlisko na Slovensku.

8

Dňa 17. februára 2019, keď sa WX nachádzala v Taliansku, GN a WX použili vozidlo WX prihlásené na Slovensku, aby si urobili nákup v supermarkete.

9

Toto vozidlo najprv viedla WX, neskôr GN.

10

Počas toho boli tieto osoby zastavené a kontrolované dopravnou políciou Massa Carrara. Počas tejto policajnej kontroly bola GN uložená pokuta v blokovom konaní, teda vodičovi dotknutého vozidla v čase uvedenej kontroly, ako aj WX ako majiteľke tohto vozidla, a toto vozidlo bolo zaistené z dôvodu porušenia článku 93 ods. 1‑a Zákonníka o cestnej premávke, pretože GN, ktorý mal pobyt v Taliansku dlhší ako 60 dní, viedol motorové vozidlo prihlásené v zahraničí.

11

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva osoby, ktoré majú v Taliansku pobyt dlhší ako 60 dní, nie sú oprávnené v tomto štáte jazdiť s motorovým vozidlom prihláseným v zahraničí a na tieto účely sú povinné prihlásiť toto vozidlo do evidencie v Taliansku v súlade so zložitými a nákladnými administratívnymi formalitami.

12

Tento súd spresňuje, že prihlásenie motorového vozidla do evidencie v Taliansku okrem nákladov súvisiacich s evidenciou a dosť zložitých administratívnych postupov zahŕňa povinnosť dotknutej osoby opätovne dať vozidlo na technickú kontrolu v Taliansku, zaplatiť daň z motorových vozidiel v Taliansku, a to aj za prebiehajúci rok, za ktorý už bola zaplatená porovnateľná daň v zahraničí, a zaobstarať si potvrdenie o poistení od talianskej spoločnosti.

13

Uvedený súd sa domnieva, že zákaz jazdy motorového vozidla prihláseného v inom členskom štáte bez ohľadu na osobu, na ktorej meno je toto vozidlo prihlásené, ktorý talianska právna úprava ukladá každému s pobytom v Taliansku dlhším ako 60 dní, predstavuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Okrem toho sa uvedený súd domnieva, že povinnosť prihlásiť motorové vozidlá, ktoré už boli prihlásené v inom členskom štáte, do evidencie v Taliansku, môže nepriamo, ale v značnej miere obmedziť výkon určitých práv zakotvených v Zmluve o FEÚ dotknutými občanmi Únie.

14

Za týchto podmienok Giudice di pace di Massa (Zmierovací súd Massa, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

15

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 18, 21, 26, 45, 49 až 55 a 56 až 62 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré každému s pobytom dlhším ako 60 dní v členskom štáte zakazuje jazdiť v tomto štáte s motorovým vozidlom prihláseným v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na osobu, na ktorej meno je toto vozidlo prihlásené.

16

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď sa z formálneho hľadiska otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú výkladu článkov 18, 21, 26, 45, 49 až 55 a 56 až 62 ZFEÚ, táto okolnosť nebráni Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, o ktorej rozhoduje, a to bez ohľadu na to, či na ne vnútroštátny súd v znení svojich otázok odkázal alebo neodkázal (pozri najmä rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 20 a citovanú judikatúru).

17

Súdny dvor už tak vo vzťahu k výpožičke dohodnutej medzi občanmi s bydliskom v rôznych členských štátoch rozhodol, že cezhraničné bezodplatné vypožičanie motorového vozidla predstavuje pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ (rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 23 a citovaná judikatúra).

18

Keďže je uplatniteľný článok 63 ZFEÚ, ktorý stanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie, článok 18 ZFEÚ sa neuplatní (rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 24).

19

Okrem toho články 49 až 55 ZFEÚ, ktoré zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa, nie sú v rámci sporu vo veci samej relevantné, keďže podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa tento spor netýka ani prístupu k samostatne zárobkovým činnostiam, ani výkonu týchto činností.

20

Takisto, keďže spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje nijakú skutočnosť umožňujúcu preukázať súvislosť medzi situáciou, o ktorú ide vo veci samej, a výkonom slobodného poskytovania služieb stanoveného v článkoch 56 až 62 ZFEÚ, výklad týchto článkov sa nezdá byť relevantný na účely vyriešenia uvedeného sporu.

21

Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by umožňovala preukázať súvislosť medzi touto situáciou a výkonom voľného pohybu pracovníkov stanoveného v článku 45 ZFEÚ.

22

Napokon, keďže článok 26 ZFEÚ stanovuje, že vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb kapitálu v súlade s ustanoveniami Zmlúv, a uplatňuje sa článok 63 ZFEÚ, prvý uvedený článok sa neuplatní.

23

V rozsahu, v akom sa spor vo veci samej týka vypožičania auta rezidentom členského štátu rezidentovi iného členského štátu, treba najprv preskúmať položené otázky s prihliadnutím na článok 63 ZFEÚ a potom prípadne so zreteľom na článok 21 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 25).

24

Preto na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba preformulovať položené otázky a konštatovať, že týmito otázkami sa tento súd v podstate pýta, či sa majú články 21 a 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá každému, kto má pobyt v tomto členskom štáte dlhšie ako 60 dní, zakazuje jazdiť v tomto štáte motorovým vozidlom prihláseným v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na osobu, na ktorej meno je toto vozidlo prihlásené.

25

Opatrenia prijaté členským štátom, ktoré môžu odradiť jeho rezidentov od uzatvárania zmlúv o výpožičke v iných členských štátoch, predstavujú obmedzenia v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ (pozri najmä rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 26 a citovanú judikatúru).

26

Podľa článku 93 ods. 1‑a Zákonníka o cestnej premávke sa osobám, ktoré majú pobyt v Taliansku dlhší ako 60 dní, zakazuje jazdiť s vozidlom prihláseným v zahraničí.

27

Osoba s pobytom v Taliansku dlhším ako 60 dní, ako je GN, ktorá používa motorové vozidlo prihlásené v inom členskom štáte a chce s ním jazdiť v Taliansku, je preto povinná prihlásiť ho do evidencie v tomto členskom štáte, čo zahŕňa, ako uvádza vnútroštátny súd, zaplatenie poplatkov a daní, ako aj splnenie zložitých administratívnych formalít.

28

Keďže podstatným prvkom vypožičania je možnosť užívať vypožičanú vec, treba pritom konštatovať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej tým, že ukladá osobám s pobytom v Taliansku dlhším ako 60 dní povinnosť zaplatiť daň pri používaní motorového vozidla prihláseného v inom členskom štáte na talianskych cestných komunikáciách, vrátane situácie, ak bolo vozidlo bezplatne požičané obyvateľom iného členského štátu, vedie k zdaneniu cezhraničného bezplatného vypožičania motorových vozidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten, C‑578/10 až C‑580/10, EU:C:2012:246, bod 39). Naproti tomu bezplatné vypožičania vozidla prihláseného v Taliansku nepodliehajú tejto dani.

29

Takéto rozdielne zaobchádzanie podľa štátu, v ktorom bolo prihlásené vypožičané vozidlo, môže odradiť rezidentov Talianska od prijatia výpožičky, ktorú im ponúkajú rezidenti iného členského štátu a ktorá sa týka motorového vozidla prihláseného v tomto členskom štáte [pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. septembra 2020, Wallonische Region (Prihlásenie požičaného vozidla do evidencie), C‑41/20 až C‑43/20, neuverejnené, EU:C:2020:703, bod 48 a citovanú judikatúru].

30

Keďže vnútroštátne ustanovenie uvedené v bode 24 tohto rozsudku môže svojou povahou odradiť rezidentov Talianska od uzatvárania výpožičiek v iných členských štátoch, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten, C‑578/10 až C‑580/10, EU:C:2012:246, body 40 a 41).

31

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že obmedzenie jednej zo základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ je prípustné len vtedy, ak sleduje legitímny cieľ zlučiteľný s uvedenou Zmluvou a ak je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. V takom prípade však ešte treba, aby jeho uplatnenie zabezpečilo uskutočnenie predmetného cieľa a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa [pozri najmä rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, bod 31, a uznesenie z 23. septembra 2021, Wallonische Region (Prihlásenie vozidla spoločnosti bez právnej subjektivity do evidencie), C‑23/21, neuverejnené, EU:C:2021:770, bod 48, ako aj citovanú judikatúru].

32

Talianska vláda v podstate tvrdí, že cieľom právnej úpravy dotknutej vo veci samej je zabrániť tomu, aby sa osoby, ktoré majú pobyt a pracujú v Taliansku, bežným používaním vozidiel prihlásených v zahraničí na vnútroštátnom území, nemohli dopúšťať protiprávneho konania, ako je nezaplatenie poplatkov, daní a mýt, nemohli sa vyhýbať sankciám alebo získať výhodnejšie poistné, ale aby ani policajným orgánom povereným vykonávaním kontrol nebola sťažená, či dokonca znemožnená identifikácia osôb, ktoré tieto vozidlá skutočne viedli.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide najmä o ciele boja proti daňovým podvodom v oblasti registračnej dane a dane z motorových vozidiel, Súdny dvor už konštatoval, že členský štát môže zdaniť registračnou daňou motorové vozidlo prihlásené v inom členskom štáte, ak je toto vozidlo určené hlavne na trvalé používanie na území prvého členského štátu alebo ak sa skutočne používa týmto spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten, C‑578/10 až C‑580/10, EU:C:2012:246, bod 46 a citovanú judikatúru).

34

Ak nie sú však tieto podmienky splnené, je väzba vozidla prihláseného v inom členskom štáte slabšia, takže je nevyhnutné ďalšie odôvodnenie dotknutého obmedzenia (rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten, C‑578/10 až C‑580/10, EU:C:2012:246, bod 47 a citovaná judikatúra).

35

Vnútroštátnemu súdu tak prislúcha posúdiť dĺžku dotknutého vypožičania vo veci samej a povahu skutočného používania vypožičaných vozidiel (rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten, C‑578/10 až C‑580/10, EU:C:2012:246, bod 49).

36

Okrem toho, pokiaľ ide o cieľ predchádzania zneužívaniu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu zneužívajúcim spôsobom alebo podvodne dovolávať práva Únie, všeobecná domnienka týkajúca sa zneužívania sa nemôže zakladať na okolnosti, že osoba s pobytom v Taliansku používa na území tohto členského štátu vozidlo prihlásené v inom členskom štáte, ktoré jej bezplatne požičala osoba s pobytom v tomto inom členskom štáte [uznesenie z 10. septembra 2020, Wallonische Region (Prihlásenie požičaného auta do evidencie), C‑41/20 až C‑43/20, neuverejnené, EU:C:2020:703, bod 53 a citovaná judikatúra].

37

Pokiaľ ide o odôvodnenie súvisiace s požiadavkou účinnosti cestných kontrol, na ktoré sa odvoláva talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach, treba uviesť, že nie je jasné, z akých dôvodov je identifikácia osôb, ktoré skutočne vedú vozidlá prihlásené v zahraničí, sťažená, či dokonca znemožnená policajným orgánom povereným vykonávaním kontrol.

38

Okrem toho, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v tom, aby dotknutý vodič nezískal výhodnejšie poistné, na ktorý poukazuje táto vláda, ani z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ani z písomných pripomienok uvedenej vlády nevyplýva, v čom tento cieľ predstavuje legitímny cieľ zlučiteľný so Zmluvou o FEÚ a prečo by mal byť odôvodnený naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu v súlade s judikatúrou citovanou v bode 31 tohto rozsudku. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členskému štátu, ktorý poukazuje na dôvod odôvodňujúci obmedzenie jednej zo základných slobôd zaručených touto Zmluvou, prináleží, aby konkrétne preukázal existenciu dôvodu všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2003, ATRAL, C‑14/02, EU:C:2003:265, bod 69).

39

Napokon podľa ustálenej judikatúry zníženie daňových príjmov nemožno považovať za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, na ktorý by bolo možné odvolávať sa s cieľom odôvodniť opatrenie, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou [pozri najmä rozsudky zo 7. septembra 2004, Manninen, C‑319/02, EU:C:2004:484, bod 49; z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17, EU:C:2018:943, bod 61, ako aj uznesenie z 10. septembra 2020, Wallonische Region (Prihlásenie požičaného auta do evidencie), C‑41/20 až C‑43/20, neuverejnené, EU:C:2020:703, bod 55].

40

Na položené otázky treba preto odpovedať tak, že článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá každému, kto má pobyt v tomto členskom štáte dlhší ako 60 dní, zakazuje jazdiť v tomto členskom štáte s motorovým vozidlom prihláseným v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na to, kto je osoba, na ktorej meno je toto vozidlo prihlásené, bez toho, aby sa zohľadnila dĺžka používania uvedeného vozidla v prvom členskom štáte a aby sa dotknutá osoba mohla dovolávať práva na oslobodenie od dane, ak toto isté vozidlo nie je určené ani na hlavné trvalé používanie v prvom členskom štáte, ani sa skutočne nepoužíva týmto spôsobom.

41

Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnúť o výklade článku 21 ZFEÚ.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá každému, kto má pobyt v tomto členskom štáte dlhší ako 60 dní, zakazuje jazdiť v tomto členskom štáte s motorovým vozidlom prihláseným v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na to, kto je osoba, na ktorej meno je toto vozidlo prihlásené, bez toho, aby sa zohľadnila dĺžka používania uvedeného vozidla v prvom členskom štáte a aby sa dotknutá osoba mohla dovolávať práva na oslobodenie od dane, ak toto isté vozidlo nie je určené ani na hlavné trvalé používanie v prvom členskom štáte, ani sa skutočne nepoužíva týmto spôsobom.