Vec C‑267/20

Volvo AB (publ.)
a
DAF TRUCKS NV

proti

RM

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de León]

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. júna 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Kartely – Článok 101 ZFEÚ – Smernica 2014/104/EÚ – Články 10, 17 a 22 – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže Európskej únie – Premlčacia lehota – Vyvrátiteľná domnienka škody – Vyčíslenie spôsobenej škody – Oneskorené prebratie smernice – Časová pôsobnosť – Hmotnoprávne a procesné ustanovenia“

1. Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Hmotnoprávne ustanovenia – Zákaz retroaktívneho uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu – Procesné ustanovenia – Zákaz uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy na žaloby podané pred 26. decembrom 2014

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 22)

   (pozri body 35 – 41)

2. Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenia stanovujúce premlčaciu lehotu pre žaloby o náhradu škody v minimálnej dĺžke päť rokov – Hmotnoprávne ustanovenie – Zákaz retroaktívneho uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, články 10 a 22)

   (pozri body 43 – 49, 73 – 75 a výrok)

3. Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Porušenie, ktoré sa skončilo pred nadobudnutím účinnosti smernice – Premlčacia lehota žaloby o náhradu škody – Určenie okamihu začatia plynutia – Uplatniteľnosť vnútroštátneho práva – Obmedzenia – Dodržanie zásady efektivity – Premlčacia lehota, ktorá nemôže začať plynúť predtým, ako sa skončilo porušenie a ako poškodená osoba získala informácie nevyhnutné na podanie žaloby

   (Článok 101 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104)

   (pozri body 50 – 72)

4. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi – Potreba zabezpečiť účinnosť smerníc – Povinnosti vnútroštátnych súdov – Povinnosť konformného výkladu – Rozsah – Výklad vnútroštátneho práva contra legem – Vylúčenie

   (pozri bod 77)

5. Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenie upravujúce dôkazné bremeno a mieru preukázania na účely vyčíslenia škody – Procesné ustanovenie – Zákaz retroaktívneho uplatňovania preberajúcej vnútroštátnej právnej úpravy na žaloby podané pred 26. decembrom 2014

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 17 ods. 1 a článok 22)

   (pozri body 80 – 89 a výrok)

6. Hospodárska súťaž – Žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenie stanovujúce vyvrátiteľnú domnienku škody vyplývajúcej z kartelu – Hmotnoprávne ustanovenie – Zákaz retroaktívneho uplatňovania preberajúcej vnútroštátnej právnej úpravy

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 17 ods. 2 a článok 22)

   (pozri body 90 – 104 a výrok)

Zhrnutie

Súdny dvor vymedzil časovú pôsobnosť pravidiel upravujúcich premlčaciu lehotu na podanie žalôb o náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže, ako aj pravidiel upravujúcich vyčíslenie škody vyplývajúcej z takýchto porušení a vyvrátiteľnú domnienku existencie škody vyplývajúcej z kartelu

Rozhodnutím z 19. júla 2016 ( 1 ) Európska komisia konštatovala, že v dôsledku dohôd jednak o cenách nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v rokoch 1997 až 2011 a jednak o načasovaní a prenose nákladov na zavedenie emisných technológií vyžadovaných normami EURO 3 až 6 sa spoločnosti Volvo a DAF Trucks spolu s viacerými výrobcami nákladných vozidiel zúčastnili na karteli v rozpore s pravidlami práva Únie zakazujúcimi kartelové dohody. ( 2 ) V deň prijatia tohto rozhodnutia bola uverejnená tlačová správa a 6. apríla 2017 ( 3 ) bolo uverejnené zhrnutie tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Keďže RM kúpila v rokoch 2006 a 2007 tri nákladné vozidlá vyrobené spoločnosťami Volvo a DAF Trucks, podala na Juzgado de lo Mercantil de León (Obchodný súd León, Španielsko) žalobu o náhradu škody spôsobenej z dôvodu kartelu zisteného Komisiou. Tejto žalobe podanej 1. apríla 2018 obchodný súd vyhovel, najmä pokiaľ ide o premlčaciu lehotu piatich rokov stanovenú v španielskej právnej úprave preberajúcej smernicu 2014/104 o odškodnení osôb poškodených protisúťažnými postupmi ( 4 ) do vnútroštátneho práva. Obchodný súd sa okrem iného opieral o domnienku stanovenú touto preberajúcou právnou úpravou, podľa ktorej každý kartel spôsobuje škodu, a využil možnosť odhadnúť výšku škody spôsobenej RM priznanú touto právnou úpravou. Spoločnostiam Volvo a DAF Trucks tak bola uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti RM náhradu zodpovedajúcu 15 % kúpnej ceny dotknutých nákladných vozidiel.

Volvo a DAF Trucks podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Audiencia Provincial de Léon (Provinčný súd León, Španielsko), pričom spochybnili uplatniteľnosť smernice 2014/104 a španielskej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu z dôvodu, že kartel sa skončil pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.

V tomto kontexte sa Provinčný súd León obrátil na Súdny dvor s viacerými prejudiciálnymi otázkami, zameranými na zistenie, či článok 10 a článok 17 ods. 1 a 2 smernice 2014/104, ktoré stanovujú pravidlá:

sa uplatnia na žalobu o náhradu škody, ktorá napriek tomu, že sa týka kartelu, ktorý sa skončil pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, bola podaná po nadobudnutí účinnosti ustanovení, ktorými bola táto smernica prebratá do vnútroštátneho práva.

Posúdenie Súdnym dvorom

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť smernice 2014/104, Súdny dvor v prvom rade pripomenul, že táto smernica zakazuje jednak retroaktívne uplatňovanie akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej hmotnoprávne ustanovenia, ktoré smernica obsahuje, a jednak uplatnenie akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej procesné ustanovenia smernice na žaloby o náhradu škody podané pred 26. decembrom 2014.

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť článku 10 smernice 2014/104, ktorý stanovuje pravidlá premlčania žalôb o náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže, Súdny dvor následne uviedol, že takéto pravidlá chránia tak poškodenú osobu, ako aj osobu zodpovednú za škodu. Z judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že keďže premlčacie lehoty spôsobujú zánik možnosti podať žalobu na súde, vzťahujú sa na hmotné právo. Článok 10 smernice 2014/104 je preto hmotnoprávnym ustanovením, pre ktoré je retroaktívne uplatnenie ustanovení na prebratie vylúčené v zmysle tejto smernice.

Vzhľadom na to, že smernica 2014/104 bola prebratá do španielskeho právneho poriadku päť mesiacov po uplynutí lehoty na jej prebratie stanovenej na 27. decembra 2016, Súdny dvor sa domnieval, že na účely určenia časovej pôsobnosti článku 10 tejto smernice treba overiť, či právna situácia, o ktorú ide vo veci samej, bola dovŕšená pred uplynutím lehoty na prebratie uvedenej smernice alebo či naďalej vyvoláva účinky aj po uplynutí tejto lehoty. Súdny dvor sa konkrétne domnieval, že treba preskúmať, či ku dňu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, a teda k 27. decembru 2016, uplynula premlčacia lehota uplatniteľná na predmetnú situáciu, čo znamená určiť okamih, od ktorého táto premlčacia lehota začala plynúť. Španielska vnútroštátna právna úprava, ktorá bola účinná v tom čase, stanovovala, že jednoročná premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď sa poškodená osoba dozvedela o skutočnostiach, ktoré viedli ku vzniku zodpovednosti.

Hoci vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť dátum, kedy sa RM v prejednávanej veci dozvedela o týchto skutočnostiach, musí vykladať uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na právo Únie a konkrétne na znenie a účel článku 101 ZFEÚ.

V tomto kontexte Súdny dvor zdôraznil, že zo zásady efektivity vyplýva, že vnútroštátne premlčacie lehoty na podanie žalôb o náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže nemôžu začať plynúť predtým, ako bolo porušenie ukončené a ako sa poškodená osoba dozvedela, alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedela, o skutočnostiach nevyhnutných na podanie žaloby o náhradu škody, a to o existencii škody, príčinnej súvislosti medzi touto škodou a porušením práva hospodárskej súťaže, ako aj o totožnosti osoby, ktorá sa tohto porušenia dopustila.

V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že tlačová správa k rozhodnutiu Komisie konštatujúcemu kartel, uverejnená 19. júla 2016, podľa všetkého presne neidentifikovala – na rozdiel od zhrnutia rozhodnutia uverejneného 6. apríla 2017 – totožnosť pôvodcov porušenia, jeho presnú dĺžku a dotknuté výrobky. Za týchto podmienok úplná účinnosť článku 101 ZFEÚ v prejednávanej veci si vyžaduje záver, že premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody, ktorú podala RM, začala plynúť odo dňa uverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie.

Pokiaľ by to teda tak bolo, zdá sa, že táto lehota neuplynula pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104. Jej plynutie pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti preberajúcej španielskej právnej úpravy. Súdny dvor sa tak domnieval, že vzhľadom na to, že premlčacia lehota uplatniteľná na žalobu spoločnosti RM o náhradu škody podľa starých pravidiel neuplynula pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice, táto žaloba spadá do časovej pôsobnosti článku 10 uvedenej smernice.

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť článku 17 ods. 1 tej istej smernice, Súdny dvor konštatoval, že cieľom tohto ustanovenia je najmä zabezpečiť vnútroštátnym súdom možnosť odhadom stanoviť výšku spôsobenej škody, ak je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké škodu presne vyčísliť na základe dostupných dôkazov, pričom cieľom tohto ustanovenia je zmierniť požiadavky na dokazovanie stanovené na účely určenia výšky škody vyplývajúcej z porušenia pravidiel práva hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na svoju judikatúru, podľa ktorej sa pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a požiadaviek na dokazovania v zásade považujú za procesné pravidlá, Súdny dvor dospel k záveru, že článok 17 ods. 1 smernice 2014/104 je procesným ustanovením v zmysle tejto smernice, pre ktoré je vylúčené uplatnenie preberajúcich ustanovení na žaloby podané pred 26. decembrom 2014.

Keďže RM podala svoju žalobu 1. apríla 2018, táto žaloba, hoci sa týka porušenia, ktoré sa skončilo pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice, spadá do časovej pôsobnosti článku 17 ods. 1 uvedenej smernice.

Pokiaľ ide napokon o časovú pôsobnosť článku 17 ods. 2 smernice 2014/104, ktorý stanovuje vyvrátiteľnú domnienku existencie škody v dôsledku kartelu, Súdny dvor konštatoval, že toto ustanovenie priamo súvisí so vznikom mimozmluvnej zodpovednosti pôvodcu dotknutého porušenia a v dôsledku toho priamo ovplyvňuje jeho právne postavenie. Keďže takéto pravidlo možno kvalifikovať ako hmotnoprávne pravidlo, Súdny dvor sa domnieval, že článok 17 ods. 2 smernice 2014/104 má hmotnoprávnu povahu v zmysle tejto smernice, takže retroaktívne uplatnenie ustanovení, ktorými sa preberá do španielskeho práva, je zakázané.

Keďže skutočnosťou, ktorú normotvorca Únie identifikoval ako skutočnosť umožňujúcu vychádzať z domnienky existencie škody v zmysle článku 17 ods. 2 smernice 2014/104, je existencia kartelu, zákaz retroaktívneho uplatnenia tohto ustanovenia a preberajúcej právnej úpravy znamená, že tieto ustanovenia nemožno uplatniť na žalobu o náhradu škody, ktorá napriek tomu, že bola podaná po nadobudnutí účinnosti ustanovení, ktorými bola uvedená smernica oneskorene prebratá do španielskeho práva, sa týka porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo pred uplynutím lehoty na jej prebratie.

( 1 ) Rozhodnutie Komisie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39824 – Nákladné vozidlá).

( 2 ) Článok 101 ZEFÚ a článok 53 EHP.

( 3 ) Ú. v. EÚ C 108, 2017, s. 6.

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1).