1.

V prejednávanej veci sa na Súdny dvor obrátil Administrativen săd Silistra (Správny súd Silistra, Bulharsko) s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka výkladu článku 39 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) ( 2 ).

2.

Súdny dvor tak bude mať možnosť vo svojom nadchádzajúcom rozsudku po prvýkrát objasniť mechanizmus zavedený týmto právnym nástrojom na podporu justičnej spolupráce v trestných veciach v prípade vecí, o ktorých existuje zápis v SIS II na účely ich zaistenia alebo ich použitia ako dôkazov v trestnom konaní. ( 3 ) Konkrétne bude musieť určiť rozsah voľnej úvahy ponechanej príslušným orgánom členských štátov pri vykonávaní opatrenia, ktoré sa má prijať na základe zápisu a pri ďalších krokoch v nadväznosti na takéto vykonanie.

3.

V rámci prejednávanej veci sú relevantné články 38, 39, 45, 48 a 49 rozhodnutia 2007/533.

4.

§ 84 Zakon za Ministerstvoto na vatrešnite reboti (zákon o ministerstve vnútra, ďalej len „ZMVR“) ( 4 ) stanovuje:

„1.   Policajné orgány môžu dočasne zaistiť majetok, o ktorom existuje zápis na účely vyhľadávania v SIS a/alebo v databázach Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol).

2.   Osoba, u ktorej sa hľadaný majetok v zmysle odseku 1 nachádza, sa vyzve, aby ho dobrovoľne odovzdala. O dobrovoľnom odovzdaní majetku sa spíše zápisnica, ktorú podpíše osoba odovzdávajúca nájdený majetok…

3.   Ak osoba odmietne vydať majetok v zmysle odseku 1, majetok sa zaistí a spíše sa zápisnica o zaistení.…

…

6.   … Odovzdanie alebo zaistenie sa oznámi členskému štátu, ktorý vložil zápis na účely vyhľadávania v SIS a/alebo v databáze Interpolu.

7.   Oznámenie členskému štátu, ktorý vložil zápis o vyhľadávaní v SIS a/alebo v databáze Interpolu, vykoná príslušná špecializovaná štruktúra ministerstva vnútra.

8.   … Ak členský štát, ktorý vložil zápis, požiada do 60 dní o vrátenie majetku, majetok sa vráti osobe uvedenej v žiadosti do 7 dní na základe rozhodnutia vedúceho príslušného oddelenia v zmysle odseku 6.

9.   … Ak členský štát, ktorý vložil zápis, nepožiada o vrátenie majetku do 60 dní, majetok sa vráti osobe, ktorá ho odovzdala alebo ktorej bol zabavený, do 7 dní na základe rozhodnutia vedúceho príslušného oddelenia v zmysle odseku 6.

…“

5.

EF, bulharský štátny príslušník, nadobudol motorové vozidlo na základe úveru od nórskej banky Santander Consumer Bank. Zdá sa, že v máji 2016 EF prestal tento úver splácať a táto banka tak postúpila spis spoločnosti Lindorff AS na účely vymáhania pohľadávok. V reakcii na žiadosť o dobrovoľné zaplatenie a na výzvu EF túto spoločnosť informoval, že predmetné vozidlo sa nachádza v Bulharsku. Toto vozidlo bolo totiž predané AB, riadne registrovanému vlastníkovi v tomto štáte, ktorý ho následne predal DB, ktorý je žalobcom vo veci samej. Ten kúpil uvedené vozidlo v marci 2017 vo Varne (Bulharsko) a zaregistroval ho.

6.

Dňa 24. mája 2017 Nórsko vytvorilo a zaregistrovalo zápis v Národnom Schengenskom informačnom systéme (SISN) na účely zaistenia motorového vozidla, ktoré bolo kvalifikované ako „odcudzený, nezákonne nadobudnutý alebo stratený majetok“ a riadne identifikované vrátane čísla rámu.

7.

Dňa 26. mája 2017 bulharská polícia objavila na parkovisku v meste Silistra (Bulharsko) vozidlo registrované na meno DB a po nahliadnutí do automatizovaného informačného systému „Vyhľadávanie“ – SIS II zistila dokonalú zhodu s číslom rámu vozidla, ktorého sa týkal zápis vložený Nórskom. Na základe § 84 ods. 3 ZMVR bolo DB toto vozidlo zhabané a jeho osvedčenie o evidencii zadržané.

8.

Po výmene informácií medzi bulharským a nórskym útvarom Sirene vydal riaditeľ policajnej stanice v Silistre rozhodnutie o vrátení zhabaného majetku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že po uvedenom vozidle vyhlásil nórsky útvar Sirene pátranie v súvislosti so stíhaním porušenia kvalifikovaného ako podvod alebo zneužitie dôvery, ktoré bolo spáchané 23. decembra 2014 v Hordalande (Nórsko).

9.

Nórska obchodná spoločnosť Santander Consumer Bank, vlastník vozidla, vyhlásila, že si želá, aby jej bolo vozidlo vrátené, a na tento účel splnomocnila spoločnosť Lindorff, ktorej zástupcom v Bulharsku bola spoločnosť Plam EOOD.

10.

Dňa 6. júna 2017 bola bulharskému policajnému orgánu doručená žiadosť spoločnosti Plam EOOD o vydanie zaisteného vozidla. Tento orgán následne kontaktoval bulharské ministerstvo vnútra s cieľom, aby mu Nórsko zaslalo oficiálnu žiadosť o vrátenie. Dňa 4. júla 2017 bolo uvedené vozidlo odovzdané konateľovi spoločnosti Plam EOOD, CD. Dňa 12. júla 2017 boli žalobcovi vrátené dve tabuľky s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii vozidla.

11.

DB a jeho manželka LY podali na vnútroštátny súd žalobu, ktorou na základe § 84 ods. 8 ZMVR napadli zákonnosť rozhodnutia policajného orgánu, ktorý je žalovaným vo veci samej, o vydaní predmetného vozidla spoločnosti Plam EOOD, a to vzhľadom na neodôvodnenosť zápisu, ktorý Nórsko vložilo do SIS II, keďže neexistovali presvedčivé dôkazy o tom, že v Nórsku boli začaté a vedené trestné stíhania týkajúce sa tohto vozidla. Žalobcovia vo veci samej takisto požiadali uvedený orgán o okamžité vrátenie vozidla z dôvodu, že zaistenie bolo vykonané násilím a bez akéhokoľvek právneho alebo skutkového základu. Po výslovnom odmietnutí zo strany tohto orgánu toto zamietnutie napadli na vnútroštátnom súde. Konanie o tejto druhej veci bolo prerušené do vydania rozhodnutia vo veci samej.

12.

V rámci konania vo veci samej vnútroštátny súd požiadal žalovaný orgán, aby predložil výňatok z trestného zákonníka platného v Nórsku spolu s riadnym prekladom do bulharského jazyka, a to vrátane odsekov použitých na zaregistrovanie zápisu o spornom motorovom vozidle do SIS II, čo sa nestalo. Na pojednávaní 8. júla 2020 tento súd vyššie uvedenému orgánu tiež oznámil, že by mal poskytnúť oficiálnu odpoveď nórskych policajných orgánov o tom, či boli v Nórsku začaté trestné stíhania týkajúce sa tohto vozidla, a ak áno, aké porušenie je predmetom týchto konaní a v akom štádiu sa nachádzajú. Na základe tejto žiadosti bol na pojednávaní 26. augusta 2020 predložený list vedúceho oddelenia Sirene Riaditeľstva pre medzinárodnú operatívnu spoluprácu Ministerstva vnútra, v ktorom je spresnené, že spis a vyšetrovanie veci v súvislosti s uvedeným vozidlom boli ukončené 10. júla 2017, a to z dôvodu nájdenia a repatriácie vozidla do Nórska.

13.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či sporné vozidlo bolo predmetom nejakého trestného konania v Nórsku, ( 5 ) a domnieva sa, že ak nie, zápis do SIS II by bol vložený mimo pôsobnosť vymedzenú v článku 2 rozhodnutia 2007/533, a teda v rozpore s cieľom, ktorý sa vytvorením SIS II sledoval, ako je vymedzený v tomto rozhodnutí.

14.

Vzhľadom na tieto úvahy sa vnútroštátny súd pýta, či je vnútroštátne právne ustanovenie, akým je § 84 ZMVR, podľa ktorého sú príslušné bulharské orgány povinné zaistiť každý majetok, o ktorom existuje zápis na účely vyhľadávania v SIS, a ak členský štát, ktorý tento zápis vložil, požiada o jeho vrátenie, odovzdať predmetný majetok tomuto štátu, zlučiteľná s rozhodnutím 2007/533 bez toho, aby tieto orgány mohli v priebehu tohto konania tvrdiť, že taký zápis, ako je opísaný v predchádzajúcom bode, bol vložený nezákonne. V tejto súvislosti vnútroštátny súd predovšetkým poznamenáva, že prípadní vlastníci, ktorí sú v dobrej viere, akými sú žalobcovia vo veci samej, by tak boli zbavení akejkoľvek právnej ochrany.

15.

Za týchto podmienok Administrativen săd Silistra (Správny súd Silistra) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 39 a najmä článok 39 ods. 3 rozhodnutia [2007/533] vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave a správnej praxi, ktoré stanovujú, že ak existujú indície domnievať sa, že zápis vložený do SIS nenapĺňa účely, na dosiahnutie ktorých bol zaregistrovaný, a najmä účely podľa článku 38 ods. 1 tohto rozhodnutia, príslušný vykonávajúci orgán môže a musí odmietnuť jeho vykonanie?“

16.

Písomné pripomienky predložili DB, bulharská vláda a Európska komisia.

17.

Podľa môjho názoru je potrebné túto otázku preformulovať. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že otázka, ako ju položil vnútroštátny súd, sa zdá byť čisto hypotetická, a preto odpoveď Súdneho dvora nemôže prispieť k vyriešeniu sporu vo veci samej.

18.

Vnútroštátny súd sa totiž Súdneho dvora pýta, či sú vnútroštátna právna úprava alebo správna prax, ktoré orgánom vykonávajúceho členského štátu ukladajú povinnosť odmietnuť vykonať zápis vložený do SIS II, ak sa domnievajú, že tento zápis nenapĺňa účely sledované týmto rozhodnutím, zlučiteľné s článkom 39 rozhodnutia 2007/533.

19.

Ako už bolo uvedené vyššie, z § 84 ZMVR pritom vyplýva, že bulharská právna úprava v nijakom prípade neumožňuje, aby príslušné vnútroštátne orgány pristúpili k takémuto odmietnutiu za takých okolností, aké opísal vnútroštátny súd. Práve naopak, tieto orgány konajú v situácii presne vymedzenej právomoci, keďže ak sa nájde majetok, o ktorom existuje zápis na účely vyhľadávania v SIS II, uvedené orgány sú povinné ho zaistiť, a ak im následne členský štát, ktorý vložil zápis, doručí žiadosť v tomto zmysle do 60 dní od oznámenia zaistenia tomuto štátu, vrátiť ho osobe uvedenej v žiadosti.

20.

Preto vyzývam Súdny dvor, aby otázku preformuloval, ale nie v zmysle, ktorý navrhuje Komisia. Podľa Komisie chce vnútroštátny súd vedieť, či je bulharské právo v súlade s rozhodnutím 2007/533 v rozsahu, v akom stanovuje bezpodmienečnú repatriáciu vecí zaistených na základe zápisu v SIS II, keďže preskúmanie, ktoré má vykonať tento súd v rámci sporu vo veci samej, sa týka výlučne tohto aspektu.

21.

Je totiž pravda, že žalobcovia vo veci samej spochybňujú zákonnosť rozhodnutia prijatého na základe § 84 ods. 8 ZMVR, ktorým bulharská polícia konala na základe písomnej žiadosti o vrátenie predmetného vozidla zaslanej Nórskom. Z viacerých bodov rozhodnutia vnútroštátneho súdu však podľa môjho názoru vyplýva, že ich kritika sa týka skôr nezákonnosti vyplývajúcej z nedodržania podmienok odôvodňujúcich vloženie zápisu do SIS II, čo by malo za následok neplatnosť vykonania zápisu ako celku, keďže ak by príslušné orgány dožiadaného členského štátu mali možnosť napadnúť takúto nezákonnosť, nebolo by možné ani zaistenie, ani repatriácia vozidla do Nórska. V dôsledku toho treba zamietnuť návrh Komisie, aby položená otázka bola preformulovaná tak, že sa týka výlučne súladu vnútroštátneho ustanovenia s rozhodnutím 2007/533, pokiaľ ide o bezpodmienečnú povahu repatriácie vecí zaistených v súlade so zápisom v SIS II.

22.

Považujem preto za potrebné preformulovať položenú otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa Súdneho dvora pýta, či článok 39 rozhodnutia 2007/533 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje orgánom dožiadaného členského štátu odmietnuť vykonať zápis týkajúci sa veci zaregistrovanej v SIS II, ak existujú indície domnievať sa, že tento zápis nenapĺňa účel stanovený v článku 38 tohto rozhodnutia.

23.

Vrátim sa k tomu neskôr.

24.

SIS, ktorý bol vytvorený Dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „DVSD“) ( 6 ), a následne rozvinutý do svojej súčasnej podoby ako SIS druhej generácie (SIS II), je spoločný informačný systém, ktorý umožňuje bezpečnostným orgánom členských štátov spolupracovať prostredníctvom výmeny informácií s cieľom vykonávať politiky nevyhnutné na vytvorenie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach Únie. Konkrétne SIS umožňuje týmto orgánom, a to prostredníctvom automatizovaného vyhľadávacieho postupu, prístup k zápisom o osobách alebo veciach, ktoré vložil jeden z iných členských štátov. Tieto zápisy sa používajú pri kontrole osôb na vonkajších hraniciach alebo na území štátu a pri vydávaní víz a povolení na pobyt, ako aj na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. ( 7 ) SIS je preto základným nástrojom pri uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa voľného pohybu osôb, ako aj pri zabezpečovaní vysokej úrovne bezpečnosti v tomto priestore. ( 8 )

25.

Hoci ide o jednotný systém, SIS II sa riadi dvoma samostatnými právnymi aktmi, a to nariadením 1987/2006 ( 9 ) a rozhodnutím 2007/533, pričom táto dualita je nevyhnutná, pretože systém je navrhnutý tak na podporu vykonávania politík týkajúcich sa voľného pohybu osôb, na ktoré sa vzťahuje ZFEÚ, ako aj spolupráce v trestných veciach, na ktorú sa vzťahuje ZEÚ. Tieto akty sa uplatňujú aj na Island a Nórsko, a to na základe článku 2 Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis ( 10 ).

26.

Pokiaľ ide o rozhodnutie 2007/533, ktoré je predmetom výkladu požadovaného vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci, treba najprv poznamenať, že v článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia sa uvádza, že toto rozhodnutie stanovuje podmienky a postupy vkladania a spracúvania zápisov o osobách a predmetoch v SIS II, ako aj výmeny doplňujúcich informácií a dodatočných údajov na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

27.

Výmena „doplňujúcich informácií“ súvisiacich so zápisom je nevyhnutná na vykonávanie niektorých ustanovení rozhodnutia 2007/533. ( 11 ) Podľa článku 7 ods. 2 tohto rozhodnutia je každý členský štát povinný zriadiť štruktúru nazývanú „útvar Sirene“, ktorá vykonáva predmetnú výmenu v súlade s ustanoveniami príručky nazývanej „príručka Sirene“, ako je stanovené v článku 8 ods. 1 uvedeného rozhodnutia.

28.

Zápisy sú v rozhodnutí 2007/533 klasifikované a upravené podľa dôvodu ich registrácie v SIS II. Každá takto identifikovaná kategória zápisu je predmetom kapitoly, ktorá nevyhnutne obsahuje ustanovenie týkajúce sa údajov umožňujúcich identifikáciu alebo nájdenie osoby alebo veci, ktorých sa zápis týka, a ustanovenie týkajúce sa opatrenia, ktoré majú prijať príslušné orgány dožiadaného členského štátu na jeho vykonanie.

29.

Ak sa zápisy týkajú vecí, rozdeľujú sa na zápisy na účely diskrétnej alebo špecifickej kontroly, ktoré sú upravené v článkoch 36 a 37 rozhodnutia 2007/533, a na zápisy na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní, ktoré sú upravené v článkoch 38 a 39 tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o túto druhú kategóriu zápisov, údaje umožňujúce identifikáciu alebo nájdenie príslušnej veci sú kategórie ľahko identifikovateľných vecí, ktoré sú uvedené v článku 38 ods. 2 uvedeného rozhodnutia.

30.

Je pritom nesporné, že zápis, o ktorý ide vo veci samej, bol vložený do SIS II Nórskom na účely zaistenia predmetného vozidla a že toto vozidlo spolu so svojím osvedčením a so svojimi tabuľkami s evidenčným číslom patrí do kategórií s názvami „motorové vozidlá so zdvihovým objemom valcov väčším ako 50 cm3“ [článok 38 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2007/533] a „ukradnuté, spreneverené, stratené alebo neplatné osvedčenia o evidencii vozidla a tabuľky s evidenčnými číslami vozidiel“ [článok 38 ods. 2 písm. f) tohto rozhodnutia].

31.

Opatrenie, ktoré sa má prijať na základe zápisu na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní, o aký ide v prejednávanej veci, je predmetom článku 39 rozhodnutia 2007/533. Odsek 1 tohto článku znie takto: „Ak vyhľadávanie odhalí zápis o predmete, ktorý sa medzičasom našiel [o veci, ktorá sa medzičasom našla – neoficiálny preklad], orgán, ktorý spojil tieto dva údaje [ktorý to zistí – neoficiálny preklad], kontaktuje orgán, ktorý vydal [vložil – neoficiálny preklad] zápis, aby sa dohodli na opatreniach, ktoré treba prijať.…“

32.

Hoci znenie tohto ustanovenia ponecháva určitú neistotu, pokiaľ ide o presné určenie opatrenia, ktoré majú prijať príslušné orgány dožiadaného členského štátu, stačí odkázať na bod 2.2.2 dodatku 2 príručky Sirene, aby sa mohlo konštatovať, že takéto opatrenie zahŕňa tieto kroky: po prvé zaistenie veci alebo prijatie všetkých potrebných ochranných opatrení, po druhé identifikáciu osoby, ktorá má vec v držbe, a po tretie kontaktovanie útvaru Sirene členského štátu, ktorý vložil zápis (s cieľom dohodnúť potrebné opatrenia).

33.

Pokiaľ ide o vykonávanie opatrenia, ktoré sa má prijať, v článku 39 ods. 2 rozhodnutia 2007/533 sa stanovuje, že na tento účel príslušné orgány dotknutých členských štátov navzájom komunikujú prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Konkrétne sa v bode 8.3 príručky Sirene uvádza, že štruktúrovaná výmena informácií sa uskutočňuje medzi útvarom Sirene členského štátu, ktorý vložil zápis, a útvarom Sirene dožiadaného členského štátu prostredníctvom formulárov Sirene. Dožiadaný členský štát použije formulár G na informovanie útvaru SIRENE členského štátu, ktorý vložil zápis, o pozitívnej lustrácii týkajúcej sa automatizovaného vyhľadávania v SIS II v súvislosti s vecou, o ktorej tento útvar vložil zápis. Ak sa požadujú ďalšie informácie, útvar SIRENE členského štátu ich poskytne prostredníctvom formulára P.

34.

Zdá sa teda, že po vložení zápisu na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní do SIS II sú príslušné orgány dožiadaného členského štátu v zásade povinné vykonať opatrenie, ktoré sa má prijať na základe tohto zápisu.

35.

Nijaké odmietnutie týchto orgánov vykonať požadované opatrenie, ktoré sa má prijať, sa nemôže zakladať na ich vlastnom posúdení okolností, ktoré odôvodňujú vloženie zápisu do SIS II, ako sú okolnosti týkajúce sa existencie trestného konania prebiehajúceho v členskom štáte, ktorý vložil zápis. Tento záver vyplýva najmä z ustanovení článku 49 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2007/533, podľa ktorých je len členský štát, ktorý vložil zápis, zodpovedný za zabezpečenie toho, že údaje sú správne, aktuálne a vložené do SIS II v súlade so zákonom a je oprávnený meniť, dopĺňať, opravovať, aktualizovať alebo vymazávať údaje, ktoré vložil. ( 12 ) V tom istom zmysle sa v článku 21 tohto rozhodnutia stanovuje, že posúdenie pred vložením zápisu a týkajúce sa toho, či je daný prípad dostatočne vhodný, relevantný a dôležitý na odôvodnenie takéhoto vloženia, prislúcha členskému štátu, ktorý vkladá zápis.

36.

Ako Súdny dvor vysvetlil vo veci Komisia/Španielsko ( 13 ), takýto záver nie je prekvapujúci.

37.

V tejto veci bol Súdny dvor vyzvaný, aby rozhodol o porušení pravidiel DVDS – v súčasnosti začlenených do nariadenia č. 1987/2006 – upravujúcich vstup na územie a odmietnutie udelenia víza každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, o ktorom existuje v SIS zápis na účely odopretia vstupu. V tejto súvislosti Súdny dvor najprv uviedol, že tieto pravidlá stanovujú po prvé, že posúdenie okolností odôvodňujúcich vloženie zápisu do SIS patrí do právomoci členského štátu, ktorý vložil zápis (článok 94 ods. 1 a článok 105 DVSD), a po druhé, že ostatné zmluvné štáty sú povinné, ak neexistujú výnimočné okolnosti, odmietnuť vstup na územie a udelenie víza cudzincovi, o ktorom existuje zápis na účely odopretia vstupu (články 5 a 15 DVSD). Ďalej vysvetlil, že „automatickosť“ takéhoto odmietnutia je „vyjadrením zásady spolupráce medzi zmluvnými štátmi“, pričom táto zásada je základom schengenského acquis a je nevyhnutná na fungovanie SIS. ( 14 )

38.

Takáto automatickosť je podľa môjho názoru tiež atribútom rozhodnutia 2007/533, keďže toto rozhodnutie obsahuje aj pravidlá, ktoré stanovujú právomoc členského štátu, ktorý vložil zápis, posúdiť okolnosti, ktoré viedli k zápisu do SIS II (článok 49 ods. 1 a 2, a článok 21), a povinnosť orgánov dožiadaného členského štátu vykonať opatrenie, ktoré sa má prijať na základe tohto zápisu (článok 39). Je preto nevyhnutné konštatovať, ako to urobil Súdny dvor v rozsudku Komisia/Španielsko ( 15 ), existenciu určitej automatickosti pri vykonávaní opatrenia, ktoré sa má prijať na základe zápisu, ktorého potreba je odôvodnená tým, že je vyjadrením zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá je základom schengenského acquis a ktorá je nevyhnutná na fungovanie integrovaného systému riadenia zameraného na zaručenie vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie v dôsledku voľného prekračovania hraníc v rámci schengenského priestoru.

39.

Hoci existujú zápisy, ktoré možno spochybniť a odmietnuť ich vykonanie, neplatí to pre zápisy o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní.

40.

Je totiž potrebné poznamenať, že článok 24 rozhodnutia 2007/533, ktorý umožňuje dožiadanému členskému štátu požadovať označenie zápisu „indikátorom nevykonateľnosti“, aby sa tento zápis nevykonal na jeho území, ak sa tento štát domnieva, že vykonanie zápisu je nezlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom, jeho medzinárodnými záväzkami alebo základnými vnútroštátnymi záujmami, sa na tieto dve kategórie nevzťahuje. Jeho uplatniteľnosť je vzhľadom na jeho znenie obmedzená na zápisy vložené v súlade s článkom 26 („Zápisy o osobách hľadaných v súvislosti so zatknutím na účely odovzdania alebo vydania“), článkom 32 („Zápisy o nezvestných osobách“) alebo článkom 36 („Zápisy o osobách a predmetoch na účely diskrétneho sledovania alebo špecifických kontrol [na účely diskrétnej alebo špecifickej kontroly – neoficiálny preklad]“) uvedeného rozhodnutia.

41.

Článok 48 rozhodnutia 2007/533 stanovuje prípad nevykonania zápisu, ale nie v dôsledku odmietnutia vykonania zo strany orgánov dožiadaného členského štátu. Toto ustanovenie ukladá dožiadanému členskému štátu povinnosť priamo informovať členský štát, ktorý vložil zápis, „ak požadované opatrenie nemožno vykonať“. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v danom prípade ide o objektívnu nemožnosť, ako to vyplýva zo spresnenia uvedeného v bode 2.4 príručky Sirene, podľa ktorého povinnosť poskytnúť informácie, vyjadrená v uvedenom ustanovení, prislúcha dožiadanému členskému štátu, „ktorý na základe všetkých disponibilných informácií definitívne nemôže dodržať postup [stanovený v prípade pozitívnej lustrácie]“ ( 16 ) a týka sa „prípadov, v ktorých nemožno dodržať postupy“ ( 17 ) (ako aj dôvodov takejto nemožnosti). ( 18 )

42.

Pre úplnosť je potrebné spresniť, že článok 49 ods. 3 rozhodnutia 2007/533 nepriznáva príslušným orgánom dožiadaného členského štátu žiadnu možnosť odmietnuť vykonať opatrenie požadované na základe zápisu, ak sú splnené podmienky, ktoré sú v ňom uvedené. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že ak má dožiadaný členský štát nepriamy dôkaz o tom, že určitý údaj je vecne nesprávny alebo bol uložený nezákonne, tento členský štát musí prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií čo najskôr (a najneskôr do desiatich dní od zistenia takýchto nepriamych dôkazov) informovať o tom členský štát, ktorý vložil zápis, a v prípade, že sa s týmto posledným uvedeným štátom nedohodne, musí záležitosť postúpiť Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS), aby tento orgán v spolupráci s vnútroštátnymi dozornými orgánmi vykonával úlohu prostredníka. Inými slovami, príslušné orgány dožiadaného členského štátu musia len informovať členský štát, ktorý vložil zápis, že údaje sú nepresné alebo nezákonne uchovávané, pričom tento členský štát zostáva v poslednom rade zodpovedný za opravu alebo vymazanie týchto údajov.

43.

Treba spresniť, že článok 49 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2007/533 sa v každom prípade netýka prípadu, keď príslušné orgány dožiadaného členského štátu namietajú nezákonnosť údajov z dôvodu, že zápis vložený do SIS II nenapĺňa účely sledované týmto rozhodnutím. Tento záver je odôvodnený textovými, ako aj kontextuálnymi prvkami. Z hľadiska doslovného znenia musím poznamenať, že v článku 49 ods. 3 sa odkazuje na „nesprávnosť [vecnú nesprávnosť – neoficiálny preklad]“ a na údaj, ktorý bol „nezákonne uložený“, a nie „nezákonne vložený“, čo naznačuje, že táto nezákonnosť sa netýka podmienok, za ktorých sa zápisy vkladajú do SIS II. Z kontextuálneho hľadiska konštatujem po prvé, že článok 49 rozhodnutia 2007/533 je súčasťou jeho kapitoly XI s názvom „Pravidlá spracúvania všeobecných údajov [Všeobecné pravidlá spracúvania údajov – neoficiálny preklad]“ ( 19 ), a po druhé, že nie je dôvod tvrdiť, že výraz „nezákonne uložený údaj“ v zmysle tohto článku sa musí vykladať odlišne než analogický výraz uvedený v článku 58 ods. 5 toho istého rozhodnutia, podľa ktorého „[k]aždý má právo… na vymazanie nezákonne uložených údajov, ktoré sa ho týkajú“. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že nezákonnosť týchto údajov by bola odôvodnená porušením vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel Únie o ochrane osobných údajov, o čom svedčí okolnosť, že prípadné sprostredkovanie medzi dožiadaným členským štátom a členským štátom, ktorý vložil zápis, je zverené EDPS.

44.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je podľa môjho názoru pochýb o tom, že rozhodnutie 2007/533 neposkytuje príslušným orgánom dožiadaného členského štátu nijakú možnosť spochybniť zákonnosť vloženia zápisu na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní, a teda odmietnuť jeho vykonanie z dôvodu, že tento zápis nie je v súlade s cieľmi, ktoré by mohli odôvodniť vloženie zápisu do SIS II. Účinnosť SIS II by mohla byť okrem toho vážne narušená, ak by sa toto rozhodnutie malo vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu odmietnuť vykonať zápis na základe vyššie uvedeného dôvodu.

45.

Z toho vyplýva, že bulharskú právnu úpravu uplatnenú za okolností, ktoré viedli k začatiu konania vo veci samej, konkrétne § 84 ZMVR, nemožno považovať za nezlučiteľnú s rozhodnutím 2007/533 v rozsahu, v akom táto právna úprava ukladá vnútroštátnym policajným orgánom bezpodmienečnú povinnosť dočasne zaistiť nájdenú vec, ak zistili, že táto vec je predmetom zápisu v SIS II.

46.

Pokiaľ ide o repatriáciu vozidla zaisteného bulharskými policajnými orgánmi vo veci samej, je potrebné poznamenať, že patrí medzi „potrebné opatrenia“, ktorých obsah musí byť dohodnutý medzi dožiadaným členským štátom a členským štátom, ktorý vložil zápis, po výmene informácií v zmysle článku 39 rozhodnutia 2007/533. Hoci výmena doplňujúcich informácií medzi útvarmi Sirene týchto členských štátov s cieľom dohodnúť sa na takýchto opatreniach je jednou zo zložiek opatrenia požadovaného na základe zápisu o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní, ( 20 )vykonávanie uvedených opatrení je súčasťou vykonávania tohto zápisu, ako sa stanovuje v rozhodnutí 2007/533. Z toho vyplýva, že takéto vykonávanie je v súlade s článkom 39 ods. 3 tohto rozhodnutia výlučne upravené vnútroštátnym právom.

47.

To znamená, že bulharská právna úprava, ako ju vykladajú vnútroštátne súdy, skutočne mohla stanoviť možnosť, aby príslušné vnútroštátne orgány neuskutočnili repatriáciu dotknutej veci s cieľom rešpektovať vlastnícke právo nadobúdateľa konajúceho v dobrej viere, akým sú žalobcovia vo veci samej. Z toho tiež vyplýva, že iné legislatívne rozhodnutie, ako je v prejednávanej veci bezpodmienečná repatriácia, sa nemôže považovať za nezlučiteľné s rozhodnutím 2007/533. Ako Komisia správne uvádza vo svojich písomných pripomienkach, z takéhoto rozhodnutia totiž nevyplýva povinnosť repatriácie.

48.

Tento výklad je podľa môjho názoru podporený obsahom právneho režimu týkajúceho sa vymazania zápisov.

49.

Článok 45 ods. 1 a 3 rozhodnutia 2007/533 stanovuje, že zápisy o veciach vložených do SIS II sa uchovávajú po dobu potrebnú na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené, a najviac desať rokov v prípade zápisov na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o túto poslednú kategóriu zápisov, bod 8.4 príručky Sirene spresňuje, že ich výmaz sa uskutoční, okrem prípadu, keď uplynie platnosť zápisu [písm. b)] alebo keď príslušný orgán členského štátu, ktorý vložil zápis, rozhodne o jeho vymazaní [písm. c)], keď „dôjde k zaisteniu veci alebo prijatiu rovnocenného opatrenia po tom, ako sa realizovala potrebná následná výmena doplňujúcich informácií medzi útvarmi SIRENE alebo sa vec stala predmetom iného súdneho alebo správneho konania“ ( 21 ), a ako príklad uvádza súdne konanie o kúpe v dobrej viere, spor o vlastníctvo alebo justičnú spoluprácu týkajúcu sa dôkazov. Inými slovami, ak je vec v dožiadanom členskom štáte predmetom súdneho konania začatého z dôvodu spochybnenia jej vlastníctva, ako je to v prejednávanej veci, zápis sa musí vymazať.

50.

Vysvetlenie vyplývajúce z príručky Sirene by sa malo doplniť odkazom na katalóg odporúčaní a najlepších postupov pre správne uplatňovanie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) a výmenu doplňujúcich informácií ( 22 ), v ktorom samotnom sa uvádza, že „v súvislosti s vymazávaním zápisov sa [v ňom] uvádzajú príklady dopĺňajúce stručnejšie znenie príručky SIRENE“ ( 23 ). V prípade, že sa tento výmaz týka zápisov o veciach, tento katalóg vysvetľuje, že „SIS lokalizuje osoby a veci. Nezohráva žiadnu úlohu pri následných postupoch vykonávaných vnútroštátnymi justičnými orgánmi. Účelom zápisov o veciach je preto zaistiť určenú vec (alebo ju v niektorých prípadoch lokalizovať) tak, aby ďalšie postupy mimo SIS mohli vykonať vnútroštátne orgány“ ( 24 ), a ďalej, že „ak je prípad zložitejší, ako je to napríklad v prípade sporu o vlastníctvo alebo kúpy v dobrej viere, musí sa považovať za prípad mimo rozsahu pôsobnosti SIS“ ( 25 ).

51.

Inými slovami, články 38 a 39 rozhodnutia 2007/533 sa týkajú zápisov o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní. Z toho vyplýva, že keď sa vykoná zaistenie (alebo akéhokoľvek rovnocenné opatrenie) dotknutej veci, vec sa stáva záležitosťou občianskeho práva vlastníckeho a zápis možno vymazať, pretože už splnil svoj účel. Rozhodnutie 2007/533 tak úplne ustupuje vnútroštátnemu právu.

52.

Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne právo, ako ho vykladá príslušná judikatúra, stanovuje, ako je to v prejednávanej veci, že zaistená vec sa musí odovzdať členskému štátu, ktorý vložil zápis, bez toho, aby príslušné orgány dožiadaného členského štátu mali možnosť spochybniť súlad vloženia zápisu s účelom sledovaným rozhodnutím 2007/533, nemožno toto legislatívne rozhodnutie na základe tohto rozhodnutia v nijakom prípade považovať za nesprávne.

53.

Preto sa domnievam, že automatická povaha predmetného legislatívneho ustanovenia, konkrétne § 84 ZMVRR, podľa ktorého ak bulharský policajný orgán objaví vozidlo, o ktorom existuje zápis v SIS II, zaistí ho a na žiadosť členského štátu, ktorý vložil zápis, ho vráti, je plne v súlade s článkom 39 rozhodnutia 2007/533.

54.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Administrativen săd Silistra (Správny súd Silistra, Bulharsko), takto:

Článok 39 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje orgánom dožiadaného členského štátu odmietnuť vykonanie zápisu o veci zaregistrovanej v SIS II, ak existujú určité indície domnievať sa, že tento zápis nenapĺňa účel stanovený v článku 38 ods. 1 tohto rozhodnutia.

Repatriácia veci je jedným z potrebných opatrení, na ktorých sa majú členské štáty dohodnúť po výmene doplňujúcich informácií a ktorých vykonávanie nepatrí do pôsobnosti rozhodnutia 2007/533.