1.

V reakcii na bankrot banky Lehman Brothers v roku 2008 a na finančnú krízu, ktorá po ňom nasledovala, si Európska únia dala za cieľ dospieť k systematickému riadeniu bankových kríz. Súbežne zaviedla dva nástroje: na jednej strane spoločný rámec pre riešenie krízových situácií pre všetky členské štáty ( 2 ) a na druhej strane osobitný a integrovaný jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií pre eurozónu v rámci bankovej únie. ( 3 )

2.

Ciele sledované riešením krízových situácií v bankách sú spoločné pre oba nástroje ( 4 ) a ide o:

3.

Na dosiahnutie týchto cieľov je stanovených niekoľko zásad, v prvom rade zásada, že akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví, ( 7 ) ale aj zásada, podľa ktorej nijaký veriteľ neutrpí vyššie straty, než sú straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania. ( 8 )

4.

Vo veci, ktorú prejednáva Súdny dvor, sa rieši krízová situácia banky, pričom v rámci tohto postupu došlo k viacerým po sebe idúcim odpisom a konverziám kapitálových nástrojov, po ktorých bezprostredne nasledoval odpredaj obchodnej činnosti inej banke, ktorá nakoniec prebrala prvú banku.

5.

Bránia v tejto súvislosti pravidlá riešenia krízových situácií (znášanie strát akcionármi, záchrana pomocou vnútorných zdrojov, ako aj odpis a konverzia kapitálových nástrojov) právu na odškodnenie akcionárov, ktorí upísali akcie pri verejnom zvýšení základného imania rok predtým, než sa začala riešiť krízová situácia banky, v prípade chybného prospektu, ktoré vyplýva zo smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES? ( 9 )

6.

Okrem toho bráni právna úprava riešenia krízových situácií dôsledkom (vrátenie protihodnoty za upísané akcie navýšenej o úroky) toho, že súd v súdnom konaní, ktoré sa uskutoční po vyriešení krízovej situácie, konštatuje neplatnosť zmluvy o upísaní akcií pre podvod alebo pochybenie, ktorého obeťou sa stali akcionári v dôsledku chybného prospektu?

7.

Tieto dve otázky boli v podstate položené Súdnemu dvoru a ja na ne navrhnem kladnú odpoveď.

8.

Rád by som spresnil, že vzhľadom na súvislosť medzi nariadením č. 806/2014 a smernicou 2014/59, ako aj na odkaz na smernicu v článku 5 nariadenia, bude výklad tejto smernice platiť aj pre analogické ustanovenia tohto nariadenia.

9.

Smernica 2003/71 sa z časového hľadiska uplatní na spor vo veci samej. ( 10 )

10.

Článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…“

11.

Článok 6 smernice 2003/71, nazvaný „Zodpovednosť spojená s prospektom“, stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť za údaje uvedené v prospekte spájala prinajmenšom s emitentom alebo jeho správnymi, riadiacimi alebo dozornými orgánmi, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ručiteľom, podľa daného prípadu. Zodpovedné osoby sa v prospekte zreteľne označia ich menami a pozíciami alebo, v prípade právnických osôb, ich názvami a sídlami, ako aj ich vyhlásením, že podľa ich najlepších znalostí sú údaje obsiahnuté v prospekte v súlade so skutočnosťou a že prospekt nevynecháva nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o zodpovednosti za škodu vzťahovali na osoby zodpovedné za údaje uvádzané v prospekte.

…“

12.

Odôvodnenia 13, 49 až 51 a 120 smernice 2014/59 stanovujú:

…

…

13.

Článok 2 ods. 1 smernice 2014/59 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…

…“

14.

Článok 34 smernice 2014/59, nazvaný „Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

…

…“

15.

Článok 53 smernice 2014/59, nazvaný „Vplyv záchrany pomocou vnútorných zdrojov“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

…

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.“

16.

Článok 59 tejto smernice, nazvaný „Požiadavka odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje“, stanovuje:

„…

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcií a subjektov…

…

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa pred uplatnením právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje vykonalo ocenenie aktív a pasív inštitúcie alebo subjektu… podľa článku 36. Uvedené ocenenie je základom pre výpočet odpisu, ktorý sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom absorbovať straty, a úrovne konverzie, ktorá sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt…“

17.

Článok 60 uvedenej smernice, nazvaný „Ustanovenia upravujúce odpisovanie alebo konverziu kapitálových nástrojov“, znie takto:

„…

2.   Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja odpíše:

…“

18.

Článok 63 ods. 1 písm. h) smernice 2014/59 stanovuje:

„Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom… ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci…:

…

…“

19.

Článok 75 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zaistia, že ak sa v oceňovaní vykonanom podľa článku 74 skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov alebo veriteľov uvedených v článku 73 alebo systému na ochranu vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1 vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií.“

20.

SRB prijala rozhodnutím SRB/EES/2017/08 zo 7. júna 2017, ktoré bolo založené na článku 18 nariadenia č. 806/2014, program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español S.A. (ďalej len „Banco Popular“). Tento program bol schválený rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017. ( 11 )

21.

Smernica 2003/71 bola v Španielsku prebratá prepracovaným znením Ley 24/1988 del Mercado de Valores (zákon 24/1988 o trhu cenných papierov) ( 12 ) z 28. júla 1988, ktorý bol nahradený Real Decreto Legislativo 4/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Mercado de Valores (kráľovský legislatívny dekrét č. 4/2015 o schválení prepracovaného znenia zákona o trhu cenných papierov) ( 13 ) z 23. októbra 2015.

22.

Článok 6 smernice 2003/71 bol prebratý v podobe článku 38 tohto kráľovského legislatívneho dekrétu, ktorý upravuje zodpovednosť za prospekt a má v podstate rovnaké znenie.

23.

Článok 1300 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:

„Zmluvy, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 1261, môžu byť zrušené, aj pokiaľ nepoškodzujú zmluvné strany, ak sú postihnuté jednou z vád, v dôsledku ktorých sú na základe zákona neplatné.“

24.

Článok 1303 Občianskeho zákonníka znie takto:

„Ak je záväzok vyhlásený za neplatný, zmluvné strany si musia navzájom vrátiť veci, ktoré sú predmetom zmluvy, výnosy z týchto vecí a cenu zvýšenú o úroky bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce články.“

25.

Článok 1307 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Ak zmluvná strana, ktorá je povinná vrátiť vec v dôsledku konštatovania neplatnosti, nie je schopná urobiť to, lebo vec stratila, musí vrátiť získané výnosy z veci a hodnotu, ktorú mala vec v čase straty, ako aj úroky od toho istého dátumu.“

26.

Prostredníctvom Ley 11/2015 de recuperación y resolución de entidades de crédito y empresas de servicios de inversión (zákon č. 11/2015 o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností) ( 14 ) z 18. júna 2015 je prebratá smernica 2014/59.

27.

Rozhodnutie SRB č. SRB/EES/2017/08 bolo vykonané prostredníctvom rozhodnutia Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria (Fond na riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií, Španielsko, ďalej len „FROB“) ( 15 ) zo 7. júna 2017, v ktorého treťom právnom základe je najmä uvedené:

„Pokiaľ ide o pôsobnosť opatrenia odpisu prijatého na základe tohto rozhodnutia, z článku 39 ods. 2 zákona [č. 11/2015] vyplýva, že ak ide o trvalý odpis a držiteľom [odpísaných akcií] nie je vyplatená nijaká náhrada… voči držiteľovi odpísaných akcií nezostáva nijaký záväzok s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania.“

28.

Výrok tohto rozhodnutia znie takto:

„Po prvé

Zníženie aktuálneho základného imania banky [Banco Popular] z dvoch miliárd deväťdesiatosem miliónov štyristodvadsaťdeväť tisíc štyridsaťšesť eur (2098429046 eur) na nula eur (0 eur) prostredníctvom odpísania všetkých akcií, ktoré sú v súčasnosti v obehu… s cieľom vytvoriť voľnú nedisponibilnú rezervu v súlade s článkom 35 ods. 1 a s článkom 64 ods. 1 písm. d) zákona [11/2015].

Po druhé

Súčasné zvýšenie imania so zrušením práva na prednostné upisovanie akcií na účely konverzie všetkých dodatočných kapitálových nástrojov kategórie 1…

Po tretie

Zníženie základného imania na nula eur (0 eur) prostredníctvom odpísania akcií vyplývajúceho z konverzie dodatočných kapitálových nástrojov kategórie 1 v zmysle predchádzajúceho bodu s cieľom vytvoriť voľnú nedisponibilnú rezervu…

Po štvrté

Súčasné zvýšenie imania so zrušením práva na prednostné upisovanie akcií na účely konverzie všetkých dodatočných kapitálových nástrojov kategórie 2 na novovydané akcie banky Banco Popular…

Po piate

Určenie banky [Banco Popular] za splnomocnenca na uskutočnenie všetkých operácií potrebných na konverziu a na odpis kapitálových nástrojov opísaných v predchádzajúcich bodoch.

Po šieste

Prevod všetkých akcií banky [Banco Popular] vydaných po konverzii kapitálových nástrojov kategórie 2 uvedených v treťom právom základe tohto rozhodnutia na banku Banco Santander SA…“

29.

V júni 2016 J.A.C. a M.C.P.R. nadobudli akcie banky Banco Popular pri príležitosti zvýšenia imania na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií.

30.

Banco Popular uskutočnila počas posledného štvrťroka 2016 zásadné úpravy hodnoty svojich aktív, ktorých výsledkom bolo vykázanie straty vo výške 3,485 miliardy eur za účtovné obdobie roku 2016, a následne 3. apríla 2017 oznámila Comisión Nacional del Mercado de Valores (Národná komisia pre cenné papiere, Španielsko) určité nezrovnalosti v ročnej účtovnej závierke za rok 2016, ktoré však podľa nej nemali podstatný vplyv na túto účtovnú závierku.

31.

Dňa 7. júna 2017 SRB rozhodla o riešení krízovej situácie banky Banco Popular a všetky akcie (v obehu k tomuto dátumu a vydané pri príležitosti konverzie dodatočných kapitálových nástrojov kategórie 1) boli odpísané bez protihodnoty. Banco Santander v roku 2018 nadobudla všetky nové akcie (vydané pri konverzii kapitálových nástrojov kategórie 2) banky Banco Popular a uskutočnila zlúčenie prostredníctvom prebratia, ktoré viedlo k zániku právnej subjektivity banky Banco Popular.

32.

J.A.C. a M.C.P.R., ktorí prišli o svoju investíciu v plnej výške, podali v marci 2018 proti bankeBanco Popular žalobu, ktorou sa domáhali vyhlásenia neplatnosti zmluvy o nadobudnutí akcií v dôsledku omylu spôsobujúceho neplatnosť ich súhlasu, keďže k jeho udeleniu došlo na základe nepresných alebo neúplných informácií obsiahnutých v prospekte vydanom pred emisiou, prípadne v dôsledku podvodu spočívajúceho vo vedomom poskytnutí falošných alebo neúplných informácií o majetkových pomeroch spoločnosti.

33.

Banco Santander, ktorá mala v prvostupňovom konaní postavenie žalovanej, podala odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým prvostupňový súd vyhovel žalobe pre neplatnosť z dôvodu omylu pri udelení súhlasu a nariadil vrátenie kúpnej ceny za akcie zvýšenej o zákonné úroky.

34.

Audiencia Provincial de A Coruña (Provinčný súd Coruña, Španielsko) vysvetľuje, že španielska judikatúra uznáva v prípade chybného alebo neúplného prospektu pri verejnej výzve na upisovanie akcií možnosť podať žalobu o náhradu škody alebo žalobu pre neplatnosť zmluvy o upísaní akcií v dôsledku podvodu alebo omylu, ktorá má spätný účinok. Domnieva sa, že tieto dve žaloby (žaloba o náhradu škody alebo žaloba pre neplatnosť) majú rovnocenné účinky z hľadiska odškodnenia s výnimkou retroaktívneho účinku rozhodnutia o neplatnosti, ktorý siaha po dátum uzavretia zmluvy o nadobudnutí akcií, ktorý je skorší ako dátum schválenia riešenia krízovej situácie v banke. Ďalej uvádza, že nemožnosť vrátiť akcie nie je sama osebe prekážkou podania žaloby pre neplatnosť.

35.

Vnútroštátny súd poukazuje na prvú ťažkosť, ktorá súvisí s otázkou, či v prípade riešenia krízovej situácie v banke zásada záchrany pomocou vnútorných zdrojov úplným odpísaním akcií a kapitálových nástrojov bráni ochrane, ktorú akcionárom zabezpečuje právo Únie prostredníctvom možnosti podať žalobu o náhradu škody na základe chybného alebo neúplného prospektu (alebo žalobu pre neplatnosť s rovnocenným účinkom) a záruky nedotknuteľnosti základného imania.

36.

Pokiaľ poškodení akcionári majú možnosť podať žalobu pre neplatnosť, vnútroštátny súd si kladie otázku, akú má pôsobnosť výnimka zo zásady, že v prípade odpísania kapitálových nástrojov nezostáva nijaký záväzok voči držiteľovi týchto nástrojov, ktorý sa týka „už vzniknutého záväzku“ ( 16 ). Domnieva sa, že retroaktívny účinok neplatnosti zmluvy o nadobudnutí akcií spôsobuje, že právo na vrátenie je skoršie než dátum riešenia krízovej situácie a že poškodení akcionári majú k tomuto dátumu postavenie veriteľov banky, a nie akcionárov.

37.

Za týchto okolností Audiencia Provincial de A Coruña (Provinčný súd Coruña) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

38.

J.A.C. a M.C.P.R., Banco Santander, španielska, talianska a portugalská vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky.

39.

Navrhujem odpovedať na dve otázky položené Súdnemu dvoru v poradí, ktoré určil vnútroštátny súd. Svoje úvahy doplním všeobecnejšími pripomienkami o práve na účinný prostriedok nápravy.

40.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa majú článok 34 ods. 1 písm. a), článok 53 ods. 1 a 3, ako aj článok 60 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2014/59 vykladať v tom zmysle, že ak sa v rámci postupu riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie odpíšu všetky akcie tvoriace základné imanie, bránia tomu, aby mohli osoby, ktoré nadobudli akcie niekoľko mesiacov pred začatím postupu riešenia krízovej situácie, pri príležitosti zvýšenia imania na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií podať proti subjektu, ktorý vydal akcie, alebo subjektu, ktorý vznikol zlúčením prostredníctvom následného prebratia, žalobu o náhradu škody alebo žalobu s rovnocenným účinkom na základe chybných informácií uvedených v prospekte o emisii.

41.

Táto otázka sa týka zosúladenia ustanovení smernice 2014/59, ktorá sa týka riešenia krízových situácií v bankách, a ustanovení smernice 2003/71, ktorá sa týka prospektu. Do akej miery totiž akcionár, ktorého hodnota akcií sa znížila na nulu, môže v rámci riešenia krízovej situácie v banke prostredníctvom záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pri ktorej dôjde k odpísaniu akcií a následnému odpredaju obchodnej činnosti, ( 17 ) získať náhradu škody na základe nepresností v prospekte uverejnenom pri verejnej výzve na upisovanie týchto akcií rok pred začatím riešenia krízovej situácie v banke?

42.

Tieto dve smernice síce majú za cieľ zvýšenie morálnosti obchodnej činnosti, či už prostredníctvom nárastu finančnej transparentnosti pri verejných emisiách cenných papierov, za ktorej porušenie sa ukladajú účinné, odradzujúce a primerané sankcie, a prostredníctvom boja proti kriminalite bielych golierov (odôvodnenia 41 a 43 smernice 2003/71), alebo prostredníctvom zníženia morálneho hazardu (odôvodnenie 45 smernice 2014/59), nemajú však rovnakú pôsobnosť a nie sú zamerané na ochranu rovnakých záujmov.

43.

Totiž zatiaľ čo nepopierateľným cieľom smernice 2003/71 bolo chrániť investorov, ktorí nadobúdajú verejne ponúkané cenné papiere, tým, že dostanú možnosť podať žalobu o náhradu škody v prípade klamlivého alebo nepresného prospektu, cieľom smernice 2014/59 je vyhnúť sa vďaka rýchlej reakcii zrúteniu finančného systému v dôsledku zlyhania jednej banky. Investori, ktorí sa stali akcionármi, tak podľa článku 34 ods. 1 písm. a) tejto smernice ako prví prispievajú na straty v prípade zlyhania svojej banky, pričom tento príspevok môže mať ako v prejednávanej veci podobu úplnej straty ich investície.

44.

V prejednávanej veci SRB a následne FROB zvolili tieto nástroje riešenia krízovej situácie: záchrana pomocou vnútorných zdrojov prostredníctvom odpísania predovšetkým počiatočných akcií, ktoré boli zrušené, ( 18 ) a následný odpredaj obchodnej činnosti.

45.

Súdny dvor už pripustil, že ciele spočívajúce v zabezpečení stability bankového a finančného systému, ako aj v zabránení systémovému riziku, predstavujú ciele všeobecného záujmu sledované Úniou. ( 19 )

46.

Ďalej vo veci, v ktorej išlo o podriadenie štátnej pomoci v bankovom sektore opatreniu na rozdelenie bremena akcionárov a podriadených veriteľov, uviedol, že toto opatrenie je mimoriadnym opatrením a možno ho prijať len v súvislosti s vážnou poruchou hospodárstva členského štátu a len s cieľom predísť systémovému riziku a zabezpečiť stabilitu finančného systému. ( 20 )

47.

Súdny dvor sa už vyjadril aj k rovnováhe, ktorú treba dosiahnuť medzi dvoma všeobecnými záujmami, ktorými sú ochrana investorov a záruka finančného systému. Urobil to v dvoch prípadoch, v ktorých išlo o záruky prináležiace akcionárom na základe práva obchodných spoločností, ( 21 ) pričom rozhodol, že je síce v jednoznačnom všeobecnom záujme, aby sa v celej Únii zabezpečila silná a konzistentná ochrana investorov, nemožno však vychádzať z toho, že tento záujem za každých okolností prevláda nad všeobecným záujmom zabezpečenia stability finančného systému. ( 22 )

48.

Obe veci, v ktorých boli vydané rozsudky citované v poznámke pod čiarou 22 vyššie, sa síce týkali práv akcionárov v úzkom zmysle slova, formuláciu Súdneho dvora, ktorou je „silná a konzistentná ochrana investorov“, ( 23 ) však možno bez problémov použiť na prejednávanú vec, lebo ochrana priznaná na základe smernice 2003/71, ktorej cieľom je zaručiť čo najvyššiu transparentnosť pri investovaní do spoločnosti, sa vzťahuje na investorov, ktorí sa stávajú akcionármi, keď sa zúčastňujú na verejnej výzve na upisovanie akcií sprevádzanej vydaním prospektu.

49.

Keďže záujem investorov nie je za každých okolností nadradený záujmu na stabilite finančného systému, je potrebné podrobnejšie preskúmať vzájomný vzťah medzi smernicami 2003/71 a 2014/59 v prípade, ktorý uvádza vnútroštátny súd a v ktorom ide o riešenie krízovej situácie v banke prostredníctvom záchrany pomocou vnútorných zdrojov v podobe odpísania predovšetkým počiatočných akcií, po ktorom nasleduje odpredaj obchodnej činnosti.

50.

Znenie článku 34 ods. 1 písm. a) smernice 2014/59 nepripúšťa diskusiu: akcionári znášajú straty ako prví. Ide samozrejme o akcionárov ku dňu rozhodnutia o riešení krízovej situácie spojeného so zrušením. V prípade úplného odpísania spojeného so zrušením akcií je ich hodnota znížená na nulu a držitelia cenných papierov strácajú postavenie akcionárov.

51.

V prípade zníženia nesplatenej istiny v dôsledku záväzku (v tomto prípade akcií) na nulu článok 53 ods. 3 tejto smernice, ktorý sa uplatní v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov, stanovuje, že „uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné“.

52.

V tejto fáze svojich úvah sa domnievam, že žaloba o náhradu škody v prípade nesprávneho alebo neúplného prospektu, ktorú upravuje článok 6 smernice 2003/71 a ktorej podmienky majú stanoviť členské štáty, priamo súvisí s postavením akcionára v prípade osoby, ktorá ju chce podať, na rozdiel od predpokladu, z ktorého vychádzajú úvahy žalobcov vo veci samej. Aby totiž vzniklo právo podať žalobu o náhradu škody, nie je postačujúci neúplný alebo nepresný prospekt, ale je potrebné aj to, aby sa potenciálny nadobúdateľ na základe neho zúčastnil na verejnej výzve na upisovanie akcií a v dôsledku toho sa stal akcionárom. ( 24 )

53.

Z toho vyplýva, že táto žaloba o náhradu škody patrí do kategórie záväzkov alebo pohľadávok, ktoré sa považujú na všetky účely za uhradené, ak nie sú v čase riešenia krízovej situácie časovo rozlíšené, a nemožno ich teda uplatniť v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu. Túto žalobu o náhradu škody nie je možné podať po dátume riešenia krízovej situácie v banke formou záchrany pomocou vnútorných zdrojov proti následníckej inštitúcii alebo subjektu.

54.

Podobné pravidlo je uvedené v článku 60 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59 pre prípad odpisu kapitálových nástrojov (v tomto prípade akcií), konkrétne že „voči držiteľovi… nezostáva na základe sumy [kapitálového] nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku“, a toto pravidlo je možné vykladať rovnako: žalobu o náhradu škody z dôvodu chybného prospektu už nie je možné podať po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie sprevádzanom odpisom akcií.

55.

Tento článok stanovuje aj ďalšiu výnimku okrem tej, ktorá sa týka už vzniknutého záväzku: záväzok týkajúci sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania. ( 25 ) Je zjavné, že žaloby o náhradu škody založené na chybnom alebo nepresnom prospekte nepatria do tejto kategórie. V každom prípade prípadné zrušenie rozhodnutia o riešení krízovej situácie sa podľa článku 85 ods. 4 druhého pododseku smernice 2014/59 nemôže dotýkať práv tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli cenné papiere inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a možná je len náhrada strát vzniknutých v dôsledku tohto rozhodnutia. ( 26 )

56.

Nakoniec v článku 60 ods. 2 písm. c) smernice 2014/59, ktorý sa uplatní aj v prípade odpisu, je jasne uvedené, že nijakému držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov sa nevyplatí náhrada škody, čo na prvý pohľad naznačuje, že nie je možné podať nijakú žalobu o náhradu škody proti emitentovi akcií, ktorého prospekt je napadnutý.

57.

Iste, žalobcovia v spore vo veci samej, španielska vláda a Komisia tvrdia, že podľa hlavy X smernice 2014/59 sa určité ustanovenia iných smerníc a nariadení neuplatnia v prípade postupu riešenia krízovej situácie v banke. Medzi týmito ustanoveniami však nefiguruje článok 6 smernice 2003/71.

58.

Títo účastníci konania z toho vyvodzujú záver alebo prinajmenšom hypotézu, že neexistencia výslovnej zmienky o tomto ustanovení neumožňuje vylúčiť žalobu o náhradu škody na základe chybného prospektu bez porušenia Charty.

59.

Článok 52 Charty totiž stanovuje, že obmedzenie práv priznaných Chartou (akým je majetkové právo, rovnosť pred zákonom, ochrana spotrebiteľov alebo právo na účinný prostriedok nápravy) musí byť stanovené zákonom a v súlade so zásadou proporcionality.

60.

Hoci však odôvodnenie 120 smernice 2014/59 stanovuje, že výnimky z práva obchodných spoločností musia byť presné, a v hlave X tejto smernice sú tieto výnimky jasne uvedené, treba konštatovať, že všetky súvisia s procesnými dôsledkami riešenia krízových situácií, ktorého úspešnosť závisí od rýchlosti. Vykonaniu rozhodnutia o riešení krízovej situácie tak nemôžu brániť práva, ktoré sú za bežných okolností absolútne opodstatnené (najmä hlasovanie valného zhromaždenia o zvýšení alebo znížení imania, o zlúčení alebo rozdelení, ochrana veriteľov v prípade zníženia imania, povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie v prípade nadobudnutia istého podielu akcií). Rovnako výnimku z povinnosti uverejniť prospekt na účely opätovného kótovania v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktorú stanovuje článok 53 ods. 2 písm. d) smernice 2014/59, vysvetľuje táto potreba rýchleho vykonania rozhodnutia o riešení krízovej situácie.

61.

V každom prípade Súdny dvor už rozhodol, že neexistencia zmienky v hlave X smernice 2014/59 neumožňuje dospieť k záveru, že iné odchýlky od smerníc v oblasti práva obchodných spoločností sú zakázané. ( 27 )

62.

Tvrdenie založené na doslovnom výklade, podľa ktorého je možné podať žalobu na základe chybného prospektu z toho dôvodu, že článok 6 smernice 2003/71 nie je spomenutý v smernici 2014/59, nie je postačujúce na to, aby v tomto smere mohlo vzniknúť presvedčenie. Naopak, tvrdenia založené na doslovnom výklade svedčia v prospech zákazu podania takej žaloby pre akcionárov po riešení krízovej situácie najmä v tom zmysle, že znenie smernice 2014/59 veľmi jasne uvádza, že akcionári musia znášať straty ako prví, čo je v súlade so zásadou uvedenou v článku 52 Charty, podľa ktorej obmedzenie práv upravených v Charte musí byť stanovené zákonom.

63.

Pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality podľa článku 52 Charty, v bodoch 45 až 47 vyššie som už uviedol, že Súdny dvor uznal ciele všeobecného záujmu, ktoré v prípade riešenia krízovej situácie v banke umožňujú zásah do majetkového práva akcionárov. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva priznal štátom širokú mieru voľnej úvahy v oblasti reštrukturalizácie bánk v tom istom kontexte svetovej finančnej krízy, ( 28 ) ktorá môže ísť až po znárodnenie banky bez odškodnenia akcionárov s cieľom chrániť finančný sektor Spojeného kráľovstva. ( 29 )

64.

Na rozdiel od tvrdení žalobcov v spore vo veci samej si nemyslím, že v prejednávanej veci ide o ochranu spotrebiteľov, ktorú zaručuje článok 38 Charty. Okrem toho ak by o ňu aj išlo, nebolo by možné zaobchádzať s ňou odlišne ako s ochranou majetkového práva akcionárov, pred ktorou má konkrétne prednosť ochrana stability finančného systému umožňujúca ochranu záujmov omnoho širšej skupiny spotrebiteľov.

65.

Pokiaľ ide o tvrdené nedodržanie rovnosti, nie je možné súhlasiť, lebo akcionári, ktorí nadobudli svoje cenné papiere na základe chybného alebo nepresného prospektu, sa objektívne nenachádzajú v rovnakej situácii v závislosti od toho, či dosiahli súdne rozhodnutie pred rozhodnutím o riešení krízovej situácie alebo či vedú súdne konanie až po vydaní tohto rozhodnutia.

66.

Čo sa týka práva na účinný prostriedok nápravy chráneného článkom 47 Charty, podľa môjho názoru je dodržané aj v prípade, že akcionár, ktorý nadobudol akcie na základe nesprávneho alebo nepresného prospektu, nemôže získať odškodnenie na základe žaloby o náhradu škody po vydaní rozhodnutia o riešení krízovej situácie v banke.

67.

Tento akcionár má totiž k dispozícii iné prostriedky nápravy.

68.

Po prvé článok 25 smernice 2003/71 stanovuje, že bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov uložiť trestnoprávne sankcie, členské štáty zabezpečia, aby sa mohli ukladať správne sankcie voči osobám, ktoré nedodržia ustanovenia tejto smernice. Prípadné neodškodnenie tak nemá vplyv na trestnoprávne alebo správne sankcie v prípade chybného alebo nepresného prospektu, ktoré majú svojím odradzujúcim účinkom znížiť morálny hazard.

69.

Okrem toho z pohľadu náhrady škody článok 6 uvedenej smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť za chybný alebo nepresný prospekt spájala prinajmenšom s emitentom alebo jeho správnymi, riadiacimi alebo dozornými orgánmi, s ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, prípadne s ručiteľom. Právo Únie tak umožňuje podanie žaloby o náhradu škody na tomto základe proti iným osobám, než je len emitent, v dôsledku čoho je možné odškodnenie akcionárov.

70.

Po druhé akcionári môžu v rámci riešenia krízovej situácie v banke na základe smernice 2014/59 podať dva typy žalôb, ktorých účinkom je náhrada škody.

71.

Na jednej strane sa môžu domáhať zrušenia samotného rozhodnutia o riešení krízovej situácie na základe článku 85 tejto smernice. V prípade jeho zrušenia však môže byť priznaná len náhrada strát vzniknutých v dôsledku zrušeného rozhodnutia. Také žaloby napokon boli podané a momentálne ich prejednáva Všeobecný súd. ( 30 )

72.

Na druhej strane môžu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií ( 31 ) žiadať o náhradu v súlade s článkom 75 uvedenej smernice, ak sa ukáže, že utrpeli väčšie straty, než by im vznikli v prípade likvidácie v rámci bežného konkurzného konania. V takom prípade majú nárok na vyplatenie rozdielu.

73.

Takže aj keď v prípade chybného alebo nepresného prospektu nie je možné podať žalobu o náhradu škody proti emitentovi alebo následníckemu subjektu, akcionári, ktorých akcie boli zrušené v rámci riešenia krízovej situácie v banke, majú k dispozícii iné opravné prostriedky na dosiahnutie náhrady alebo uloženia sankcie. Nemôžu sa teda odvolávať na neexistenciu účinného súdneho opravného prostriedku.

74.

Aj teleologický výklad dotknutých ustanovení svedčí v prospech zákazu takej žaloby o náhradu škody.

75.

Cieľom riešenia krízovej situácie v banke totiž síce je zabrániť zrúteniu finančného systému, ale zároveň aj ochrana verejných prostriedkov a vkladov, ktorá sa na rozdiel od mechanizmov používaných do jeho zavedenia zabezpečuje využívaním fondov vytvorených z príspevkov, ktoré musia banky odvádzať.

76.

Na jednej strane z toho teda vyplýva po prvé to, že verejné prostriedky možno použiť až po príspevku akcionárov a určitých držiteľov kapitálových nástrojov, ktoré je možné odpísať. Po druhé je príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií možný, pokiaľ akcionári a títo držitelia kapitálových nástrojov prispeli na straty aspoň vo výške 8 % celkových pasív. ( 32 )

77.

Pripomínam, že mechanizmus financovania riešenia krízových situácií je financovaný z príspevkov bánk príslušného členského štátu. ( 33 ) Ide teda o to, že banky spoločne znášajú riziko zlyhania jednej z nich. Toto spoločné znášanie rizika má obmedziť morálny hazard, ( 34 ) ktorý prevládal až do vytvorenia mechanizmu riešenia krízových situácií v bankách, lebo bankové inštitúcie sa mohli spoliehať na masívny zásah s cieľom zabrániť rozšíreniu „nákazy“ ich prípadného zlyhania na zvyšok finančného systému.

78.

Na druhej strane stále s cieľom obmedziť morálny hazard ide toto spoločné znášanie rizika samotnými bankami tak ďaleko, že mechanizmus financovania riešenia krízových situácií odškodňuje akcionárov alebo veriteľov, s ktorými by sa v rámci riešenia krízovej situácie zaobchádzalo horšie než v rámci bežného konkurzného konania. ( 35 )

79.

Podľa článku 75 smernice 2014/59 totiž každý akcionár alebo veriteľ, ktorému vznikli väčšie straty, než by vznikli v prípade bežného konkurzného konania, pričom tieto straty sú stanovené na základe ocenenia po vyriešení krízovej situácie, ( 36 ) má právo na výplatu rozdielu z mechanizmu na financovanie riešenia krízových situácií.

80.

Toto dvojité spoločné znášanie rizika, ktoré sa opiera o zásady, podľa ktorých akcionári znášajú straty ako prví a len už vzniknuté záväzky môžu založiť nárok na výplatu v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpisu, svedčí o tom, do akej miery zavedený systém nie je zlučiteľný s možnosťou podať žalobu o náhradu škody na základe smernice 2003/71 po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie.

81.

Táto žaloba o náhradu škody by po prvé znamenala, že emitent alebo postupník sám znáša zodpovednosť, ktorú smernica 2014/59 neupravuje, zatiaľ čo tam, kde je taká zodpovednosť upravená, odškodnenie financujú všetky banky, ktoré prispievajú do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií. Navyše keby mal postupník finančne znášať následky nesprávneho alebo nepresného prospektu, bol by vážnejšie dotknutý než v prípade zrušenia rozhodnutia o riešení krízovej situácie ( 37 ) alebo v prípade, že akcionár by utrpel väčšie straty ako pri likvidácii v bežnom konkurznom konaní. ( 38 ) V dôsledku toho by následky nesprávneho alebo nepresného prospektu znášala osoba, ktorá sa nepodieľala na jeho príprave, čo je v rozpore s úsilím o zníženie morálneho hazardu. ( 39 )

82.

Po druhé by táto žaloba o náhradu škody znamenala spochybnenie rovnováhy dosiahnutej v rozhodnutí o riešení krízovej situácie na základe ocenenia pred týmto rozhodnutím, ktoré zohľadňuje len neuhradené súvahové a podsúvahové záväzky. ( 40 ) Ocenenie, na základe ktorého bolo určené, či sa použije určitý nástroj na riešenie krízovej situácie a za akých podmienok, by tak už nebolo dostatočne spoľahlivé na to, aby sa napríklad potenciálny nadobúdateľ mohol angažovať. ( 41 )

83.

Nakoniec hoci Súdnemu dvoru nebola položená otázka týkajúca sa tohto článku, je zaujímavé konštatovať, že pokiaľ ide o odpredaj obchodnej činnosti, nástroj na riešenie krízových situácií použitý v prejednávanej veci, smernica 2014/59 stanovuje aj mechanizmus určený na ochranu subjektu, ktorý odpredáva inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši. Článok 38 ods. 13 tejto smernice totiž stanovuje, že „akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva alebo záväzky ani žiadne práva v súvislosti s nimi“. Predpokladá sa, že zrušené akcie nie sú prevedené a ich bývalí držitelia nemôžu mať právo na prevedené aktíva.

84.

Takže či už pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo pri úplnom odpísaní akcií, možnosti získať náhradu škody sú obmedzené na dva prípady: ak je osoba majiteľom už vzniknutého záväzku alebo ak utrpela straty v dôsledku zrušenia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Pokiaľ ide o možný odpredaj obchodnej činnosti, smernica 2014/59 neumožňuje akcionárovi, ktorého akcie boli zrušené, dovolávať sa práv na prevedené aktíva vo vzťahu k subjektu, ktorý odpredaj uskutočnil.

85.

Dospel som k záveru, že doslovný i teleologický výklad dotknutých ustanovení podľa všetkého vedie k rovnakej kladnej odpovedi na prvú otázku, ktorú Súdnemu dvoru položil vnútroštátny súd: akcionár nemôže podať žalobu o náhradu škody na základe článku 6 smernice 2003/71 po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie, v ktorom sa rozhodlo o záchrane pomocou vnútorných zdrojov v podobe úplného odpísania a zrušenia akcií, po ktorom nasleduje odpredaj obchodnej činnosti.

86.

V dôsledku toho sa článok 34 ods. 1 písm. a), článok 53 ods. 1 a 3, ako aj článok 60 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2014/59 majú vykladať v tom zmysle, že ak sa v rámci postupu riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie odpíšu všetky akcie tvoriace základné imanie, bránia tomu, aby mohli osoby, ktoré nadobudli akcie niekoľko mesiacov pred začatím postupu riešenia krízovej situácie, pri príležitosti zvýšenia imania na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií podať po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie proti subjektu, ktorý vydal akcie, alebo subjektu, ktorý vznikol zlúčením prostredníctvom následného prebratia, žalobu o náhradu škody alebo žalobu s rovnocenným účinkom na základe chybných informácií uvedených v prospekte o emisii.

87.

Druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa majú článok 34 ods. 1 písm. a), článok 53 ods. 3, ako aj článok 60 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59 vykladať v tom zmysle, že ak v rámci postupu riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie dôjde k odpísaniu všetkých akcií, ktoré tvorili základné imanie, bránia tomu, aby súd uložil emitentovi alebo subjektu, ktorý je jeho univerzálnym nástupcom, povinnosť vrátiť protihodnotu za upísané akcie spolu s úrokmi v dôsledku toho, že bola na základe žalôb podaných po vyriešení krízovej situácie subjektu so spätným účinkom konštatovaná neplatnosť zmluvy o upísaní akcií.

88.

Žalobcovia v spore vo veci samej a španielska vláda s odvolaním sa na väčšinovú judikatúru v Španielsku vysvetľujú, že riešenie, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku z 19. decembra 2013, Hirmann, ( 42 ) by sa dalo použiť v prejednávanej veci.

89.

V uvedenom rozsudku totiž Súdny dvor konštatoval, že články 12, 15, 16, 18, 19 a 42 druhej smernice 77/91 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci prebratia smerníc 2003/71, 2004/109/ES ( 43 ) a 2003/6/ES ( 44 ) na jednej strane stanovuje zodpovednosť akciovej spoločnosti ako emitenta voči nadobúdateľovi akcií tejto spoločnosti v dôsledku porušenia informačnej povinnosti upravenej v uvedených smerniciach a na druhej strane ukladá na základe tejto zodpovednosti dotknutej spoločnosti povinnosť vrátiť nadobúdateľovi sumu zodpovedajúcu obstarávacej cene akcií a prevziať ich. ( 45 )

90.

Súdny dvor tak z hľadiska právomoci voľnej úvahy, ktorú členským štátom priznáva článok 6 smernice 2003/71, potvrdil mechanizmus žaloby o náhradu škody, ktorého výsledkom je vrátenie obstarávacej ceny akcií a ich prevzatie emitentom.

91.

Žalobcovia v spore vo veci samej a španielska vláda na základe toho konštatujú, že rovnako by mala byť potvrdená žaloba pre neplatnosť, lebo účinky (vrátenie obstarávacej ceny a prevzatie spoločnosťou) sú rovnaké ako tie, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku z 19. decembra 2013, Hirmann ( 46 ).

92.

Žalobcovia v spore vo veci samej ďalej uvádzajú, že Občiansky zákonník umožňuje podať žalobu pre neplatnosť, aj keď došlo k strate veci zavinenej zmluvnou stranou. Domnievajú sa, že keďže tieto účinky sú navyše retroaktívne, vychádzalo by sa z toho, že držitelia nikdy nemali postavenie akcionára, v dôsledku čoho by vo vzťahu k týmto osobám nebolo možné dovolávať sa účinkov úplného odpísania akcií a záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

93.

S týmto uvažovaním nemôžem súhlasiť z nasledujúcich dôvodov.

94.

Po prvé žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby pre neplatnosť len v prípade, že je v čase jej podania ešte viazaný zmluvou. Rovnako ako pri žalobe o náhradu škody teda akcionár, ktorého akcie boli odpísané a zrušené, už nemá aktívnu legitimáciu, lebo po vyriešení krízovej situácie stráca postavenie akcionára. Nemôže sa dovolávať retroaktívneho účinku neplatnosti, ktorý nastane po ukončení súdneho konania, aby napravil to, že nemá postavenie akcionára v čase jeho začatia. Nie je možné z toho vyvodiť, že v čase riešenia krízovej situácie jeho záväzok už retroaktívne vznikol v zmysle článku 53 ods. 3 a článku 60 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59.

95.

Po druhé keby už dotknutá osoba v čase riešenia krízovej situácie nemala postavenie akcionára v dôsledku retroaktívneho účinku konštatovanej neplatnosti, znamenalo by to spochybnenie celého ocenenia, na ktorom bolo založené rozhodnutie o riešení krízovej situácie, lebo zloženie imania patrí medzi objektívne údaje tohto ocenenia. Bránilo by to samotnému postupu riešenia krízovej situácie, ako aj dosiahnutiu cieľov sledovaných smernicou 2014/59. Pripomínam, že odškodnenie akcionárov nepatrí medzi ciele tohto predpisu: práve naopak, musia znášať straty ako prví.

96.

Po tretie mechanizmus riešenia krízovej situácie v banke predstavuje lex specialis vo vzťahu k smernici 2003/71 a k smerniciam v oblasti práva obchodných spoločností. ( 47 ) Týka sa totiž len bankových inštitúcií, ktoré majú významné finančné ťažkosti, a nie všetkých akciových spoločností. Navyše ako pripomína talianska vláda, smernica 2014/59 bola prijatá pred uverejnením sporného prospektu: nadobúdatelia teda vedeli o riziku odpisu, ako aj o riziku straty, ktoré je spojené s takouto investíciou. V dôsledku toho judikatúra založená len na týchto predpisoch sekundárneho práva v oblasti práva obchodných spoločností a práva finančných trhov nemôže brániť dosiahnutiu cieľov sledovaných riešením krízových situácií.

97.

Po štvrté rozlišovanie medzi akcionármi, ktorí nadobudli akcie na základe nesprávneho alebo nepresného prospektu a ktorí by v dôsledku toho mali nárok na odškodnenie, a inými akcionármi, ktorých akcie boli zrušené, vedie k významnému rozdielu v zaobchádzaní, ktorý nie je odôvodnený verejným záujmom, ( 48 ) lebo ako pripomínam, Súdny dvor už rozhodol, že ochrana investorov nemôže za každých okolností prevládať nad všeobecným záujmom, ktorým je záruka stability finančného systému. ( 49 )

98.

Zo všetkých týchto dôvodov môže byť odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku len kladná, a to že mechanizmy riešenia krízových situácií, ktorých súčasťou je záchrana pomocou vnútorných zdrojov, úplné odpísanie akcií a odpredaj obchodnej činnosti, bránia podaniu žaloby pre neplatnosť zmluvy o upísaní akcií po dátume rozhodnutia o riešení krízovej situácie.

99.

V dôsledku toho sa majú článok 34 ods. 1 písm. a), článok 53 ods. 3, ako aj článok 60 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59 vykladať v tom zmysle, že ak v rámci postupu riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie dôjde k odpísaniu všetkých akcií, ktoré tvorili základné imanie, bránia tomu, aby súd uložil emitentovi alebo subjektu, ktorý je jeho univerzálnym nástupcom, povinnosť vrátiť protihodnotu za upísané akcie spolu s úrokmi v dôsledku toho, že bola na základe žalôb podaných po vyriešení krízovej situácie subjektu so spätným účinkom konštatovaná neplatnosť zmluvy o upísaní akcií.

100.

V prejednávanej veci sa síce otázky položené Súdnemu dvoru týkajú len ustanovení smernice 2003/71 súvisiacich s prospektom, existujú však ďalšie ustanovenia v oblasti finančnej transparentnosti, v dôsledku ktorých musia členské štáty zaviesť mechanizmus zodpovednosti.

101.

Článok 7 smernice 2004/109 tak členským štátom ukladá obdobnú povinnosť ako článok 6 smernice 2003/71 upraviť možnosť podať žalobu o náhradu škody.

102.

Podľa môjho názoru by v prípade riešenia krízových situácií za rovnakých podmienok ako v prejednávanej veci nemala byť prípustná ani žaloba o náhradu škody na tomto poslednom základe.

103.

Neumožňuje však táto vec vo všeobecnosti ísť ďalej a konštatovať, že jedinou možnou žalobou súvisiacou s náhradou škody bez ohľadu na jej základ je po záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ktorá spočíva v úplnom odpísaní predmetných cenných papierov, žaloba stanovená v článku 75 smernice 2014/59, okrem prípadu zrušenia rozhodnutia o riešení krízovej situácie?

104.

Zásadu, podľa ktorej s veriteľom nemožno zaobchádzať horšie než v prípade likvidácie, totiž nemožno vykladať v tom zmysle, že umožňuje rovnaké sporové konania ako v prípade likvidácie v rámci bežného konkurzného konania.

105.

Znenie článku 75 smernice 2014/59 je jasné: zaručuje len vyplatenie rozdielu medzi stratami utrpenými v rámci riešenia krízovej situácie a stratami, ktoré by vznikli pri bežnej likvidácii.

106.

Proti tomuto výkladu nemožno postaviť výklad vyplývajúci z hodnotiacej správy, ktorú vypracovala spoločnosť Deloitte v rámci tohto postupu riešenia krízovej situácie a v ktorej je uvedené, že odškodnenie na základe nesprávneho alebo nepresného prospektu je možné pri likvidácii i pri riešení krízovej situácie. ( 50 ) Výklad predmetných právnych predpisov Únie, pokiaľ ide o možnosť alebo nemožnosť podať žalobu na základe chybného prospektu po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie, je totiž výlučnou právomocou Súdneho dvora.

107.

Navyše existencia procesného prostriedku nezaručuje, že prípadné priaznivé rozhodnutie by bolo možné skutočne vykonať vo vzťahu k zlikvidovanej inštitúcii.

108.

Jedine tento výklad uvedeného článku 75 teda umožňuje porovnať účinky, ktoré sú skutočne porovnateľné, konkrétne utrpené straty, a nielen existenciu procesných prostriedkov bez overenia ich skutočného účinku, pokiaľ ide o náhradu škody.

109.

Naopak, keby v rámci bežnej likvidácie by bolo rozhodnutie na základe žaloby o náhradu škody alebo žaloby o neplatnosť možné skutočne vykonať v prospech poškodeného akcionára, tomuto akcionárovi by mohol byť nahradený rozdiel so stratou utrpenou v rámci postupu riešenia krízovej situácie.

110.

Ak by bolo toto ochranné opatrenie jedinou možnosťou odškodnenia po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie, umožňovalo by to zabezpečiť dodržanie cieľov riešenia krízovej situácie v banke. V rámci nich by na jednej strane bolo zaručené spoločné znášanie rizík bankami, lebo toto odškodnenie by znášali všetky banky, ktoré musia platiť príspevky, ( 51 ) a na druhej strane by bola zabezpečená predvídateľnosť ocenenia, ktoré bolo vykonané pred rozhodnutím o riešení krízovej situácie a na základe ktorého bolo možné prijať rozhodnutie o riešení krízovej situácie, ktoré je najlepšie prispôsobené situácii.

111.

Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva v analogickej veci týkajúcej sa zrušenia akcií po reštrukturalizácii banky na základe rozhodnutia vlády síce konštatoval porušenie práva na účinný prostriedok nápravy chráneného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ( 52 ) Toto porušenie však bolo odôvodnené skutočnosťou, že akcionári nemohli na súde napadnúť posúdenie stavu platobnej neschopnosti banky, ktorý bol dôvodom na reštrukturalizačné opatrenie. Naopak, keby mohol toto posúdenie vykonať súd, podmienky článku 6 ods. 1 by boli splnené. ( 53 )

112.

Smernica 2014/59 však výslovne stanovuje existenciu práva na prostriedok nápravy proti každému rozhodnutiu o prijatí opatrenia v oblasti riešenia krízových situácií, ako aj povinnosť súdu, ktorý vec prejednáva, založiť svoje posúdenie na komplexnom hospodárskom hodnotení skutočností vykonanom orgánom pre riešenie krízových situácií, pričom overí vecnú správnosť, spoľahlivosť a koherentnosť dôkazov, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera. ( 54 )

113.

Ak by Súdny dvor prijal tieto úvahy a ako jedinú možnosť náhrady škody po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie by okrem prípadu zrušenia rozhodnutia o riešení krízovej situácie stanovil možnosť upravenú v článku 75 smernice 2014/59, zostal by v medziach hraníc stanovených v článkoch 47 a 52 Charty.

114.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Audiencia Provincial de A Coruña (Provinčný súd Coruña, Španielsko), takto:

Článok 34 ods. 1 písm. a), článok 53 ods. 1 a 3, ako aj článok 60 ods. 2 písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa v rámci postupu riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie odpíšu všetky akcie tvoriace základné imanie, bránia na jednej strane tomu, aby mohli osoby, ktoré nadobudli akcie niekoľko mesiacov pred začatím postupu riešenia krízovej situácie, pri príležitosti zvýšenia imania na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií podať po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie proti subjektu, ktorý vydal akcie, alebo subjektu, ktorý vznikol zlúčením prostredníctvom následného prebratia, žalobu o náhradu škody alebo žalobu s rovnocenným účinkom na základe chybných informácií uvedených v prospekte o emisii, a na druhej strane tomu, aby súd uložil emitentovi alebo subjektu, ktorý je jeho univerzálnym nástupcom, povinnosť vrátiť protihodnotu za upísané akcie spolu s úrokmi v dôsledku toho, že bola na základe žalôb podaných po vyriešení krízovej situácie subjektu so spätným účinkom konštatovaná neplatnosť zmluvy o upísaní akcií.