1.

Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ ak Európska komisia usúdi, že členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku o nesplnení povinnosti prijatému podľa odseku 1 toho istého článku, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby uvedenému členskému štátu uložil peňažné sankcie spočívajúce v platbe penále alebo paušálnej pokuty, pričom cieľom penále je sankcionovať pokračovanie v porušení povinnosti po vyhlásení rozsudku, ktorým sa určilo nesplnenie povinnosti, a cieľom paušálnej pokuty je prinútiť členský štát k tomu, aby porušenie nezopakoval. ( 2 ) Komisia vo svojej žalobe, ktorú podala proti členskému štátu na Súdny dvor na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, spresňuje výšku týchto sankcií, ktorú považuje za primeranú okolnostiam. Na určenie tejto sumy používa metódu výpočtu uvedenú naposledy v oznámení z 12. decembra 2005 ( 3 ) (ďalej len „oznámenie z roku 2005“). Táto metóda výpočtu zohľadňuje spolu s inými skutočnosťami, akými sú závažnosť a dĺžka trvania porušenia, platobnú schopnosť dotknutého členského štátu vyjadrenú v tzv. faktore „n“. Ako bude zrejmé neskôr, výpočet faktora „n“ sa pôvodne zakladal na dvoch zložkách, a to na jednej strane na hrubom domácom produkte (HDP) dotknutého členského štátu a na druhej strane na počte hlasov, ktorými tento štát disponuje v Rade pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou. Po tom, čo 1. apríla 2017 nadobudol účinnosť nový systém výpočtu kvalifikovanej väčšiny v Rade stanovený v článku 16 ods. 4 ZEÚ, Súdny dvor v rozsudku zo 14. novembra 2018, Komisia/Grécko ( 4 ) (ďalej len „rozsudok zo 14. novembra 2018“), konštatoval, že pravidlo dvojitej väčšiny, na ktorom je založený tento systém, sa nemôže priamo uplatniť na mechanizmus výpočtu sankcií, ktoré sa majú uložiť členským štátom v rámci konaní o nesplnení povinnosti, a nemôže teda nahradiť predchádzajúci systém váženia hlasov, na ktorom sa dovtedy zakladal výpočet faktora „n“. Komisia teda v roku 2019 prijala nové oznámenie ( 5 ) (ďalej len „oznámenie z roku 2019“), ktorým zmenila zložku faktora „n“ nesúvisiacu s HDP, pričom v podstate nahradila kritérium pozostávajúce z počtu hlasov v Rade odlišným kritériom počtu kresiel pridelených každému členskému štátu pre jeho zástupcov v Európskom parlamente.

2.

Sumy sankcií, ktoré Komisia navrhuje Súdnemu dvoru uložiť Helénskej republike v rámci tejto žaloby podanej podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, boli určené uplatnením tejto novej metódy výpočtu faktora „n“.

3.

Touto žalobou Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Helénska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 9. novembra 2017, Komisia/Grécko ( 6 ) (ďalej len „rozsudok o nesplnení povinnosti“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ. Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť jednak denné penále vo výške 26697,89 eura odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do úplného vykonania rozsudku o nesplnení povinnosti a jednak paušálnu pokutu, ktorej výška vyplýva z vynásobenia dennej sumy 3709,23 eura počtom dní, ktoré uplynuli odo dňa vyhlásenia uvedeného rozsudku do dňa, kedy došlo k náprave porušenia, alebo, pokiaľ k náprave nedôjde, do dňa, kedy bude vyhlásený rozsudok v tejto veci. Komisia napokon navrhuje, aby Súdny dvor uložil Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

4.

Komisia vo svojej žalobe uvádza, že v súlade s metódou výpočtu stanovenou v oznámení z roku 2005 sa penále, ktoré má podľa jej návrhu Súdny dvor uložiť Helénskej republike za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku o nesplnení povinnosti, vypočíta tak, že sa paušálna suma s jednotným základom stanoveným na 3116 eur ( 7 ) vynásobí koeficientom závažnosti rovným číslu 7 – stanoveným s prihliadnutím na dôležitosť ustanovení práva Únie, ktoré boli porušené, na dôsledky tohto nesplnenia povinností na verejné a súkromné záujmy, na posúdenie vo vzťahu k porovnateľným nesplneniam povinnosti a na iné poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti – a koeficientom trvania rovným číslu 2,4, zodpovedajúcim 24 mesiacom, ktoré uplynuli od 9. novembra 2017 – dátumu vyhlásenia rozsudku o nesplnení povinnosti, do 27. novembra 2019 – dátumu, kedy sa Komisia obrátila na Súdny dvor. Takto získaná suma bola vynásobená faktorom „n“ vypočítaným podľa metódy uvedenej v oznámení z roku 2019, ktorý bol pre Helénsku republiku stanovený na 0,51. ( 8 )

5.

Pokiaľ ide o paušálnu pokutu, Komisia uvádza, že v súlade s metódou výpočtu stanovenou v oznámení z roku 2005 bola jej výška určená dennou sumou zodpovedajúcou paušálnej sume s jednotným základom stanoveným na 1039 eur ( 9 ), vynásobeným koeficientom závažnosti rovným číslu 7 a faktorom „n“ stanoveným na 0,51. Podľa návrhu Komisie celková výška paušálnej pokuty pre Helénsku republiku nemá byť nižšia ako minimálna suma, ktorá je pre členský štát stanovená na 135820824,35 eura. ( 10 )

6.

Komisia vo svojej žalobe trvá na potrebe stanoviť peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, s prihliadnutím nielen na platobnú schopnosť členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosť, a teda na jeho HDP, ale aj na inštitucionálnu váhu, ktorý má v rámci Únie. Podľa Komisie sa kritérium, ktoré Súdny dvor vyhlásil za neplatné vo svojom rozsudku zo 14. novembra 2018, založené na počte hlasov každého členského štátu v Rade, musí nahradiť novým kritériom, ktoré napráva uplatnenie metódy výpočtu založenej len na HDP s cieľom jednak zachovať rovnováhu medzi platobnou schopnosťou a inštitucionálnou váhou členského štátu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť, a jednak zabrániť tomu, aby neprimerané rozdiely medzi koeficientmi pridelenými každému členskému štátu vytvárali neodôvodnenú nerovnosť zaobchádzania.

7.

Helénska republika vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania. Pokiaľ ide o peňažné sankcie navrhované Komisiou, Helénska republika sa domnieva, že nie sú ani odôvodnené, ani primerané. V prípade, že by Súdny dvor predsa považoval za potrebné sankcionovať nesplnenie povinnosti, Helénska republika súhlasí s Komisiou, že faktor „n“ a vo všeobecnosti výška sankcií musia odrážať nielen hospodársku schopnosť dotknutého členského štátu, ale aj jeho inštitucionálnu váhu. Podľa Helénskej republiky kritérium, ktoré Komisia prijala v oznámení z roku 2019, založené na počte kresiel v Parlamente, umožňuje túto inštitucionálnu váhu riadne zohľadniť.

8.

Súdny dvor v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu a Helénsku republiku, aby písomne odpovedali na niektoré otázky týkajúce sa okrem iného spôsobov určenia faktora „n“, ako sú uvedené v oznámení z roku 2019.

9.

Tieto návrhy sa týkajú výlučne otázky relevantnosti prvku pozostávajúceho z inštitucionálnej váhy dotknutého členského štátu v Únii, konkrétne vyjadrenej počtom kresiel v Európskom parlamente pridelených tomuto členskému štátu, na účely uloženia odrádzajúcich a primeraných sankcií.

10.

Faktor „n“ sa prvýkrát objavil v oznámení Komisie z 28. februára 1997 o výpočte penále ( 11 ) (ďalej len „oznámenie z roku 1997“). Oznámenie z roku 2005 rozšírilo jeho uplatnenie aj na výpočet paušálnej pokuty. ( 12 ) Faktor „n“, definovaný ako „fixný faktor na krajinu“ ( 13 ), bol v oznámení z roku 2005 rovnako ako predtým v oznámení z roku 1997 upravený v samostatnej časti nazvanej „Zohľadnenie platobnej schopnosti dotknutého členského štátu“ ( 14 ). Jeho účel súvisí s požiadavkou zabezpečiť odrádzajúci účinok sankcie. Z pohľadu Komisie tento faktor umožňuje stanoviť penále a paušálnu pokutu na dostatočne vysokej úrovni na to, aby sa na členský štát vytvoril taký tlak, ktorý ho na jednej strane privedie k ukončeniu porušenia ( 15 ) a na druhej strane k tomu, že nebude porušenie opakovať. ( 16 )

11.

V oznámení z roku 2005, tak ako už v oznámení z roku 1997, bol faktor „n“ opísaný ako „geometrický priemer založený na jednej strane na [HDP] dotknutého členského štátu a na druhej strane na vážení jeho hlasov v Rade“. Tento faktor sa vypočítaval ako druhá odmocnina zo súčinu dvoch faktorov, z ktorých prvý pozostával z podielu počtu hlasov, ktorým každý členský štát disponoval v Rade podľa váženia na základe článku 148 Zmluvy o ES, a počtu hlasov Luxemburska. ( 17 ) Uplatnenie tohto vzorca podľa Komisie umožňovalo dosiahnuť rozumnú diferenciáciu medzi koeficientmi pridelenými jednotlivým členským štátom od 0,36 do 25,40. ( 18 )

12.

Komisia si vyhradila právo upraviť faktor „n“, ak by nastala veľká odchýlka od reálnej situácie alebo ak by sa zmenilo váženie hlasov v Rade, ako aj prispôsobovať tento faktor periodicky najmä v dôsledku proporčne trvalejšieho predpokladateľného rastu HDP nových členských štátov. ( 19 ) Pravidlá, na základe ktorých sa prispôsobovali údaje v závislosti od vývoja HDP a inflácie v každom členskom štáte, sú uvedené v oznámení z roku 2010. ( 20 ) V súlade s týmto oznámením sa toto prispôsobenie vykonávalo od roku 2011 na ročnom základe. ( 21 )

13.

Iniciatívu Komisie pri vypracovaní usmernení zameraných na určenie metód výpočtu peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť v prípade nesplnenia povinnosti, Súdny dvor od začiatku prijímal kladne a zdôraznil, že takéto „indikatívne pravidlá“ prispievajú k zaručeniu toho, aby bola činnosť Komisie založená na kritériách transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty. ( 22 ) Súdny dvor okrem toho z vecnej stránky schválil zásady, z ktorých tieto usmernenia vychádzajú, pričom v súlade s tým, čo vyplýva z následných oznámení Komisie, určil dĺžku trvania porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobnú schopnosť dotknutého členského štátu ako základné kritériá, ktoré treba zohľadniť na zabezpečenie toho, aby mali peňažné sankcie ukladané na účely jednotného a účinného uplatňovania práva Únie donucovací charakter, aby boli prispôsobené okolnostiam a primerané zistenému nesplneniu povinnosti. ( 23 )

14.

Pokiaľ ide konkrétne o faktor „n“, Súdny dvor už od jeho prvého stanovenia v oznámení z roku 1997 schválil aj jeho účel, aj kritériá jeho určenia, pričom spresnil, že „návrh Komisie spočívajúci v zohľadnení tak [HDP] dotknutého členského štátu, ako aj počtu hlasov, ktorými disponuje v Rade, predstavuje vhodný nástroj na odzrkadlenie platobnej schopnosti dotknutého členského štátu, pričom zároveň zachováva primeraný odstup medzi jednotlivými členskými štátmi“ ( 24 ). V určitých prípadoch – skôr sporadických a len do roku 2009 – sám Súdny dvor pri výpočte výšky pokuty pre členský štát, ktorý si nesplnil povinnosti, s prihliadnutím na zistenia Súdneho dvora týkajúce sa trvania a závažnosti porušenia, uplatnil násobiaci koeficient zodpovedajúci faktoru „n“, ktorý Komisia pridelila tomuto členskému štátu, ( 25 ) pričom ho v prípade potreby upravil s cieľom zohľadniť aktuálnejšie údaje týkajúce sa najmä vývoja HDP tohto štátu. ( 26 ) Všeobecnejšie Súdny dvor stále opakoval, napriek kritike zo strany členských štátov, ktoré si nesplnili povinnosti, týkajúcej sa posúdenia ich platobnej schopnosti Komisiou, alebo aj nezávisle od predloženia takýchto kritických názorov, požiadavku zohľadniť vývoj inflácie a HDP dotknutého členského štátu, „tak ako sa javili k dátumu skúmania skutkových okolností Súdnym dvorom“ ( 27 ). Súdny dvor okrem iného zohľadnil zníženú platobnú schopnosť, na ktorú sa dotknutý členský štát odvolával v súvislosti s hospodárskou krízou. ( 28 )

15.

Ako bolo uvedené, v rozsudku zo 14. novembra 2018 Súdny dvor skúmal vplyv zmeny systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade na určenie faktora „n“ podľa pravidiel uvedených v oznámení z roku 2005. Helénska republika, na ktorú Komisia podala na Súdny dvor žalobu vo veci vedúcej k uvedenému rozsudku, okrem iného tvrdila, že v dôsledku tejto zmeny, ktorá ako už bolo uvedené, zaviedla na výpočet kvalifikovanej väčšiny systém dvojitej väčšiny namiesto bývalého systému váženia hlasov, ( 29 ) členské štáty s HDP a obyvateľstvom porovnateľným s jej HDP a obyvateľstvom utrpeli vážnu stratu vplyvu v Rade. Komisia zas tvrdila, že váženie hlasov v Rade, ako bolo upravené pred reformou, naďalej predstavuje primeraný referenčný parameter, aj keď v súčasnosti „historický“, a to najmä vzhľadom na to, že umožňuje zachovať prijateľnú diferenciáciu medzi členskými štátmi.

16.

Súdny dvor podľa návrhov, ktoré v tejto súvislosti predniesol generálny advokát Wathelet ( 30 ), konštatoval, že nový systém dvojitej väčšiny neposkytol dostatočné kritériá na primerané určenie platobnej schopnosti členských štátov a že na tento účel sa treba opierať o HDP ako „prevládajúci prvok“ ( 31 ). Súdny dvor ďalej uviedol, že v jeho judikatúre od 1. apríla 2017 bol zohľadnený len HDP predmetného členského štátu, čím ďalej zdôraznil svoj zámer pripísať tomuto parametru popredný význam, počnúc reformou systému výpočtu kvalifikovanej väčšiny v Rade. ( 32 )

17.

Na základe výzvy, ktorú predniesol generálny advokát Wathelet vo svojich návrhoch vo veci vedúcej k rozsudku zo 14. novembra 2018 ( 33 ), a na dosiahnutie súladu s touto výzvou Komisia prijala oznámenie z roku 2019. V tomto oznámení vysvetľuje, že iba kombinácia platobnej schopnosti a „inštitucionálnej váhy“ dotknutého členského štátu, teda jeho „vlastnej hodnoty v inštitucionálnom usporiadaní Európskej únie“ ( 34 ), umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi odrádzajúcim účinkom a primeranosťou sankcií, ktoré navrhuje v rámci konaní o nesplnení povinnosti podľa článku 260 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Podľa Komisie by používanie iba HDP ako jediného prvku výpočtu túto rovnováhu narušilo, pretože ide o parameter odrážajúci výlučne hospodársky rozmer členských štátov. Výlučné používanie HDP by najmä znamenalo, že rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou faktora „n“ by sa zvýšil z 55 na 312 a že v prípade viac ako jednej tretiny členských štátov by došlo k značnému zvýšeniu súm navrhovaných sankcií. ( 35 ) Hlavným cieľom, ktorý Komisia sleduje oznámením z roku 2019, je teda zachovať sumy navrhovaných sankcií v hodnotách čo najbližších hodnotám získaným predchádzajúcou metódou výpočtu.

18.

Na základe týchto úvah Komisia uvádza novú metódu výpočtu faktora „n“, ktorá spočíva v zohľadnení dvoch prvkov: HDP a počet kresiel zástupcov v Európskom parlamente pridelený jednotlivým členským štátom. ( 36 ) Táto nová metóda výpočtu zahŕňa ukončenie používania faktora „n“ Luxemburska ako referenčnej hodnoty ( 37 ) a jeho nahradenie priemerom dvoch používaných faktorov (HDP a počet zástupcov v Európskom parlamente). Faktor „n“ teda zodpovedá geometrickému priemeru vypočítanému na základe druhej odmocniny súčinu dvoch faktorov, z ktorých prvý pozostáva z podielu HDP predmetného členského štátu a priemerného HDP Únie ( 38 ) a druhý z podielu počtu kresiel uvedeného členského štátu v Parlamente a počtu kresiel všetkých členských štátov. ( 39 )

19.

Komisia však uvádza, že použitie týchto nových faktorov bez úpravy by viedlo k referenčnej hodnote faktora „n“, ktorá je podstatne nižšia ako hodnota používaná dovtedy. Komisia považuje na to, aby sa zabezpečilo, že sumy navrhnuté Súdnemu dvoru Komisiou zostanú primerané a dostatočne odrádzajúce, za potrebné uplatniť na štandardné paušálne sumy používané na výpočet denných penále a paušálnych pokút, ako aj na výšku minimálnych paušálnych pokút za každý členský štát, faktor úpravy v hodnote 4,5. ( 40 )

20.

Komisia začala uplatňovať vyššie uvedenú metódu výpočtu odo dňa uverejnenia oznámenia z roku 2019. ( 41 )

21.

Po vyhlásení rozsudku zo 14. novembra 2018 Súdny dvor vyhlásil deväť rozsudkov, v ktorých boli uložené peňažné sankcie podľa článku 260 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ. V prvom z týchto rozsudkov sa Súdny dvor obmedzil na spomenutie platobnej schopnosti dotknutého členského štátu medzi kritériami, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie toho, aby malo penále donucovací charakter, no nevyjadril sa k spôsobom posúdenia tejto schopnosti. ( 42 ) V iných rozsudkoch Súdny dvor spomína tak ako v mnohých predchádzajúcich rozsudkoch požiadavku zobrať do úvahy najnovší vývoj HDP predmetného členského štátu v čase posudzovania skutkového stavu Súdnym dvorom. ( 43 )

22.

Je dôležité uviesť, že vo veciach, v ktorých boli vyhlásené posledné dva rozsudky Súdneho dvora v rámci žalôb podaných po dátume uverejnenia oznámenia z roku 2019 ( 44 ), bol faktor „n“ sankcií navrhnutých Komisiou vypočítaný na základe metódy uvedenej v tomto oznámení. Konkrétne vo veci vedúcej k rozsudku z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – Trestná oblasť) ( 45 ), týkajúcej sa žaloby podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, Španielske kráľovstvo výslovne nastolilo otázku platnosti metódy výpočtu použitej v oznámení z roku 2019, pričom tvrdilo, že koeficient, ktorý mu bol pridelený v tomto oznámení, ho z hľadiska platobnej schopnosti stavia na štvrté miesto medzi členskými štátmi, zatiaľ čo ak by sa táto schopnosť vypočítavala len na základe HDP, Španielske kráľovstvo by sa nachádzalo na štrnástom mieste. ( 46 ) Ako som už uviedol, Súdny dvor sa touto otázkou výslovne nezaoberal.

23.

V tomto štádiu treba pripomenúť, že Súdny dvor má širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či uloží peňažné sankcie členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, a určení tak výšky, ako aj formy týchto sankcií. Článok 260 ZFEÚ nestanovuje žiadne výslovné obmedzenie výkonu tejto voľnej úvahy – s výnimkou povinnosti neprekročiť sumu navrhnutú Komisiou v rámci konaní o nesplnení povinnosti podľa odseku 3 tohto článku ( 47 ) –, pričom sa obmedzuje na stanovenie typológie sankcií, ktoré možno uložiť.

24.

Už od prvých rozsudkov týkajúcich sa výkladu článku 171 ods. 2 tretieho pododseku Zmluvy o ES (neskôr článok 228 ods. 2 ES a následne článok 260 ods. 2 ZFEÚ) Súdny dvor na jednej strane zdôrazňoval nezáväznú povahu návrhov formulovaných Komisiou, ktoré predstavujú len „vhodný referenčný základ“ ( 48 ), pričom si vyhradzoval právomoc jednak rozhodnúť o uložení sankcií, ak Komisia nepodala výslovný návrh v tomto zmysle ( 49 ) alebo o ich neuložení, ak takýto návrh bol podaný ( 50 ), jednak ich upravovať – znižovať, ale aj zvyšovať ( 51 ) výšku sumy navrhnutej Komisiou alebo prispôsobovať spôsoby výberu okolnostiam každej veci, najmä pokiaľ ide o periodicitu penále, jeho konštantnú alebo znižujúcu sa výšku ( 52 ) a dátum splatnosti. ( 53 )

25.

Na druhej strane Súdny dvor spresnil, že usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú preň záväzné, ( 54 ) hoci ako som už uviedol, zdôraznil dôležitosť transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení tejto inštitúcie. Pokiaľ ide spôsob výpočtu penále, Súdny dvor opakovane potvrdil, že mu prináleží, aby pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy stanovil také penále, ktoré „je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané určenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu“ ( 55 ). Pokiaľ ide o paušálnu pokutu, Súdny dvor spresnil, že tak uloženie povinnosti zaplatiť takúto sankciu, ako aj stanovenie jej prípadnej výšky „musí v každom konkrétnom prípade závisieť od všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého členského štátu“ v konaní o nesplnení povinnosti. ( 56 ) Na základe týchto údajov sú prvkami, o ktoré sa Súdny dvor opiera pri konkrétnom určení výšky penále a paušálnej pokuty, ako som už uviedol, závažnosť nesplnenia povinnosti, jeho trvanie a platobná schopnosť členského štátu s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti každého konkrétneho prípadu. ( 57 ) Všeobecnejšie Súdny dvor spresnil, že „uloženie povinnosti zaplatiť penále a/alebo paušálnu pokutu nesmeruje k nahradeniu žiadnej škody, ktorú by spôsobil dotknutý členský štát, ale k hospodárskemu tlaku na tento členský štát, ktorý ho podnecuje k ukončeniu zisteného nesplnenia povinnosti. O uložených peňažných sankciách je preto potrebné rozhodnúť v závislosti od stupňa presvedčovania potrebného na to, aby dotknutý členský štát zmenil svoje správanie“ ( 58 ).

26.

Rôzne faktory, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte výšky sankcií, vrátane platobnej schopnosti dotknutého členského štátu, ktorá umožňuje zabezpečiť, aby boli sankcie stanovené na dostatočne odrádzajúcej úrovni, sú teda predmetom voľného posúdenia Súdnym dvorom. ( 59 )

27.

Za týchto okolností Súdny dvor nie je povinný, hoci tak už urobil v minulosti, ( 60 ) uplatniť koeficienty navrhované Komisiou na základe faktora „n“, ani sa riadiť metódou výpočtu, ktorú vypracovala Komisia vo svojich oznámeniach. Nie je ani povinný zaujať stanovisko k legitimite tejto metódy alebo k jej správnemu uplatneniu Komisiou. Z toho v tejto veci vyplýva, že Súdny dvor, ako to už aj urobil v rozsudku z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – Trestná oblasť) ( 61 ), môže rozhodnúť, že sa nevyjadrí k relevantnosti prvku tvoreného „inštitucionálnou váhou“ dotknutého členského štátu pri určovaní faktora „n“, ani k spôsobilosti kritéria prijatého v oznámení z roku 2019 odrážať takýto prvok, a to napriek tomu, že ho Komisia o to výslovne požiadala.

28.

Nasledujúce úvahy sú rozvinuté pre prípad, že sa Súdny dvor rozhodne vyjadriť sa.

29.

Faktor „n“ má na rozdiel od iných faktorov použitých pri výpočte sankcií navrhovaných Komisiou podľa článku 260 ZFEÚ subjektívnu povahu a je nezávislý od charakteristík predmetného nesplnenia povinnosti. Ako som už uviedol, Komisia až do prijatia oznámenia z roku 1997 považovala za potrebné vypočítať tento faktor tak, aby sa zároveň zohľadnila hospodárska a politická veľkosť dotknutého členského štátu, odzrkadlená dvoma základnými prvkami pozostávajúcimi z HDP a počtu hlasov prináležiacich tomuto členskému štátu podľa váženého volebného systému. Tento systém na účely výpočtu kvalifikovanej väčšiny v Rade každému členskému štátu pridelil zmluvný balík hlasov stanovený priamo Zmluvami, ktorý v podstate zodpovedal jeho demografickej váhe podľa kritéria definovaného „druhou odmocninou“, prideľujúceho každému členskému štátu menší počet hlasov, ako by bolo proporčné k jeho populácii, pričom vzťah medzi pridelenými hlasmi a populáciou bol v zásade priaznivejší voči menším členským štátom.

30.

V tlačovom komuniké, ktoré bolo vydané pri prijatí oznámenia z roku 1997 ( 62 ), Komisia spresnila, že počet hlasov v Rade bol zohľadnený na účely zabezpečenia primeranosti výšky penále ako kritérium spôsobilé odrážať vplyv každého členského štátu na stanovenie ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré bolo predmetom porušenia. V tomto zmysle bola „inštitucionálna váha“ členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, na účely určenia faktora „n“ určitým spôsobom, hoci približne a nedokonalo, spojená s jeho vplyvom na rozhodovacie procesy. ( 63 )

31.

Toto spojenie, samo osebe kritizované, ( 64 ) chýba v novej metóde výpočtu navrhnutej Komisiou. Hoci v oznámení z roku 2019 Komisia tvrdí, že nové kritérium založené na počte kresiel, ktoré má každý členský štát v Európskom parlamente, „najlepšie odráža inštitucionálnu váhu členských štátov, ktorá v súčasnosti podľa zmlúv EÚ existuje“, takéto kritérium je zjavne nevhodné na to, aby zohľadňovalo vplyv, ktorý môže mať každý členský štát v rozhodovacích procesoch v rámci Únie.

32.

Ako totiž právna veda správne zdôraznila, okrem toho, že európski poslanci v súlade s článkom 14 ods. 2 ZEÚ nie sú zástupcami členských štátov, ale občanov Únie, títo poslanci sú volení v každom členskom štáte na základe svojej politickej príslušnosti, čoho dôsledkom je, že ich hlasovania v Parlamente, zoskupené na základe tejto príslušnosti, ťažko ako celok odzrkadľujú postoj členského štátu „zvolenia“ pri legislatívnych rokovaniach v Únii. ( 65 )

33.

Všeobecnejšie je potrebné položiť si otázku, či, ako tvrdí Komisia, posúdenie platobnej schopnosti členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, potrebné na zabezpečenie odrádzajúceho účinku sankcií, ktoré sú mu uložené, musí nevyhnutne zohľadniť jeho „inštitucionálnu váhu“.

34.

Ako som už uviedol, Súdny dvor považoval metódu, ktorá na účely výpočtu faktora „n“ spočíva v zohľadnení okrem iného počtu hlasov, ktorými disponuje členský štát, ktorý si nesplnil povinnosti, pri hlasovaní kvalifikovaniu väčšinou v Rade, za „vhodnú“ na zabezpečenie odrádzajúcej a zároveň primeranej povahy sankcií navrhnutých Komisiou. Toto posúdenie však neznamená, ako zrejme tvrdí Komisia, že Súdny dvor považoval za absolútne nevyhnutné prispôsobiť platobnú schopnosť členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, aj jeho „inštitucionálnej váhe“, ani že a priori považoval metódu výpočtu založenú výlučne na HDP za nevhodnú. Naopak, na jednej strane stále pripomínal, a to aj pri účinnosti metódy výpočtu faktora „n“ založenej na systéme váženia hlasov, základnú požiadavku posúdiť uvedenú platobnú schopnosť na základe aktualizovaných hodnôt HDP a na druhej strane sa pri vyhlásení neprimeranosti nového systému výpočtu kvalifikovanej väčšiny opäť obmedzil na považovanie HDP za prevažujúce kritérium, pričom zďaleka nepotvrdil potrebu nájsť náhradné kritérium spôsobilé odrážať „inštitucionálnu váhu“ dotknutého členského štátu. ( 66 )

35.

Pokiaľ ide o mňa, usudzujem, že cieľ stanoviť sankcie, ktoré sú dostatočne odrádzajúce v rámci konaní podľa 260 ZFEÚ, si nutne nevyžaduje zohľadnenie iných parametrov ako HDP (jednoduchého, na obyvateľa alebo porovnávacieho), ktoré môžu samy osebe poskytnúť primeraný údaj o platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. Najmä sa nedomnievam, že sledovanie tohto cieľa vyžaduje zohľadnenie „inštitucionálnej váhy“ tohto členského štátu v Únii, chápanej v zmysle vplyvu, ktorý môže tento členský štát uplatniť v rozhodovacích procesoch alebo, všeobecnejšie a abstraktnejšie, v zmysle jeho „vlastnej hodnoty“ v inštitucionálnom usporiadaní Únie. ( 67 ) Takéto kritérium je totiž aj tak irelevantné na účely stanovenia výšky peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, na takej úrovni, aby sa zabezpečil dostatočný tlak, ktorý by tento štát prinútil jeho správanie (súčasné a budúce).

36.

Pri bližšom skúmaní však z oznámenia z roku 2019 (pozri bod 17 vyššie) a z vysvetlení poskytnutých Súdnemu dvoru v odpovedi na jeho písomné otázky jasne vyplýva, že Komisia naďalej považuje za potrebné kombinovať HDP s kritériom spôsobilým premietnuť „inštitucionálnu váhu“ členských štátov v rámci Únie podstatne, či dokonca výlučne, s cieľom zachovať rozdiely medzi koeficientmi, ktoré sa na každý z nich uplatnia, „v primeranom rozpätí“ ( 68 ). Táto obava, vo všeobecnosti spojená s potrebou zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s členskými štátmi, ( 69 ) však Komisiu viedla k zavedeniu novej metódy výpočtu s korekčným koeficientom 4,5, čo možno vysvetliť iba požiadavkou zosúladiť získané sumy uplatnením súčasných faktorov „n“, posúdených ako nie dostatočne odrážajúce s faktormi navrhnutými predtým, pričom sa zachová medzi nimi konštantný rozdiel.

37.

V tejto súvislosti len uvádzam, že cieľ zachovania určitého pomeru medzi koeficientmi uplatňovanými na rôzne členské štáty možno dosiahnuť inými metódami než tými, ktoré sa uplatňovali doteraz, napríklad odkazom na HDP na obyvateľa a nie na „porovnávací“ HDP, ( 70 ) alebo na základe demografického kritéria, ktoré umožňuje relativizovať výsledky vyplývajúce zo zohľadnenia jednoduchého alebo porovnávacieho HDP. ( 71 )

38.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby v prípade, že bude považovať za vhodné vyjadriť sa ku kritériu určenia faktora „n“ pozostávajúceho z počtu kresiel pridelených každému členskému štátu v Európskom parlamente, vyhlásil toto kritérium za neprimerané na zohľadnenie platobnej schopnosti členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosti, v rámci stanovovania odrádzajúcich a zároveň primeraných sankcií, a aby na tento účel potvrdil relevantnosť kritéria založeného na hrubom domácom produkte členského štátu, ktorý si nesplnil povinnosti.