1.

Článok 3 ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci letu s priamym prípojom pozostávajúceho z dvoch úsekov letu, ktorý bol predmetom jednej rezervácie u dopravcu Spoločenstva s odletom z letiska umiestneného na území členského štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa v tretej krajine, cez iné letisko tejto tretej krajiny, má nárok na náhradu od leteckého dopravcu tretej krajiny, ktorý uskutočnil celý tento let, konajúc v mene uvedeného leteckého dopravcu Spoločenstva, ak tento cestujúci dosiahol svoje konečné cieľové miesto s meškaním viac ako tri hodiny spôsobeným na druhom úseku daného letu.

2.

Preskúmanie druhej prejudiciálnej otázky neodhalilo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť nariadenia č. 261/2004 vzhľadom na zásadu medzinárodného obyčajového práva, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom.