29.11.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 481/13


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 30. septembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep – Holandsko) – K/Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv)

(Vec C-285/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 65 ods. 2 a 5 - Pôsobnosť - Úplná nezamestnanosť pracovníka - Dávky v nezamestnanosti - Pracovník, ktorý má bydlisko a vykonáva činnosť zamestnanca v príslušnom členskom štáte - Premiestnenie jeho bydliska do iného členského štátu - Osoba, ktorá nie je skutočne zamestnaná v príslušnom členskom štáte predtým, ako sa stane úplne nezamestnanou - Osoba, ktorá je práceneschopná z dôvodu choroby a poberá z tohto titulu nemocenské dávky vyplácané príslušným členským štátom - Výkon činnosti zamestnanca - Porovnateľné právne situácie)

(2021/C 481/18)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Centrale Raad van Beroep

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: K

Žalovaná: Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv)

Výrok rozsudku

1.

Článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej dotknutá osoba mala predtým, ako sa stala úplne nezamestnanou, bydlisko v inom členskom štáte, než je príslušný členský štát, a skutočne nevykonávala činnosť ako zamestnanec, ale bola práceneschopná z dôvodu choroby a poberala z tohto titulu nemocenské dávky vyplácané príslušným členským štátom, avšak pod podmienkou, že sa v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu poberanie takýchto dávok posudzuje rovnako ako výkon činnosti zamestnanca.

2.

Článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 465/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že na dôvody, najmä rodinnej povahy, ktoré viedli osobu k premiestneniu jej bydliska do iného členského štátu, než je príslušný členský štát, sa na účely uplatnenia tohto ustanovenia neprihliadne.


(1)  Ú. v. EÚ C 313, 21.9.2020.