1.

Článok 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „dočasný“ uvedený v tomto ustanovení nebráni tomu, aby bol pracovník, ktorý má pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer s agentúrou dočasného zamestnávania, pridelený do užívateľského podniku na účely obsadenia pracovného miesta, ktoré existuje trvale a ktoré sa neobsadzuje z dôvodu zastupovania.

2.

Článok 1 ods. 1 a článok 5 ods. 5 smernice 2008/104 sa majú vykladať v tom zmysle, že obnovenie nadväzujúcich pridelení dočasného agentúrneho pracovníka na to isté miesto do užívateľského podniku na dobu 55 mesiacov predstavuje zneužívanie takýchto pridelení v prípade, že nadväzujúce pridelenia toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku vedú k dobe činnosti v tomto podniku dlhšej, než je to, čo možno odôvodnene kvalifikovať ako „dočasné“, s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, medzi ktoré patria najmä osobitosti odvetvia, a v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy, pokiaľ v konkrétnom prípade nie je poskytnuté nijaké objektívne vysvetlenie skutočnosti, že dotknutý užívateľský podnik využíva série nadväzujúcich zmlúv o dočasnej agentúrnej práci, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

3.

Smernica 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje maximálnu dobu pridelenia toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku v prípade, že táto právna úprava na účely výpočtu tejto doby vylučuje na základe prechodného ustanovenia zohľadnenie období predchádzajúcich nadobudnutiu účinnosti takejto právnej úpravy, pričom zbavuje vnútroštátny súd možnosti zohľadniť skutočnú dobu pridelenia dočasného agentúrneho pracovníka na účely určenia, či má toto pridelenie „dočasnú“ povahu v zmysle tejto smernice, čo prináleží určiť tomuto súdu. Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore prebiehajúcom výlučne medzi jednotlivcami, nie je povinný len na základe práva Únie neuplatniť takéto prechodné ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Únie.

4.

Článok 10 ods. 1 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého účelom je sankcionovať nedodržiavanie tejto smernice agentúrami dočasného zamestnávania alebo užívateľskými podnikmi, nemôže dočasný agentúrny pracovník z práva Únie vyvodiť subjektívne právo na vznik pracovného pomeru s užívateľským podnikom.

5.

Smernica 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje sociálnych partnerov odchýliť sa na úrovni odvetvia užívateľských podnikov od maximálnej doby pridelenia dočasného agentúrneho pracovníka stanovenej takouto právnou úpravou.