Uznesenie Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 17. decembra 2020 –
IM/EIB

(vec T‑872/19)

„Žaloba o náhradu škody – Inštitucionálne právo – Pozícia generálneho riaditeľa EIF – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry žalobcu – Neexistencia autonómie opravných prostriedkov – Lehota na podanie žaloby – Neprípustnosť“

1. 

Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Žaloba smerujúca k zrušeniu právoplatného individuálneho rozhodnutia – Neprípustnosť

(články 263, 268 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

(pozri body 20 – 22)

2. 

Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Hranice – Žaloba, ktorou sa chce dosiahnuť rovnaký výsledok ako žalobou o neplatnosť – Neprípustnosť

(články 263, 268 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

(pozri bod 24)

3. 

Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Zamietnutie kandidatúry na určitú pozíciu – Začlenenie

(článok 263 ZFEÚ)

(pozri bod 33)

4. 

Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Nedostatok právomoci súdu Únie pri neexistencii prejavu vôle zmluvných strán priznať mu právomoc na rozhodnutie sporu zo zmluvy

(články 256 a 274 ZFEÚ)

(pozri body 41, 42)

Predmet

Žaloba podaná na základe článku 268 ZFEÚ o náhradu škody, ktorá bola žalobcovi údajne spôsobená rozhodnutiami z 3. a 9. októbra 2019, ktorými EIB zamietla jeho kandidatúru na pozíciu generálneho riaditeľa Európskeho investičného fondu (EIF)

Výrok

1. 

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2. 

IM je povinný nahradiť trovy konania.