Vec T‑272/19
TO
proti
Európskej službe pre vonkajšiu činnosť
Uznesenie Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 31. júla 2020
„Žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody – Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Odmietnutie prijatia do zamestnania z dôvodu nespôsobilosti na výkon funkcie – Lehoty na podanie žaloby – Kogentný charakter – Omeškanie – Počítanie lehôt – Určenie dátumu, od ktorého sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s obsahom rozhodnutia – Zjavná neprípustnosť“
Žaloby úradníkov – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Pojem – E‑mail odoslaný z e‑mailovej adresy administratívy alebo z programu správy elektronickej pošty – Zahrnutie – Relevantný okamih – Dôkazné bremeno – Prvý okamih, keď sa príjemca mohol účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia – Zohľadnenie časových úsekov pracovnej doby – Neexistencia
[Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 58 ods. 1 písm. a) a b)]
(pozri body 26 – 28, 34 – 38, 42, 43, 49, 50 – 55)
Zhrnutie
Rozhodnutím z 15. júna 2018, zaslaným v ten istý deň na osobnú e‑mailovú adresu žalobkyne, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) informovala žalobkyňu, že nespĺňa všetky podmienky prijatia do zamestnania ( 1 ), a teda nemôže byť prijatá ako zmluvná zamestnankyňa ESVČ.
Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“). Sťažnosť bola podaná elektronicky z pracovnej e‑mailovej adresy právneho zástupcu žalobkyne, pričom kópia tejto sťažnosti bola zaslaná na osobnú e‑mailovú adresu žalobkyne.
Rozhodnutím zo 14. januára 2019 ESVČ zamietla sťažnosť a zaslala toto rozhodnutie žalobkyni a jej právnemu zástupcovi najprv 14. januára 2019 o 17.46 hod. prostredníctvom programu Ares, systému správy dokumentov, ktorý umožňuje odosielanie e‑mailov príjemcom, ktorí nie sú zamestnancami ESVČ, a následne e‑mailom v ten istý deň o 17.52 a o 18.05 hod.
Dňa 25. apríla 2019 podala žalobkyňa na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí z 15. júna 2018 a zo 14. januára 2019. Uznesením vydaným rozšírenou komorou 31. júla 2020 Všeobecný súd zamietol túto žalobu ako zjavne neprípustnú z dôvodu jej oneskoreného podania.
Všeobecný súd pripomenul, že lehoty na podanie sťažnosti a žaloby uvedené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku sú kogentné a že je úlohou súdu overiť, a to aj bez návrhu, či boli dodržané. Následne Všeobecný súd náležite vysvetlil počítanie lehoty na podanie žaloby, pričom spresnil, že podľa článku 58 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu táto lehota začína plynúť až na konci dňa, v ktorom došlo k oznámeniu. Všeobecný súd poznamenal, že pokiaľ by v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie platne oznámené žalobkyni 14. januára 2019, trojmesačná lehota na podanie žaloby by začala plynúť 15. januára o 00.00 hod. a skončila by 14. apríla o polnoci. Lehota na podanie žaloby predĺžená o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť by teda mala uplynúť 24. apríla o polnoci. Žaloba podaná 25. apríla 2019 by v dôsledku toho bola podaná oneskorene.
Všeobecný súd pripomenul, že na to, aby bolo rozhodnutie platne oznámené v zmysle ustanovení služobného poriadku, je potrebné nielen to, aby bolo oznámené osobe, ktorej je určené, ale aj to, aby táto osoba mala tiež možnosť účinne sa oboznámiť s jeho obsahom.
V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že prináleží účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva prekročenia lehoty, aby predložil dôkaz týkajúci sa dátumu, od ktorého začala plynúť uvedená lehota. Dôkaz o tom, že osoba, ktorej bolo rozhodnutie určené, sa s ním mohla účinne oboznámiť, však môže vyplývať z rôznych okolností, napríklad ak sa dotknutá inštitúcia opiera nie o jednoduché indície, ale o skutočnosti, vrátane tých predložených dotknutou osobou, ktoré svedčia o tom, že tejto osobe ako adresátovi bol na jej e‑mailovú adresu doručený e‑mail a že ho s najväčšou pravdepodobnosťou mohla otvoriť a oboznámiť sa tak s týmto rozhodnutím. Skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené.
Všeobecný súd zdôraznil, že zaslanie e‑mailu samo osebe nezaručuje jeho skutočné prijatie adresátom. Môže sa totiž stať, že e‑mail mu nebude doručený z technických dôvodov. Okrem toho Všeobecný súd náležite spresnil, že aj v prípade, keď je e‑mail skutočne doručený adresátovi, je možné, že prijatie sa neuskutoční v deň odoslania.
V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa nielenže neuviedla žiadnu technickú prekážku prijatia alebo prezerania dotknutých e-mailov od ESVČ, ale tiež mala možnosť nahliadnuť do svojej osobnej e‑mailovej schránky, a že pred a po oznámení napadnutého rozhodnutia použila túto e‑mailovú schránku v rámci svojej komunikácie s ESVČ a s jej právnym zástupcom.
Na rozdiel od argumentácie žalobkyne, podľa ktorej sa s predmetným e‑mailom skutočne oboznámila pravdepodobne až 15. januára 2019 ráno, Všeobecný súd zdôraznil, že skutočné oboznámenie sa s rozhodnutím nie je rozhodujúce pre určenie začiatku plynutia lehoty. Okrem toho Všeobecný súd vysvetlil, že prijatie takejto argumentácie by viedlo k uznaniu toho, že v prípade oznámenia rozhodnutia bez žiadosti o potvrdenie jeho prijatia má osoba, ktorej je určené, právo zvoliť si deň, kedy sa mohla účinne oboznámiť s jeho obsahom. Zásada právnej istoty však bráni tomu, aby rozhodnutie o začatí plynutia lehôt na podanie žaloby mohlo byť ponechané na jednom z účastníkov konania.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že ona alebo jej právny zástupca nemali v čase údajného oznámenia, teda 14. januára 2019 o 18.05 hod., žiadnu povinnosť kontrolovať svoje e‑mailové schránky, Všeobecný súd konštatoval, že neexistuje všeobecne uplatniteľný časový úsek, v ktorom môže byť rozhodnutie platne oznámené a mimo ktorého by oznámenie nebolo platné.
V dôsledku toho Všeobecný súd dospel k záveru, že na základe informácií poskytnutých zo strany ESVČ a skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že jej a jej právnemu zástupcovi bolo zabránené účinne sa oboznámiť s e‑mailami prijatými 14. januára 2019, treba konštatovať, že ESVČ uniesla dôkazné bremeno.
( 1 ) Článok 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.