—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že uvedený článok 7 v rozsahu, v akom umožňuje neprideliť prevádzkovateľovi ovládanému jediným deklarantom kvóty vypočítané na základe vlastných referenčných hodnôt, t. j. prideľuje tieto kvóty výhradne jedinému deklarantovi, ktorý má toho istého skutočného majiteľa ako prvý prevádzkovateľ, poručuje články 15 a 16 nariadenia (EÚ) 517/2014.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutia Komisie tým, že bezdôvodne zbavujú dcérsku spoločnosť žalobkyne kvót pre fluórované uhľovodíky, na ktorých pridelenie by dcérska spoločnosť mala nárok na základe svojich referenčných hodnôt, porušujú základné práva žalobkyne. Pokiaľ má právna úprava vykonávacieho nariadenia obmedzovať alebo zamedzovať prideľovanie kvót novým účastníkom, ktorí predtým nepôsobili na trhu, spôsob, akým Komisia túto právnu úpravu uplatnila na dcérsku spoločnosť žalobkyne (a teda samotnú žalobkyňu) je poznačený zneužitím právomoci. Uvádzané vady a dôvody sa vzťahujú aj na prípad, keď sa kvóty dcérskej spoločnosti žalobkyne považujú za pridelené žalobkyni ako jedinému deklarantovi.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že uplatnenie článku 7 vykonávacieho nariadenia 2019/661 ide nad rámec toho, čo je považované a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov právnej úpravy zameranej na lepšie a efektívnejšie využívanie elektronického registra. Uvedené vady a dôvody sa vzťahujú aj na prípad, keď sa kvóty dcérskej spoločnosti považujú za pridelené žalobkyni ako jedinému deklarantovi: v tomto prípade sa zásah rozhodnutia do obchodnej organizácie skupiny, za ktorý zodpovedá žalobkyňa, popri ekonomických dôsledkoch a s rozpočtovými a daňovými dôsledkami, v žiadnom prípade nezdá ako odôvodnený a primeraný z hľadiska cieľa sledovaného právnou úpravou.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že v dôsledku ujmy, ktorá bola spôsobená činnosti žalobkyne odopretím kvót jej dcérskej spoločnosti, aj keď sú pridelené jej samej, boli porušené základné slobody vnútorného trhu, ako je sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu, keďže žalobkyňa je spoločnosťou založenou podľa talianskeho práva, ktorá využila práva usadiť sa a voľného pohybu kapitálu zaručené právom Európskej únie, aby nadobudla spoločnosť založenú podľa španielskeho práva na účely výkonu časti svojej obchodnej činnosti na tomto trhu.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že má právo organizovať vlastnú podnikateľskú činnosť a činnosti podnikov, ktoré ovláda, na základe primeraných predpovedí ziskovosti, ktoré vyplývajú z očakávaní kvót vytváraných na základe referenčných hodnôt (aj) jej španielskej dcérskej spoločnosti. Rozhodnutie neprideliť kvóty spoločnosti Tazzetti SA porušuje tieto zásady a povinnosť uviesť odôvodnenia stanovené v článku 296 ZFEÚ, keďže chýbajú akékoľvek vysvetlenia voľby vykonanej Komisiou a akýkoľvek predpoklad vyváženia záujmov. K ujme dochádza aj v prípade, že kvóty jej španielskej dcérskej spoločnosti sú pridelené žalobkyni ako jedinému deklarantovi.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že v dôsledku napadnutých rozhodnutí sa Tazzetti SA nachádza v situácii, ktorá sa nelíši od situácie, ktorá je vyhradená pre nové subjekty na trhu, kým dcérska spoločnosť Tazzetti SA je rovnako ako žalobkyňa prevádzkovateľom s dlhodobou prítomnosťou na trhu.