—

Žalobcovia tvrdia, že údajnú škodu možno pripísať európskej inštitúcii, aj keď opatrenia na riešenie problémov Banca [delle] Marche boli formálne prijaté vnútroštátnym orgánom. Banca d’Italia (talianska centrálna banka) v tejto súvislosti v skutočnosti vôbec neuplatnila diskrečnú právomoc, ale konala na základe presných pokynov vydaných Európskou komisiou. Okrem toho z dôvodu spôsobu, akým Komisia vykonávala svoju vlastnú právomoc, boli žalobcovia zbavení možnosti podať riadnu žalobu o neplatnosť pred Všeobecným súdom, a preto je žaloba o náhradu škody jedinou procesne možnou cestou.

—

V tejto súvislosti tvrdia, že Európska komisia zabránila rekapitalizácii Banca [delle] Marche prostredníctvom FITD na základe predpokladu, že takýto zásah by predstavoval štátnu pomoc. Medzibankový fond je však súkromnoprávnym subjektom, ktorý využíva súkromné zdroje a nepodlieha kontrole žiadneho orgánu verejnej moci, ako to nedávno konštatoval Všeobecný súd vo veci Tercas/Komisia (spojené veci T-98/16, T-196/16 a T-198/16). Išlo teda o úplne zákonný spôsob záchrany podľa trhových pravidiel. Porušenie sa ukazuje ako závažné a zjavné z hľadiska jasného regulačného rámca v tejto oblasti, ustálenej judikatúry európskych súdov a neexistencie diskrečnej právomoci Európskej komisie.

—

V tejto súvislosti tvrdia, že zistené konanie Európskej komisie bolo skutočnou a jedinou príčinou škody, ktorá vznikla žalobcom. Z procesných dokumentov totiž vyplýva, že: i) talianske orgány sa snažili o akékoľvek možné alternatívne riešenie situácie Banca delle Marche, ale bolo to znemožnené odporom Európskej komisie; ii) tieto alternatívne riešenia by výrazne obmedzili škodlivé účinky na akcionárov a držiteľov dlhopisov.

—

V tejto súvislosti tvrdia, že škoda je vyčíslená vzhľadom na zostatkovú hodnotu, ktorá by zostala podriadeným dlhopisom a akciám Banca [delle] Marche vo vlastníctve žalobcov, ak by sa namiesto prijatého riešenia uskutočnila rekapitalizácia banky zo strany FITD.