—

zrušil rozhodnutie ESVČ zo 4. júna 2018, ktorým sa zamieta ich žiadosť,

—

uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnocennosti kúpnej sily medzi úradníkmi bez ohľadu na miesto ich výkonu služby. Žalobcovia v prvom rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje úplnou absenciou odôvodnenia, ktorá im bráni pochopiť dôvodnosť tohto rozhodnutia a znemožňuje Všeobecnému súdu vykonať svoje súdne preskúmanie. V druhom rade sa žalobcovia domnievajú, že svoje povinnosti vykonávajú za rovnakých podmienok, ako ich kolegovia pracujúci na zastúpení Európskej komisie v Paríži, a že by preto mali rovnako ako oni dostávať paušálny príspevok. Napokon sa domnievajú, že dodržiavanie zásady rovnocennosti kúpnej sily je nezlučiteľné s existenciou rovnakého korekčného koeficientu pre úradníkov pridelených do Paríža, Štrasburgu, Marseille a Valenciennes.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že žalobcovia na rozdiel od svojich kolegov pridelených na zastúpenie Európskej komisie v Paríži nedostávajú paušálny príspevok, hoci plnia svoje povinnosti za rovnakých podmienok ako oni.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby príslušný orgán uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby prevládol záujem služby.