Žaloba podaná 8. júla 2019 — Hypo Vorarlberg Bank/SRB

(Vec T-479/19)

(2019/C 305/69)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hypo Vorarlberg Bank AG (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger a A. Brenneis, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 16. apríla 2019 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2019 (SRB/ES/SRF/2019/10) [„Decision of the Single Resolution Board of 16 April 2019 on the calculation of the 2019 ex-ante contributions to the Single Resolution Fund (SRB/ES/SRF/2019/10)“] vrátane jeho prílohy, a to v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie vrátane prílohy týka príspevku žalobkyne,

—	uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu neúplného oznámenia napadnutého rozhodnutia. — Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni v plnom rozsahu oznámené v rozpore s článkom 1 ods. 2 ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ, ako aj článkami 42 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Znalosť neoznámených údajov je ako podstatný prvok rozhodnutia nevyhnutná na to, aby bolo možné pochopiť a overiť výpočet príspevkov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. — Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty, keďže nebol uverejnený základ ani údaje o výpočtoch. Pokiaľ ide o voľnú úvahu žalovanej, nebolo doložené, aké hodnotenia a z akých dôvodov boli žalovanou uskutočnené.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného vypočutia a nedodržania práva byť vypočutý. — Žalobkyni nebolo v rozpore s článkom 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty poskytnuté právo byť vypočutá, a to ani pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ani pred vydaním výzvy na zaplatenie príspevku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (1), ktoré je právnym základom napadnutého rozhodnutia. — V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že články 4 až 7 a 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia 2015/63 — na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie — zavádza neprehľadný systém ukladania príspevkov, ktorý je v rozpore s článkami 16, 17 a 47 Charty a pri ktorom nie je zabezpečené dodržanie článkov 20 a 21 Charty ani zásad proporcionality a právnej istoty. Tento žalobný dôvod je predložený podporne tiež v súvislosti s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ (2) a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (3), ktoré povinne vyžadujú systém príspevkov vykonaný delegovaným nariadením č. 2015/63, ktorý je podľa názoru žalobkyne nezlučiteľný s vyššie uvedenými základnými právami a základnými hodnotami práva Únie.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).