Žaloba podaná 23. mája 2019 — Thunus a i./EIB

(Vec T-318/19)

(2019/C 246/38)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Vincent Thunus (Contern, Luxembursko) a 7 ďalších žalobcov (v zastúpení: L. Levi, avocat)

Žalovaná: Európska investičná banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil predmetnú žalobu za prípustnú a dôvodnú vrátane námietky nezákonnosti, ktorú obsahuje,

—

v dôsledku toho

—	zrušil rozhodnutie uvedené vo výplatných páskach žalobcov za február 2019, ktoré stanovuje ročnú úpravu základného platu obmedzenú na 0,8 % pre rok 2019, a teda zrušenie podobných rozhodnutí uvedených v neskorších výplatných páskach,

—

teda uložil žalovanej povinnosť

—

zaplatiť z titulu náhrady majetkovej ujmy (i) zostávajúcu časť platu, ktorá zodpovedá uplatneniu ročnej úpravy pre rok 2019, teda zvýšenie o 1,2 % za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019; (ii) zostávajúcu časť platu, ktorá zodpovedá dôsledkom uplatnenia ročnej úpravy o 0,8 % pre rok 2019 zo sumy platov, ktoré sa vyplácajú od januára 2019; (iii) úroky z omeškania zo zostávajúcich častí dlžných platov až do úplného zaplatenia dlžných súm, pričom sadzba úrokov z omeškania, ktorá sa má uplatniť, sa musí vypočítať na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania, ktorá je uplatniteľná v predmetnom období, navýšená o tri body,

—

prípadne uložil žalovanej z titulu opatrení na zabezpečenie priebehu konania povinnosť predložiť tieto dokumenty, ak ich nepredloží sama:

—	rozhodnutie správnej rady EIB z 18. júla 2017 (CA/505/17),

—	správu podvýboru správnej rady pre odmeňovanie z decembra 2018,

—	rozhodnutie správnej rady z 11. decembra 2018 (príloha 3 k PV/19/01),

—	rozhodnutie riadiaceho výboru z 30. januára 2019 (MC-018-ADM-20190130),

—	oznámenie riaditeľstva pre personál z 18. januára 2019 (CS-PERS/HRPLC/DIR/2019-001/ABGS),

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobcovia predkladajú jednak, pokiaľ ide o rozhodnutie správnej rady z 18. júla 2017, dva žalobné dôvody, a jednak, pokiaľ ide o rozhodnutia riadiaceho výboru z decembra 2018 a januára 2019, štyri žalobné dôvody.

Pokiaľ ide o rozhodnutie správnej rady z 18. júla 2017:

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení legitímnej dôvery a nadobudnutých práv.

Pokiaľ ide o rozhodnutia riadiaceho výboru z decembra 2018 a januára 2019:

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci autora napadnutého aktu a porušení článku 18 rokovacieho poriadku.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení procesných záruk článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na konzultácie s kolégiom.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Pokiaľ ide o návrh na náhradu ujmy, žalobcovia sa domáhajú zaplatenia rozdielu dlžnej odmeny, teda 1,2 % od 1. januára 2019 (vrátane dopadu tohto navýšenia na peňažné príjmy) spolu s úrokom z omeškania.