—

zrušil rozhodnutie SA.34045 (2013/C) (ex 2012/NN) z 28. mája 2018 vo veci C(2018) 3166 (Ú. v. EÚ L 14, 2019, s. 1), pokiaľ ide o roky 2012 a 2013,

—

subsidiárne zrušil vo vzťahu k žalobkyni rozhodnutie SA.34045 (2013/C) (ex 2012/NN) z 28. mája 2018 vo veci C(2018) 3166, pokiaľ ide o roky 2012 a 2013,

—

subsidiárnejšie zrušil rozhodnutie SA.34045 (2013/C) (ex 2012/NN) z 28. mája 2018 vo veci C(2018) 3166 v rozsahu, v akom sa požaduje v prípade odberateľov základného zaťaženia so spotrebou minimálne 7 000 hodín používania ročne náhrada vo výške viac ako 20 %, v prípade odberateľov základného zaťaženia so spotrebou minimálne 7 500 hodín používania ročne náhrada vo výške viac ako 15 % a v prípade odberateľov základného zaťaženia so spotrebou minimálne 8 000 hodín používania ročne náhrada vo výške viac ako 10 % uverejnených sieťových poplatkov,

—

ešte subsidiárnejšie zrušil vo vzťahu k žalobkyni rozhodnutie SA.34045 (2013/C) (ex 2012/NN) z 28. mája 2018 vo veci C(2018) 3166 v rozsahu, v akom sa požaduje v prípade odberateľov základného zaťaženia so spotrebou minimálne 7 500 hodín používania ročne náhrada vo výške viac ako 15 % uverejnených sieťových poplatkov,

—

najsubsidiárnejšie zrušil vo vzťahu k žalobkyni rozhodnutie SA.34045 (2013/C) (ex 2012/NN) z 28. mája 2018 vo veci C(2018) 3166 v rozsahu, v akom sa požaduje náhrada vo výške viac ako 20 % uverejnených sieťových poplatkov, ako aj

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia a cestovných výdavkov.

1.

Nesprávny predpoklad existencie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka žalovanej, že pri preskúmaní sporného oslobodenia od sieťových poplatkov z právneho hľadiska nesprávne predpokladala existenciu použitia štátnych prostriedkov.

Okrem toho pri preskúmaní podmienky „selektivity“ bol nesprávne a neúplne stanovený referenčný systém.

Okrem toho tvrdí, že žalovaná vzhľadom na neúplné stanovenie referenčného systému porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

2.

Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že prostredníctvom rozhodnutia žalovanej sa stanovili len povinnosti na dodatočné platby pre odberateľov základného zaťaženia, ktorí boli v rokoch 2012 a 2013 úplne oslobodení od sieťových poplatkov. S týmito odberateľmi základného zaťaženia sa preto v porovnaní s odberateľmi základného zaťaženia, ktorí za rovnaké časové obdobie využili paušálne zníženie sieťových poplatkov a pre ktorých neboli stanovené žiadne dodatočné platobné povinnosti, zaobchádzalo rozdielnym spôsobom a boli nespravodlivo znevýhodnení.

V tejto súvislosti sa tiež vytýka, že pokiaľ ide o rozdielne zaobchádzanie, žalovaná porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie. Rozdielne zaobchádzanie je okrem toho v rozpore so zákazom diskriminácie podľa článku 32 ods. 1 smernice 2009/72/ES. (1)

3.

Porušenie zásady legitímnej dôvery

V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na individuálne okolnosti mohla legitímne očakávať, že mimoriadne sieťové poplatky, ktoré jej boli priznané, sa jej zachovajú.