—

v prvom rade zrušil rozhodnutie kancelárie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2018, ktoré potvrdilo rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu z 2. októbra 2018, uložiť pani Giulia Moi sankciu spočívajúcu v strate nároku na denný príspevok počas obdobia 12 dní z dôvodu, že psychicky obťažovala svojich dvoch akreditovaných parlamentných asistentov.

—

subsidiárne, v prípade spornej a nepravdepodobnej situácie, že by sa nevyhovelo hlavným návrhom a bez toho, aby tým bol dotknutý prípadný opravný prostriedok, určil, že uložené disciplinárne opatrenie je nadmerné/neprimerané a v dôsledku toho ho nahradil disciplinárnym opatrením stanoveným v článku 166 písm. a) Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

—

v každom prípade uložil žalovanej inštitúcii povinnosť priznať jej nápravu, ktorú Všeobecný súd spravodlivo určí, spočívajúcu vo vyplatení sumy určenej vo výške 50 000 eur – alebo v akejkoľvek vyššej alebo nižšej sume, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú – a uložil predsedovi povinnosť uverejniť túto informáciu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Je potrebné zdôrazniť, že predmetné disciplinárne opatrenie, ktoré je zjavne odôvodnené len odkazom na správu Poradného výboru, ktorý bez uvedenia dôvodu považoval správanie žalobkyne za „psychické obťažovanie“ bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, je nedôvodné.

2.

Okrem toho je nepochybné, že kancelária vykonávala svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom, a že sa dopustila zjavného zneužitia právomocí, keďže skutkové zistenia, ktoré boli predložené údajne obťažovanými asistentmi, nemožno považovať za psychické obťažovanie v zmysle článku 12a služobného poriadku.

3.

Kancelária sa dopustila nesprávneho posúdenia a skreslila skutkové okolnosti, z ktorých vychádza rozhodnutie z hľadiska definície pojmu „psychické obťažovanie“, ako stanovuje článok 12a služobného poriadku. Psychické obťažovanie je každé „nevhodné správanie“, ktoré „trvá počas určitého obdobia, opakuje sa alebo je systematické“ a spojené s fyzickým správaním, hovoreným alebo písaným slovom, gestami alebo inými úmyselnými činmi, a ktoré môžu poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú alebo psychickú integritu osoby.

4.

Na základe takto objasneného pojmu obťažovania z dokumentov v spise vyplýva, že správanie žalobkyne nijakým spôsobom nepredstavuje „obťažovanie“ a že len malý počet sťažností, ku ktorým navyše došlo vo veľmi krátkom časovom období, sa týkajú plnenia funkcií zo strany asistentov, ako aj ich prítomnosti v kancelárii a sú prejavom ich odvety voči žalobkyni, ktorá predložila žiadosť o ich prepustenie.

5.

Napokon, žiadny bežne citlivý externý pozorovateľ, ktorý je oboznámený s osobitným pracovným prostredím poslancov Parlamentu a ich priamych spolupracovníkov, by nemohol dospieť k záveru, že správanie vytýkané žalobkyni je neprimerané a odsúdeniahodné v takej miere, že by poškodzovalo osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú alebo psychickú integritu predmetných asistentov, aj z hľadiska vysokého platu, ktorý im Parlament poskytol.