Žaloba podaná 7. januára 2019 — CJ/Súdny dvor Európskej únie

(Vec T-1/19)

(2019/C 164/56)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: CJ (v zastúpení: V. Kolias, advokát)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

konštatoval, že nezabezpečením anonymizácie procesných písomností odkazujúcich na žalobcu menom, ktoré Všeobecný súd a bývalý Súd pre verejnú službu zverejnili na internete, a subsidiárne nezabezpečením zneprístupnenia menných verzií takýchto písomností na internete, došlo na strane žalovaného k porušeniu Zmlúv,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 Charty základných práv Európskej únie, pričom žalobca konkrétne uvádza, že:

—	v minulosti podal žaloby proti svojmu bývalému zamestnávateľovi pred Súdom pre verejnú službu a Všeobecným súdom,

—	procesné písomnosti v konaniach o týchto žalobách boli zverejnené, pričom na žalobcu odkazujú menom a sú prístupné prostredníctvom internetových vyhľadávačov, ako je Google,

—	dostupnosť takých vyhľadávačov uľahčuje akýmkoľvek užívateľom internetu na svete, vrátane súčasných a potencionálnych zamestnávateľov, aby si vytvorili profil žalobcu,

—	vytvorenie takéhoto profilu zvyšuje riziko diskriminácie voči žalobcovi,

—	Súdny dvor Európskej únie rozhodol o všeobecnom anonymizovaní zverejňovaných procesných písomností pri všetkých návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa jednotlivcov, ktoré mu boli doručené po 1. júli 2018,

—	anonymizácia zverejňovaných procesných písomností v prípade všetkých ďalších typov konaní podľa Zmlúv je naďalej na absolútnom voľnom uvážení súdu Európskej únie,

—	v prípade žalobcu nie je zabezpečené rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s fyzickými osobami, ktorých sa týkajú návrh na začatie prejudiciálneho konania doručené Súdnemu dvoru po 1. júli 2018.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd porušil článok 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom žalobca konkrétne uvádza, že:

—	účelom zverejňovania procesných písomností je — slovami Súdneho dvora — „zaručiť informovanie občanov a verejný charakter súdnictva“,

—	na dosiahnutie tohto cieľa nie je nevyhnutné zverejňovať verzie procesných dokumentov, ktoré odkazujú na žalobcu menom, alebo subsidiárne sprístupňovať takéto verzie internetovým vyhľadávačom, ako je Google,

—	neukončenie takejto praxe zo strany Všeobecného súdu je v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. c) a článkom 5 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (1), a subsidiárne s článkom 4 ods. 1 písm. c) a článkom 5 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (2).

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39).