Odvolanie podané 20. decembra 2019: Algebris (UK) Ltd, Anchorage Capital Group LLC proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) z 10. októbra 2019 vo veci T-2/19, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/SRB

(Vec C-934/19 P)

(2020/C 87/16)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Algebris (UK) Ltd, Anchorage Capital Group LLC (v zastúpení: T. Soames, advokát, N. Chesaites, advocaat, R. East, solicitor, D. Mackersie, barrister)

Ďalší účastník konania: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil odsek 1 výrokovej časti napadnutého uznesenia,

—	zrušil odsek 2 výrokovej časti napadnutého uznesenia a uložil SRB povinnosť znášať jej vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateliek, ktoré vznikli v prvostupňovom aj odvolacom konaní, a

—	priznal odvolateľkám aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že tým, že Všeobecný súd rozhodol, že odvolateľky nie sú priamo dotknuté, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nesprávne vyložil článok 20 ods. 11 prvý pododsek nariadenia (EÚ) 806/2014 (1) (ďalej len „SRMR“), ako aj porušil vlastnícke právo odvolateliek.

Výklad podaný Všeobecným súdom ho priviedol k záveru, že za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, keď 1. vyvlastnení účastníci konania, akými sú odvolateľky, majú aktívnu legitimáciu len na to, aby napadli nevykonanie konečného ex post ocenenia, keď sa môžu domáhať odškodnenia podľa článku 20 ods. 11 druhého pododseku písm. b) nariadenia 806/2014; 2. sa odškodnenie uhrádza len podľa článku 20 ods. 11 druhého pododseku písm. b), keď použitý program riešenia krízy využíva buď nástroje rekapitalizácie z vnútorných zdrojov podľa článku 27 nariadenia 806/2014, nástroje preklenovacej inštitúcie podľa článku 25 nariadenia 806/2014 alebo nástroje oddelenia aktív podľa článku 26 nariadenia 806/2014; 3. veritelia a (akcionári) teda nemajú aktívnu legitimáciu. Keďže za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, je len ťažko možné sa domnievať, že by niekto iný ako vyvlastnení akcionári a veritelia mohlo mať aktívnu legitimáciu na to, aby napadol nevykonanie konečného ex post ocenenia zo strany SRB, SRB preto môže vychádzať v podstate z chybných a veľmi nespoľahlivých predbežných ocenení. Odvolateľky sú priamo dotknuté rozhodnutím nevykonať konečné ocenenie, pretože je veľmi pravdepodobné, že konečné ex post ocenenie 1 a 2 potvrdí, že banka bola ocenená nesprávne, čo si bude vyžadovať, aby SRB zvážila, či odvolateľky odškodní zvýšením hodnoty pohľadávok veriteľov alebo zvýšením protihodnoty od spoločnosti Santander podľa článku 20 ods. 12 nariadenia 806/2014. Keby sa SRB rozhodla neposkytnúť odškodnenie, toto jej rozhodnutie by takisto bolo napadnuteľné podaním žaloby o náhradu škody.

Výklad článku 20 ods. 11 zo strany Všeobecného súdu tiež porušuje vlastnícke právo chránené článkom 17 Charty základných práv, pretože konečné ex post ocenenie je potrebné na zabezpečenie toho, aby: 1. sa vyvlastnenie dlhopisov AT1 a T2 odvolateliek vykonalo v súlade so zákonom, a 2. sa poskytla spravodlivá náhrada škody, to znamená určením hodnoty banky na základe konečného ex post ocenenia.

2. Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v každom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odvolateľky nemajú nárok na odškodnenie podľa článku 20 ods. 12 písm. a) SRMR, a tým podal nesprávny výklad tohto ustanovenia a porušil zásadu zákazu diskriminácie.

Odvolateľky tvrdia, že v kontexte krízovej situácie banky by mal článok 20 ods. 12 písm. a) zahŕňať okolnosti, za ktorých by sa relevantné kapitálové nástroje (napr. dlhopisy AT1 a T2) odpísali vo výške 100 % (ako v prejednávanej veci), či už by sa odpísali podľa článku 22 ods. 1 SRMR alebo pomocou vnútorných zdrojov (bail-in), a to z dvoch dôvodov. Po prvé, tento prístup je v súlade so skutočnosťou, že 100 %-ný „bail-in“ a 100 %-é „odpísanie“/„konverzia“ dlhopisov AT1 a T2 sú v zásade tie isté veci (s tým istým hospodárskym účinkom), pretože sa prostredníctvom nich odpisuje dlh banky voči jej veriteľom alebo sa mení na vlastný kapitál. Po druhé, bolo by diskriminačné a zvrátené, keby veritelia/akcionári, ktorých dlžné nástroje sa odpísali alebo konvertovali podľa článku 22 ods. 1 SRMR, neboli odškodnení, napriek tomu, že: 1. právny mechanizmus a praktický účinok odpísania a konverzie podľa článku 21 SRMR a bail-in podľa článku 27 SRMR sú rovnaké a 2. obe opatrenia sa vyznačovali rovnakým predbežným ocenením.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).