Vec C‑869/19

proti

Unicaja Banco SA,
pôvodne Banco de Caja España de Inversiones, Salamanca y Soria SAU

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. mája 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zásada ekvivalencie – Zásada efektivity – Hypotekárna zmluva – Nekalá povaha podmienky ‚stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu‘ v tejto zmluve – Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odvolacieho súdneho konania – Časové obmedzenie účinkov konštatovania neplatnosti nekalej podmienky – Vrátenie – Právomoc preskúmania ex offo vnútroštátnym odvolacím súdom“

Ochrana spotrebiteľov – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Konštatovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje právomoc preskúmania ex offo vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o odvolaní proti rozsudku, ktorým sa časovo obmedzilo vrátenie súm, ktoré spotrebiteľ neoprávnene zaplatil – Nemožnosť tohto vnútroštátneho súdu nariadiť vrátenie týchto súm v plnom rozsahu, ak spotrebiteľ toto obmedzenie nenamietal – Neprípustnosť – Situácia, keď neexistenciu námietok nemožno pripísať úplnej nečinnosti spotrebiteľa

(Smernica Rady 93/13, článok 6 ods. 1)

(pozri body 22 – 27, 31 – 33, 36 – 40 a výrok)

Zhrnutie

Súdnemu dvoru bolo predložených päť návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali španielske súdy (Ibercaja Banco, C‑600/19, a Unicaja Banco, C‑869/19), taliansky súd (SPV Project 1503, C‑693/19 a C‑831/19) a rumunský súd (Impuls Leasing România, C‑725/19), ktoré sa všetky týkali výkladu smernice o nekalých podmienkach ( 1 ).

Tieto návrhy patria do rámca konaní rozdielnej povahy. Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Ibercaja Banco súvisí s konaním o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, v ktorom spotrebiteľ nepodal žiadnu námietku a vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená hypotékou, už bolo prevedené na tretiu osobu. Vo veci Unicaja Banco bol návrh podaný v odvolacom konaní začatom v nadväznosti na rozsudok Gutiérrez Naranjo a i. ( 2 ). Návrhy v spojených veciach SPV Project 1503 sa týkajú konaní o výkone rozhodnutia založených na exekučných tituloch, ktoré nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. Napokon návrh vo veci Impuls Leasing România súvisí s konaním o nútenom výkone vedeným na základe zmluvy o lízingu, ktorá je exekučným titulom.

Súdny dvor svojimi štyrmi rozsudkami vyhlásenými veľkou komorou rozvíja svoju judikatúru týkajúcu sa povinnosti a právomoci vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok podľa smernice o nekalých podmienkach. V tejto súvislosti spresňuje vzťah medzi zásadou právnej sily rozhodnutej veci a preklúziou na jednej strane a súdnym preskúmaním nekalých podmienok na druhej strane. Súdny dvor sa navyše vyjadruje k rozsahu tohto preskúmania v zrýchlených konaniach o vymáhaní dlhov spotrebiteľov, ako aj k vzťahu medzi niektorými procesnými zásadami zakotvenými vo vnútroštátnych právnych poriadkoch v oblasti odvolania a právomocou vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor spresňuje súvislosť medzi zásadou právnej sily rozhodnutej veci a právomocou súdu rozhodujúceho o výkone rozhodnutia preskúmať ex offo v rámci konania o platobnom rozkaze nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá je základom tohto platobného rozkazu.

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že smernica o nekalých podmienkach ( 3 ) bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že dlžník nepodal odpor proti platobnému rozkazu, súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia nemôže skúmať prípadnú nekalú povahu podmienok tvoriacich základ tohto rozkazu z dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto platobného rozkazu sa implicitne vzťahuje na platnosť týchto podmienok. Konkrétnejšie, právna úprava, podľa ktorej sa ex offo preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok považuje za uskutočnené a pokryté právnou silou rozhodnutej veci, a to aj v prípade neexistencie akéhokoľvek odôvodnenia v rozhodnutí o platobnom rozkaze na tento účel, môže zbaviť obsahu povinnosť vnútroštátneho súdu vykonať ex offo preskúmanie prípadnej nekalej povahy týchto podmienok. V takom prípade požiadavka účinnej súdnej ochrany vyžaduje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia mohol posúdiť, a to aj po prvýkrát, prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na základe ktorých bol vydaný platobný rozkaz. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná.

V druhom rade sa Súdny dvor zaoberá vzťahom medzi zásadou právnej sily rozhodnutej veci, preklúziou a právomocou vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou.

Na jednej strane Súdny dvor uvádza, že smernica o nekalých podmienkach ( 4 ) bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci a preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi po uplynutí lehoty na podanie námietky dovolávať sa nekalej povahy uvedených zmluvných podmienok v tomto konaní alebo v neskoršom určovacom konaní. Tento výklad smernice je uplatniteľný, ak uvedené podmienky boli predmetom preskúmania ex offo v čase začatia konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou bez toho, aby toto preskúmanie bolo výslovne uvedené alebo odôvodnené v rozhodnutí povoľujúcom výkon hypotekárneho záložného práva, a bez toho, aby toto rozhodnutie uvádzalo, že takéto preskúmanie už viac nemožno spochybniť, ak nebola podaná námietka. Keďže totiž nebol informovaný o existencii ex offo preskúmania nekalej povahy zmluvných podmienok v rozhodnutí povoľujúcom výkon hypotekárneho záložného práva, spotrebiteľ nemohol posúdiť s úplnou znalosťou veci nevyhnutnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Účinné preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok pritom nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala aj na súdne rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza.

Na druhej strane Súdny dvor naopak považuje za zlučiteľnú s touto smernicou ( 5 ) vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu konajúcemu ex offo alebo na návrh spotrebiteľa, preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok po tom, ako bolo vykonané hypotekárne záložné právo, nehnuteľnosť zaťažená hypotékou bola predaná a vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti bolo prevedené na tretiu osobu. Tento záver však podlieha podmienke, že spotrebiteľ, ktorého majetok zaťažený hypotékou bol predaný, môže uplatňovať svoje práva v neskoršom konaní s cieľom získať náhradu finančnej ujmy vyplývajúcej z uplatnenia nekalých zmluvných podmienok.

V treťom rade Súdny dvor skúmal vzťah medzi niektorými vnútroštátnymi procesnými zásadami upravujúcimi odvolacie konanie, akými sú dispozičná zásada, zásada koherentnosti a zákaz reformatio in peius, a právomocou vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.

V tejto súvislosti sa domnieval, že smernica o nekalých podmienkach ( 6 ) bráni uplatneniu takých vnútroštátnych procesných zásad, podľa ktorých vnútroštátny súd rozhodujúci o odvolaní proti rozsudku, ktorý časovo obmedzuje vrátenie súm, ktoré spotrebiteľ neoprávnene zaplatil na základe podmienky vyhlásenej za nekalú, nemôže ex offo vzniesť žalobný dôvod založený na porušení ustanovenia tejto smernice a nariadiť úplné vrátenie uvedených súm, pokiaľ nenapadnutie tohto časového obmedzenia dotknutým spotrebiteľom nemožno pripísať úplnej nečinnosti z jeho strany. Pokiaľ ide o vec samu, ktorú prejednáva vnútroštátny súd, Súdny dvor spresňuje, že nepodanie odvolania dotknutým spotrebiteľom v primeranej lehote môže byť pripísané skutočnosti, že lehota na podanie odvolania už uplynula v okamihu vyhlásenia rozsudku Gutiérrez Naranjo a i., ktorým Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna judikatúra, ktorá časovo obmedzuje reštitučné účinky spojené s určením nekalej povahy zmluvnej podmienky, je nezlučiteľná s uvedenou smernicou. Preto vo veci samej dotknutý spotrebiteľ nepreukázal úplnú nečinnosť tým, že nepodal odvolanie. Za týchto okolností uplatnenie vnútroštátnych procesných zásad, ktoré ho zbavujú prostriedkov umožňujúcich mu uplatniť si svoje práva na základe smernice o nekalých podmienkach, je v rozpore so zásadou efektivity, keďže môže spôsobiť nemožnosť alebo nadmerné sťaženie ochrany týchto práv.

Vo štvrtom a poslednom rade sa Súdny dvor zaoberal právomocou vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu podmienok exekučného titulu, keď rozhoduje o námietke proti vykonaniu tohto titulu.

V tejto súvislosti rozhodol, že smernica o nekalých podmienkach ( 7 ) a zásada efektivity bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o návrhu na výkon pohľadávky, ktorý rozhoduje o námietke proti tomuto výkonu, posúdiť ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok zmluvy, ktorá predstavuje exekučný titul, keďže súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý možno podať samostatnú žalobu podľa všeobecného práva, ktorou sa má preskúmať prípadná nekalá povaha podmienok takej zmluvy, môže prerušiť konanie o výkone rozhodnutia, kým sa nevysloví k meritu veci, len prostredníctvom zaplatenia zábezpeky, napríklad vypočítanej na základe hodnoty predmetu žaloby, vo výške, ktorá môže odrádzať spotrebiteľa od podania a trvania na takejto žalobe. Pokiaľ ide o túto zábezpeku, Súdny dvor spresňuje, že trovy, ktoré by vznikli v súdnom konaní vo vzťahu k sume sporného dlhu, by nemali spotrebiteľa odrádzať od podania návrhu na súd. Je však pravdepodobné, že dlžník v omeškaní s platením nemá k dispozícii finančné prostriedky potrebné na zloženie požadovanej zábezpeky. To platí o to viac, ak hodnota podaných žalôb značne prevyšuje celkovú hodnotu zmluvy, ako to zrejme bolo v prípade žaloby vo veci samej.

( 1 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica o nekalých podmienkach“).

( 2 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i. (C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15, EU:C:2016:980). V tomto rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, že judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorá stanovuje časové obmedzenie pre vrátenie súm, ktoré spotrebitelia neoprávnene zaplatili bankám, na základe nekalej podmienky známej pod názvom „podmienka stanovujúca minimálnu úrokovú sadzbu“, je v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice o nekalých podmienkach, a teda že spotrebitelia majú na základe tohto ustanovenia právo na vrátenie týchto súm v celom rozsahu.

( 3 ) Najmä článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 tejto smernice.

( 4 ) Tamže.

( 5 ) Tamže.

( 6 ) Najmä článok 6 ods. 1 tejto smernice.

( 7 ) Najmä článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 tejto smernice.