–

Euromin Holdings (Cyprus) Limited, v zastúpení: K. Bērziņa, advokāta palīgs, a I. Kramiņa, advokāte,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: V. Soņeca, V. Kalniņa a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Støvlbæk, V. Di Bucci a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu jednak článku 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 2004, s. 12; Mim. vyd. 17/002, s. 20) a jednak zásady efektivity.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Euromin Holdings (Cyprus) Limited a Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy, Lotyšsko) (ďalej len „komisia pre finančné trhy“) týkajúceho sa návrhu jednak na vyhlásenie protiprávnosti rozhodnutia z 15. októbra 2015, ktorým táto komisia povolila spätný nákup akcií spoločnosti Ventspils nafta AS, ktoré boli predmetom ponuky na prevzatie, za cenu 4,56 eura za akciu (ďalej len „sporné rozhodnutie“), a jednak na náhradu škody, ktorá jej vznikla z dôvodu tohto rozhodnutia.

3

Odôvodnenie 9 smernice 2004/25 stanovuje:

„Členské štáty by mali preto prijať potrebné opatrenia na ochranu majiteľov cenných papierov, najmä tých s menšinovým podielom po nadobudnutí kontroly nad ich spoločnosťou. Členské štáty by mali zabezpečiť takúto ochranu tak, že osobe, ktorá nadobudla kontrolu nad spoločnosťou, uložia povinnosť predložiť všetkým majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti ponuku na odkúpenie všetkých ich podielov za primeranú cenu v súlade so všeobecnou definíciou. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť ďalšie nástroje na ochranu záujmov majiteľov cenných papierov, napr. povinnosť vykonať čiastočnú ponuku, ak navrhovateľ nenadobúda kontrolu nad spoločnosťou, alebo povinnosť oznamovať ponuku v rovnakom čase ako je nadobudnutá kontrola spoločnosti.“

4

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely vykonávania tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavali nasledovné zásady:

…

2.   S cieľom zabezpečiť súlad so zásadami stanovenými v odseku 1 členské štáty:

5

Podľa článku 4 ods. 6 uvedenej smernice:

„Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov určiť súdne alebo iné orgány príslušné urovnávať spory a rozhodovať o nezrovnalostiach, ktoré sa vyskytli v priebehu ponúk, alebo právomoc členských štátov upraviť, či a za akých okolností sú strany ponuky oprávnené začať správne alebo súdne konanie. Touto smernicou nie je dotknutá prípadná právomoc súdov členských štátov zamietnuť súdne konania a rozhodnúť, či takéto konania majú vplyv na výsledok ponuky. Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov stanoviť právny stav, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu alebo vo vzťahu k súdnym sporom medzi stranami ponuky.“

6

Článok 5 tej istej smernice stanovuje:

„1.   Ak fyzická alebo právnická osoba v dôsledku svojho nadobudnutia alebo nadobudnutia osôb konajúcich v zhode s ňou, drží cenné papiere spoločnosti podľa článku 1 ods. 1, ktoré jej pripočítané k jej akýmkoľvek existujúcim držbám takýchto cenných papierov a držbám takýchto cenných papierov osôb konajúcich v zhode s ňou priamo alebo nepriamo poskytujú stanovené percento hlasovacích práv v tejto spoločnosti, ktoré má za následok jej kontrolu tejto spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa od takejto osoby požadovalo vykonanie ponuky ako prostriedok ochrany menšinových akcionárov tejto spoločnosti. Takáto ponuka je adresovaná čo najskôr majiteľom týchto cenných papierov pre všetky ich držby za primeranú cenu v zmysle odseku 4.

…

4.   Najvyššia cena zaplatená za tie isté cenné papiere navrhovateľom alebo osobami konajúcimi v zhode s ním počas určitého obdobia, ktoré určia členské štáty, a to aspoň šesť mesiacov a nie viac ako 12 pred ponukou uvedenou v odseku 1, sa považuje za primeranú cenu. Ak po zverejnení ponuky a pred uplynutím lehoty na prijatia ponuky navrhovateľ alebo iná osoba konajúca v zhode s ním nakúpi cenné papiere za cenu vyššiu ako za cenu ponuky, navrhovateľ zvýši svoju ponuku tak, aby nebola nižšia ako najvyššia cena zaplatená za takto nadobudnuté cenné papiere.

Ak sú dodržané všeobecné zásady uvedené v článku 3 ods. 1, členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu upraviť cenu uvedenú v prvom pododseku za okolností a v súlade s kritériami, ktoré sú jasne určené. Na tento účel môžu zostaviť zoznam okolností, za ktorých môže byť upravená najvyššia cena smerom nahor alebo nadol, napríklad ak najvyššia cena bola stanovená dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim, ak sa manipulovalo s trhovými cenami príslušných cenných papierov, ak trhové ceny všeobecne alebo určité trhové ceny boli ovplyvnené výnimočnými udalosťami alebo s cieľom umožniť záchranu spoločnosti v ťažkostiach. Môžu tiež určiť kritériá, ktoré sa uplatnia v takýchto prípadoch, napríklad priemernú trhovú cenu počas určitého obdobia, likvidačnú hodnotu spoločnosti alebo iné objektívne kritériá hodnotenia spravidla používané pri finančných analýzach.

…“

7

Článkom 1 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie (EÚ) č. 1254/2012 z 11. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 10, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 11, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 12, medzinárodný účtovný štandard 27 (2011) a medzinárodný účtovný štandard 28 (2011) (Ú. v. EÚ L 360, 2012, s. 1), bol do nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 320, 2008, s. 1) vložený medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 10, nazvaný „Konsolidovaná účtovná závierka“ (ďalej len „štandard IFRS 10“), uvedený v prílohe tohto nariadenia.

8

Bod 22 časti prílohy nariadenia č. 1254/2012 týkajúcej sa štandardu IFRS 10 stanovuje:

„Materská spoločnosť prezentuje nekontrolné podiely v konsolidovanom výkaze o finančnej situácii v rámci vlastného imania, oddelene od vlastného imania vlastníkov materskej spoločnosti.“

9

Podľa znenia dodatku A časti prílohy nariadenia č. 1254/2012 týkajúcej sa štandardu IFRS 10 je pojem „nekontrolný podiel“ definovaný tak, že sa vzťahuje na „vlastné imanie dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo alebo nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti“.

10

§ 5 Finanšu instrumentu tirgus likums (zákon o trhoch s finančnými nástrojmi) (Latvijas Vēstnesis 2003, č. 175) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „FITL“) stanovuje:

„Komisia [pre finančné trhy], jej zamestnanci a poverené osoby nie sú povinní nahradiť škodu účastníkom kapitálového trhu alebo tretím osobám a nezodpovedajú za opatrenia, ktoré prijali v rámci riadneho výkonu ich dozorných právomocí zverených na základe zákona alebo iných právnych predpisov, zákonným, primeraným a legitímnym spôsobom, ako aj v dobrej viere.“

11

§ 74 ods. 1 FITL znie takto:

„V rámci povinnej ponuky spätného nákupu akcií nesmie byť cena za akciu nižšia ako:

12

Podľa § 74 ods. 2 FITL:

„Na účely výpočtu hodnoty akcie, ktorá je predmetom spätného nákupu v súlade s odsekom 1 bodom 3 tohto paragrafu, sú používanými údajmi také údaje, ktoré pochádzajú z posledných ročných účtovných závierok cieľovej spoločnosti, schválených zhromaždením akcionárov, ktoré boli predmetom správy o audite. Časový interval medzi posledným dňom účtovného obdobia, ktorý je predmetom ročnej účtovnej závierky, a dňom predloženia ponuky komisii [pre finančné trhy] neprekročí šestnásť mesiacov. Keď v súlade s príslušnými predpismi pripravuje cieľová spoločnosť ročnú účtovnú závierku najneskôr sedem mesiacov po skončení referenčného roka, časový interval medzi posledným dňom účtovného obdobia, za ktoré sa ročná účtovná závierka pripravuje, a dňom predloženia ponuky komisii [pre finančné trhy] neprekročí 19 mesiacov. Na účely výpočtu hodnoty akcie sa použijú údaje vyplývajúce z poslednej štvrťročnej správy cieľovej spoločnosti, ak hodnota akcií vypočítaná na základe týchto údajov je najmenej o 10 % vyššia ako hodnota získaná na základe údajov z ročnej účtovnej závierky. Ak cieľová spoločnosť pripravuje aj ročnú konsolidovanú účtovnú závierku, používa údaje pochádzajúce z tejto účtovnej závierky na účely stanovenia hodnoty akcie, ktorá bola predmetom spätného nákupu. Ak cieľová spoločnosť pripravuje ročné účtovné závierky tak podľa právnych predpisov štátu, kde je usadená, ako aj podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, používa údaje pochádzajúce z účtovných závierok pripravených v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva.“

13

§ 13 Valsts pārvaldes iestāžu nodarīto zaudējumu atlīdzināšanas likums (zákon o náhrade škody spôsobenej vnútroštátnymi orgánmi) (Latvijas Vēstnesis 2005, č. 96) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o náhrade škody“), nazvaný „Určenie škody“, stanovuje:

„1.   Na účely stanovenia primeranej výšky sumy, ktorá sa má priznať ako náhrada škody spôsobenej príslušným orgánom, sa zohľadňujú skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza konanie tohto orgánu, ako aj konanie poškodeného.

2.   Na účely stanovenia primeranej výšky sumy, ktorá sa má priznať ako náhrada škody spôsobenej príslušným orgánom, sa zohľadňujú aj iné relevantné okolnosti prejednávaného prípadu, ak ich možno objektívne preukázať.

3.   Výška náhrady škody sa obvykle určí podľa sumy vypočítanej v súlade s § 12 tohto zákona a predstavuje:

4.   Orgán môže ex offo nahradiť škodu, ktorú utrpela poškodená osoba, nie tak, že jej vyplatí náhradu škody, ale ju môže postaviť do skutkovej situácie, v ktorej sa nachádzala predtým, ako došlo na úkor jej majetku k tejto škode.“

14

§ 14 ods. 1 Konsolidēto gada pārskatu likums (zákon o ročných konsolidovaných účtovných závierkach) (Latvijas Vēstnesis 2006, č. 178) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o ročných konsolidovaných účtovných závierkach“), nazvaný „Spôsoby konsolidácie ročných účtovných závierok obchodných spoločností“, stanovuje:

„Ročné konsolidované účtovné závierky predstavujú súhrn ročných účtovných závierok materskej spoločnosti skupiny a ročných účtovných závierok dcérskych spoločností, pokiaľ ide o hodnoty aktív a pasív uvádzané v ročných účtovných závierkach, vlastné imanie, ako aj príjmy a výdavky. Aktíva a pasíva uvádzané v účtovníctve konsolidovaných spoločností sa následne v celom rozsahu zahrnú do konsolidovaného účtovníctva. Zisky alebo straty týchto spoločností sa v celom rozsahu zahrnú do výpočtu konsolidovaných ziskov a strát.“

15

Podľa § 21 tohto zákona, nazvaného „Prezentácia menšinových podielov“:

„1.   Podiel vlastného imania konsolidovaných dcérskych spoločností, ktorý zodpovedá akciám a podielom v držbe menšinových akcionárov, sa zaúčtuje v samostatných položkách jej vlastného imania pod pojmom ‚menšinové podiely‘.

2.   Zisky a straty za rok uvedené v konsolidovaných účtovných závierkach dcérskych spoločností a zodpovedajúce akciám a podielom v držbe menšinových akcionárov sa zaúčtujú v samostatných konsolidovaných položkách týkajúcich sa výpočtu ziskov a strát pod pojmom ‚podiel menšinových akcionárov na ziskoch a stratách‘.“

16

Po nadobudnutí 93,24 % akcií s hlasovacím právom spoločnosti Ventspils nafta mala žalobkyňa vo veci samej podľa FITL povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na spätný nákup akcií tejto spoločnosti. Na tento účel predložila komisii pre finančné trhy „prospekt“ s vyjadrením svojej ponuky na spätný nákup, v ktorom uviedla, že cena spätného nákupu je 3,12 eura za akciu uvedenej spoločnosti.

17

Komisia pre finančné trhy na základe § 74 ods. 1 bodu 3 FITL odmietla 6. októbra 2015 výpočty žalobkyne vo veci samej. Sporným rozhodnutím jej následne povolila, aby uskutočnila povinnú ponuku na spätný nákup za cenu 4,56 eura za akciu tej istej spoločnosti.

18

Žalobkyňa vo veci samej sa obrátila na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) so žalobou, ktorou sa domáha protiprávnosti tohto rozhodnutia a náhrady škody, ktorá jej bola týmto rozhodnutím spôsobená.

19

Žalobkyňa vo veci samej tvrdila, že cieľom § 74 FITL je stanoviť metódu výpočtu ceny spätného nákupu akcie tak, aby bola spravodlivá a aby zodpovedala situácii na dotknutom trhu. Na tento účel treba zohľadniť skutočné celkové aktíva spoločnosti Ventspils nafta, a nie sumu aktív uvedených v ročnej konsolidovanej účtovnej závierke tejto spoločnosti, ktorá zahŕňa aktíva a pasíva všetkých jej dcérskych spoločností vrátane podielov v týchto dcérskych spoločnostiach v držbe menšinových akcionárov, ktoré nepredstavujú aktíva ani záväzky uvedenej spoločnosti. Dospela k záveru, že v spornom rozhodnutí komisia pre finančné trhy neoprávnene zvýšila cenu akcie spoločnosti Ventspils nafta, keď zohľadnila aktíva, ktoré nepatria tejto spoločnosti.

20

Komisia pre finančné trhy potvrdila, že vychádzala zo štandardu IFRS 10 prevzatého do nariadenia č. 1254/2012, ktorým sa stanovujú zásady týkajúce sa prípravy ročných konsolidovaných účtovných závierok v prípadoch, keď spoločnosť vykonáva kontrolu nad jednou alebo niekoľkými inými spoločnosťami, a ktorého bod 22 stanovuje, že nekontrolný podiel sa musí v konsolidovaných účtovných závierkach uvádzať v rámci „vlastného imania“. Spresnila, že suma aktív uvedená v týchto účtovných závierkach neumožňuje určiť, ktorá časť aktív je v držbe väčšinových akcionárov a aká časť je v držbe menšinových akcionárov. Z toho vyvodila záver, že je v rozpore s cieľom § 74 FITL odpočítať od aktív spoločnosti Ventspils nafta nekontrolné podiely, keďže určenie ceny za akciu prostredníctvom celkovej hodnoty aktív tejto spoločnosti umožňuje stanoviť túto cenu čo najbližšie k skutočnej hodnote tejto akcie.

21

Rozsudkom z 10. marca 2017 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne vo veci samej, keď vyhlásil sporné rozhodnutie za protiprávne a uložil komisii pre finančné trhy povinnosť nahradiť jej 50 % škody, ktorá jej vznikla v dôsledku tohto rozhodnutia.

22

Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) uviedol, že § 74 ods. 1 bod 3 FITL neobsahuje žiadne spresnenie pojmov „celkové aktíva“ a „čisté aktíva“, ktoré používa. Zdôraznil, že sa o tom nediskutovalo, keď lotyšský zákonodarca v roku 2006 stanovil, pokiaľ ide o toto ustanovenie, povinnosť používať údaje z ročných konsolidovaných účtovných závierok na účely určenia ceny akcie. Poznamenal, že hoci § 74 ods. 1 FITL neznie v tom zmysle, že metódy uvedené v bodoch 2 a 3 tohto odseku možno použiť len za výnimočných okolností, takéto použitie môže vyplývať zo skutočnosti, že lotyšský akciový trh je mimoriadne obmedzený.

23

Domnieval sa, že na účely výpočtu ceny akcie treba vychádzať z objektívnych kritérií hodnotenia a že § 74 ods. 1 bod 3 zákona FITL treba vykladať v tom zmysle, že pojem „čisté aktíva“ nezahŕňa menšinové podiely.

24

Navyše Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) konštatoval, že v súlade s § 13 ods. 3 zákona o náhrade škody existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú zníženie vypočítanej náhrady škody, avšak bez toho, aby toto zníženie mohlo presiahnuť 50 % požadovanej sumy.

25

Komisia pre finančné trhy a žalobkyňa vo veci samej podali, každá samostatne, kasačný opravný prostriedok proti rozsudku Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) z 10. marca 2017 na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko).

26

Komisia pre finančné trhy sa domnieva, že Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) nezohľadnil viaceré okolnosti, ktoré vylučujú jeho výklad § 74 ods. 1 bodu 3 FITL. Povinnosť zahrnúť na účely výpočtu ceny spätného nákupu za akciu údaje pochádzajúce z ročných konsolidovaných účtovných závierok je súčasťou zmien FITL prijatých na účely prebratia smernice 2004/25 do lotyšského práva.

27

Komisia pre finančné trhy tvrdí, že Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) vyložil § 74 ods. 1 bod 3 FITL spôsobom, ktorý je v rozpore s prvoradým cieľom smernice 2004/25, ktorým je ochrana záujmov menšinových akcionárov v procese stanovenia ceny akcií, ktoré sú predmetom spätného nákupu. Táto komisia spresňuje, že tým, že do výpočtu ceny spätného nákupu akcií spoločnosti Ventspils nafta zahrnula podiel jej menšinových akcionárov na základnom imaní dcérskych spoločností uvedenej spoločnosti, dodržala cieľ smernice 2004/25, keď túto cenu vypočítala v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom tejto smernice, a to s ohľadom na „objektívne kritériá hodnotenia spravidla používané pri finančných analýzach“.

28

Žalobkyňa vo veci samej navrhuje zrušenie rozsudku Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) v rozsahu, v akom tento súd čiastočne zamietol jej návrh na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku sporného rozhodnutia. Tvrdí, že § 13 ods. 3 bod 3 zákona o náhrade škody umožňuje nahradiť vzniknutú škodu v celom rozsahu a že uznanie zníženia náhrady škody až do výšky 50 % tejto škody pri neexistencii osobitných okolností môže viesť k situáciám, v ktorých verejný orgán zaobchádza so zložitými otázkami výkladu práva menej prísne.

29

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že na účely správneho výkladu § 74 ods. 1 bodu 3 FITL je nevyhnutné určiť, či metóda, ktorú toto ustanovenie upravuje pre výpočet ceny za akciu, je primeranou metódou stanovenia ceny v zmysle smernice 2004/25.

30

Pýta sa, či zahrnutie menšinového podielu do čistých aktív ako základu pre výpočet ceny spätného nákupu za akciu vedie k stanoveniu primeranej ceny v zmysle tejto smernice a či je v dôsledku toho v súlade s jej cieľmi.

31

Pripomína, že Súdny dvor rozhodol, že členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy na účely vymedzenia okolností, za akých môžu ich orgány dohľadu upraviť ceny spätného nákupu za akciu, avšak pod podmienkou, že tieto okolnosti sú jasne určené. Pýta sa, či metóda výpočtu čistých aktív uvedená v § 74 ods. 1 bode 3 FITL spĺňa túto podmienku, pričom uvádza, že pojmy „celkové aktíva“ a „čisté aktíva“ nie sú vysvetlené ani v tomto ustanovení, ani v žiadnom inom ustanovení tohto zákona.

32

Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či sú § 74 ods. 1 bod 3 a § 74 ods. 2 FITL, ktoré jasne nestanovujú, či musia čisté aktíva zahŕňať na účely výpočtu ceny spätného nákupu za akciu aj menšinový podiel, v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom smernice 2004/25.

33

Vnútroštátny súd sa napokon pýta na zlučiteľnosť § 13 ods. 3 zákona o náhrade škody so základnými zásadami práva Únie, konkrétnejšie so zásadou efektivity vzhľadom na skutočnosť, že na základe tohto ustanovenia možno výšku náhrady škody neobmedzene znížiť, pokiaľ spôsobená škoda prevyšuje sumu 1422872 eur. Tiež sa pýta, či sú všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu splnené, najmä či uplatniteľné pravidlá smernice 2004/25 priznávajú práva jednotlivcom.

34

Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Podľa vnútroštátneho súdu závisí riešenie sporu vo veci samej v podstate na jednej strane od otázky, či článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 bráni metóde stanovenia primeranej ceny podľa vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že na účely ponuky na prevzatie sa hodnota akcie získa vydelením čistých aktív cieľovej spoločnosti vrátane podielu menšinového akcionára, ktorý je preto nekontrolný, počtom emitovaných akcií. Na druhej strane považuje za potrebné získať odpoveď na otázku, či táto smernica priznáva práva jednotlivcom a či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje náhradu škody spôsobenej nesprávnym uplatnením tohto práva.

36

Keďže jednotlivé položené prejudiciálne otázky sa pretínajú na niekoľkých úrovniach, musia byť preskupené, aby sa vnútroštátnemu súdu poskytli čo najpresnejšie odpovede.

37

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje tri metódy na určenie primeranej ceny, za ktorú musí navrhovateľ spätne nakúpiť akcie spoločnosti, vrátane metódy vyplývajúcej z vykonania článku 5 ods. 4 prvého pododseku tejto smernice, a ktorou sa ukladá povinnosť vždy použiť metódu, ktorá vedie k najvyššej cene.

38

Ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 9 smernice 2004/25, cieľom tejto smernice je ochrana záujmov majiteľov cenných papierov spoločností, ktorých kontrolu prevzala fyzická alebo právnická osoba, a v tejto súvislosti smeruje k zabezpečeniu jednoznačnosti a priehľadnosti pravidiel v oblasti ponuky na prevzatie (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 24).

39

Táto smernica v tejto súvislosti v súlade s jej článkom 1 ods. 1 stanovuje opatrenia koordinujúce zákony členských štátov týkajúce sa ponuky na prevzatie pre cenné papiere spoločností, ktoré sa spravujú právom jedného z členských štátov, ak sú všetky alebo niektoré z týchto cenných papierov prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 25).

40

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice kvalifikuje zásady relevantné pre uplatňovanie uvedenej smernice ako všeobecné zásady vrátane zásady, podľa ktorej musia byť majitelia cenných papierov chránení, ak určitá osoba nadobudne kontrolu v spoločnosti (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 26).

41

S cieľom zabezpečiť dodržanie uvedených zásad stanovuje článok 3 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2004/25, že členské štáty jednak zabezpečia, aby sa dodržiavali minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici, a jednak môžu stanoviť ďalšie prísnejšie podmienky a ustanovenia, ako sú ustanovenia uvedenej smernice na reguláciu ponúk (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 27).

42

Pod názvom „Ochrana menšinových akcionárov, povinná ponuka a primeraná cena“ článok 5 tej istej smernice upravuje na účely ochrany záujmov majiteľov cenných papierov spoločností predovšetkým dve pravidlá, ktoré majú členské štáty povinnosť uplatniť, a jedno, ktoré sa môžu rozhodnúť uplatniť (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 28).

43

Článok 5 ods. 1 smernice 2004/25 najskôr stanovuje zásadu povinnej ponuky prevzatia cenných papierov dotknutej spoločnosti. Upravuje tak, že ak fyzická alebo právnická osoba v dôsledku svojho nadobudnutia alebo nadobudnutia osôb konajúcich v zhode s ňou drží cenné papiere spoločnosti, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice a ktoré pripočítané k jej akýmkoľvek existujúcim držbám takýchto cenných papierov a držbám takýchto cenných papierov osôb konajúcich v zhode s ňou priamo alebo nepriamo poskytujú stanovené percento hlasovacích práv v tejto spoločnosti, ktoré má za následok jej kontrolu, členské štáty zabezpečia, aby sa od takejto osoby požadovalo vykonanie ponuky ako prostriedok ochrany menšinových akcionárov tejto spoločnosti, pričom táto ponuka sa musí týkať všetkých držieb týchto akcionárov za primeranú cenu definovanú v článku 5 ods. 4 uvedenej smernice (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 29).

44

Aby sa ďalej zabezpečila tiež ochrana menšinových akcionárov spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje ponuka na prevzatie, považuje článok 5 ods. 4 prvý pododsek smernice 2004/25 za primeranú cenu najvyššiu cenu, ktorú za tie isté cenné papiere zaplatí navrhovateľ alebo osoby konajúce v zhode s ním počas obdobia, ktoré určia členské štáty ako obdobie aspoň šesť mesiacov a nie viac ako dvanásť mesiacov pred ponukou uvedenou v článku 5 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 30).

45

Napokon článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 upravuje, že ak sú dodržané zásady uvedené v článku 3 ods. 1 tejto smernice, členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, uvedeným v článku 4 uvedenej smernice, upraviť primeranú cenu za okolností a v súlade s kritériami, ktoré sú jasne určené. Na tieto účely môžu členské štáty jednak zostaviť zoznam okolností, za ktorých môže byť upravená primeraná cena smerom nahor alebo nadol, a jednak určiť kritériá, ktoré sa uplatnia v takýchto prípadoch, pričom sa spresňuje, že tieto okolnosti a kritériá musia byť jasne určené. Príklady týchto okolností a týchto kritérií sú uvedené v článku 5 ods. 4 druhom pododseku uvedenej smernice (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 31).

46

Na účely stanovenia primeranej ceny cenných papierov, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie, článok 5 ods. 4 prvý pododsek smernice 2004/25 upravuje metódu, ktorá podľa jej odôvodnenia 9 zodpovedá všeobecnej definícii v rámci Európskej únie.

47

V tomto ohľade štruktúra článku 5 ods. 4 tejto smernice vyžaduje, aby táto metóda stanovenia primeranej ceny bola jedinou metódou, ktorá je v tomto ohľade dovolená. Článok 5 ods. 4 druhý pododsek uvedenej smernice totiž stanovuje, že pokiaľ sa členské štáty rozhodli pre takúto možnosť, primeranú cenu uvedenú v článku 5 ods. 4 prvom pododseku tej istej smernice možno upraviť.

48

Preto len v rámci tejto právomoci upraviť primeranú cenu cenných papierov, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie, môžu členské štáty povoliť svojim orgánom dohľadu určiť cenu, za akú musia byť tieto cenné papiere predané, podľa metód, ktoré sa odlišujú od metódy stanovenej v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25.

49

Pokiaľ však vnútroštátna právna úprava stanovuje, že primeraná cena sa musí určiť podľa viacerých metód, z ktorých jedna preberá metódu stanovenú v článku 5 ods. 4 prvom pododseku tejto smernice, za určitých podmienok sa možno domnievať, že ostatné stanovené metódy korešpondujú s právomocou upraviť primeranú cenu podľa článku 5 ods. 4 druhého pododseku uvedenej smernice.

50

Podmienky, ktoré sa musia v tomto ohľade dodržať, sú podmienkami, ktoré vyplývajú zo samotného znenia článku 5 ods. 4 druhého pododseku danej smernice.

51

Na jednej strane metódy stanovenia primeranej ceny, ktoré sú odlišné od metódy stanovenej v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25, musia uplatňovať orgány dohľadu zriadené členskými štátmi v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článku 3 ods. 1 tejto smernice. Na druhej strane sa tieto metódy musia realizovať „za okolností a v súlade s kritériami, ktoré sú jasne určené“.

52

V tejto súvislosti treba pripomenúť judikatúru, podľa ktorej na to, aby bola dodržaná tak zásada právnej istoty, ako aj potreba zabezpečiť úplné uplatňovanie smerníc z právneho a nielen zo skutkového hľadiska, musia byť požiadavky smernice 2004/25 prevzaté do jasného, presného a transparentného právneho rámca stanovujúceho záväzné ustanovenia v oblasti, ktorej sa táto smernica týka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 41).

53

Členské štáty sú teda povinné pomocou právneho nástroja podľa svojho výberu zabezpečiť, aby okolnosti a kritériá, s ohľadom na ktoré sa úprava primeranej ceny realizuje, boli „jasne určené“ v zmysle článku 5 ods. 4 druhého pododseku smernice 2004/25.

54

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či FITL prípadne v spojení s odôvodnením tohto zákona zodpovedá týmto požiadavkám.

55

Napokon nemožno vylúčiť, že v prípade určitej osobitnej okolnosti vyústi úprava primeranej ceny vždy do stanovenia vyššej ceny, než je cena vyplývajúca z uplatnenia článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2004/25.

56

Napokon článok 5 ods. 4 druhý pododsek tejto smernice potvrdzuje tento predpoklad, keďže stanovuje, že vzhľadom na zoznam určitých okolností, prípadne vypracovaný dotknutým členským štátom, možno najvyššiu cenu upraviť smerom nahor alebo nadol. Určitá okolnosť v zmysle tohto ustanovenia tak môže vždy viesť k stanoveniu vyššej ceny, než je primeraná cena, ako o tom svedčia príklady citované v uvedenom ustanovení, najmä ak bola primeraná cena podľa článku 5 ods. 4 prvého pododseku uvedenej smernice stanovená dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim.

57

V dôsledku toho treba na tretiu a štvrtú položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje tri metódy na určenie primeranej ceny, za ktorú musí navrhovateľ spätne nakúpiť akcie spoločnosti, vrátane metódy vyplývajúcej z vykonania článku 5 ods. 4 prvého pododseku tejto smernice, a ktorou sa ukladá povinnosť vždy použiť metódu, ktorá vedie k najvyššej cene, pod podmienkou, že metódy stanovenia primeranej ceny, ktoré sú odlišné od metódy vyplývajúcej z vykonania článku 5 ods. 4 prvého pododseku, uplatňuje orgán dohľadu v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj za okolností a podľa kritérií stanovených jasným, presným a transparentným právnym rámcom.

58

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na účely ponuky na prevzatie sa hodnota akcie získa vydelením čistých aktív cieľovej spoločnosti vrátane podielu menšinového akcionára, ktorý je preto nekontrolný, počtom emitovaných akcií, pokiaľ nejde o metódu stanovenia ceny akcie, ktorú možno považovať za metódu spĺňajúcu „jasne určené“ kritériá v zmysle tohto ustanovenia.

59

Po prvé treba zdôrazniť, že sporným rozhodnutím komisia pre finančné trhy povolila žalobkyni vo veci samej uskutočniť povinnú ponuku na spätný nákup akcií cieľovej spoločnosti na základe metódy stanovenia ceny akcií uvedenej v § 74 ods. 1 bode 3 FITL, podľa ktorého sa hodnota akcie vypočíta vydelením čistých aktív tejto spoločnosti počtom emitovaných akcií. V súlade s § 74 ods. 2 FITL sú údajmi, ktoré sa v tomto ohľade používajú, keď cieľová spoločnosť pripravuje ročnú konsolidovanú účtovnú závierku, údaje vyplývajúce z tejto účtovnej závierky.

60

Tiež je potrebné jednak uviesť, že § 14 ods. 1 zákona o ročných konsolidovaných účtovných závierkach stanovuje, že ročné konsolidované účtovné závierky predstavujú súhrn ročných účtovných závierok materskej spoločnosti skupiny a ročných účtovných závierok dotknutých dcérskych spoločností, a jednak, že § 21 tohto zákona spresňuje, že podiel vlastného imania konsolidovaných dcérskych spoločností, ktorý zodpovedá akciám a podielom v držbe menšinových akcionárov, sa zaúčtuje v samostatných položkách jej vlastného imania pod pojmom „menšinové podiely“.

61

Na účely určenia ceny akcií cieľovej spoločnosti tak komisia pre finančné trhy zahrnula do sporného rozhodnutia medzi čisté aktíva tejto spoločnosti podiely v držbe menšinových akcionárov v jej dcérskych spoločnostiach, teda podiely, ktorých vlastníkom nie je uvedená spoločnosť.

62

Ako to po druhé vyplýva z úvah uvedených v bode 45 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 upravuje, že ak sú dodržané zásady uvedené v článku 3 ods. 1, členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, uvedeným v článku 4 tejto smernice, upraviť primeranú cenu za okolností a v súlade s kritériami, ktoré sú jasne určené (rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 31).

63

V článku 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 sa navyše uvádza, že pokiaľ členské štáty stanovujú, že ich orgány dohľadu môžu upraviť primeranú cenu, môžu vymedziť kritériá, ktoré sa majú v tomto ohľade použiť, pričom ako príklad citujú priemernú trhovú cenu počas určitého obdobia, likvidačnú hodnotu spoločnosti alebo iné objektívne kritériá hodnotenia spravidla používané pri finančných analýzach.

64

Po tretie treba pripomenúť, že na to, aby bola dodržaná tak zásada právnej istoty, ako aj potreba zabezpečiť úplné uplatňovanie smerníc, musia byť požiadavky smernice 2004/25 prevzaté, ako to bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, do jasného, presného a transparentného právneho rámca stanovujúceho záväzné ustanovenia v oblasti, ktorej sa táto smernica týka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 41).

65

Práve z hľadiska týchto zásad treba určiť, či metóda stanovenia ceny, ktorá popri čistých aktívach cieľovej spoločnosti ponuky na prevzatie zahŕňa podiely v držbe menšinových akcionárov v jej dcérskych spoločnostiach, obsahuje „jasne určené“ kritériá v zmysle článku 5 ods. 4 druhého pododseku smernice 2004/25.

66

Ako to na jednej strane zdôraznila generálna advokátka v bode 69 svojich návrhov, treba uviesť, že miera voľnej úvahy, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom, aby v prípade úpravy primeranej ceny stanovili kritériá určenia ceny cenných papierov, ktoré sú predmetom povinnej ponuky na prevzatie, je obmedzená zmyslom a účelom celého článku 5 ods. 4 smernice 2004/25, ktorý spočíva v zistení primeranej ceny týchto cenných papierov.

67

Na tento účel, ako to uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, členské štáty môžu upraviť akékoľvek kritérium hodnotenia uznávané v rámci finančnej analýzy, ktoré umožňuje zistiť skutočnú hospodársku hodnotu podielu v cieľovej spoločnosti.

68

Pokiaľ ide o uvedený aspekt, štandard IFRS 10, prevzatý do práva Únie v nariadení č. 1254/2012, zohľadňuje celý majetok materskej spoločnosti skupiny a majetok jej dcérskych spoločností nezávisle od úrovne účasti tejto spoločnosti v týchto dcérskych spoločnostiach. Z toho vyplýva, že čisté aktíva takejto materskej spoločnosti sa určujú pri zohľadnení podielov v držbe menšinových akcionárov v jej dcérskych spoločnostiach, ktoré sú vymedzené v dodatku A časti prílohy nariadenia č. 1254/2012 týkajúcej sa štandardu IFRS 10 pod označením „Nekontrolné podiely“ tak, že sa vzťahujú na „vlastné imanie dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo alebo nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti“.

69

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva uvedené v nariadení č. 1254/2012 majú informatívnu hodnotu, pričom cieľom štandardu IFRS 10 je podľa bodu 1 časti prílohy tohto nariadenia týkajúcej sa tohto štandardu „stanoviť zásady prezentácie a prípravy konsolidovanej účtovnej závierky, keď účtovná jednotka ovláda jednu alebo viac ďalších účtovných jednotiek“. V tomto ohľade prezentácia nekontrolných podielov umožňuje zabezpečiť úplnú informovanosť tretích strán, pokiaľ ide o rozsah skupiny spoločností a rozsah kontroly vykonávanej materskou spoločnosťou nad jej dcérskymi spoločnosťami.

70

Identifikácia a výška podielov v držbe menšinových akcionárov na základnom imaní dcérskych spoločností materskej spoločnosti skupiny spoločností tak môžu byť užitočnými informáciami v oblasti finančnej analýzy.

71

V rámci určovania hodnoty podielov materskej spoločnosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s cieľom určiť, či táto metóda hodnotenia predstavuje objektívne kritérium hodnotenia, ktoré sa vo všeobecnosti používa vo finančnej analýze, venoval osobitnú pozornosť skutočnosti, že takáto metóda si vyžaduje, aby sa tak, ako to vyplýva z bodov 68 a 69 tohto rozsudku, zohľadnili podiely v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktoré nie sú v jej vlastníctve.

72

Na druhej strane každá metóda na stanovenie primeranej ceny, vyplývajúca z právomoci vykonať úpravu podľa článku 5 ods. 4 druhého pododseku smernice 2004/25, musí vychádzať dostatočne jasným, presným a predvídateľným spôsobom z právneho rámca, ktorý ju upravuje a ktorý musí byť tiež jasný, presný a transparentný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, bod 41).

73

V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, jednak vyplýva, že § 74 ods. 1 bod 3 FITL neobsahuje definíciu pojmu „čisté aktíva“, ktorý používa ako parameter metódy stanovenia primeranej ceny podľa tohto ustanovenia, a jednak, že hoci § 21 zákona o konsolidovaných účtovných závierkach stanovuje, že podiel vlastného imania konsolidovaných dcérskych spoločností, ktorý zodpovedá akciám a podielom v držbe menšinových akcionárov, sa zaúčtuje v samostatných položkách vlastného imania pod pojmom „menšinové podiely“, tento paragraf neobsahuje odkaz na čisté aktíva materskej spoločnosti skupiny spoločností.

74

Vzhľadom na tieto okolnosti prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či sa má § 74 ods. 1 bod 3 FITL vykladať v tom zmysle, že pojem „čisté aktíva“ možno chápať dostatočne jasným, presným a predvídateľným spôsobom tak, že zahŕňa v prípade materskej spoločnosti skupiny spoločností, ktorá vyhotovuje ročnú konsolidovanú účtovnú závierku, podiely v držbe menšinových akcionárov v dcérskych spoločnostiach tejto materskej spoločnosti.

75

Navyše treba pripomenúť, že zásada konformného výkladu práva Únie od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil nielen všetky predpisy vnútroštátneho práva, ale aby uplatnil aj výkladové metódy uznané týmto právom, aby sa vnútroštátne ustanovenia v čo možno najväčšej miere vykladali v zmysle znenia textu, ako aj účelu predmetnej smernice a takýmto spôsobom sa dosiahol výsledok stanovený smernicou v súlade s požiadavkami článku 288 tretieho odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2010, Kücükdeveci, C‑555/07, EU:C:2010:21, bod 48).

76

Vzhľadom na tieto zásady prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či môže uplatniť výklad § 74 ods. 1 bodu 3 FITL uvedený v bode 74 tohto rozsudku, alebo či, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, musí uplatniť reštriktívny výklad tohto ustanovenia z teleologického hľadiska, ktorý vylučuje zohľadnenie podielov v držbe menšinových akcionárov ako čistých aktív cieľovej spoločnosti ponuky na prevzatie s cieľom určiť cenu akcie tejto spoločnosti.

77

V dôsledku toho treba na prvú a druhú položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na účely ponuky na prevzatie sa hodnota akcie získa vydelením čistých aktív cieľovej spoločnosti vrátane podielu menšinového akcionára, ktorý je preto nekontrolný, počtom emitovaných akcií, pokiaľ nejde o metódu stanovenia ceny akcie, založenú na objektívnom kritériu hodnotenia vo všeobecnosti používanom vo finančnej analýze, ktoré možno považovať za „jasne určené“ v zmysle tohto ustanovenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

78

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či smernica 2004/25 priznáva v rámci postupu ponuky na prevzatie navrhovateľovi práva, ktoré možno uplatniť v rámci žaloby o zodpovednosť štátu.

79

Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú tomuto štátu pripísateľné, Súdny dvor opakovane rozhodol, že poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri podmienky, a to, že porušená právna norma Únie má za cieľ priznať jednotlivcom práva, porušenie tejto normy je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (rozsudok z 28. júla 2016, Tomášová, C‑168/15, EU:C:2016:602, bod 22 a citovaná judikatúra).

80

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že uplatnenie podmienok dovoľujúcich konštatovať zodpovednosť členských štátov za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Únie musia vnútroštátne súdy v zásade vykonať podľa usmernení Súdneho dvora na ich vykonanie (rozsudok zo 4. októbra 2018, Kantarev, C‑571/16, EU:C:2018:807, bod 95 a citovaná judikatúra).

81

Pokiaľ ide po prvé o otázku priameho účinku článku 5 ods. 4 smernice 2004/25, treba zdôrazniť, že judikatúra takúto podmienku nevyžaduje na účely vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, keďže podmienka vyžadovaná judikatúrou sa týka skutočnosti, že takéto ustanovenie priznáva práva jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2018, Kantarev, C‑571/16, EU:C:2018:807, body 97 a 104, ako aj citovanú judikatúru).

82

Po druhé je pravda, že článok 4 ods. 6 smernice 2004/25 najmä stanovuje, že touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov jednak upraviť, či a za akých okolností sú strany ponuky oprávnené začať správne alebo súdne konanie, najmä právomoc súdov členských štátov zamietnuť súdne konania a rozhodnúť, či takéto konania majú vplyv na výsledok ponuky, a jednak stanoviť právny stav, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu alebo vo vzťahu k súdnym sporom medzi stranami ponuky.

83

Tretia veta článku 4 ods. 6 smernice 2004/25 týkajúca sa právneho stavu, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu, však nemôže znamenať, že členské štáty môžu prijať ustanovenia, ktorými sa stranám ponuky na prevzatie zakazuje podať žalobu o zodpovednosť štátu z dôvodu závažného porušenia práva Únie v prípade takejto ponuky, a to z dvoch dôvodov.

84

Táto tretia veta sa na jednej strane obmedzuje na konštatovanie, že smernica 2004/25 nemá vplyv na právomoc členských štátov určiť právny stav, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu, ale v žiadnom prípade členským štátom nepovoľuje tak, ako v prvej vete článku 4 ods. 6 tejto smernice, nesprístupniť správne alebo súdne konanie stranám ponuky na prevzatie.

85

Na druhej strane treba pripomenúť, že úplnú účinnosť práva Únie a účinnú ochranu práv, ktoré z neho jednotlivci vyvodzujú, možno zabezpečiť aj prostredníctvom zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom v dôsledku porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať, pričom táto zásada je neoddeliteľnou súčasťou systému Zmlúv, na ktorých je Únia založená, a platí pre každý prípad porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na orgán verejnej moci, ktorý je pôvodcom tohto porušenia (rozsudok z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe, C‑752/18, EU:C:2019:1114, body 54 a 55, ako aj citovaná judikatúra).

86

Po tretie je pravda, že hlavným cieľom smernice 2004/25 je chrániť menšinových akcionárov cieľovej spoločnosti ponuky na prevzatie.

87

V tomto ohľade na jednej strane článok 5 ods. 1 smernice 2004/25 stanovuje, že osoba, ktorá má v držbe cenné papiere spoločnosti, ktoré jej pripočítané k jej akýmkoľvek existujúcim držbám takýchto cenných papierov a držbám takýchto cenných papierov osôb konajúcich v zhode s ňou priamo alebo nepriamo poskytujú stanovené percento hlasovacích práv v tejto spoločnosti, ktoré má za následok jej kontrolu tejto spoločnosti, je povinná vykonať ponuku ako prostriedok ochrany menšinových akcionárov uvedenej spoločnosti. Na druhej strane článok 5 ods. 4 prvý pododsek tejto smernice uvádza, že osoba, ktorá je tak povinná uskutočniť ponuku na prevzatie cenných papierov menšinových akcionárov, musí ponúknuť primeranú cenu zodpovedajúcu najvyššej cene, ktorú za tie isté cenné papiere zaplatí táto osoba alebo osoby konajúce v zhode s ňou počas obdobia predchádzajúceho ponuke, ktoré určia členské štáty, a to aspoň šesť mesiacov a nie viac ako dvanásť mesiacov.

88

Cieľom pravidla stanovenia primeranej ceny uvedeného v článku 5 ods. 4 smernice 2004/25 je však chrániť navrhovateľa v rozsahu, v akom umožňuje určiť najvyššiu cenu, ktorú musí zaplatiť menšinovým akcionárom v rámci ponuky na prevzatie, ktorá zodpovedá tomu, ako to generálna advokátka uviedla v bode 38 svojich návrhov, čo mal tento navrhovateľ zaplatiť počas obdobia predchádzajúceho tejto ponuke.

89

Navyše právomoc upraviť primeranú cenu, stanovená v článku 5 ods. 4 druhom pododseku tejto smernice, môže tiež svojou povahou chrániť záujmy navrhovateľa, pretože toto ustanovenie predpokladá možnosť, že túto primeranú cenu možno za určitých okolností stanovených členskými štátmi upraviť smerom nadol.

90

Keďže článok 5 ods. 4 prvý a druhý pododsek smernice 2004/25 má priamy vplyv na právne postavenie osoby povinnej na uskutočnenie ponuky na prevzatie cenných papierov menšinových akcionárov cieľovej spoločnosti, toto ustanovenie predstavuje pravidlo práva Únie, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom, v tomto prípade navrhovateľovi.

91

V dôsledku toho treba na šiestu položenú otázku odpovedať tak, že smernica 2004/25 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci postupu ponuky na prevzatie priznáva navrhovateľovi práva, ktoré možno uplatniť v rámci žaloby o zodpovednosť štátu.

92

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v prípade vyvodzovania zodpovednosti voči členskému štátu za škodu spôsobenú porušením pravidla práva Únie rozhodnutím správneho orgánu tohto štátu možno náhradu škody, ktorá z toho vyplýva, obmedziť na 50 % výšky tejto škody.

93

§ 13 zákona o náhrade škody stanovuje, že ak výška sumy vypočítanej v súlade s § 12 tohto zákona neprekračuje 142288 eur, primeraná náhrada škody spôsobenej verejným orgánom dosahuje 100 % tejto škody, ak je táto suma v rozpätí od 142289 eur do 1422872 eur, túto náhradu možno stanoviť vo výške od 50 do 100 % tejto škody, a ak je uvedená suma vyššia ako 1422872 eur, uvedená náhrada môže byť nižšia ako 50 % tejto škody.

94

Na základe tohto ustanovenia Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) obmedzil náhradu škody spôsobenej žalobkyni vo veci samej, vyčíslenej na sumu presahujúcu 1422872 eur, na 50 % tejto škody.

95

Ako to vyplýva z bodu 82 tohto rozsudku, hoci v článku 4 ods. 6 smernice 2004/25 sa uvádza, že touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov stanoviť právny stav, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu alebo vo vzťahu k súdnym sporom medzi stranami ponuky, treba zdôrazniť, že podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity) (rozsudok z 29. júla 2019, Hochtief Solutions Magyarországi Fióktelepe, C‑620/17, EU:C:2019:630, bod 45 a citovaná judikatúra).

96

Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že možnosť obmedziť výšku náhrady škody platí tak v prípade porušenia lotyšského práva, ako aj v prípade porušenia práva Únie.

97

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Únie musí byť primeraná škode, ktorá im vznikla, aby sa zabezpečila účinná ochrana ich práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Hochtief Solutions Magyarországi Fióktelepe, C‑620/17, EU:C:2019:630, bod 46 a citovanú judikatúru).

98

Ako to v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 104 svojich návrhov, pravidlo vnútroštátneho práva, podľa ktorého v prípade vyvodzovania zodpovednosti voči členskému štátu z dôvodu škody spôsobenej porušením pravidla práva Únie rozhodnutím správneho orgánu tohto štátu možno náhradu vyplývajúcej škody, ktorú možno presne vyčísliť, obmedziť na 50 % výšky tejto škody, nemôže byť v súlade s požiadavkou primeranej náhrady tejto škody.

99

Z toho vyplýva, že takéto pravidlo vnútroštátneho práva nie je v súlade so zásadou efektivity.

100

V dôsledku toho treba na piatu položenú otázku odpovedať tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v prípade vyvodzovania zodpovednosti voči členskému štátu za škodu spôsobenú porušením pravidla práva Únie rozhodnutím správneho orgánu tohto štátu možno náhradu škody, ktorá z toho vyplýva, obmedziť na 50 % výšky tejto škody.

101

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: