–

Azienda Agricola Ambrosi Nicola Giuseppe, Azienda Agricola Castagna Giovanni, Azienda Agricola Castellani Enio, Nereo e Giuliano Ss, Azienda Agricola De Fanti Maria Teresa, Azienda Agricola Giacomazzi Vilmare, Azienda Agricola Iseo di Lunardi Giampaolo e Silvano Ss, Azienda Agricola Mastrolat di Mastrotto Franco e Luca Ss, Azienda Agricola Righetti Michele e Damiano, Azienda Agricola Scandola Stefano e Gianni, Azienda Agricola Tadiello Roberto, Azienda Agricola Turazza Mario, Azienda Agricola Zuin Tiziano, 2 B Società Agricola Srl, v zastúpení: F. Manzo a P. Romano, avvocati,

–

Azienda Agricola Pozzan Mirko, v zastúpení: E. Ermondi a M. Aldegheri, avvocatesse,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Bianchi a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu a platnosti článkov 1 až 3 nariadenia Rady (EHS) č. 856/84 z 31. marca 1984, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 804/68 o spoločnej organizácii trhov s mliekom a mliečnymi výrobkami [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, 1984, s. 10), článku 1 a článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 405, 1992, s. 1), článku 1 ods. 1 a článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003 z 29. septembra 2003 stanovujúceho poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 123; Mim. vyd. 03/040, s. 391) a článkov 55, 64 a 65 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. ES L 299, 2007, s. 1), ako aj ich príloh.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane spoločnosťou Azienda Agricola Ambrosi Nicola Giuseppe a viacerými ďalšími talianskymi výrobcami mlieka (ďalej spolu len „dotknutí výrobcovia“) a na druhej strane Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA) (Agentúra pre poskytovanie pomoci v odvetví poľnohospodárstva, Taliansko) a Ministero delle Politiche agricole e forestali (Ministerstvo poľnohospodárstva a lesníctva, Taliansko) (ďalej len „ministerstvo“), vo veci postupov náhrad a výpočtu domácej výroby na účely určenia dodatočných poplatkov za obdobie uvedenia mlieka a mliečnych výrobkov na trh za roky 2008/2009.

3

Z prvého a štvrtého odôvodnenia nariadenia č. 856/84 vyplýva, že z dôvodu pretrvávajúcej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v odvetví mlieka normotvorca Únie týmto nariadením zaviedol systém dodatočných poplatkov v tomto odvetví, na základe ktorého bolo potrebné zaplatiť poplatok z množstva mlieka a/alebo ekvivalentu mlieka, ktoré prekračovalo stanovené referenčné množstvo.

4

Dňa 31. marca 1984 bolo prijaté nariadenie (EHS) č. 857/84, ktorým sa prijímajú všeobecné pravidlá uplatňovania poplatku stanoveného v článku 5c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, 1984, s. 13).

5

Systém dodatočných poplatkov bol niekoľkokrát predĺžený, najmä nariadením č. 3950/92, ktoré bolo viackrát zmenené.

6

Na účely najmä zjednodušenia a objasnenia bolo toto posledné uvedené nariadenie zrušené a nahradené nariadením č. 1788/2003, ktoré bolo s účinnosťou od 1. apríla 2008 zrušené a nahradené nariadením č. 1234/2007.

7

Nariadenie č. 1234/2007, ktoré bolo tiež predmetom mnohých zmien, bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671). Podľa článku 230 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1308/2013 sa však stanovuje, že pokiaľ ide o systém obmedzenia výroby mlieka, časť II, hlava I, kapitola III, články 55 a 85, ako aj prílohy IX a X nariadenia č. 1234/2007 sa naďalej uplatňovali až do 31. marca 2015.

8

Spor vo veci samej, ktorý sa týka hospodárskeho roka od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009, sa ratione temporis riadi nariadením č. 1234/2007, zmeneným nariadením Rady (ES) č. 248/2008 zo 17. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 2008, s. 6) (ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“), ktoré na účely uľahčenia výroby väčšieho množstva mlieka v rámci Európskej únie a splnenia požiadaviek na trhu s mliečnymi výrobkami zvýšilo od 1. apríla 2008 kvóty vo všetkých členských štátoch uvedených v prílohe IX nariadenia č. 1234/2007 o 2 %.

9

Odôvodnenia 36, 37, 51 a 105 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov stanovovali:

…

…

10

Podľa článku 55 tohto nariadenia:

„1.   Systémy kvót sa uplatňujú na tieto výrobky:

…

2.   Ak výrobca prekročí príslušnú kvótu… na tieto množstvá sa uloží poplatok za nadbytočné množstvá podľa podmienok uvedených v oddiele II a III.

…“

11

Článok 65 uvedeného nariadenia, ktorý v podstate prevzal definície uvedené v článku 5 nariadenia č. 1788/2003, stanovoval:

„Na účely tohto oddielu platia tieto vymedzenia pojmov:

…“

12

Článok 66 ods. 1 až 3 toho istého nariadenia stanovoval:

„1.   Národné kvóty na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov uvádzaných na trh počas siedm[i]ch po sebe nasledujúcich dvanásťmesačných období počínajúc 1. aprílom 2008 (ďalej len ‚dvanásťmesačné obdobia‘) sú stanovené v bode 1 prílohy IX.

2.   Kvóty uvedené v odseku 1 sa rozdelia medzi výrobcov v súlade s článkom 67, pričom sa budú rozlišovať dodávky a priamy predaj. Prekročenie národných kvót určí na vnútroštátnej úrovni každý členský štát v súlade s týmto oddielom, pričom sa rozlíšia dodávky a priamy predaj.

3.   Národné kvóty uvedené v bode 1 prílohy IX sa stanovia bez toho, aby bola dotknutá možnosť preskúmania vzhľadom na všeobecnú situáciu na trhu a konkrétne podmienky existujúce v určitých členských štátoch.“

13

Článok 67 ods. 1 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhu stanovoval:

„Jednotlivé kvóty pre výrobcov k 1. aprílu 2008 sa rovnajú ich individuálnemu referenčnému množstvu alebo množstvám k 31. marcu 2008 bez toho, aby boli dotknuté prenosy, predaje a prevody kvót, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2008.“

14

Podľa článku 68 tohto nariadenia:

„Členské štáty prijmú pravidlá umožňujúce prideliť výrobcom všetky alebo časť kvót z národnej rezervy stanovenej v článku 71 na základe objektívnych kritérií, ktoré oznámia Komisii.“

15

Článok 71 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovoval:

„Každý členský štát si vytvorí národnú rezervu ako časť národných kvót stanovených v prílohe IX, najmä s ohľadom na prideľovanie stanovené v článku 68. …“

16

Článok 75 toho istého nariadenia týkajúci sa osobitných opatrení na prevod kvót vo svojom odseku 2 stanovoval, že opatrenia uvedené v jeho odseku 1 bolo možné vykonávať na vnútroštátnej úrovni, na príslušnej územnej úrovni alebo v osobitných zberných oblastiach.

17

Článok 78 ods. 1 prvý pododsek nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov stanovoval:

„Poplatok za nadbytočné množstvo sa platí pri mlieku a mliečnych výrobkoch, ktoré sa uvádzajú na trh nad rámec národnej kvóty stanovenej v súlade s pododdielom II.“

18

Článok 114 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:

„Potraviny [určené pre ľudskú spotrebu – neoficiálny preklad] možno uvádzať na trh ako mlieko a mliečne výrobky, iba ak sú v súlade s definíciami a označeniami uvedenými v prílohe XII.“

19

Podľa článku 201 uvedeného nariadenia:

„1.   S výhradou odseku 3 sa zrušujú tieto nariadenia:

…

…

3.   Zrušenie nariadení uvedených v odseku 1 sa koná bez toho, aby boli dotknuté:

20

Podľa článku 204 ods. 2 písm. g) toho istého nariadenia sa toto nariadenie uplatňovalo, pokiaľ ide o systém obmedzenia výroby mlieka ustanovený v časti II hlave I kapitole III, od 1. apríla 2008.

21

Bod 1 prílohy IX nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, v ktorom boli uvedené kvóty na mlieko pridelené každému členskému štátu, prideľoval z tohto titulu Talianskej republike 10740661,200 ton.

22

Príloha XII tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov a označenia týkajúce sa mlieka a mliečnych výrobkov uvedené v článku 114 ods. 1“ stanovovala:

„…

II. Používanie pojmu ‚mlieko‘

23

Odôvodnenie 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12) stanovovalo:

„Mala by sa podporovať rozmanitosť poľnohospodárskej výroby, aby sa dosiahla lepšia rovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu. Podporovanie výrobkov, ktoré majú určité charakteristické vlastnosti, by mohlo byť veľkým prínosom pre vidiecke hospodárstvo, najmä v znevýhodnených alebo vzdialených oblastiach, pretože by zlepšilo príjmy pre poľnohospodárov a udržalo vidiecke obyvateľstvo v týchto oblastiach.“

24

Článok 13 ods. 1 tohto nariadenia, ktorého znenie bolo rovnaké ako znenie článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4), stanovoval ochranu „názvom zapísaným v registri“.

25

Nariadenie č. 510/2006, ktoré podľa svojho článku 20 prvého odseku nadobudlo účinnosť 31. marca 2006, zrušilo nariadenie č. 2081/92.

26

Odôvodnenia 3, 4 a 5 nariadenia č. 248/2008 stanovovali:

27

Podľa článku 2 ods. 1 až 2a decreto‑legge n. 49 recante riforma della normativa in tema di applicazione del prelievo supplementare nel settore del latte e dei prodotti lattiero‑caseari (zákonný dekrét č. 49 o reforme právnych predpisov v oblasti uplatňovania dodatočného poplatku v sektore mlieka a mliečnych výrobkov) z 28. marca 2003, zmeneného na zákon, spolu so zmenami, zákonom č. 119 z 30. mája 2003 (GURI č. 124, z 30. mája 2003, ďalej len „zákonný dekrét č. 49/2003“):

„1.   Od prvého obdobia uplatňovania tohto dekrétu sú jednotlivé referenčné množstvá rozdelené medzi dodávky a priame predaje určené súhrnom kvóty A a kvóty B, ktoré sú stanovené v článku 2 zákona č. 468 z 26. novembra 1992, pričom sa zohľadňujú zníženia vykonané podľa zákonného dekrétu č. 727 z 23. decembra 1994,… a dodatočné pridelenia vykonané podľa článku 1 ods. 21 zákonného dekrétu č. 43 z 1. marca 1999…

2.   V AGEA… sa vytvorí verejný register kvót, v ktorom je pre každého výrobcu zapísané jednotlivé referenčné množstvo rozdelené medzi dodávky a priamy predaj.

2a.   Pred začiatkom každého obdobia uvádzania na trh regióny a autonómne provincie aktualizujú a určia jednotlivé referenčné množstvo každého výrobcu…“

28

Článok 2 ods. 2 a 3 legge n. 468: – Misure urgenti nel settore lattiero‑caseario (zákon č. 468 o naliehavých opatreniach v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov) z 26. novembra 1992 (GURI č. 286 zo 4. decembra 1992) (ďalej len „zákon č. 468/1992“) stanovoval:

„2.   Pre výrobcov, ktorí sú členmi združení patriacich do Unione nazionale fra le associazioni di produttori di latte bovino (Unalat) [Národný zväz združení výrobcov kravského mlieka], ako aj pre členov Associazione produttori latte (Azoolat) [Združenie výrobcov mlieka], sa kvóty pre dodávky a priamy predaj rozdeľujú do dvoch samostatných častí:

3.   Výrobcom, ktorí nie sú členmi žiadneho združenia, sú pridelené kvóty uvedené v prílohách k vyhláške ministra poľnohospodárstva a lesníctva z 26. mája 1992 uverejneného v riadnom dodatku ku GURI č. 130 zo 4. júna 1992, ako aj v ďalších dodatkoch uvedených príloh na základe kvóty A. Pridelenie nemôže byť vyššie ako množstvá skutočne vyrobené a uvedené na trh počas období rokov 1990/1991 alebo 1991/1992, s výnimkou prípadov, že by výrobca ukončil svoju činnosť pred obdobím rokov 1990/1991 bez toho, aby mu bola nahradená škoda za ukončenie výroby mlieka alebo za porážku dobytka. …“

29

Za obdobie uvádzania mlieka a mliečnych výrobkov na trh 2008/2009 AGEA zaslala každému dotknutému talianskemu výrobcovi oznámenia týkajúce sa postupov náhrad a výpočtu domácej výroby na účely stanovenia dodatočných poplatkov, ktoré budú musieť uhradiť.

30

Títo výrobcovia podali žalobu o neplatnosť platobných rozkazov vydaných proti nim, ako aj všetkých listov AGEA alebo ministerstva, ktoré s týmito platobnými príkazmi súviseli.

31

Výrobcovia tvrdia, že tieto akty sú protiprávne najmä z dôvodu nedodržania práva Únie. Na podporu svojich tvrdení uvádzajú najmä nespoľahlivosť údajov umožňujúcich určiť úroveň domácej výroby v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov. Domnievajú sa teda, že množstvá mlieka použité na výrobu syrov s chráneným označením pôvodu (CHOP) a určené na vývoz do tretích krajín by mali byť vylúčené z výpočtu celkového zaručeného množstva prideleného členským štátom.

32

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v oblasti kvót na mlieko sa potreba chrániť rovnováhu medzi ponukou mlieka a mliečnymi výrobkami týka len vnútorného trhu Únie. Preto by sa mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov s CHOP, ktoré sa má vyvážať mimo Únie, nemalo zohľadniť pri výpočte kvót na mlieko a vnútroštátnych referenčných množstiev, takže dodatočný poplatok by sa mal vzťahovať len na množstvá kravského mlieka alebo iných mliečnych výrobkov uvádzaných na trh počas obdobia dvanástich mesiacov iba na trhu Únie.

33

Takýto výklad vyplýva z nariadenia č. 856/84, ktorého pravidlá boli prevzaté nariadeniami, ktoré ho nahradili a ktoré sa týkajú len „trhu s mliečnymi výrobkami v Spoločenstve“, rovnako ako z odôvodnenia 51 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré výslovne neodkazuje na výrobu a uvádzanie na trh výrobkov určených na vývoz mimo Únie. Okrem toho rozsudok z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i. (C‑480/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00 až C‑491/00 a C‑497/00 až C‑499/00, EU:C:2004:179), nespochybňuje takýto výklad uvedených nariadení.

34

V tejto súvislosti uvedený súd poukazuje na jedinečnú povahu výrobkov s CHOP. Mlieko používané na výrobu takýchto výrobkov má osobitné vlastnosti, pretože tak jeho výroba, ako aj jeho používanie by mali zostať obmedzené na územie s CHOP. Okrem toho toto mlieka nemá vlastný trh ani vlastných užívateľov, okrem prevádzkarní, ktoré tento výrobok vyrábajú. Okrem toho, ak je konečný výrobok určený na vývoz z Únie a pokiaľ je skutočne vyvezený, nemôže mať nijaký vplyv na vzťah medzi dopytom a ponukou mliečnych výrobkov na vnútorných trhoch členských štátov.

35

Pri určení množstva mlieka prideleného každému členskému štátu by preto zohľadnenie množstva mlieka nevyhnutného na výrobu mliečnych výrobkov určených na vývoz do tretích krajín malo za následok, že pridelenie vnútroštátneho referenčného množstva, a teda aj individuálneho referenčného množstva, by nebolo spoľahlivé. Okrem toho skutočnosť, že množstvá mlieka potrebné na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín podliehajú rovnakému systému kvót na mlieko ako množstvá mlieka, ktoré majú byť predané v rámci Únie, by mala za následok rovnaké zaobchádzanie s rozdielnymi situáciami.

36

Vnútroštátny súd sa preto pýta na súlad vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá do výpočtu vnútroštátnych kvót zahŕňa množstvá mlieka pridelené na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín, s relevantnými ustanoveniami nariadení zavádzajúcimi dodatočné poplatky v sektore mlieka.

37

Subsidiárne sa tento súd pýta na platnosť takéhoto systému kvót na mlieko z hľadiska cieľov ochrany CHOP, článku 32 písm. a), článku 39 ods. 1 a článku 39 ods. 2 písm. a), článku 40 ods. 2 a článku 41 písm. b) ZFEÚ, ako aj zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, zákazu diskriminácie a slobodného výkonu hospodárskej činnosti.

38

Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

39

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov vykladať v tom zmysle, že z výpočtu národných kvót na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov, ako aj z poplatkov za nadbytočné množstvo vylučujú množstvá mlieka použité na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín.

40

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 65 písm. a) a b) tohto nariadenia nedefinuje „mlieko“ a „iné mliečne výrobky“ v závislosti od ich použitia na výrobu určitých odvodených produktov, ako sú syry s CHOP.

41

Navyše podľa článku 55 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia sa systémy kvót na jednej strane uplatňujú na mlieko a mliečne výrobky vymedzené v článku 65 písm. a) a b) tohto istého nariadenia, pričom tento systém kvót je spresnený v článkoch 66 až 78 tohto nariadenia. Na druhej strane, ako stanovuje článok 55 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ak výrobca prekročí príslušnú kvótu, na tieto množstvá sa uloží poplatok za nadbytočné množstvá podľa podmienok uvedených v oddieloch II a III tohto nariadenia.

42

Za týchto podmienok podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba pri výklade tohto ustanovenia zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2019, Lexitor, C‑383/18, EU:C:2019:702, bod 26).

43

Treba pritom konštatovať, že tak ustanovenia týkajúce sa systému kvót na mlieko, ako aj ustanovenia týkajúce sa systému poplatkov za množstvá mlieka a mliečnych výrobkov uvedených na trh nad rámec týchto kvót neobsahujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o množstvá mlieka použitého na výrobu iných mliečnych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje CHOP a určených na vývoz do tretích krajín. Tieto ustanovenia najmä neupravujú uvedené systémy v závislosti od označenia, ktoré možno pripísať týmto mliečnym výrobkom, a od ich konečného určenia.

44

Takéto konštatovanie je podporené cieľom nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 36 tohto nariadenia, rovnako ako cieľom systému poplatkov uplatniteľných na množstvá mlieka presahujúce referenčné množstvo zavedené nariadením č. 856/84 a viackrát predĺžené. Tento cieľ spočíva v znížení nerovnováhy medzi ponukou a dopytom na dotknutom trhu a z nej vyplývajúcich štrukturálnych prebytkov, aby sa dosiahla lepšia rovnováha na tomto trhu. V rámci systému kvót na mlieko a systému poplatkov za nadbytočné množstvo mal totiž normotvorca Únie v úmysle udržiavať kontrolu nad rastom celkovej výroby mlieka v Únii, a to nezávisle od odbytu týchto výrobkov.

45

Cieľ sledovaný normotvorcom Únie výslovne vyplýva, ako to zdôraznili talianska vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, z piateho odôvodnenia nariadenia č. 856/84, podľa ktorého celkové zaručené množstvo stanovené pre Spoločenstvo bolo určené s prihliadnutím na úroveň vnútornej spotreby a možnosti vývozu.

46

Okrem toho, ako vyplýva aj z odôvodnenia 4 nariadenia č. 248/2008, normotvorca Únie vychádzal na účely odôvodnenia dodatočného zvýšenia kvót na mlieko pridelených každému členskému štátu o 2 %, aby sa umožnilo vyrábať v Únii viac mlieka s cieľom uspokojiť požiadavky trhov s mliečnymi výrobkami, zo správy Komisie o vývoji trhov, ktorá sa týkala tak situácie na trhu Únie, ako aj situácie na „svetovom“ trhu.

47

Napokon je potrebné sa domnievať, že výklad zastávaný žalobkyňami vo veci samej, podľa ktorého množstvá mlieka použité na výrobu syrov s CHOP a určené na vývoz do tretích krajín musia byť vylúčené z výpočtu národných kvót na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov, ako aj z poplatkov za nadbytočné množstvo, predpokladá, že mlieko dodané výrobcami spracovateľom určené na výrobu syrov s CHOP na účely vývozu do tretích krajín je presne identifikovateľné a vysledovateľné na úrovni každého výrobcu. Ako pritom zdôrazňujú talianska vláda a Komisia, na účely uplatnenia systému kvót na mlieko a systému poplatkov za nadbytočné množstvo právo Únie neukladá výrobcom mlieka povinnosť stanoviť takúto vysledovateľnosť podľa toho, či mlieko je, alebo nie je určené na výrobu syrov s CHOP, ktoré sa majú vyvážať do tretích krajín.

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že články 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa majú vykladať v tom zmysle, že z výpočtu národných kvót na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov, ako aj z poplatkov za nadbytočné množstvo nevylučujú množstvá mlieka použité na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín.

49

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

50

Svojou treťou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby posúdil platnosť článkov 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, keďže tieto články nevylučujú z výpočtu národných kvót na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov, ako aj z poplatkov za nadbytočné množstvo, množstvá mlieka použité na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín, tak z hľadiska cieľov ochrany CHOP, ako vyplývajú z článku 13 nariadenia č. 510/2006, ako aj článku 32 písm. a), článku 39 ods. 1 a článku 39 ods. 2 písm. a), článku 40 ods. 2 a článku 41 písm. b) ZFEÚ, ako aj zo zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, zákazu diskriminácie a slobodného výkonu hospodárskej činnosti.

51

Pokiaľ ide v prvom rade o otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa súladu článkov 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľmi ochrany výrobkov s CHOP, ako vyplývajú najmä z článku 13 nariadenia č. 510/2006, treba jednak konštatovať, že systém kvót na mlieko a právna úprava týkajúca sa CHOP majú spoločné ciele, ako je najmä dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu. Aj keď prostriedky použité na tento účel nie sú rovnaké, najmä z odôvodnenia 36 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a z odôvodnenia 2 nariadenia č. 510/2006 pritom vyplýva, že nie sú ani odlišné.

52

Treba totiž pripomenúť, ako rozhodol Súdny dvor v bode 36 rozsudku zo 17. októbra 2019, Caseificio Cirigliana a i. (C‑569/18, EU:C:2019:873), že právna úprava uplatniteľná na CHOP chráni nositeľov týchto práv proti protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s cieľom získať prospech z dobrej povesti, ktorú označenia nadobudli.

53

Táto právna úprava je teda prostriedkom na zhodnotenie kvality výrobku podľa vopred určených kritérií. Systém kvót na mlieko obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú množstva výroby.

54

Vnútroštátny súd sa jednak na podporu dôvodov, ktorých cieľom je vylúčiť z výpočtu uvedených kvót výrobu mlieka používaného na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín, odvoláva na nariadenie č. 1898/87, ktorého ustanovenia boli s účinnosťou od 1. júla 2008 zrušené nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov podľa článku 201 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia a začlenené do tohto posledného uvedeného nariadenia, ako to vyplýva aj z odôvodnenia 105 tohto nariadenia.

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 114 ods. 1 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov potraviny určené pre ľudskú spotrebu možno uvádzať na trh ako „mlieko“ a „mliečne výrobky“, iba ak sú v súlade s definíciami a označeniami uvedenými v prílohe XII tohto nariadenia, ktorá sa týka definícií a označení v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov uvedených v tomto ustanovení.

56

Uvedené ustanovenie pritom nemožno vykladať tak, že vylučuje množstvá mlieka použité na výrobu výrobkov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín. Cieľom týchto pravidiel týkajúcich sa ochrany označenia mlieka a mliečnych výrobkov bolo teda v záujme výrobcov a spotrebiteľov chrániť toto označenie vzhľadom na ich prirodzené zloženie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1999, UDL, C‑101/98, EU:C:1999:615, body 15 a 32), a tieto pravidlá nie sú vôbec relevantné na účely výkladu pôsobnosti systému kvót na mlieko, keďže patrili, ako to vyplýva z odôvodnenia 51 uvedeného nariadenia, medzi opatrenia, ktorými sa riadi uvádzanie mlieka, mliečnych výrobkov a tukov na trh.

57

Z toho vyplýva, že ciele spojené s ochranou CHOP, ako vyplývajú z článku 13 nariadenia č. 510/2006, nevyžadujú, aby množstvá mlieka použité na výrobu syrov s CHOP a určené na vývoz do tretích krajín boli vylúčené z výpočtu národných kvót na výrobu mlieka a iných mliečnych výrobkov stanovených v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov.

58

Pokiaľ ide o otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa súladu systému kvót na mlieko a systému poplatkov za nadbytočné množstvo, ako vyplývajú z článkov 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, s článkami Zmluvy o FEÚ, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd a uvedenými v bode 50 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že normotvorca Únie disponuje v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickej zodpovednosti, ktorú mu priznávajú články 40 až 43 ZFEÚ (rozsudok zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 44).

59

V tomto kontexte sa otázky vnútroštátneho súdu týkajú prípadného porušenia cieľov zakotvených v článku 32 písm. a) ZFEÚ systémom kvót a systémom poplatkov za nadbytočné množstvo, ako sú vyložené v bode 48 tohto rozsudku. Tento súd sa totiž pýta na zlučiteľnosť týchto systémov s cieľom podpory obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktorý vyplýva z tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ.

60

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď podľa článku 32 písm. a) ZFEÚ sa Komisia pri plnení úloh, ktorými je poverená podľa kapitoly 1 hlavy II tretej časti Zmluvy o FEÚ s názvom „Colná únia“, riadi nevyhnutnosťou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že pri prijímaní systému kvót na mlieko neboli zohľadnené dôvody týkajúce sa potreby podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

61

V každom prípade, aj keby článok 32 písm. a) ZFEÚ ukladal normotvorcovi Únie povinnosť vylúčiť množstvá mlieka použité na výrobu mliečnych výrobkov s CHOP a určené na vývoz do tretích krajín, vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje normotvorca Únie v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, nemožno dospieť k záveru, že tým, že toto mlieko nevylúčil z výpočtu kvót a poplatkov za nadbytočné množstvá, by išiel nad rámec voľnej úvahy, ktorá mu bola priznaná v oblasti vykonávania tejto politiky.

62

Pokiaľ ide o prípadné porušenie cieľov uvedených v článku 39 ZFEÚ, treba pripomenúť, že, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, inštitúcie Únie musia zabezpečiť trvalú rovnováhu, ktorú môžu vyžadovať prípadné spory medzi cieľmi posudzovanými oddelene, a prípadne priznať jednému z nich dočasnú prevahu vyžadovanú hospodárskymi skutočnosťami alebo okolnosťami, vzhľadom na ktoré tieto inštitúcie prijímajú svoje rozhodnutia (rozsudky zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 45, ako aj uznesenie z 3. decembra 2019, Fruits de Ponent/Komisia, C‑183/19 P, neuverejnený, EU:C:2019:1039, bod 25).

63

Ako pritom jednak uviedol Súdny dvor v súvislosti s nariadením č. 1788/2003, Rada tým, že priznala dočasnú prevahu cieľa stabilizovať trhy, neprekročila svoju právomoc voľnej úvahy (rozsudok zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 51).

64

Režim poplatkov má navyše obnoviť rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu mlieka, ktorý charakterizujú štrukturálne prebytky, prostredníctvom obmedzenia výroby mlieka, a teda sleduje ciele racionálneho rozvoja výroby mlieka, ako aj, keďže prispieva k stabilizácii príjmu dotknutej poľnohospodárskej populácie, ciele udržania primeranej životnej úrovne tohto obyvateľstva (pozri najmä rozsudok zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 53).

65

To isté platí, pokiaľ ide o nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Najmä z odôvodnení 36 a 37 tohto nariadenia totiž vyplýva, že toto nariadenie nadväzuje na sledované ciele a prostriedky zavedené na ich dosiahnutie nariadením č. 1788/2003.

66

Pokiaľ ide ďalej o údajné nezohľadnenie osobitných vlastností výroby mlieka použitého na výrobu syrov s CHOP pri stanovení systémov kvót na mlieko a systémov odvodov z nadbytočného množstva, ktorého sa dopustila Rada v rozpore s článkom 39 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, pričom CHOP sú úzko spojené s určitou zemepisnou oblasťou, treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje povinnosť prihliadať pri vypracovávaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitných metód na jej uplatňovanie, najmä „na zvláštnu povahu poľnohospodárskej činnosti vyplývajúcu zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi oblasťami“. Nemožno sa však domnievať, že osobitosti CHOP patria medzi uvedené štrukturálne a prírodné rozdiely medzi rôznymi poľnohospodárskymi regiónmi, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, keďže tieto osobitosti sa týkajú najmä rozhodnutí normotvorcu Únie podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby zhodnocovaním pôvodu výrobkov.

67

Nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov naopak obsahuje ustanovenia, ktoré zaručujú určitú pružnosť, ktorá umožňuje najmä zohľadniť štrukturálne a prírodné rozdiely medzi rôznymi poľnohospodárskymi regiónmi, ako je úprava národných kvót v závislosti od celkovej situácie na trhu a osobitných podmienok existujúcich v niektorých členských štátoch, ako to vyplýva z článku 66 ods. 3 tohto nariadenia, alebo možnosť prideliť výrobcom všetky kvóty alebo časť kvót pochádzajúcich z vnútroštátnej rezervy, ako to vyplýva z článku 68 uvedeného nariadenia, alebo možnosť pre členské štáty stanoviť osobitný prevod kvót na vnútroštátnej úrovni, na príslušnej územnej úrovni alebo v osobitných zberných oblastiach, ako to stanovuje článok 75 tohto istého nariadenia.

68

Z dôvodu, že výrobcovia syrov s CHOP sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii ako ostatní výrobcovia syrov, sa tiež nemožno domnievať, že zahrnutie množstiev mlieka použitých na výrobu syrov s CHOP určených na vývoz do tretích krajín do výpočtu národných kvót a poplatkov z množstiev uvádzaných na trh nad rámec týchto kvót porušuje obmedzenia stanovené v článku 40 ods. 2 ZFEÚ.

69

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia môže spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov zahŕňať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ, a musí vylúčiť akúkoľvek diskrimináciu medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v Únii.

70

Podľa ustálenej judikatúry si zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 67).

71

Ako pritom uvádza talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach, skutočnosť, že syr s CHOP možno predávať na trhu s mliečnymi výrobkami mimo Únie, jej neumožňuje odlíšiť ho z tohto jediného dôvodu od ostatných mliečnych výrobkov.

72

V každom prípade Súdny dvor už rozhodol, že aj za predpokladu, že nariadenie č. 1788/2003, ktoré sa uplatňuje bez rozdielu na všetkých držiteľov referenčných množstiev, zavádza rozdielne zaobchádzanie s výrobou mlieka určenou na výrobu výrobkov s CHOP a výrobou mlieka určenou na výrobu iných mliečnych výrobkov, a z tohto dôvodu postihuje viac niektorých výrobcov, takýto rozdiel v zaobchádzaní nepredstavuje diskrimináciu, keďže opatrenie, ktoré ho zavádza, prijaté v rámci spoločnej organizácii trhu, ktorý má odlišný dopad na výrobcov v závislosti od osobitnej povahy ich výroby, je založený na všeobecných kritériách prispôsobených potrebám všeobecného fungovania spoločnej organizácii trhu. Tak to je v prípade režimu kvót na mlieko a poplatkov za nadbytočné množstvo, ktorý je upravený tým spôsobom, že jednotlivé referenčné množstvá sú stanovené na takej úrovni, aby ich celková hodnota neprekročila celkové množstvo zabezpečené každým členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i., C‑34/08, EU:C:2009:304, bod 69).

73

Z toho vyplýva, že zahrnutie množstiev mlieka použitých na výrobu syrov s CHOP a určených na vývoz do tretích krajín, do výroby podliehajúcej tomuto režimu nemožno považovať za odporujúce zásade zákazu diskriminácie.

74

Pokiaľ ide o prípadné porušenie článku 41 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia na to, aby bolo možné dosiahnuť ciele definované v článku 39 ZFEÚ, možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky stanoviť najmä spoločné opatrenia na rozvoj spotreby určitých výrobkov. Toto ustanovenie pritom neobsahuje povinnosti, ktoré by ako také mali inštitúcie Únie.

75

Nemožno sa ani domnievať, že tento systém kvót na mlieko a systém poplatkov za nadbytočné množstvo porušujú zásadu proporcionality. V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 83 rozsudku zo 14. mája 2009, Azienda Agricola Disarò Antonio a i. (C‑34/08, EU:C:2009:304), rozhodol, že preskúmanie nariadenia č. 1788/2003 z hľadiska zásady proporcionality neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť tohto nariadenia.

76

To isté musí platiť aj v prípade nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Obmedzenie celkovej výroby mlieka v Únii, ktoré toto nariadenie stanovuje, totiž umožňuje uľahčiť odbyt nadbytočného množstva výroby mlieka existujúceho v Únii, a tým znížiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom po mlieku a po mliečnych výrobkoch, ako aj z toho vyplývajúce štrukturálne prebytky. Preto sa nemožno domnievať, že toto opatrenie je zjavne neprimerané na to, aby zodpovedalo cieľu spočívajúcemu v stabilizácii a lepšej rovnováhe trhov, pripomenutému v odôvodnení 36 uvedeného nariadenia.

77

Je pravda, že systém kvót na mlieko a systém poplatkov za nadbytočné množstvo by mohol mať väčší vplyv na výrobcov mlieka používaného na výrobu syrov s CHOP, ktorí sú povinní zásobovať sa len mliekom pochádzajúcim z určitej zemepisnej oblasti, zatiaľ čo mechanizmus poľnohospodárskeho trhu predpokladá, že ak dopyt po mlieku v členskom štáte presahuje ponuku mlieka, tento štát môže dovážať z iných členských štátov nevyhnutné množstvo mlieka. Tento dôsledok však neumožňuje dospieť k záveru, že vzhľadom na mieru voľnej úvahy normotvorcu Únie v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky je úprava kvót na mlieko zjavne neprimeraná na dosiahnutie hlavného cieľa, ktorý sleduje.

78

Pokiaľ ide o údajný nesúlad článkov 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov so zásadami právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a slobodného výkonu hospodárskej činnosti, treba uviesť, že skutočnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú Súdnemu dvoru posúdiť súlad systému kvót a systému poplatkov za nadbytočné množstvo, ako sú stanovené v týchto ustanoveniach, s uvedenými zásadami. Vnútroštátny súd najmä neuvádza dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o platnosti týchto systémov z hľadiska tých istých zásad.

79

Vzhľadom na všetky už vyššie uvedené dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že skúmanie tretej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článkov 55, 65 a 78 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov.

80

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: