Vec C‑603/19

Trestné konanie

proti

TG
a 
UF

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Špecializovaný trestný súd)

 Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 1. októbra 2020

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Článok 325 ZFEÚ – Trestné konanie týkajúce sa trestných činov podvodu s príspevkami čiastočne financovanými z rozpočtu Únie – Vnútroštátne právo, ktoré orgánom štátu neumožňuje v rámci trestného konania dosiahnuť vrátenie príspevkov z titulu náhrady škody spôsobenej trestnými činmi“

1.        Justičná spolupráca v trestných veciach – Minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov – Smernica 2012/29 – Pôsobnosť ratione personae – Právnické osoby a štátne orgány – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29, článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1)

(pozri body 44 – 46, bod 1 výroku)

2.        Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Boj proti podvodom a iným protiprávnym konaniam – Povinnosť členských štátov zaviesť účinné a odstrašujúce sankcie – Trestný čin podvodu s príspevkami čiastočne financovanými z rozpočtu Únie – Vnútroštátne trestné konanie, ktoré štátu neumožňuje uplatňovať si náhradu škody spôsobenej trestným činom – Prípustnosť s ohľadom na článok 325 ZFEÚ – Podmienka – Existencia účinných konaní vo vnútroštátnom práve, ktoré umožňujú výber neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpočtu Únie

(Článok 325 ZFEÚ)

(pozri body 54 – 56, 58 – 62, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vedie trestné konanie proti dvom fyzickým osobám (ďalej len „obvinení“) za skutky, ktoré môžu predstavovať podvod s príspevkami čiastočne financovanými z rozpočtu Únie. Trestný čin mal byť spáchaný v rámci dvoch verejných obstarávaní vyhlásených slovenským správnym orgánom na účely podania žiadostí o príspevky najmä na podporu vytvorenia pracovných miest pre zdravotne postihnuté osoby.

Obvinení založili viacero obchodných spoločností, v ktorých prevzali úlohy spoločníkov a konateľov a ktoré získali príspevky vo výške 654 588,34 eura, z toho 279 272,18 eura pochádzalo z rozpočtu Únie. Po vyplatení predmetných príspevkov obvinení previedli svoje podiely v dotknutých spoločnostiach na tretiu osobu a uvedené spoločnosti následne skončili akúkoľvek činnosť. V čase začatia trestného konania sa majetok spoločnosti už nenachádzal v priestoroch týchto spoločností, ktoré boli ex offo vymazané z obchodného registra. Počas obdobia vyplácania príspevkov boli zdravotne postihnuté osoby zamestnané dotknutými spoločnosťami, ale ich práca bola fiktívna a neprispela k cieľom uvedeným v žiadostiach o príspevok.

Proti obvineným ako spoločníkom a konateľom týchto spoločností sa na vnútroštátnom súde, a to na Špecializovanom trestnom súde (Slovensko), vedie trestné stíhanie. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli poškodené v konaní vo veci samej, požadovali počas vyšetrovania od obvinených náhradu škody vo výške skutočne vyplatených príspevkov.

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá už bola uplatnená v trestných konaniach týkajúcich sa trestných činov poškodzovania finančných záujmov Únie a subvenčného podvodu, vnútroštátne ustanovenia neumožňujú štátu v rámci trestného konania domáhať sa náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená. Podľa vnútroštátneho súdu uplatnenie tejto judikatúry vo veci samej by mohlo mať za následok, že by sa štát nemohol domáhať náhrady škody spôsobenej podvodmi. Uplatnenie správneho konania, ktoré je tiež upravené slovenským právom, totiž umožňuje požadovať vrátenie neoprávnene vyplateného príspevku len vo vzťahu k jeho príjemcovi. Pokiaľ ide v prejednávanej veci o obchodné spoločnosti, ktoré už nevlastnia žiadne aktíva a boli vymazané z obchodného registra, takéto konanie by teda nemohlo umožniť vymáhanie neoprávnene vyplatených príspevkov.

Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor s viacerými prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa najmä článku 325 ZFEÚ, ktorého odsek 1 stanovuje, že členské štáty na účely boja proti protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Únie prijmú odstrašujúce, účinné a rovnocenné opatrenia ako opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na boj proti podvodom poškodzujúcim záujmy dotknutého členského štátu. Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta na zlučiteľnosť vnútroštátnych pravidiel trestného konania, ktoré v takej veci, o akú ide vo veci samej, neumožňujú priznať štátu právo na náhradu škody ako poškodenému v rámci trestného konania, s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 325 ZFEÚ.

Vo svojom rozsudku z 1. októbra 2020 Súdny dvor rozhodol, že článok 325 ZFEÚ nebráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, ako sa vykladajú vo vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorých si štát nemôže v trestnom konaní uplatňovať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená podvodným konaním obvinenej osoby, ktoré má za následok spreneveru finančných prostriedkov z rozpočtu Únie, a v rámci tohto trestného konania nemá k dispozícii nijaké iné konanie, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si svoj nárok proti obvinenej osobe, pokiaľ, čo musí overiť vnútroštátny súd, vnútroštátna právna úprava stanovuje účinné konania umožňujúce vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpočtu Únie.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že hoci sú členské štáty povinné prijať účinné opatrenia umožňujúce vymáhať sumy, ktoré boli neoprávnene vyplatené príjemcovi príspevku, ktorý bol čiastočne financovaný z rozpočtu Únie, článok 325 ZFEÚ im neukladá žiadnu inú povinnosť než tú, ktorá sa týka účinnosti opatrení, pokiaľ ide o postup, ktorý má umožniť dospieť k takému výsledku. Koexistencia odlišných prostriedkov nápravy, ktoré sledujú odlišné a vlastné ciele v správnom, občianskom alebo trestnom práve, preto sama osebe neohrozuje účinnosť boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, pokiaľ vnútroštátna právna úprava ako celok umožňuje vymáhanie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpočtu Únie.

Nepriznanie práva štátu na náhradu škody ako poškodenému v rámci trestného konania tak nemôže byť samo osebe v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 325 ZFEÚ. Hoci totiž trestné sankcie môžu byť nevyhnutné na to, aby sa členským štátom umožnilo účinným a odstrašujúcim spôsobom bojovať proti určitým prípadom závažných podvodov, ich cieľom nie je umožniť vrátenie neoprávnených platieb. Existencia účinného prostriedku nápravy poškodenia finančných záujmov Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku, či už v rámci trestného, správneho, alebo občianskoprávneho konania, postačuje na splnenie povinnosti efektivity, ktorú ukladá článok 325 ZFEÚ, pokiaľ tento prostriedok umožňuje vymáhať neoprávnene vyplatené príspevky a trestné sankcie umožňujú bojovať proti prípadom závažných podvodov. Súdny dvor uviedol, že o taký prípad ide v prejednávanej veci, keďže – čo musí overiť vnútroštátny súd – štát má podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva možnosť začať jednak správne konanie, ktoré mu umožňuje dosiahnuť vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov od právnickej osoby, ktorej boli poskytnuté, a jednak občianskoprávne konanie smerujúce nielen k vyvodeniu občianskoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je príjemcom neoprávnene vyplatených príspevkov, ale aj k získaniu náhrady spôsobenej škody od odsúdenej fyzickej osoby následne po odsúdení v trestnom konaní.