–

Confederación Nacional de Centros Especiales de Empleo (Conacee), v zastúpení: F. Toll Musteros, Procurador, za právnej pomoci L. García Del Río, a A. Larrañaga Ysasi‑Ysasmendi, abogados,

–

Diputación Foral de Gipuzkoa, v zastúpení: B. Urizar Arancibia, Procuradora, a I. Arrue Espinosa, abogado,

–

španielska vláda, v zastúpení: J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Jáuregui Gómez, L. Haasbeek a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Confederación Nacional de Centros Especiales de Empleo (Conacee) (Národná konfederácia špeciálnych centier zamestnanosti, Španielsko) (ďalej len „Conacee“) a Diputación Foral de Gipuzkoa (Rada provincie Gipuzkoa, Španielsko) vo veci rozhodnutia správnej rady tejto Rady provincie z 15. mája 2018, ktorým sa schvaľujú pokyny určené pre orgány verejného obstarávania tejto inštitúcie, ktoré sa týkali určitých vyhradených zákaziek.

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132)] bola zrušená s účinnosťou od 18. apríla 2016. článok 19 prvý odsek tejto smernice stanovoval:

„Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti v zadávacích konaniach pre chránené pracovné dielne alebo zabezpečiť, aby sa takéto zákazky vykonávali v rámci programov chránených pracovných miest, kde väčšina zamestnancov, ktorých sa to týka, sú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré z dôvodu povahy alebo závažnosti svojho postihnutia nemôžu vykonávať svoje povolanie za normálnych podmienok.“

4

Odôvodnenia 1 a 36 smernice 2014/24 znejú:

…

5

Podľa článku 2 ods. 1 bodov 5 a 10 tejto smernice:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

6

Článok 18 uvedenej smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

7

Článok 20 tej istej smernice, nazvaný „Vyhradené zákazky“, stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na postupoch verejného obstarávania pre chránené pracovné dielne alebo hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia [zdravotne] postihnutých alebo znevýhodnených osôb alebo môžu zabezpečiť, aby sa takéto zákazky plnili v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov týchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria [zdravotne] postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

2.   Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.“

8

Ley 9/2017 de Contratos del Sector Público, por la la que se transponen al ordenamiento jurídico español las Directivas del Parlamento Europeo y del Consejo 2014/23/EÚ y 2014/24/EÚ, de 26 de febrero de 2014 (zákon č. 9/2017 z 8. novembra 2017 o verejnom obstarávaní, ktorým sa do španielskeho právneho poriadku preberajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ a 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 (BOE č. 272, z 9. novembra 2017, s. 107714) (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) preberá smernicu 2014/24 do španielskeho práva. Štvrté doplňujúce ustanovenie tohto zákona, nazvané „Vyhradené zákazky“, stanovuje:

„1. Rozhodnutím Rady ministrov alebo príslušného orgánu autonómnych spoločenstiev a miestnych územných celkov sa stanoví minimálny percentuálny podiel na vyhradenie práva účasti na postupoch verejného obstarávania na zadávanie určitých zákaziek alebo určitých častí zákaziek, pre špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy a pre podniky zamerané na sociálne začlenenie,… ktoré sú upravené v Real Decreto Legislativo 1/2013 por el que se aprueba el Texto Refundido de la Ley General de derechos de las personas con discapacidad y de su inclusión social [(kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2013, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie všeobecného zákona o právach zdravotne postihnutých osôb a ich sociálnom začlenení) z 29. novembra 2013, (ďalej len ‚kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2013‘)] a v Ley 44/2007 para la regulación del régimen de las empresas de inserción (zákon č. 44/2007 o regulácii režimu podnikov zameraných na sociálne začlenenie) z 13. decembra 2007, a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené uvedenou právnou úpravou pre kvalifikáciu takýchto centier, alebo sa stanový minimálny percentuálny podiel na vyhradenie plnenia týchto zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest, a to za predpokladu, že podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov v situácii sociálneho vylúčenia v rámci špeciálnych centier zamestnanosti, podnikov zameraných na sociálne začlenenie, alebo programov, je podiel uvedený v ich príslušných predpisoch, a v každom prípade predstavuje aspoň 30 %.

V uvedenom rozhodnutí Rady ministrov alebo príslušného orgánu autonómnych spoločenstiev a miestnych územných celkov sa stanovia minimálne požiadavky na zabezpečenie splnenia podmienok vyplývajúcich z predchádzajúceho pododseku.

…

2. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania obsahuje odkaz na tento článok.

…“

9

Štrnáste záverečné ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré definuje pojem „špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy“, ktorým štvrté doplňujúce ustanovenie tohto zákona vyhradzuje prístup k účasti na verejných obstarávaniach, stanovuje:

„… Za špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy sa považujú tie centrá, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 [článku 43 konsolidovaného znenia všeobecného zákona o právach zdravotne postihnutých osôb a ich sociálnom začlenení] a v ktorých majú viac ako 50 % podiel priamo alebo nepriamo jeden alebo viaceré subjekty, či už verejné alebo súkromné, ktoré sú neziskové alebo ktoré majú sociálne zameranie uznané vo svojich stanovách, či už ide o združenia, nadácie, verejnoprávne inštitúcie, družstvá sociálnej iniciatívy alebo iné subjekty sociálnej oblasti, ako aj tie centrá, ktoré sú vo vlastníctve vyššie uvedených obchodných spoločností, ktorých základný kapitál je vo vlastníctve jedného alebo viacerých vyššie uvedených subjektov, či už priamo alebo nepriamo (prostredníctvom ovládajúcej spoločnosti upravenej v článku 42 Obchodného zákonníka), a za predpokladu, že sa v každom prípade zaviažu vo svojich stanovách alebo v spoločenskej zmluve k opätovnému investovaniu všetkých svojich ziskov do vytvárania pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a neustálemu zlepšovaniu svojej konkurencieschopnosti a svojej sociálnoekonomickej činnosti, pričom v každom prípade si zachovajú právo rozhodnúť o opätovnom investovaní svojich ziskov do samotného špeciálneho centra zamestnanosti sociálnej iniciatívy alebo do iných špeciálnych centier zamestnanosti sociálnej iniciatívy.“

10

Článok 43 konsolidovaného znenia všeobecného zákona o právach zdravotne postihnutých osôb a ich sociálnom začlenení, ktorý definuje špeciálne centrá zamestnanosti, v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1.   Hlavným cieľom špeciálnych centier zamestnanosti je vykonávať výrobu tovarov alebo poskytovať služby prostredníctvom pravidelnej účasti na aktivitách na trhu a ich účelom je zabezpečiť platené zamestnanie pre osoby so zdravotným postihnutím; predstavujú tiež prostriedok pre začlenenie čo možno najväčšieho počtu týchto osôb do režimu riadneho zamestnávania. …

2.   V špeciálnych centrách musí byť zamestnaný čo možno najväčší podiel zdravotne postihnutých pracovníkov, aký umožňuje povaha výrobného procesu, pričom tento podiel musí v každom prípade predstavovať aspoň 70 % zamestnancov.

…

4.   [Do tohto odseku je prebratá definícia špeciálnych centier zamestnanosti sociálnej iniciatívy tak, ako je uvedená v štrnástom záverečnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní].“

11

Conacee je neziskové združenie založené podľa španielskeho práva, ktorého členmi sú federácie a združenia špeciálnych centier zamestnanosti.

12

Dňa 23. júla 2018 Conacee podalo na Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Najvyšší súd Baskicka, Španielsko) správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Diputación Foral de Gipuzkoa z 15. mája 2018, ktorým boli schválené pokyny určené pre orgány verejného obstarávania tejto inštitúcie a ktorým boli vyhradené pre špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy alebo podniky zamerané na sociálne začlenenie právo účasti na postupoch verejného obstarávania alebo niektorých ich častí, ako aj plnenie časti týchto postupov v rámci programov chránených pracovných miest.

13

Vyhradené zákazky zahrnuté v týchto pokynoch sú zákazky nachádzajúce sa v štvrtom dodatočnom ustanovení a v štrnástom záverečnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré do španielskeho právneho poriadku preberali článok 20 smernice 2014/24.

14

Tieto ustanovenia vyhradili prístup k zákazkám uvedeným v tomto článku 20 pre špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy a podniky zamerané na sociálne začlenenie, čím vylúčili z pôsobnosti uvedených ustanovení a v dôsledku toho z prístupu k týmto zákazkám špeciálne centrá zamestnanosti podnikovej iniciatívy, ktoré Conacee zastupuje na vnútroštátnej úrovni.

15

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenia, ktoré obmedzujú osobnú pôsobnosť vyhradených zákaziek, ukladajú dodatočné požiadavky vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v článku 20 smernice 2014/24. Obmedzenie pôsobnosti tohto článku iba na „špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy“ má podľa neho za následok vylúčenie prístupu k vyhradeným zákazkám v prípade podnikov alebo hospodárskych subjektov, ktoré pritom spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku 20, keďže na jednej strane minimálne 30 % z ich zamestnancov sú zdravotne postihnuté alebo znevýhodnené osoby, a na druhej strane ich hlavný cieľ spočíva v podpore sociálnej a profesionálnej integrácie týchto osôb.

16

Za týchto okolností Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Najvyšší súd Baskicka) rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 20 smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že osobná pôsobnosť prístupu k vyhradeným zákazkám upraveným v tomto článku sa nemôže obmedziť tak, že sa z jeho pôsobnosti vylúčia podniky alebo hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú požiadavku, aby aspoň 30 % z ich zamestnancov boli osobami so zdravotným postihnutím, a ktoré sledujú účel alebo cieľ podpory sociálnej a profesionálnej integrácie týchto osôb, a to prostredníctvom stanovenia dodatočných požiadaviek týkajúcich sa zriadenia, zamerania a cieľov uvedených subjektov, ich činnosti, investícií alebo iných požiadaviek?“

17

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát stanovil dodatočné požiadavky k požiadavkám už uvedeným v tomto ustanovení, a tak vylúčil z vyhradených postupov verejného obstarávania určité hospodárske subjekty spĺňajúce požiadavky uvedené v tomto ustanovení.

18

Článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 priznáva členským štátom možnosť vyhradiť postupy verejného obstarávania niektorým subjektom a podmieňuje ju splnením dvoch kumulatívnych požiadaviek, ktoré sú v ňom vymenované, a to na jednej strane, aby účastníci verejného obstarávania boli chránenými pracovnými dielňami alebo hospodárskymi subjektmi, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb a na druhej strane, aby aspoň 30 % zo zamestnancov týchto pracovných dielní a týchto hospodárskych subjektov tvorili takéto osoby.

19

Na účely odpovede na položenú otázku je potrebné určiť, či tieto dve požiadavky sú taxatívne vymenované v tomto článku 20 ods. 1 v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni tomu, aby členské štáty stanovili dodatočné požiadavky, a tým vylúčili z vyhradených postupov verejného obstarávania uvedených v tomto ustanovení hospodárske subjekty, ktoré hoci spĺňajú požiadavky stanovené v tomto ustanovení, nespĺňajú dodatočné požiadavky stanovené vnútroštátnym právom.

20

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen znenie ustanovenia, ale aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, ako aj históriu jeho vzniku (rozsudok z 15. novembra 2018, Verbraucherzentrale Baden‑Württemberg, C‑330/17, EU:C:2018:916, bod 23 a citovaná judikatúra).

21

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 20 ods. 1 smernice 2014/24, treba po prvé konštatovať, že toto ustanovenie priznáva členským štátom možnosť vyhradiť právo účasti na postupoch verejného obstarávania pre chránené pracovné dielne a pre určité hospodárske subjekty a stanovuje podmienky, ktorým podlieha táto možnosť. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 41 a 42 svojich návrhov, uvedené ustanovenie je formulované takým spôsobom, ktorý nijako nenaznačuje, že toto právo musia mať všetky subjekty, ktoré spĺňajú tieto podmienky.

22

Po druhé druhá požiadavka stanovená v tomto ustanovení, aby aspoň 30 % zo zamestnancov subjektov, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, bolo tvorené zdravotne postihnutými alebo znevýhodnenými osobami, predstavuje len minimálnu požiadavku.

23

Po tretie treba zdôrazniť, že odkaz na „hospodárske subjekty“ vzhľadom na definíciu tohto pojmu nachádzajúcu sa v článku 2 bode 10 tejto smernice, a ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, naznačuje určitú všeobecnosť a neurčitosť, pokiaľ ide o subjekty, na ktoré sa môžu vzťahovať postupy verejného obstarávania uvedené v tomto článku 20 ods. 1, ak je hlavným cieľom týchto subjektov sociálna a profesijná integrácia zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb.

24

Zo znenia článku 20 ods. 1 smernice 2014/24 tak vyplýva, že ak sa členské štáty rozhodnú vyhradiť právo účasti na postupoch verejného obstarávania pre určité subjekty podľa tohto ustanovenia, majú určitú voľnosť pri vykonávaní požiadaviek stanovených v tomto ustanovení.

25

V druhom rade, pokiaľ ide o cieľ sledovaný článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24, z odôvodnenia 36 tejto smernice vyplýva, že na to, aby zamestnanie a povolanie prispeli k začleneniu do spoločnosti a aby sa zaručila rovnosť príležitostí pre všetkých, možnosť stanovená týmto ustanovením musí byť použitá v prospech chránených dielní a hospodárskych subjektov, ktorých hlavným cieľom je podpora sociálneho a profesionálneho začlenenia alebo opätovného začlenenia osôb so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám, ktoré nie sú schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže.

26

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie chcel prostredníctvom zamestnania a povolania podporiť začlenenie zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb do spoločnosti tým, že umožní členským štátom vyhradiť právo účasti na postupoch verejného obstarávania alebo niektorých ich častí pre chránené pracovné dielne a hospodárske subjekty, ktoré vzhľadom na sociálny cieľ, ktorý sledujú, vstupujú na trh s konkurenčnou nevýhodou.

27

Článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 tak sleduje cieľ sociálnej politiky týkajúci sa zamestnanosti. Pri súčasnom stave práva Únie pritom členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri definovaní opatrení, ktorými možno dosiahnuť určitý cieľ v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2018, Bedi, C‑312/17, EU:C:2018:734, bod 59 a citovanú judikatúru).

28

Preskúmanie cieľa sledovaného článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24 preto umožňuje potvrdiť výklad vyplývajúci zo znenia tohto ustanovenia v tom zmysle, že vzhľadom na túto mieru voľnej úvahy majú členské štáty určitú voľnosť pri vykonávaní uvedeného ustanovenia. Z toho vyplýva, že článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 neobsahuje taxatívne vymenované požiadavky, ale ponecháva členským štátom možnosť prijať dodatočné požiadavky, ktoré musia subjekty uvedené v tomto ustanovení splniť, aby im bolo umožnené zúčastniť sa na postupoch verejného obstarávania vyhradených podľa uvedeného ustanovenia, pokiaľ tieto dodatočné požiadavky prispievajú k zabezpečeniu cieľov sociálnej politiky a politiky zamestnanosti sledovaných týmto ustanovením.

29

Tento výklad je po tretie podporený aj historickým vývojom článku 20 ods. 1 smernice 2014/24. Článok 19 ods. 1 smernice 2004/18, ktorý bol uplatniteľný na vyhradené zákazky až do zrušenia tejto smernice smernicou 2014/24, totiž stanovoval prísnejšie požiadavky na účasť na postupoch verejného obstarávania, ktoré mohli byť vyhradené členskými štátmi, a to pokiaľ ide tak o subjekty oprávnené zúčastňovať sa na týchto postupoch, ktorých okruh bol obmedzený na chránené pracovné dielne, ako aj na osoby zamestnané týmito subjektmi, ktorých väčšinu mali tvoriť zdravotne postihnuté osoby, ktoré z dôvodu povahy alebo závažnosti svojho postihnutia nemohli vykonávať svoje povolanie za normálnych podmienok.

30

Treba pritom zdôrazniť, že zo smernice 2014/24, resp. z historického vývoja tejto smernice, nevyplýva, že by rozšírením osobnej pôsobnosti vyhradených postupov verejného obstarávania článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24 mal normotvorca Únie v úmysle dosiahnuť to, aby hospodárske subjekty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie a ktoré zamestnávajú nižší podiel zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb, vytlačili hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú prísnejšie požiadavky článku 19 smernice 2004/18. Takýto záver by navyše odporoval cieľu sledovanému článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24, ktorý, ako vyplýva z bodu 26 tohto rozsudku, spočíva v začlenení zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb do spoločnosti prostredníctvom zamestnania a povolania.

31

Ako však v zásade zdôraznil generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, práve k tomu by došlo vtedy, ak by členské štáty boli povinné akceptovať účasť všetkých hospodárskych subjektov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku 20 ods. 1, na vyhradených postupoch verejného obstarávania. Existovalo by totiž riziko, že v takejto situácii by hospodárske subjekty spĺňajúce prísnejšie požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 smernice 2004/18 boli nútené prepustiť niektorých z najmenej produktívnych zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených pracovníkov, aby sa na týchto postupoch verejného obstarávania mohli zúčastniť v rovnakom konkurenčnom postavení ako hospodárske subjekty, v prípade ktorých iba 30 % zo zamestnancov tvoria zdravotne postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

32

V dôsledku toho je potrebné článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že požiadavky, ktoré vymenováva, nie sú taxatívne a že členské štáty majú možnosť prípadne stanoviť dodatočné požiadavky, ktoré musia subjekty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, spĺňať, aby boli oprávnené zúčastniť sa na vyhradených postupoch verejného obstarávania.

33

Treba však uviesť, že členské štáty musia pri uplatňovaní tejto možnosti rešpektovať základné pravidlá Zmluvy o FEÚ týkajúce sa najmä voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásady, ktoré z nich vyplývajú, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita, C‑285/18, EU:C:2019:829, bod 48 a citovanú judikatúru), ktoré nachádzajú odraz v článku 18 smernice 2014/24.

34

Vnútroštátny súd tak bude musieť preskúmať súlad vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej s týmito zásadami, podľa ktorej v rámci vyhradených postupov verejného obstarávania stanovených v článku 20 ods. 1 smernice 2014/24 musia špeciálne centrá zamestnanosti na jednej strane priamo alebo nepriamo získať podporu a účasť neziskových subjektov v rozsahu viac ako 50 % a na druhej strane svoje zisky v celom rozsahu opätovne investovať do vlastnej prevádzky alebo iného centra rovnakej povahy.

35

Na účely poskytnutia informácií vnútroštátnemu súdu nevyhnutných na takéto preskúmanie je potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti.

36

Po prvé treba v tejto súvislosti pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie, vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i., C‑336/19, EU:C:2020:1031, bod 85, ako aj citovanú judikatúru).

37

Konkrétne v oblasti práva Únie vo veciach verejného obstarávania zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základným pravidlom Únie týkajúcim sa postupov verejného obstarávania, najmä znamená, že uchádzači musia mať pri predkladaní svojich ponúk rovnaké príležitosti a jej cieľom je podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2019, Telecom Italia, C‑697/17, EU:C:2019:599, body 32 a 33, ako aj citovanú judikatúru).

38

V prejednávanej veci tak vnútroštátny súd bude musieť najmä určiť, či sa špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy nachádzajú v rovnakej situácii ako špeciálne centrá zamestnanosti podnikateľskej iniciatívy, pokiaľ ide o cieľ sledovaný článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24.

39

Na účely tohto určenia musí vnútroštátny súd zohľadniť na jednej strane skutočnosť, že z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že špeciálne centrá zamestnanosti, či už sociálnej alebo podnikateľskej iniciatívy, majú za cieľ zabezpečiť platené zamestnanie pre osoby so zdravotným postihnutím a sú považované za prostriedok začlenenia čo najvyššieho počtu týchto osôb do riadneho režimu zamestnania, a na druhej strane, že špeciálne centrá zamestnanosti zamestnávajú najmenej 70 % osôb so zdravotným postihnutím.

40

Z toho vyplýva, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že sa špeciálne centrá zamestnanosti podnikateľskej iniciatívy nachádzajú rovnako ako špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy v situácii, v ktorej by sa nemohli zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

41

Tento súd však bude musieť tiež overiť, či, ako to v podstate uviedla španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach, špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy sú z dôvodu ich vlastností, ktorými sa vyznačujú, schopné účinnejšie realizovať cieľ sociálnej integrácie sledovaný článkom 20 ods. 1 smernice 2014/24, čo by mohlo objektívne odôvodniť rozdielne zaobchádzanie v porovnaní so špeciálnymi centrami podnikateľskej iniciatívy. V tejto súvislosti uvedená vláda spresňuje, že špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy maximalizujú sociálne a nepodnikateľské hodnoty, keďže v prvom rade nesledujú cieľ dosiahnutia zisku a všetok svoj zisk opätovne investujú na účely dosiahnutia svojich sociálnych cieľov, v druhom rade sa vyznačujú prijatím zásad spolurozhodovania a účasti v ich správnych orgánoch, a v treťom rade dosahujú, že ich činnosť má väčšie sociálne účinky v podobe zabezpečenia kvalitnejšieho zamestnania a lepších príležitostí na sociálnu a profesionálnu integráciu a reintegráciu zdravotne postihnutých a znevýhodnených osôb.

42

Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, že v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, pravidlá stanovené členskými štátmi alebo verejnými obstarávateľmi v rámci vykonávania ustanovení smernice 2014/24, ako sú pravidlá určené na stanovenie podmienok uplatnenia článku 20 ods. 1 tejto smernice, nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18, EU:C:2020:58, bod 45 a citovanú judikatúru).

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že tak požiadavka týkajúca sa podpory a priamej alebo nepriamej účasti neziskových subjektov v rozsahu viac ako 50 %, ako aj požiadavka týkajúca sa povinnosti opätovne investovať všetky zisky do špeciálnych stredísk zamestnanosti sociálnej iniciatívy, uvedené v bode 34 tohto rozsudku, sa javia ako vhodné na zabezpečenie toho, aby hlavným cieľom takýchto špeciálnych centier zamestnanosti bola integrácia zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb, ako to vyžaduje článok 20 ods. 1 smernice 2014/24.

44

[Opravené uznesením zo 6. decembra 2021] Pokiaľ ide o otázku, či tieto požiadavky nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či tak skutočnosť, že neziskový subjekt sa prevažne priamo alebo nepriamo zúčastňuje na činnosti v špeciálnom centre zamestnanosti, ako aj opätovné investovanie, hoci len časti ziskov do uvedených centier, môžu zabezpečiť, že tieto centrá budú môcť dosiahnuť uvedený cieľ rovnako účinným spôsobom ako pri uplatnení požiadaviek uvedených v predchádzajúcom bode.

45

Po tretie treba dodať, podobne ako to uviedli španielska vláda a Európska komisia, že z analýzy španielskej právnej úpravy, ktorú predložila táto vláda v odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom, pravdepodobne nevyplýva, že hospodárske subjekty zriadené v súlade s právom iných členských štátov budú vylúčené z práva účasti na vyhradených postupoch verejného obstarávania stanoveného touto španielskou právnou úpravou, pokiaľ tieto subjekty spĺňajú podmienky výslovne stanovené v uvedenej právnej úprave pre špeciálne centrá zamestnanosti sociálnej iniciatívy. Vnútroštátnemu súdu však prislúcha, aby v tejto súvislosti vykonal potrebné overenia.

46

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 20 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil dodatočné požiadavky k požiadavkám už uvedeným v tomto ustanovení, a tak vylúčil z vyhradených postupov verejného obstarávania určité hospodárske subjekty spĺňajúce požiadavky uvedené v tomto ustanovení, pod podmienkou, že tento členský štát bude rešpektovať zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 20 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil dodatočné požiadavky k požiadavkám už uvedeným v tomto ustanovení, a tak vylúčil z vyhradených postupov verejného obstarávania určité hospodárske subjekty spĺňajúce požiadavky uvedené v tomto ustanovení, pod podmienkou, že tento členský štát bude rešpektovať zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.