Vec C‑342/19 P

Fabio De Masi
a
Yanis Varoufakis

proti

Európskej centrálnej banke

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. decembra 2020

„Odvolanie – Prístup k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB) – Rozhodnutie 2004/258/ES – Článok 4 ods. 3 – Výnimky – Dokument, ktorý prijala ECB – Stanovisko vyžadované od externého poskytovateľa – Vnútorná potreba v rámci rokovaní a predbežných porád – Zamietnutie prístupu“

  1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

    (Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258, zmenené rozhodnutiami 2011/342 a 2015/529, článok 4)

    (pozri body 49 – 52)

  2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Rozsah – Zamietnutie prístupu – Prípustnosť

    (Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258, zmenené rozhodnutiami 2011/342 a 2015/529, článok 4 ods. 2, 3, 5)

    (pozri body 60, 62, 64)

  3. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana dokumentov pre vnútornú potrebu – Podmienky – Rozdiel v porovnaní s nariadením č. 1049/2001

    (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 článok 4 ods. 3; rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258, zmenené rozhodnutiami 2011/342 a 2015/529, článok 4 ods. 3 prvý pododsek)

    (pozri body 67 – 71, 74, 75)

Zhrnutie

Rozhodnutím zo 16. októbra 2017 Európska centrálna banka (ECB) odmietla odvolateľom, pánom Fabiovi de Masimu a Yanisovi Varoufakisovi, prístup k dokumentu s názvom „Odpovede na otázky týkajúce sa výkladu článku 14.4 Protokolu č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky“. Tento dokument obsahoval odpoveď externého poradcu na právne poradenstvo, ktoré si vyžiadala ECB k právomociam Rady guvernérov podľa tohto článku 14.4. ECB odmietla tento prístup k uvedenému dokumentu jednak na základe výnimky týkajúcej sa ochrany právneho poradenstva stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke rozhodnutia 2004/258 ( 1 ) a jednak na základe výnimky týkajúcej sa ochrany dokumentov pre vnútornú potrebu stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku tohto rozhodnutia.

Žaloba, ktorú podali odvolatelia proti tomuto rozhodnutiu ECB na Všeobecný súd, bola zamietnutá ako nedôvodná ( 2 ). Všeobecný súd rozhodol, že ECB mohla svoje zamietnutie prístupu k spornému dokumentu oprávnene založiť na výnimke týkajúcej sa ochrany dokumentov pre vnútornú potrebu stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku rozhodnutia 2004/258.

Na základe odvolania podaného odvolateľmi proti rozsudku Všeobecného súdu Súdny dvor potvrdil posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia tejto výnimky v prejednávanej veci a odvolanie zamietol.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor najprv konštatuje, že v prejednávanej veci Všeobecný súd neporušil svoju povinnosť odôvodnenia. V tejto súvislosti uvádza, že hoci článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1049/2001 ( 3 ) predpokladá, že sa preukáže, že zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, takéto preukázanie sa v rámci výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku rozhodnutia 2004/258 nevyžaduje. Z toho vyvodzuje, že Všeobecný súd nebol vôbec povinný preskúmať, či ECB poskytla vysvetlenia, pokiaľ ide o riziko vážneho narušenia jej rozhodovacieho procesu, ku ktorému mohol viesť prístup k spornému dokumentu. Spresňuje, že zamietnutie prístupu k dokumentu na základe tohto ustanovenia rozhodnutia 2004/258 iba vyžaduje, aby bolo jednak preukázané, že tento dokument je určený najmä na vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v ECB, a jednak že neexistuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie tohto dokumentu.

Súdny dvor sa ďalej domnieva, že Všeobecný súd sa nedopustil nezohľadnenia pôsobnosti článku 4 ods. 2 druhej zarážky a článku 4 ods. 3 prvej zarážky rozhodnutia 2004/258. V prvom rade znenie tohto článku 4 ods. 2 druhej zarážky tohto rozhodnutia neobsahuje nijakú informáciu, ktorá by mu umožňovala priznať povahu lex specialis vo vzťahu k článku 4 ods. 3 prvému pododseku tohto rozhodnutia. V druhom rade nič v znení článku 4 uvedeného rozhodnutia nevylučuje, že na tú istú časť dokumentu sa môže vzťahovať viac výnimiek uvedených v tomto ustanovení. V treťom rade je na účely uplatnenia výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku rozhodnutia 2004/258 irelevantné, či predmetný dokument možno kvalifikovať aj ako „právne poradenstvo“ v zmysle článku 4 ods. 2 druhej zarážky tohto rozhodnutia, pretože normotvorca Únie nepodmienil možnosť odvolávať sa na výnimku uvedenú v tomto prvom ustanovení tým, že dotknutý dokument nepredstavuje „právne poradenstvo“ v zmysle druhého ustanovenia.

Napokon Súdny dvor potvrdzuje výklad článku 4 ods. 3 prvého pododseku rozhodnutia 2004/258 Všeobecným súdom tým, že zdôrazňuje, že toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že vyhradzuje ochranu, ktorú obsahuje, iba pre dokumenty súvisiace s konkrétnym rozhodovacím procesom. Toto ustanovenie totiž iba vyžaduje, aby bol tento dokument použitý v rámci rokovaní a predbežných porád v ECB a aby pokrýval v širokom rozsahu dokumenty súvisiace s internými procesmi ECB. Okrem toho Súdny dvor poznamenáva, že pôsobnosť tohto ustanovenia je odlišná od pôsobnosti článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Na jednej strane ich predmet ochrany nie je totožný a na druhej strane, hoci vyššie uvedené ustanovenie nariadenia č. 1049/2001 podmieňuje zamietnutie prístupu k dokumentu tým, aby sa tento dokument týkal otázky, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla, článok 4 ods. 3 prvý pododsek rozhodnutia 2004/258 neobsahuje takéto spresnenie a konkrétne stanovuje, že prístup k dokumentu možno odmietnuť aj po prijatí rozhodnutia.


( 1 ) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258/ES zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3) (Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51), zmenené rozhodnutiami Európskej centrálnej banky 2011/342/EÚ z 9. mája 2011 (ECB/2011/6) (Ú. v. EÚ L 158, 2011, s. 37) a Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/529 z 21. januára 2015 (ECB/2015/1) (Ú. v. EÚ L 84, 2015, s. 64).

( 2 ) Rozsudok z 12. marca 2019, De Masi a Varoufakis/ECB (T‑798/17, EU:T:2019:154).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).