Vec C‑336/19

Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i.

proti

Vlaamse Regering

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. decembra 2020

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana zvierat počas ich usmrcovania – Nariadenie (ES) č. 1099/2009 – Článok 4 ods. 1 – Povinnosť omráčenia zvierat pred usmrcovaním – Článok 4 ods. 4 – Výnimka pre rituálne zabíjanie – Článok 26 ods. 2 – Možnosť členských štátov prijať vnútroštátne predpisy na zabezpečenie väčšej ochrany zvierat v prípade rituálneho zabíjania – Výklad – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade rituálneho zabíjania vyžaduje omráčenie, ktoré je zvratné a nespôsobuje smrť – Článok 13 ZFEÚ – Charta základných práv Európskej únie – Článok 10 – Sloboda náboženského vyznania – Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie – Obmedzenie – Proporcionalita – Neexistencia konsenzu medzi členskými štátmi Európskej únie – Voľná úvaha priznaná členským štátom – Zásada subsidiarity – Platnosť – Diferencované zaobchádzanie s rituálnym zabíjaním a usmrcovaním zvierat počas poľovníckych alebo rybolovných činností, ako aj počas kultúrnych alebo športových podujatí – Neexistencia diskriminácie – Články 20, 21 a 22 Charty základných práv“

Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zvierat počas ich usmrcovania – Povinnosť omráčenia zvierat pred usmrcovaním – Výnimka pre rituálne zabíjanie – Prísnejšie vnútroštátne predpisy – Možnosť členských štátov prijať vnútroštátne predpisy na zabezpečenie väčšej ochrany zvierat v prípade rituálneho zabíjania – Rozsah

[Článok 13 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 10; nariadenie Rady č. 1099/2009, odôvodnenia 15, 18 a 20, ako aj článok 2 písm. f), článok 4 ods. 4 a článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c)]

(pozri body 43, 44, 47, 48)
Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zvierat počas ich usmrcovania – Povinnosť omráčenia zvierat pred usmrcovaním – Výnimka pre rituálne zabíjanie – Prísnejšie vnútroštátne predpisy – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade rituálneho zabíjania vyžaduje omráčenie, ktoré je zvratné a nespôsobuje smrť – Prípustnosť – Porušenie slobody náboženského vyznania – Neexistencia

[Článok 13 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 10; nariadenie Rady č. 1099/2009, odôvodnenie 2, článok 4 a článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) a ods. 4]

(pozri body 51, 55, 60 – 63, 65 – 68, 71, 74 – 79, 81, bod 1 výroku)
Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zvierat počas ich usmrcovania – Povinnosť omráčenia zvierat pred usmrcovaním – Výnimka usmrcovania zvierat počas poľovníckych alebo rybolovných činností, ako aj počas kultúrnych alebo športových podujatí – Diferencované zaobchádzanie s rituálnym zabíjaním – Neporovnateľné situácie – Porušenie zásad rovnosti, zákazu diskriminácie a kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti – Neexistencia

[Charta základných práv Európskej únie, články 20, 21 a 22; nariadenie Rady č. 1009/2009, článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c)]

(pozri body 85, 88 – 95, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Na účely podpory dobrých životných podmienok zvierat v rámci rituálneho zabíjania môžu členské štáty bez toho, aby porušili základné práva zakotvené v Charte, uložiť postup zvratného omráčenia, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa

Dekrét Flámskeho regiónu (Belgicko) zo 7. júla 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat v súvislosti s povolenými metódami zabíjania zvierat, má za následok zákaz zabíjania zvierat bez predchádzajúceho omráčenia, vrátane zabíjania zvierat predpísaným náboženským rituálom. V rámci rituálneho zabíjania zvierat stanovuje použitie zvratného omráčenia, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa.

Tento text bol napadnutý najmä viacerými židovskými a moslimskými združeniami, ktoré sa domáhali jeho úplného alebo čiastočného zrušenia. Domnievajú sa, že dekrét tým, že neumožňuje židovským a moslimským veriacim, aby si zaobstarali mäso pochádzajúce zo zvierat zabitých v súlade s ich náboženskými zásadami, ktorým technika zvratného omráčenia odporuje, porušuje nariadenie č. 1099/2009 ( 1 ), a teda bráni tomu, aby veriaci praktizovali svoje náboženské vyznanie.

V tomto kontexte Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) rozhodol obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania najmä s cieľom zistiť, či právo Únie bráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituálneho zabíjania zvierat, stanovuje postup zvratného omráčenia, ktorý nemôže spôsobiť smrť zvieraťa.

Táto otázka vedie Súdny dvor tretíkrát ( 2 ) k tomu, aby postavil do rovnováhy slobodu náboženského vyznania zaručenú článkom 10 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a dobré životné podmienky zvierat, ako sú stanovené v článku 13 ZFEÚ a konkretizované v nariadení č. 1099/2009.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor v rozhodovacom zložení veľkej komory predovšetkým uvádza, že zásada omračovania zvierat pred ich usmrtením stanovená nariadením č. 1099/2009 zodpovedá hlavnému cieľu ochrany dobrých životných podmienok zvierat, ktorý toto nariadenie sleduje. V tejto súvislosti hoci nariadenie ( 3 ) pripúšťa prax rituálneho zabíjania zvierat, v rámci ktorého zviera môže byť usmrcované bez predchádzajúceho omráčenia, táto forma zabíjania je v Únii povolená len výnimočne a výlučne s cieľom zabezpečiť dodržiavanie slobody náboženského vyznania. Členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy zamerané na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sa poskytuje v tomto nariadení, v oblasti rituálneho zabíjania. ( 4 ) Nariadenie tak odzrkadľuje skutočnosť, že Únia a členské štáty berú maximálny ohľad na požiadavky dobrých životných podmienok zvierat, pričom rešpektujú zákonné ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov. Nariadenie samo osebe však nepristupuje k potrebnému zladeniu medzi dobrými životnými podmienkami zvierat a slobodou prejavovať svoje náboženské vyznanie, ale obmedzuje sa na úpravu tohto zladenia medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré prináleží vykonať členským štátom.

Z toho vyplýva, že nariadenie č. 1099/2009 nebráni tomu, aby členské štáty uložili povinnosť predchádzajúceho omračovania pred usmrtením zvierat, ktorá sa uplatňuje aj v rámci zabíjania zvierat predpísaného náboženskými rituálmi, avšak pod podmienkou, že členské štáty pritom rešpektujú základné práva zakotvené v Charte.

Pokiaľ ide konkrétne o otázku, či dekrét rešpektuje tieto základné práva, Súdny dvor pripomína, že na rituálne zabíjanie zvierat sa vzťahuje sloboda prejavovať náboženské vyznanie, ktorú zaručuje článok 10 ods. 1 Charty. Tým, že dekrét ukladá v rámci rituálneho zabíjania zvierat zvratné omráčenie v rozpore s náboženskými zásadami židovských a moslimských veriacich, má za následok obmedzenie výkonu slobody týchto veriacich prejavovať svoje náboženské vyznanie.

Na účely posúdenia, či je takéto obmedzenie prípustné, Súdny dvor v prvom rade konštatuje, že zásah do slobody prejavovať svoje náboženské vyznanie vyplývajúci z dekrétu je skutočne stanovený zákonom a navyše rešpektuje základný obsah článku 10 Charty, keďže je obmedzený na jeden aspekt osobitného rituálneho aktu, ktorý predstavuje uvedené zabitie, keď tento rituálny akt ako taký však naopak zakázaný nie je.

Súdny dvor ďalej uvádza, že tento zásah zodpovedá cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou, a to podpory dobrých životných podmienok zvierat.

V rámci preskúmania primeranosti obmedzenia Súdny dvor dospel k záveru, že opatrenia, ktoré obsahuje dekrét, umožňujú zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi významom pripisovaným dobrým životným podmienkam zvierat a slobodou židovských a moslimských veriacich prejavovať svoje náboženské vyznanie. V tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že povinnosť zvratného omračovania je vhodná na dosiahnutie cieľa podpory dobrých životných podmienok zvierat. V druhom rade, pokiaľ ide o nevyhnutnosť zásahu, Súdny dvor zdôrazňuje, že normotvorca Únie mal v úmysle priznať každému členskému štátu širokú mieru voľnej úvahy v rámci zosúladenia ochrany dobrých životných podmienok zvierat počas usmrcovania a rešpektovania slobody prejavovať svoje náboženské vyznanie. Dospelo sa k vedeckému konsenzu o skutočnosti, že predchádzajúce omráčenie je optimálnym prostriedkom na zníženie utrpenia zvieraťa pri jeho usmrtení. V treťom rade, pokiaľ ide o primeranosť tohto zásahu, Súdny dvor najprv poznamenáva, že flámsky zákonodarca vychádzal z vedeckých výskumov a že mal v úmysle uprednostniť najmodernejšiu metódu usmrcovania. Ďalej uvádza, že tento normotvorca sa zasadil do meniaceho sa spoločenského a normatívneho kontextu, ktorý je charakterizovaný narastajúcim povedomím o problematike dobrých životných podmienok zvierat. Napokon Súdny dvor konštatuje, že dekrét nezakazuje ani nebráni uvádzaniu výrobkov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne, ak tieto výrobky pochádzajú z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, do obehu.

Súdny dvor preto rozhodol, že nariadenie č. 1099/2009 v spojení s článkom 13 ZFEÚ a článkom 10 ods. 1 Charty, nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje proces zvratného omráčenia, ktorý nespôsobuje smrť zvieraťa.

Okrem toho Súdny dvor potvrdil platnosť nariadenia č. 1099/2009 ( 5 ) vzhľadom na zásady rovnosti, zákazu diskriminácie a kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, tak ako ich zaručuje Charta. ( 6 ) Okolnosť, že nariadenie oprávňuje členské štáty prijať také opatrenia, ako je povinné omráčenie pri usmrcovaní zvierat v rámci rituálneho zabíjania, ale neobsahuje žiadne podobné ustanovenie týkajúce sa usmrcovania zvierat v rámci poľovníckych a rybárskych činností alebo počas kultúrnych alebo športových podujatí, týmto zásadám neodporuje.

V tejto súvislosti spresňuje, že kultúrne a športové podujatia vedú nanajvýš k okrajovej produkcii mäsa, ktorá nie je z ekonomického hľadiska významná. V dôsledku toho takéto podujatie nemožno rozumne považovať za činnosť výroby potravín, čo odôvodňuje, aby sa s ním zaobchádzalo odlišne ako s činnosťou porážania. Súdny dvor vyvodzuje rovnaký záver, pokiaľ ide o poľovnícke činnosti a činnosti rekreačného rybolovu. Tieto činnosti sa totiž vykonávajú v kontexte, v ktorom sú podmienky usmrcovania veľmi odlišné od podmienok usmrcovania hospodárskych zvierat.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 2009, s. 1).

( 2 ) Po rozsudkoch z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335), ako aj z 26. februára 2019, Œuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (C‑497/17, EU:C:2019:137).

( 3 ) Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009.

( 4 ) Článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009.

( 5 ) Najmä jeho článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) týkajúci sa možnosti členských štátov prijať vnútroštátne predpisy na zabezpečenie väčšej ochrany zvierat v prípade rituálneho zabíjania.

( 6 ) Články 20, 21 a 22 Charty.