I. Právny rámec

A. Nariadenie (ES) č. 1/2003

B. Usmernenia týkajúce sa dohôd o transfere technológií z roku 2004

C. Usmernenia o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o transfere technológií

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Perindopril

B. Spory týkajúce sa perindoprilu

1. Rozhodnutia EPÚ

2. Rozhodnutia vnútroštátnych súdov

C. Dohody o urovnaní sporov týkajúcich sa perindoprilu

1. Dohody Niche a Matrix

2. Dohoda Teva

3. Dohody Krka

4. Dohoda Lupin

III. Sporné rozhodnutie

IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

V. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

VI. O odvolaní

A. Úvodné poznámky k prípustnosti

B. O prvom a druhom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú kritérií posúdenia pojmov „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ a „potenciálna hospodárska súťaž“

1. O prípustnosti

2. O veci samej

a) Úvodné poznámky

b) O kritériách týkajúcich sa potenciálnej hospodárskej súťaže (druhý odvolací dôvod)

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

c) O kritériách týkajúcich sa kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý odvolací dôvod)

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

C. O treťom a šiestom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú dohôd Niche a Matrix

1. O treťom odvolacom dôvode

a) O prvej časti týkajúcej sa potenciálnej hospodárskej súťaže

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O druhej časti týkajúcej sa kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O šiestom odvolacom dôvode týkajúcom sa kvalifikácie dohôd Niche a Matrix ako samostatných porušení

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

D. O štvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa dohody Teva

1. O prvej časti týkajúcej sa potenciálnej hospodárskej súťaže

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O druhej časti týkajúcej sa kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

a) O cieľoch dohody Teva

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O nejednoznačnosti účinkov dohody Teva

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

c) O škodlivosti ustanovení dohody Teva

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

d) O reverznej platbe

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

E. O piatom odvolacom dôvode týkajúcom sa dohody Lupin

1. O prvej časti týkajúcej sa potenciálnej hospodárskej súťaže

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O druhej časti týkajúcej sa kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

a) O reverznej platbe

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O škodlivosti ustanovení dohody Lupin

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

c) O pôsobnosti dohody Lupin

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

3. O tretej časti týkajúcej sa dátumu ukončenia porušovania

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

F. O siedmom odvolacom dôvode týkajúcom sa pokút

1. O prvej časti týkajúcej sa porušenia zásady zákonnosti trestných činov a trestov

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O druhej časti týkajúcej sa porušení zásady proporcionality

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

G. Závery k odvolaniu

VII. O žalobe na Všeobecnom súde

O trovách

1

Svojím odvolaním sa spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS domáhajú čiastočného zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2018:922), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol ich žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúceho sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 102 [ZFEÚ] [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne zníženia sumy pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím uložená.

2

Článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný „Dôkazné bremeno“, stanovuje:

„Vo všetkých vnútroštátnych konaniach alebo konaniach spoločenstva, ktoré sa týkajú uplatňovania článkov [101] a [102 ZFEÚ], bremeno dokazovania porušenia článku [101] ods. 1 alebo článku [102 ZFEÚ] znáša strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. Podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku [101] ods. 3 [ZFEÚ] znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku.“

3

Bod 209 usmernení Európskej komisie z 27. apríla 2004 o uplatňovaní článku [101 ZFEÚ] na dohody o transfere technológií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia týkajúce sa dohôd o transfere technológií z roku 2004“) znie:

„V súvislosti s dohodou o urovnaní a o neuplatňovaní práv sa doložky o nenapadnutí práv vo všeobecnosti považujú za doložky, ktoré nepatria do pôsobnosti článku [101 ods. 1 ZFEÚ]. Integrálnou súčasťou takýchto dohôd je, že zmluvné strany sa dohodnú, že nenapadnú ex post práva duševného vlastníctva, ktoré spadajú do pôsobnosti dohody. Samotným účelom takejto dohody je skutočne urovnať existujúce spory, respektíve zabrániť budúcim sporom.“ [neoficiálny preklad]

4

V bodoch 242 a 243 usmernení o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o transfere technológií (Ú. v. EÚ C 89, 2014, s. 3) sa uvádza:

„Doložky o nenapadnutí práv v dohodách o urovnávaní sporov

5

Okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako vyplývajú predovšetkým z bodov 1 až 73 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

6

Servier SAS je materskou spoločnosťou farmaceutickej skupiny Servier, do ktorej patrí aj Les Laboratoires Servier SAS a Servier Laboratories Ltd (ďalej jednotlivo alebo spoločne len „Servier“). Les Laboratoires Servier sa špecializuje na vývoj originálnych liekov a jej dcérska spoločnosť Biogaran SAS sa špecializuje na vývoj generických liekov.

7

Servier vyvinula perindopril, ktorý je liekom určeným predovšetkým na boj proti vysokému krvnému tlaku a srdcovému zlyhávaniu. Tento liek patrí medzi inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín. Účinná látka perindoprilu má formu soli. Pôvodne používanou soľou bol erbumín.

8

Patent EP0049658 na účinnú látku perindoprilu bol spoločnosťou zo skupiny Servier prihlásený na Európskom patentovom úrade (EPÚ) 29. septembra 1981. Platnosť tohto patentu mala uplynúť 29. septembra 2001, ale jeho ochrana bola predĺžená vo viacerých členských štátoch, predovšetkým v Spojenom kráľovstve, do 22. júna 2003. Vo Francúzsku bola ochrana uvedeného patentu predĺžená do 22. marca 2005 a v Taliansku do 13. februára 2009.

9

Dňa 16. septembra 1988 podala Servier na EPÚ prihlášky viacerých patentov na postupy výroby účinnej látky perindoprilu, ktorých platnosť uplynula 16. septembra 2008, a to konkrétne: patentov EP0308339 (ďalej len „patent 339“), EP0308340 (ďalej len „patent 340“), EP0308341 (ďalej len „patent 341“) a EP0309324.

10

Dňa 6. júla 2001 podala Servier na EPÚ prihlášku patentu EP1296947 (ďalej len „patent 947“) na kryštalickú alfa formu perindoprilu erbumín a postup jej prípravy, pričom EPÚ udelil patent 4. februára 2004.

11

Okrem toho Servier 6. júla 2001 podala národné patentové prihlášky vo viacerých členských štátoch Únie predtým, ako sa tieto štáty stali zmluvnými stranami Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, podpísaného v Mníchove 5. októbra 1973, ktorý nadobudol platnosť 7. októbra 1977. Servier napríklad podala prihlášky patentov zodpovedajúcich patentu 947 v Bulharsku (BG 107532), v Českej republike (PV2003‑357), v Estónsku (P200300001), v Maďarsku (HU225340), v Poľsku (P348492) a na Slovensku (PP0149‑2003). Tieto patenty boli udelené 16. mája 2006 v Bulharsku, 17. augusta 2006 v Maďarsku, 23. januára 2007 v Českej republike, 23. apríla 2007 na Slovensku a 24. marca 2010 v Poľsku.

12

Od roku 2003 do roku 2009 prebiehali viaceré spory medzi skupinou Servier a výrobcami, ktorí sa chystali uviesť na trh generickú verziu perindoprilu.

13

V priebehu roka 2004 desať výrobcov generických liekov, medzi nimi aj Niche Generics Ltd (ďalej len „Niche“), KRKA, tovarna zdravil, d.d. (ďalej len „Krka“), Lupin Ltd a Norton Healthcare Ltd, ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Ivax Europe, ktorá sa neskôr zlúčila so spoločnosťou Teva Pharmaceutical Industries Ltd – materskou spoločnosťou skupiny Teva špecializovanou na výrobu generických liekov –, podalo na EPÚ námietku proti patentu 947 s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie, pričom uvádzali dôvody založené na neexistencii novosti a vynálezcovskej činnosti, ako aj na nedostatočnom objasnení vynálezu.

14

Dňa 27. júla 2006 námietkové oddelenie EPÚ potvrdilo platnosť patentu 947 (ďalej len „rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006“). Toto rozhodnutie bolo napadnuté pred technickým odvolacím senátom EPÚ. Po tom, ako Niche uzavrela so skupinou Servier dohodu o urovnaní, uskutočnila 9. februára 2005 späťvzatie návrhu v námietkovom konaní. Krka a Lupin uskutočnili späťvzatie svojich návrhov v konaní pred technickým odvolacím senátom EPÚ 11. januára a 5. februára 2007.

15

Rozhodnutím zo 6. mája 2009 technický odvolací senát EPÚ zrušil rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 a zrušil patent 947. Žiadosť o preskúmanie, ktorú podala Servier proti tomuto rozhodnutiu technického odvolacieho senátu, bola 19. marca 2010 zamietnutá.

16

Platnosť patentu 947 bola napadnutá na niektorých vnútroštátnych súdoch zo strany výrobcov generických liekov a Servier proti týmto výrobcom podala žaloby pre porušenie práv, ako aj návrhy na nariadenie predbežných opatrení v podobe zákazu. Väčšina týchto konaní bola ukončená predtým, ako konajúce súdy mohli s konečnou platnosťou rozhodnúť o platnosti patentu 947, a to z dôvodu dohôd o urovnaní, ktoré v rokoch 2005 až 2007 uzavrela Servier so spoločnosťami Niche, Matrix Laboratories Ltd (ďalej len „Matrix“), Teva, Krka a Lupin.

17

V Spojenom kráľovstve jedine spor medzi skupinou Servier a spoločnosťou Apotex Inc. viedol k tomu, že súd určil neplatnosť patentu 947. Dňa 1. augusta 2006 totiž Servier podala na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd), Spojené kráľovstvo], žalobu pre porušenie patentu 947 proti spoločnosti Apotex, ktorá začala uvádzať generickú verziu perindoprilu na trh v Spojenom kráľovstve. Dňa 8. augusta 2006 dosiahla Servier proti spoločnosti Apotex nariadenie predbežného opatrenia v podobe zákazu. Dňa 6. júla 2007 bolo v nadväznosti na podanie protinávrhu zo strany spoločnosti Apotex toto predbežné opatrenie zrušené a patent 947 bol vyhlásený za neplatný, čím sa tejto spoločnosti umožnilo uviesť generickú verziu perindoprilu na trh v Spojenom kráľovstve. Dňa 9. mája 2008 bolo rozhodnutie o určení neplatnosti patentu 947 potvrdené v odvolacom konaní.

18

V Holandsku podala 13. novembra 2007 Katwijk Farma BV, dcérska spoločnosť spoločnosti Apotex, na súd tohto členského štátu návrh na určenie neplatnosti patentu 947. Servier podala na tento súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v podobe zákazu, ktorý bol 30. januára 2008 zamietnutý. V konaní začatom na návrh spoločnosti Pharmachemie BV, ktorá je spoločnosťou zo skupiny Teva, podaný 15. augusta 2007, uvedený súd rozhodnutím z 11. júna 2008 určil neplatnosť patentu 947 vo vzťahu k Holandsku. V nadväznosti na toto rozhodnutie Servier a Katwijk Farma uskutočnili späťvzatie svojich návrhov.

19

Niche je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Unichem Laboratories Ltd (ďalej len „Unichem“) založenej podľa indického práva, ktorá sa špecializuje na výrobu generických liekov. Dňa 26. marca 2001 uzavreli spoločnosti, ktorých právnymi nástupcami sú Niche a Matrix, dohodu o spolupráci pri vývoji generickej verzie perindoprilu. Na základe tejto dohody bola spoločnosť, ktorej právnym nástupcom je Matrix, poverená výrobou účinnej látky tohto lieku, pričom druhá spoločnosť, ktorá je zmluvnou stranou uvedenej dohody, bola zodpovedná za získanie povolení na uvedenie na trh a za distribúciu uvedeného lieku.

20

Dňa 25. júna 2004 podala Servier žalobu pre porušenie patentov 339, 340 a 341 na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd)] proti spoločnosti Niche, ktorá sa protinávrhom domáhala vyhlásenia neplatnosti patentu 947. Matrix sa na tomto konaní zúčastnila tak, že poskytla výpovede. Pojednávanie v tomto konaní bolo nariadené na 7. a 8. februára 2005.

21

Dňa 8. februára 2005 uzavrela Servier dve dohody o urovnaní týchto sporov, ako aj konaní na EPÚ týkajúcich sa patentu 947, a to prvú so spoločnosťami Niche a Unichem (ďalej len „dohoda Niche“) a druhú so spoločnosťou Matrix (ďalej len „dohoda Matrix“).

22

Každá z týchto dohôd obsahovala jednak tzv. ustanovenia o „neuvádzaní výrobkov na trh“, ktorými sa tieto podniky zaviazali až do uplynutia platnosti príslušných patentov skupiny Servier týkajúcich sa perindoprilu nevyrábať, nedodávať či neuvádzať na trh akúkoľvek generickú formu perindoprilu vyrábanú podľa postupov chránených týmito patentmi, a jednak tzv. ustanovenia o „nenapadnutí patentov“, ktorými sa uvedené podniky zaviazali nepodať žiadny návrh, resp. vziať späť návrh na začatie konania, ktorým by sa domáhali vyhlásenia neplatnosti uvedených patentov alebo ktorými by chceli dosiahnuť určenie, že nedošlo k porušeniu práv z patentov.

23

Ako protihodnotu sa Servier zaviazala jednak nepodať žaloby pre porušenie práv proti uvedeným podnikom a jednak nahradiť im náklady, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku ukončenia ich vývojového programu verzie perindoprilu vyrábaného podľa postupov, ktoré sú chránené patentmi skupiny Servier. Tento záväzok nahradiť náklady mal viesť k dvom platbám, z ktorých prvá bola v prospech spoločnosti Niche, a druhá v prospech spoločnosti Matrix, pričom každá z týchto platieb bola vo výške 11,8 milióna libier šterlingov (GBP). Tieto dohody sa vzťahovali predovšetkým na všetky členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v ktorých boli platné patenty 339, 340, 341 a 947.

24

Na základe tretej dohody, ktorá bola tiež uzavretá 8. februára 2005, sa Niche zaviazala previesť na Biogaran dokumentáciu k povoleniam na uvedenie na trh vo vzťahu k trom liekom iným než perindopril, ako aj povolenie na uvedenie na trh získané vo Francúzsku na jeden z týchto liekov (ďalej len „dohoda Biogaran“). Ako protihodnotu mala Biogaran zaplatiť spoločnosti Niche sumu 2,5 milióna GBP, ktorá bola nevratná, a to aj v prípade nezískania týchto povolení na uvedenie na trh.

25

Dňa 9. augusta 2005 podala Ivax na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd)], žalobu, ktorou sa domáhala vyhlásenia neplatnosti patentu 947. Toto konanie bolo prerušené až do prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukončí konanie na EPÚ týkajúce sa zrušenia tohto patentu.

26

Dňa 13. júna 2006 Servier a Teva UK Limited uzavreli dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda Teva“). Táto dohoda, ktorá sa vzťahovala len na Spojené kráľovstvo, bola uzavretá na dobu troch rokov, ktorú bolo možné predĺžiť o ďalšie dva roky. Na základe uvedenej dohody sa Teva zaviazala, že sa perindoprilom určeným na distribúciu v Spojenom kráľovstve bude zásobovať výhradne u skupiny Servier. Okrem tohto ustanovenia o výhradnom zásobovaní obsahovala táto dohoda aj ustanovenie o nenapadnutí patentov 339, 340, 341 a 947, ktorých majiteľkou bola Servier, ako aj ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh, ktorého pôsobnosť sa vzťahovala na územie Spojeného kráľovstva. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia bola Teva povinná zdržať sa výroby, resp. uvádzania na trh v tomto bývalom členskom štáte akúkoľvek generickú formu perindoprilu, ktorú Servier považovala za porušujúcu jej patenty. Ako protihodnotu zaplatila Servier spoločnosti Teva sumu 5 miliónov GBP.

27

Dohoda Teva okrem toho obsahovala aj ustanovenie o paušálnej náhrade škody. Podľa tohto ustanovenia ak sa skupine Servier nepodarí dodávať perindopril spoločnosti Teva od 1. augusta 2006, bude povinná zaplatiť spoločnosti Teva paušálnu náhradu škody vo výške 500000 GBP mesačne, pričom Teva tak nebude mať voči skupine Servier žiadne právo na opravný prostriedok ani právo vypovedať dohodu Teva.

28

Keďže Servier k 1. augustu 2006 nedodávala spoločnosti Teva perindopril v súlade s dohodou Teva, zaplatila spoločnosti Teva paušálnu náhradu škody vo výške 5,5 milióna GBP, čím tak celková suma platieb vykonaných na základe dohody Teva dosiahla 10,5 milióna GBP.

29

Dňa 23. februára 2007 uzavreli Servier a Teva dodatok k dohode Teva. V tomto dodatku, ktorý pritom potvrdzuje ustanovenie o výhradnom zásobovaní, sa stanovilo, že Teva bude môcť začať distribuovať perindopril skupiny Servier buď k dátumu stanovenému touto skupinou, alebo k dátumu zrušenia alebo uplynutia platnosti patentu 947, alebo k dátumu, od ktorého Apotex začne distribuovať generickú verziu perindoprilu v Spojenom kráľovstve.

30

Dňa 3. októbra 2006 High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd)] v rámci žalôb pre porušenie patentov 340 a 947 vydal proti spoločnosti Krka predbežné opatrenie v podobe zákazu a zamietol návrh na vydanie rozhodnutia v skrátenom konaní, ktorým Krka v rámci protinávrhu napadla platnosť patentu 947.

31

V nadväznosti na toto rozhodnutie a rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 uzavreli Servier a Krka tri dohody (ďalej len „dohody Krka“). Dňa 27. októbra 2006 uzavreli dohodu o urovnaní sporov týkajúcich sa patentov 340 a 947, ako aj licenčnú dohodu, a 5. januára 2007 dohodu o prevode a o poskytnutí licencie.

32

Na základe tejto dohody o urovnaní Servier uskutočnila späťvzatie svojich žalôb pre porušenie patentov, podaných proti spoločnosti Krka, a Krka sa zaviazala, že nenapadne platnosť uvedených patentov na celom svete a nebude na trh uvádzať generickú verziu perindoprilu porušujúcu patent 947.

33

Na základe licenčnej dohody udelila Servier spoločnosti Krka výhradnú a neodvolateľnú licenciu na patent 947 v Českej republike, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a na Slovensku. Ako protihodnotu bola Krka povinná platiť skupine Servier poplatok vo výške 3 % čistej sumy jej predajov na všetkých týchto územiach.

34

V zmysle dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka previedla na skupinu Servier dve patentové prihlášky týkajúce sa perindoprilu. Ako protihodnotu za tento prevod zaplatila Servier spoločnosti Krka sumu 30 miliónov eur.

35

Lupin podala 18. októbra 2006 na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd)], žalobu na určenie neplatnosti patentu 947 a na určenie toho, že generická verzia perindoprilu, ktorú chcela uviesť na trh v Spojenom kráľovstve, neporušuje práva k tomuto patentu.

36

Dňa 30. januára 2007 Servier a Lupin ukončili tento spor a konanie, v ktorom proti sebe stáli pred EPÚ, týkajúce sa patentu 947, a to na základe dohody o urovnaní (ďalej len „dohoda Lupin“).

37

Táto dohoda obsahovala tzv. ustanovenie o „nenapadnutí patentov“, ktorým sa Lupin zaviazala, že nebude spochybňovať patenty skupiny Servier týkajúce sa perindoprilu. Obsahovala tiež tzv. ustanovenie o „neuvádzaní výrobkov na trh“. V zmysle tohto druhého uvedeného ustanovenia sa Lupin zaviazala, že nebude predávať generickú verziu „perindopril[‑]erbumín… a všetky jeho soli“. Z bodu 54 napadnutého rozsudku vyplýva, že „Lupin však bola oprávnená predávať výrobky dodávané skupinou Servier alebo jej vlastný perindopril v krajinách, v ktorých bola na trhu generická verzia perindoprilu povolená skupinou Servier alebo v prípade uplynutia platnosti všetkých relevantných patentov skupiny Servier alebo v krajinách, v ktorých tretia osoba uviedla na trh generickú verziu perindoprilu a v ktorých Servier nepodala žiaden návrh na nariadenie predbežného zákazu jej predaja“. Tieto ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh sa uplatňovali na území všetkých členských štátov EHP.

38

Dohoda Lupin navyše obsahovala ustanovenie o prevode a o poskytnutí licencie, na základe ktorého Lupin previedla na skupinu Servier práva duševného vlastníctva, na ktoré sa vzťahovali tri patentové prihlášky týkajúce sa postupov prípravy perindoprilu, pričom na tieto práva sa Servier zaviazala poskytnúť spoločnosti Lupin licenciu. Ako protihodnotu za tento prevod zaplatila Servier spoločnosti Lupin 40 miliónov eur.

39

Dohoda Lupin napokon stanovovala, že Servier a Lupin použijú „všetky primerané prostriedky“ s cieľom uzavrieť dohodu o zásobovaní, na základe ktorej bude Servier dodávať perindopril spoločnosti Lupin.

40

Dňa 9. júla 2014 prijala Komisia sporné rozhodnutie. Komisia na jednej strane konštatovala, že dohody Niche, Matrix, Teva, Krka a Lupin predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a účinku. V dôsledku toho kvalifikovala tieto dohody ako porušenia článku 101 ZFEÚ. Na druhej strane Komisia konštatovala, že uzavretie uvedených dohôd v spojení s inými úkonmi, akým je napríklad nadobudnutie technológií týkajúcich sa účinnej látky perindoprilu, predstavovalo zo strany skupiny Servier stratégiu, ktorej cieľom bolo oddialiť vstup generických verzií na trh s týmto liekom, na ktorom mal tento podnik dominantné postavenie. Komisia konštatovala, že toto zneužitie dominantného postavenia predstavuje porušenie článku 102 ZFEÚ.

41

V článkoch 1 až 5 tohto rozhodnutia Komisia konštatovala, že Servier porušila článok 101 ZFEÚ tým, že sa zúčastnila na dohodách Niche, Matrix, Teva, Krka a Lupin. Konkrétne v článkoch 1 a 2 uvedeného rozhodnutia Komisia zdôraznila, že dohoda Lupin aj dohoda Matrix predstavovali porušenie pokrývajúce všetky štáty, ktoré boli v čase prijatia tohto rozhodnutia členmi Európskej únie, s výnimkou Talianska a Chorvátska, že tieto porušovania sa začali 8. februára 2005, s výnimkou Lotyšska, kde sa začali 1. júla 2005, Bulharska a Rumunska, kde sa začali 1. januára 2007, a Malty, kde sa začali 1. marca 2007, a že uvedené porušovania sa skončili 15. septembra 2008, s výnimkou Spojeného kráľovstva, kde sa skončili 6. júla 2007, a Holandska, kde sa skončili 12. decembra 2007.

42

V článku 3 sporného rozhodnutia Komisia konštatovala, že dohoda Teva predstavovala porušenie vzťahujúce sa na Spojené kráľovstvo, ktoré sa začalo 13. júna 2006 a skončilo 6. júla 2007.

43

V článku 5 sporného rozhodnutia Komisia konštatovala, že dohoda Lupin predstavovala porušenie vzťahujúce sa na všetky štáty, ktoré boli v tom čase členmi Únie, s výnimkou Chorvátska. Komisia uviedla, že toto porušovanie sa začalo 30. januára 2007, s výnimkou Malty, kde sa začalo 1. marca 2007, a Talianska, kde sa začalo 13. februára 2009, že uvedené porušovanie sa skončilo 6. mája 2009, s výnimkou Spojeného kráľovstva, kde sa skončilo 6. júla 2007, Holandska, kde sa skončilo 12. decembra 2007, a Francúzska, kde sa skončilo 16. septembra 2008.

44

V článku 7 ods. 1 až 5 sporného rozhodnutia Komisia stanovila celkovú sumu pokút uložených skupine Servier za porušenia článku 101 ZFEÚ na 289727200 eur, z toho 131532600 eur z dôvodu jej účasti na dohode Niche, 79121700 eur z dôvodu jej účasti na dohode Matrix, 4309000 eur z dôvodu jej účasti na dohode Teva, 37661800 eur z dôvodu jej účasti na dohodách Krka a 37102100 eur z dôvodu jej účasti na dohode Lupin.

45

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2014 podala Servier žalobu, ktorou sa v rámci hlavného návrhu domáhala zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zníženia sumy pokuty, ktorá jej týmto rozhodnutím bola uložená.

46

Podaním predloženým 2. februára 2015 podala European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (Európska federácia farmaceutického priemyslu a farmaceutických združení, EFPIA) návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov skupiny Servier. Tomuto návrhu sa vyhovelo uznesením predsedu druhej komory Všeobecného súdu zo 14. októbra 2015.

47

Servier vo svojej žalobe uviedla na podporu svojich návrhov na zrušenie sporného rozhodnutia 17 žalobných dôvodov.

48

Pokiaľ ide o porušenia článku 101 ZFEÚ, Všeobecný súd vyhovel žalobným dôvodom smerujúcim proti konštatovaniu porušenia vyplývajúceho z dohôd Krka. Tento súd zamietol tie žalobné dôvody, ktoré sa týkali protiprávnosti dohôd Niche, Matrix, Teva a Lupin (ďalej len „sporné dohody“). Subsidiárny návrh skupiny Servier na zrušenie alebo zníženie pokút, ktoré jej boli uložené z dôvodu jej účasti na dohodách Niche, Teva a Lupin, Všeobecný súd zamietol. Naopak znížil sumu pokuty uloženej skupine Servier z dôvodu jej účasti na dohode Matrix, a to na 55385190 eur.

49

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 28. februára 2019 podala Servier toto odvolanie.

50

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 22. mája 2019 podalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím zo 16. júna 2019 predseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu.

51

Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby do 4. októbra 2021 predložili svoje písomné pripomienky k rozsudkom z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52); z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C:2021:243); z 25. marca 2021, Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia (C‑586/16 P, EU:C:2021:241); z 25. marca 2021, Generics (UK)/Komisia (C‑588/16 P, EU:C:2021:242); z 25. marca 2021, Arrow Group a Arrow Generics/Komisia (C‑601/16 P, EU:C:2021:244), a z 25. marca 2021, Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C‑611/16 P, EU:C:2021:245). Servier, Komisia a Spojené kráľovstvo vyhoveli tejto žiadosti v stanovenej lehote.

52

Servier svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

53

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

54

EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor:

55

Spojené kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel návrhom Komisie.

56

Servier na podporu svojho odvolania uvádza sedem odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany výrobcov generických liekov vo vzťahu ku skupine Servier. Tretí až piaty odvolací dôvod sa vzťahujú na konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa dohôd Niche, Matrix, Teva a Lupin. Subsidiárne Servier vo svojom šiestom odvolacom dôvode namieta nesprávne právne posúdenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu dohôd Niche a Matrix ako samostatné porušenia. Subsidiárne Servier vo svojom siedmom odvolacom dôvode tvrdí, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ako aj zásady proporcionality, pokiaľ ide o pokuty, ktoré jej boli uložené na základe článku 101 ZFEÚ.

57

Pokiaľ ide o to, že Komisia spochybňuje prípustnosť niektorých odvolacích dôvodov a tvrdení v odvolacom konaní, pričom skupine Servier okrem iného vytýka to, že neidentifikovala časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorej sa tieto týkajú, že sformulovala všeobecné tvrdenia, ktoré nesúvisia s výhradami a odôvodnením vyjadrenými v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku, že zopakovala niektoré zo svojich tvrdení uvádzaných v prvostupňovom konaní bez toho, aby vysvetlila, v čom preukazujú nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, a že spochybnila skutkové posúdenia Všeobecného súdu, treba na úvod pripomenúť hranice súdneho preskúmania, ktoré uskutočňuje Súdny dvor v odvolacom konaní.

58

V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že z článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že odvolanie je obmedzené na právne otázky a že len Všeobecný súd má preto právomoc zistiť a posúdiť relevantné skutočnosti, ako aj dôkazy (rozsudok z 10. júla 2019, VG/Komisia,C‑19/18 P, EU:C:2019:578, bod 47 a citovaná judikatúra).

59

Naproti tomu platí, že ak Všeobecný súd konštatoval alebo posudzoval skutkový stav, Súdny dvor má právomoc vykonať svoje preskúmanie v rozsahu, v akom Všeobecný súd kvalifikoval právnu povahu tohto stavu a vyvodil z nej právne dôsledky. Právomoc preskúmania, ktorú má Súdny dvor, sa vzťahuje okrem iného aj na otázku, či Všeobecný súd pri svojom posúdení skutkového stavu uplatnil správne právne kritériá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., C‑425/19 P, EU:C:2021:154, bod 53, ako aj citovanú judikatúru).

60

Ďalej treba pripomenúť, že výhrady týkajúce sa skutkových zistení a ich posúdenia v napadnutom rozhodnutí sú prípustné v štádiu odvolacieho konania, ak sa tvrdí, že Všeobecný súd dospel k zisteniam, ktorých vecná nesprávnosť vyplýva z písomností v spise, alebo že skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené (rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, EU:C:2007:32, bod 35).

61

Skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, C‑466/19 P, EU:C:2021:76, bod 43). Hoci takéto skreslenie môže spočívať vo výklade dokumentu, ktorý je v rozpore s jeho obsahom, toto skreslenie musí zjavne vyplývať zo spisu a jeho predpokladom je, že Všeobecný súd zjavne prekročil medze primeraného posúdenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti nestačí preukázať, že dokument by mohol byť vykladaný odlišne od výkladu, ktorý zvolil Všeobecný súd (rozsudok zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, C‑403/18 P, EU:C:2019:870, bod 64, ako aj citovaná judikatúra).

62

Napokon treba pripomenúť, že z článku 256 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétne podporujú tento návrh (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, C‑105/15 P až C‑109/15 P, EU:C:2016:702, body 33 a 34). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie žalobných dôvodov a tvrdení už uvedených pred Všeobecným súdom, nezodpovedá tejto požiadavke. Takéto odvolanie v skutočnosti predstavuje návrh, ktorým sa chce dosiahnuť len opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 24. marca 2022, Hermann Albers/Komisia,C‑656/20 P, EU:C:2022:222, bod 35 a citovaná judikatúra).

63

Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie zo strany Všeobecného súdu, právne otázky skúmané na prvom stupni sa môžu nanovo prejednať v rámci odvolania. Ak by totiž odvolateľ nemohol takto založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by bolo zbavené časti svojho významu (rozsudok z 24. marca 2022, Hermann Albers/Komisia,C‑656/20 P, EU:C:2022:222, bod 36 a citovaná judikatúra).

64

Vo svojom prvom a druhom odvolacom dôvode Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení pojmov „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ a „potenciálna hospodárska súťaž“.

65

Komisia tvrdí, že prvý a druhý odvolací dôvod sú čiastočne neprípustné. Táto inštitúcia odsudzuje všeobecnú a abstraktnú povahu časti argumentácie skupiny Servier, ktorá údajne s požadovanou presnosťou neoznačila odôvodnenie napadnutého rozsudku, ku ktorému sa kriticky vyjadruje, a nesprávne právne posúdenie, ktoré namieta. Servier sa okrem toho údajne obmedzila na zopakovanie tvrdení uvádzaných v prvostupňovom konaní, pričom nevysvetlila, akých nesprávnych právnych posúdení sa Všeobecný súd dopustil, keď tieto tvrdenia odmietol. Z toho údajne vyplýva, že prvý a druhý odvolací dôvod sú prípustné len v rozsahu, v akom argumentácia skupiny Servier súvisí s konkrétnou výhradou týkajúcou sa dohôd Niche, Matrix, Teva alebo Lupin, presne identifikuje časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je predmetom jej kritických vyjadrení, a vysvetľuje, akého nesprávneho právneho posúdenia sa Všeobecný súd údajne dopustil.

66

V prejednávanej veci je pravda, že cieľom prvého a druhého odvolacieho dôvodu uvádzaného skupinou Servier je všeobecne a abstraktne spochybniť platnosť právnych kritérií, na základe ktorých Všeobecný súd rozhodol o kvalifikácii sporných dohôd ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Tiež je pravda, že v rámci týchto odvolacích dôvodov sa v odvolaní systematicky presne neuvádzajú body napadnutého rozsudku, ktoré sú predmetom kritických vyjadrení, ani právne tvrdenia, ktorými sa má preukázať existencia nesprávnych právnych posúdení, a príležitostne sú v ňom len zopakované tvrdenia uvádzané v prvostupňovom konaní.

67

Ako však Komisia výslovne uznáva, táto argumentácia sa napriek tomu, že má všeobecnú povahu, prekrýva s argumentáciou, ktorú Servier osobitne rozvíja vo vzťahu ku každej zo sporných dohôd v rámci tretieho až šiesteho odvolacieho dôvodu, a túto argumentáciu dopĺňa. Skutočnosť, že Servier sa rozhodla rozdeliť svoju právnu argumentáciu týkajúcu sa protiprávnosti sporných dohôd na dve časti, z ktorých jedna je všeobecná a relevantná na účely preskúmania všetkých týchto dohôd a druhá je špecifická a charakteristická pre každú z uvedených dohôd posudzovaných jednotlivo, nespôsobuje, že by bola táto argumentácia neprípustná vzhľadom na zásady pripomenuté v bodoch 58 až 63 tohto rozsudku. Zo spoločného výkladu týchto odvolacích dôvodov totiž vyplýva, že odvolanie umožňuje dostatočne presne identifikovať tak body napadnutého rozsudku, ktoré Servier spochybňuje, ako aj právne tvrdenia uvádzané na podporu jej kritických vyjadrení.

68

Vzhľadom na to, že prvý a druhý odvolací dôvod sú dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili Komisii brániť sa a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie, tieto odvolacie dôvody sú prípustné. Súdny dvor rozhodne o ďalších námietkach neprípustnosti, ktoré Komisia uvádza konkrétnejšie, v rámci preskúmania tretieho až šiesteho odvolacieho dôvodu.

69

Treba pripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sú všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, zakázané ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.

70

Platí tak, že na to, aby správanie podnikov spadalo pod zásadný zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí svedčiť o existencii tajnej dohody medzi nimi, t. j. dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 31, ako aj citovanú judikatúru].

71

Táto posledná uvedená požiadavka predpokladá, pokiaľ ide o dohody o horizontálnej spolupráci uzavreté medzi podnikmi pôsobiacimi na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, že uvedený zosúladený postup sa uskutočňuje medzi podnikmi, ktoré si konkurujú, ak nie reálne, tak prinajmenšom potenciálne [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 32].

72

Okrem toho je potrebné v súlade so samotným znením tohto ustanovenia preukázať, že toto správanie má buď za cieľ, alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company,C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 158). Z toho vyplýva, že toto ustanovenie, ako ho vykladá Súdny dvor, jasne rozlišuje medzi pojmom obmedzenie z hľadiska cieľa a pojmom obmedzenie z hľadiska následkov, pričom každé z nich podlieha odlišnému režimu dokazovania [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 63].

73

Pokiaľ teda ide o postupy kvalifikované ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je potrebné skúmať, a ani a fortiori preukázať ich následky na hospodársku súťaž, keďže skúsenosť ukazuje, že takéto správania vedú k zníženiam produkcie a zvýšeniam cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor predovšetkým spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 115, ako aj z 21. decembra 2023, European Superleague Company,C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 159).

74

Naopak, ak nie je preukázaný protisúťažný cieľ dohody, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu, je potrebné skúmať ich následky, aby bol predložený dôkaz, že hospodárska súťaž bola skutočne značným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2015, Maxima Latvija,C‑345/14, EU:C:2015:784, bod 17).

75

Toto rozlišovanie spočíva v tom, že určité formy zosúladených postupov medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudky z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C‑209/07, EU:C:2008:643, bod 17, a zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, EU:C:2013:160, bod 35). Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa má vykladať reštriktívne a možno ho uplatniť len na určité dohody medzi podnikmi, ktoré samy osebe a vzhľadom na obsah ich ustanovení, ciele, ktoré sledujú, ako aj o hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, svedčia o dostatočnom stupni škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že preskúmanie ich následkov nie je nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2015, Maxima Latvija,C‑345/14, EU:C:2015:784, bod 20, a z 21. decembra 2023, European Superleague Company,C‑333/21, EU:C:2023:1011, body 161 a 162, ako aj citovanú judikatúru).

76

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí predmetné správanie, treba zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky, ktorými sa vyznačujú štruktúra a fungovanie daného sektora alebo sektorov alebo relevantných trhov. Naopak, nie je vôbec potrebné skúmať a už vôbec nie preukazovať účinky tohto správania na hospodársku súťaž, či už skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 166).

77

Pokiaľ ide o ciele sledované predmetným správaním, treba určiť objektívne ciele, ktoré toto správanie sleduje vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Naproti tomu skutočnosť, že zúčastnené podniky konali bez úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 167 a citovaná judikatúra).

78

Uplatnenie zásad, ktoré boli pripomenuté vo vzťahu k zosúladeným postupom vo forme dohôd o horizontálnej spolupráci medzi podnikmi, akými sú sporné dohody, spočíva v tom, že sa v prvom štádiu určí, či tieto postupy možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže zo strany podnikov, ktoré sa nachádzajú v situácii hospodárskej súťaže, hoci aj len potenciálnej. Ak to tak je, v druhom štádiu treba overiť, či sa na uvedené postupy vzhľadom na ich ekonomické charakteristické vlastnosti vzťahuje kvalifikácia ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

79

Pokiaľ ide o prvé štádium tejto analýzy, Súdny dvor už rozhodol, že v osobitnom kontexte otvorenia trhu s liekom výrobcom generických liekov je na účely posúdenia, či sa niektorý z týchto výrobcov napriek tomu, že na trhu nie je prítomný, nachádza v potenciálnom konkurenčnom vzťahu s výrobcom pôvodných originálnych liekov prítomným na tomto trhu, potrebné určiť, či existujú skutočné a konkrétne možnosti, aby sa prvý uvedený výrobca začlenil do uvedeného trhu a konkuroval druhému uvedenému výrobcovi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 36, ako aj citovanú judikatúru].

80

Treba tak po prvé posúdiť, či výrobca generických liekov ku dňu uzavretia takýchto dohôd uskutočnil dostatočné prípravné kroky umožňujúce mu vstúpiť na dotknutý trh v určitej lehote tak, aby vytvoril konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov. Takéto kroky umožňujú preukázať pevné rozhodnutie, ako aj samotnú schopnosť výrobcu generických liekov vstúpiť na trh s liekom obsahujúcim účinnú látku, ktorá sa stala voľnou, a to aj v prípade existencie patentov týkajúcich sa výrobných postupov, ktoré má výrobca originálnych liekov. Po druhé treba overiť, či vstup takéhoto výrobcu generických liekov na trh nenaráža na prekážky vstupu, ktoré sú neprekonateľné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 43 až 45].

81

Súdny dvor už rozhodol, že prípadné patenty chrániace originálny liek alebo jeden z jeho výrobných postupov sú nesporne súčasťou hospodárskeho a právneho kontextu, ktorý charakterizuje konkurenčné vzťahy medzi majiteľmi týchto patentov a výrobcami generických liekov. Posúdenie práv, ktoré priznáva patent, však nesmie spočívať v preskúmaní sily patentu alebo pravdepodobnosti, s akou by spor medzi jeho majiteľom a výrobcom generických liekov mohol viesť ku konštatovaniu, že patent je platný a porušovaný. Toto posúdenie sa musí skôr týkať otázky, či napriek existencii tohto patentu má výrobca generických liekov skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do trhu v relevantnom čase [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 50].

82

Okrem toho konštatovanie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi výrobcom generických liekov a výrobcom originálnych liekov môže byť potvrdené ďalšími skutočnosťami, akými sú uzavretie dohody medzi nimi v čase, keď výrobca generických liekov nebol prítomný na dotknutom trhu, či existencia prevodov hodnoty v prospech tohto výrobcu výmenou za oddialenie jeho vstupu na trh [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 54 až 56].

83

V druhom štádiu uvedenej analýzy na účely určenia, či sa oddialenie vstupu na trh generických liekov – vyplývajúce z dohody o urovnaní patentového sporu – výmenou za prevody hodnoty zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu týchto generických liekov má považovať za zosúladený postup predstavujúci obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, treba v prvom rade preskúmať, či tieto prevody hodnoty možno úplne vysvetliť potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s týmto sporom, akými sú náklady a odmeny poradcov tohto druhého uvedeného výrobcu, alebo potrebou tohto výrobcu zaplatiť výrobcovi originálnych liekov za skutočné a preukázané poskytnutie tovarov alebo služieb. Ak to tak nie je, treba overiť, či tieto prevody hodnoty možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov na tom, aby si nekonkurovali na základe zásluh. Na účely tohto preskúmania treba v každom konkrétnom prípade posúdiť, či čistý kladný zostatok prevodov hodnoty bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, a teda aby nekonkuroval na základe svojich zásluh výrobcovi originálnych liekov, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý kladný zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by tento výrobca generických liekov dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 až 94].

84

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie, a teda platí, že dohody o urovnaní, ktorými výrobca generických liekov, ktorý sa usiluje o vstup na trh, aspoň dočasne uznáva platnosť patentu, ktorého majiteľom je výrobca originálnych liekov, a preto sa zaväzuje, že ho nebude spochybňovať, a ani nevstúpi na tento trh, môžu obmedzovať hospodársku súťaž [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 81 a citovanú judikatúru].

85

Práve s ohľadom na vyššie uvedené úvahy treba overiť, či sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol o argumentácii skupiny Servier uvádzanej predovšetkým v rámci štvrtého žalobného dôvodu, ktorý bol založený na nesprávnom právnom posúdení pri definovaní právnych kritérií uplatniteľných na analýzu cieľa a účinkov sporných dohôd z hľadiska článku 101 ZFEÚ, ako aj konkrétnejšie rozvinutej v súvislosti s uplatnením týchto kritérií na každú z týchto dohôd.

86

Ak sa teda preukáže existencia skutočností týkajúcich sa potenciálnej hospodárskej súťaže, ktoré sú predmetom všeobecných výhrad formulovaných v rámci druhého odvolacieho dôvodu, treba v tomto druhom štádiu danej analýzy overiť, či sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že sporné dohody obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Treba tiež overiť, či Všeobecný súd v tejto súvislosti preskúmal ciele týchto dohôd a konkrétnejšie otázku, či prevody hodnoty skupinou Servier v prospech výrobcov generických liekov boli dostatočne významné na to, aby ich stimulovali k tomu, aby, hoci len dočasne, upustili od vstupu na trh s perindoprilom.

87

Okrem toho sa treba ubezpečiť, že Všeobecný súd v prípade potreby zohľadnil zámery dotknutých podnikov, aby overil, či vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode zodpovedajú jeho analýze objektívnych cieľov, ktoré tieto podniky sledovali vo vzťahu k hospodárskej súťaži, pričom však treba uviesť, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 77 tohto rozsudku okolnosť, že uvedené podniky konali bez toho, aby mali v úmysle vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Relevantné je len posúdenie stupňa hospodárskej škodlivosti tohto postupu pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Toto posúdenie musí byť založené na objektívnych kritériách, v prípade potreby po vykonaní podrobnej analýzy uvedenej praxe, ako aj jej cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 a 85, ako aj z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 131].

88

Preto je na účely určenia, či zosúladený postup možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, potrebné preskúmať jeho obsah, genézu, ako aj jeho právny a hospodársky kontext, a predovšetkým osobitné charakteristické vlastnosti trhu, na ktorom sa konkrétne prejavia jeho následky. Skutočnosť, že podmienky dohody určenej na vykonanie tohto postupu nesvedčia o protisúťažnom cieli, nie je sama osebe rozhodujúca (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, EU:C:1983:310, body 23 až 25, ako aj z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, EU:C:1984:130, bod 26).

89

V prejednávanej veci v časti napadnutého rozsudku venovanej nesprávnym právnym posúdeniam, ktorých sa údajne dopustila Komisia v súvislosti s pojmom obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, Všeobecný súd najprv v bodoch 219 až 307 tohto rozsudku všeobecne preskúmal kritériá, na základe ktorých by sa dalo domnievať, že dohody o urovnaní patentových sporov spadajú pod tento pojem, a následne v bodoch 316 až 386 uvedeného rozsudku uviedol kritériá posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže. Obrátil tým poradie, v akom je v zásade potrebné preskúmať tieto dve skutočnosti, ktoré sú prezentované v bode 78 tohto rozsudku, pretože otázku, či dohody majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, nie je potrebné skúmať v prípade, že predmetné podniky nie sú v konkurenčnom vzťahu. Toto obrátenie však samo osebe nemá vplyv na dôvodnosť analýzy týchto dvoch skutočností, ktorú Všeobecný súd vykonal v prejednávanej veci. Keď sa totiž Všeobecný súd následne konkrétne vyjadril k žalobným dôvodom týkajúcim sa protiprávnosti sporných dohôd z hľadiska článku 101 ZFEÚ, postupoval v tomto poradí, pretože systematicky skúmal otázku existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami týchto dohôd, a až následne analyzoval ich kvalifikáciu ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

90

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže sa druhý odvolací dôvod vzťahuje na kritériá týkajúce sa potenciálnej hospodárskej súťaže, treba rozhodnúť najprv o tomto odvolacom dôvode, a potom preskúmať prvý odvolací dôvod týkajúci sa kritérií kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

91

Vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý sa člení na tri časti, Servier tvrdí, že napadnutý rozsudok vychádza z extenzívneho chápania pojmu potenciálna hospodárska súťaž a dochádza v ňom k obráteniu dôkazného bremena, ktoré znáša Komisia. Servier na úvod tvrdí, že len zo samotného uzavretia dohody o urovnaní patentových sporov nemožno vyvodiť, že medzi stranami tejto dohody existuje potenciálna hospodárska súťaž. Okrem toho v bode 386 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že na preukázanie existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže stačí, aby Komisia v prípade neexistencie dôkazov o opaku týkajúcich sa technických, regulačných alebo finančných ťažkostí zhromaždila súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov svedčiacich o krokoch smerujúcich k výrobe a uvedeniu daného výrobku na trh v dobe dostatočne krátkej na to, aby pôsobila ako tlak na hospodársky subjekt prítomný na dotknutom trhu. Toto posúdenie údajne viedlo Všeobecný súd k tomu, že sa dopustil troch nesprávnych právnych posúdení.

92

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil patentové prekážky. V bodoch 384, 444 a 728 napadnutého rozsudku údajne konštatoval, že v prípade, že neexistuje konečné rozhodnutie orgánu týkajúceho sa existencie úkonov porušujúcich práva k patentu a platnosti patentu, je posúdenie šancí na úspech v sporovej žalobe účastníkmi konania možné zohľadniť len na základe úmyslu účastníkov konania. Všeobecný súd tak vylúčil, že by pred prijatím takéhoto rozhodnutia bolo možné zohľadniť vnímanie platnosti patentu účastníkmi konania, a to na účely určenia toho, či výrobcovia generických liekov boli schopní vstúpiť na dotknutý trh. Keďže dohodu o urovnaní sporu je už len z jej samotnej podstaty možné uzavrieť iba pred prijatím takéhoto rozhodnutia, Všeobecný súd tak vyžadoval podmienku, ktorú nemožno splniť a ktorá nie je vhodná pre kontext sporov v oblasti farmaceutických patentov. Okrem toho Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že v bodoch 366, 367, 591 a 592 napadnutého rozsudku odmietol v tejto súvislosti zohľadniť predbežné opatrenia v podobe súdnych zákazov, a to z dôvodu ich dočasnej povahy.

93

Podľa skupiny Servier aj v prípade neexistencie takéhoto rozhodnutia môže byť schopnosť výrobcu generických liekov vstúpiť na trh spochybnená existenciou patentu, ak je tento patent vnímaný ako dostatočne silný na to, aby tohto výrobcu odradil od tzv. „rizikového“ vstupu, a to vzhľadom na možnosť, že proti nemu výrobca originálneho lieku podá žalobu pre porušenie práv. Servier v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecný súd výslovne konštatoval takýto odrádzajúci účinok vyplývajúci z toho, ako Krka vnímala platnosť patentu 947. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia spôsobilého spochybniť kvalifikáciu spoločností Niche, Matrix, Teva a Lupin ako potenciálnych konkurentov skupiny Servier.

94

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 386 napadnutého rozsudku konštatoval, že súbor nepriamych dôkazov svedčiacich o existencii jednoduchých krokov smerujúcich k výrobe a uvádzaniu na trh generického lieku, ktorého šance na úspech v krátkodobom časovom horizonte nie sú známe, postačuje na preukázanie skutočnej a konkrétnej schopnosti vstúpiť na trh. Podľa skupiny Servier takéto kroky svedčia nanajvýš o vôli vstúpiť na trh, no v prípade existencie veľmi veľkých prekážok vstupu nepostačujú na preukázanie konkrétnej pravdepodobnosti dostatočne rýchleho vstupu na trh, ktorý závisí od štádia vývoja generického lieku a schopnosti výrobcu tohto lieku získať povolenie na uvedenie na trh. Za týchto okolností Všeobecný súd nemohol v bode 340 tohto rozsudku vylúčiť, že zdržania v procese vstupu na trh, ktoré zaznamenali výrobcovia generických liekov, by mohli ohroziť ich schopnosť začleniť sa do tohto trhu. Servier okrem toho poukazuje na viacero pochybení týkajúcich sa posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o sporné dohody.

95

V tretej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Servier, ktorú podporuje EFPIA, vytýka Všeobecnému súdu to, že rozhodol, že na účely spochybnenia nepriamych dôkazov o existencii vzťahov potenciálnej hospodárskej súťaže, na ktoré poukazuje Komisia, prináležalo podnikom zodpovedným za porušenia konštatované v spornom rozhodnutí preukázať, že vstup nových subjektov na trh narazil na neprekonateľné prekážky. Všeobecný súd tým obrátil dôkazné bremeno, ktoré znáša Komisia, a požadoval od týchto podnikov dôkaz, ktorý nie je možné predložiť (probatio diabolica). S cieľom spochybniť nepriame dôkazy o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže Servier uvádza, že stačí preukázať, že tvrdenia Komisie sú pochybné alebo nesprávne.

96

Navyše sa v bode 386 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zákonite dopustil porušenia zásady riadnej správy vecí verejných, keď skupine Servier uložil bremeno preukázania toho, že výrobcovia generických liekov čelili neprekonateľným prekážkam, pretože podľa tohto podniku sú títo výrobcovia jediným subjektom, ktorý má v tejto súvislosti relevantné informácie. Komisia pritom tým, že na zhromaždenie týchto informácií odmietla využiť svoje vyšetrovacie právomoci, porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.

97

Komisia, ktorú v konaní podporuje Spojené kráľovstvo, proti tejto argumentácii namieta.

98

Pokiaľ ide o kritériá umožňujúce konštatovať existenciu vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi dvomi podnikmi, Všeobecný súd v bodoch 318 až 321 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že potenciálny konkurent je ten, ktorý má skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do predmetného trhu. Takéto konštatovanie musí byť podľa tohto súdu založené na dvoch kritériách, ktorými sú na jednej strane na schopnosť a na druhej strane úmysel začleniť sa do tohto trhu, pričom hlavným je prvé z týchto kritérií. Okrem toho v bodoch 334 až 341 tohto rozsudku uviedol, že na to, aby mohol byť podnik kvalifikovaný ako potenciálny konkurent, jeho vstup na uvedený trh musí byť možné uskutočniť dostatočne rýchlo, aby tak mohol predstavovať, a teda vyvíjať konkurenčný tlak na podniky prítomné na tomto trhu.

99

V bodoch 342 až 348 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zdôraznil, že dôkaz o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže môže byť posilnený tým, že podniky pôsobiace na trhu vnímajú konkurenčnú hrozbu, ktorú predstavuje možnosť vstupu nového subjektu na tento trh. V tejto súvislosti s odkazom na svoju vlastnú judikatúru uviedol, že uzavretie dohody medzi týmito podnikmi môže predstavovať nepriamy dôkaz tohto vnímania, ktorý je spôsobilý potvrdiť existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže.

100

Pokiaľ na základe týchto kritérií možno preukázať, že výrobcovia generických liekov majú skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh, takéto konštatovanie je podľa Všeobecného súdu – z dôvodov uvedených v bodoch 319 až 324 napadnutého rozsudku – možné spochybniť existenciou prekážok tohto vstupu, akými sú napríklad patenty alebo povinnosť získať povolenie na uvedenie na trh, len vtedy, ak sú tieto prekážky neprekonateľné.

101

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 355 až 368 a 384 tohto rozsudku v podstate rozhodol, že v prípade, že neexistuje konečné súdne rozhodnutie, ktorým by sa konštatovalo porušenie práv, existencia platného patentu nebráni rozvoju potenciálnej hospodárskej súťaže. Podľa Všeobecného súdu totiž výlučné právo priznané patentom nebráni tomu, aby výrobcovia generických liekov začali podnikať kroky na to, aby mohli vstúpiť na trh s originálnym liekom po uplynutí platnosti tohto patentu, a teda aby vyvíjali konkurenčný tlak na majiteľa uvedeného patentu pred uplynutím jeho platnosti.

102

Konkrétne Všeobecný súd v bodoch 359 až 361 uvedeného rozsudku uviedol, že hoci sa na patent vzťahuje domnienka platnosti odo dňa jeho zápisu, pre porušenie práv z patentu neplatí žiadna domnienka, ale toto musí byť preukázané v súdnom konaní. Rovnako podľa tejto judikatúry platí, že v prípade, že neexistuje konštatovanie porušenia práv z patentu, vyhlásenie o platnosti patentu, akým je aj vyhlásenie vyplývajúce z rozhodnutia EPÚ z 27. júla 2006, nevylučuje možnosť potenciálnej hospodárskej súťaže.

103

Všeobecný súd tiež v bode 358 napadnutého rozsudku zdôraznil, že právna úprava týkajúca sa udeľovania povolení na uvedenie liekov na trh nepredstavuje neprekonateľnú prekážku rozvoja potenciálnej hospodárskej súťaže, keďže táto právna úprava umožňuje príslušným orgánom udeliť takéto povolenie pre generický liek napriek tomu, že referenčný liek je chránený patentom.

104

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí Servier, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a rozhodol v súlade s tým, čo je pripomenuté v bodoch 79 až 82 tohto rozsudku, keď uviedol kritériá umožňujúce dospieť k záveru o existencii vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi výrobcom originálnych liekov a výrobcom generických liekov. Kritériá uplatnené Všeobecným súdom totiž v podstate zodpovedajú tým, ktoré Súdny dvor uplatnil v bodoch 36 až 57 rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52).

105

Pokiaľ ide konkrétne o dve kritériá týkajúce sa schopnosti a úmyslu začleniť sa do predmetného trhu, ktoré sú uvedené v bode 318 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že zodpovedajú kritériám uplatneným Súdnym dvorom predovšetkým v bode 44 rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), ktorými sú pevné rozhodnutie, ako aj samotná schopnosť výrobcu generických liekov vstúpiť na trh s liekom obsahujúcim účinnú látku, ktorá sa stala voľnou, a to aj v prípade existencie patentov týkajúcich sa výrobných postupov, ktoré má výrobca originálnych liekov.

106

Pokiaľ ide o výhradu uvedenú na úvod v rámci druhého odvolacieho dôvodu, je pravda, ako to v podstate tvrdí Servier, že existenciu vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi dvomi podnikmi pôsobiacimi na rovnakej úrovni výrobného reťazca, z ktorých jeden nie je na trhu prítomný, nemožno vyvodiť len z toho, že tieto podniky uzavreli dohodu o urovnaní sporov. Uzavretie takejto dohody však predstavuje silný nepriamy dôkaz o existencii konkurenčného vzťahu medzi uvedenými podnikmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 55, ako aj citovanú judikatúru]. Všeobecný súd sa teda nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď na podporu záveru, že Servier a predmetní výrobcovia generických liekov boli vo vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže, poukázal na samotnú existenciu sporných dohôd.

107

Pokiaľ ide o prvú časť druhého odvolacieho dôvodu, Servier nemôže dôvodne tvrdiť, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol pripustiť, že vnímanie sily patentu – ktorého platnosť nebola s konečnou platnosťou preukázaná v súdnom konaní – zo strany výrobcu generických liekov možno zohľadniť na účely určenia toho, či výrobcovia generických liekov boli schopní vstúpiť na trh.

108

V predmetnom prípade Všeobecný súd okrem iného v bodoch 384, 444 a 728 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že to, ako výrobca generických liekov vníma silu patentu, ktorého platnosť nebola s konečnou platnosťou preukázaná v súdnom konaní, je úplne irelevantné na účely posúdenia existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a výrobcami generických liekov. Konštatoval však, že hoci toto vnímanie môže byť relevantné pre určenie, či takýto výrobca mal v úmysle vstúpiť na predmetný trh, nezohráva žiadnu úlohu pri určovaní jeho schopnosti uskutočniť takýto vstup.

109

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že existencia patentu, ktorý chráni výrobný postup účinnej zložky, ktorý sa stal voľným, sa nemôže sama osebe považovať za neprekonateľnú prekážku a nebráni tomu, aby sa za potenciálneho konkurenta výrobcu dotknutého pôvodného originálneho lieku považoval výrobca generických liekov, ktorý má v skutočnosti pevné rozhodnutie, ako aj schopnosť vstúpiť na trh a ktorý sa svojimi krokmi ukazuje byť pripravený spochybniť platnosť tohto patentu a prevziať riziko, že pri svojom vstupe na trh bude čeliť žalobe o porušovaní práv z patentu podanej majiteľom tohto patentu [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 46].

110

Treba konštatovať, že odôvodnenie Všeobecného súdu zhrnuté v bode 108 tohto rozsudku neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie z hľadiska tejto judikatúry a judikatúry pripomenutej v bode 81 tohto rozsudku. Z uvedenej judikatúry totiž predovšetkým vyplýva, že existencia patentu chrániaceho originálny liek alebo niektorý z jeho výrobných postupov, ktorého platnosť nebola s konečnou platnosťou preukázaná v súdnom konaní – a teda tým skôr aj to, ako môže výrobca generických liekov vnímať silu takéhoto patentu –, je síce nepochybne súčasťou relevantného kontextu, no sama osebe nie je rozhodujúca v rámci posúdenia prípadného vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže existujúceho medzi týmto výrobcom a majiteľom tohto patentu.

111

Okrem toho, hoci vnímanie sily patentu výrobcom generických liekov, tak ako toto vyplýva nie z jeho vlastných vyjadrení, ale z dôkazov, ktoré pochádzajú z relevantného obdobia a sú dôveryhodné, predstavuje jeden z viacerých relevantných faktorov, akým sú napríklad prípravné kroky podniknuté s cieľom vstupu na trh, na účely posúdenia zámerov tohto výrobcu, a teda jeho prípadného pevného rozhodnutia uskutočniť takýto vstup, pričom platí, že toto vnímanie, ktoré je už zo svojej podstaty subjektívne, nie je v zásade relevantné na posúdenie vlastnej schopnosti takéhoto výrobcu skutočne vstúpiť na trh, a napokon ani objektívnej existencie neprekonateľných prekážok takéhoto vstupu.

112

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že odmietol relevantnosť predbežných opatrení v podobe zákazov vydaných vnútroštátnym súdom, ktorými sa výrobcovi generických liekov zakázal vstup na trh s liekom obsahujúcim účinnú látku, ktorá sa stala voľnou, Súdny dvor už zdôraznil relatívny význam takýchto súdnych zákazov na posúdenie existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi takýmto výrobcom a majiteľom patentu, keďže ide o predbežné opatrenie, ktoré nijako neprejudikuje dôvodnosť žaloby pre porušenie práv [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 53]. Okrem toho v rozpore s argumentáciou skupiny Servier Všeobecný súd v bodoch 366, 367, 591 a 592 napadnutého rozsudku neodmietol zohľadnenie takýchto predbežných opatrení v podobe zákazov, ale v súlade s touto judikatúrou len uviedol, že ich nariadenie, a tým menej len samotné riziko takéhoto nariadenia, nemôže ako také umožniť vylúčenie postavenie takéhoto výrobcu ako potenciálneho konkurenta.

113

Servier však tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa významu, ktorý treba prikladať tomu, ako výrobca generických liekov vníma silu patentu, je protirečivé. Poukazuje na to, že tak ako je uvedené v bode 93 tohto rozsudku, Všeobecný súd v podstate pripustil, že uznanie platnosti patentu 947 spoločnosťou Krka malo za následok vylúčenie toho, aby dohody uzavreté s týmto výrobcom generických liekov boli kvalifikované ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pričom však vo vzťahu k sporným dohodám rozhodol opačne.

114

Stačí však konštatovať, že predovšetkým z bodu 304 rozsudku, ktorý bol dnes vyhlásený vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P), vyplýva, že nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, majú vplyv na celé odôvodnenie týkajúce sa kvalifikácie dohody o urovnaní a licenčnej dohody, ktoré boli uzavreté so spoločnosťou Krka, ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, vyjadrené v bodoch 943 až 1032 napadnutého rozsudku. Konkrétne z bodov 294 a 295 rozsudku z dnešného dňa vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P) vyplýva, že Všeobecný súd overil kvalifikáciu protiprávneho postupu, ktorý bol pripísaný skupine Servier a spoločnosti Krka, ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa na základe nesprávnych kritérií, vzhľadom na ktoré priznal rozhodujúci význam tomu, že Krka uznala platnosť patentu 947, hoci táto skutočnosť nebola sama osebe rozhodujúca.

115

Vzhľadom na to, že odvolaniu Komisie vo veci C‑176/19 P bolo čiastočne vyhovené, Súdny dvor zrušil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd zrušil článok 4 sporného rozhodnutia, v ktorom sa konštatovala protiprávnosť dohôd Krka z hľadiska článku 101 ZFEÚ. V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor s konečnou platnosťou rozhodol konkrétne o prvej časti deviateho žalobného dôvodu skupiny Servier vo veci T‑691/14.

116

Z dôvodov uvedených v bodoch 427 až 440 rozsudku Súdneho dvora z dnešného dňa vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P) Súdny dvor zamietol argumentáciu, ktorou Servier spochybňovala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany spoločnosti Krka. V bode 441 tohto rozsudku Súdny dvor zamietol výhradu, v ktorej Servier tvrdila, že okrem iného z dôvodu rozhodnutia EPÚ z 27. júla 2006 už Krka nebola schopná, a ani pevne rozhodnutá vstúpiť na hlavné trhy skupiny Servier, a teda už nepredstavovala zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže. Súdny dvor totiž s konečnou platnosťou rozhodol, že táto výhrada nie je dôvodná, a to predovšetkým vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 81 a 109 tohto rozsudku.

117

Z týchto skutočností vyplýva, že rozpor v odôvodnení, na ktorý poukazuje Servier v rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu v tomto odvolaní, je založený na dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré boli s konečnou platnosťou vyhlásené Súdnym dvorom za neplatné. Vzhľadom na neexistenciu namietaného rozporu treba výhradu skupiny Servier založenú na rozpornosti odôvodnenia zamietnuť, a v dôsledku toho treba zamietnuť aj prvú časť druhého odvolacieho dôvodu.

118

Pokiaľ ide o druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, v rozpore s tým, čo tvrdí Servier, skutočnosť, že boli podniknuté administratívne kroky s cieľom získať povolenie na uvedenie generického lieku na trh, možno zohľadniť na účely preukázania toho, že výrobca tohto lieku mal skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do trhu s originálnym liekom. V súlade so skutočnosťami uvedenými v bode 80 tohto rozsudku sú totiž kroky tejto povahy relevantné na účely preukázania tak pevného rozhodnutia, ako aj vlastnej schopnosti takéhoto výrobcu dosiahnuť vstup na tento trh.

119

Servier tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 340 napadnutého rozsudku odmietol konštatovať, že zdržania v procese vstupu na trh, ktoré zaznamenal výrobca generických liekov, by mohli ohroziť jeho schopnosť začleniť sa do uvedeného trhu.

120

Ako však v podstate vyplýva z tohto bodu 340 a ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 103 svojich návrhov, odklad vstupu spôsobený takýmito zdržaniami sám osebe nestačí na spochybnenie postavenia výrobcu generických liekov ako potenciálneho konkurenta, predovšetkým ak tento podniká kroky na vyriešenie ťažkostí, ktoré tieto zdržania spôsobili. V tejto súvislosti je totiž dôležité určiť, či tento výrobca generických liekov naďalej vyvíja konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov z dôvodu svojho pevného rozhodnutia a svojej vlastnej schopnosti dosiahnuť takýto vstup. Ako vyplýva z bodu 80 tohto rozsudku, na účely overenia, či sú tieto podmienky splnené, treba posúdiť, či uvedený výrobca generických liekov podnikol dostatočné prípravné kroky, ktoré mu umožňujú vstúpiť na trh v takej lehote, aby vytvoril konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov, pričom, tak ako už mal Súdny dvor príležitosť spresniť, nie je relevantné vedieť, či kroky podniknuté na tento účel budú skutočne uskutočnené včas alebo prinesú úspech (rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 84).

121

Z toho vyplýva, že keď Všeobecný súd v bode 340 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia v spornom rozhodnutí mohla konštatovať, že „zdržania v procese vstupu na trh, ktoré prípadne postihli spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, samy osebe nepostačovali na vylúčenie ich postavenia ako potenciálneho konkurenta, keď tieto spoločnosti vyvíjajú takýto tlak na základe svojej schopnosti vstúpiť na trh“, nedopustil sa tým nesprávneho právneho posúdenia.

122

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba druhú časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

123

Pokiaľ ide o tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu, v rozpore s tým, čo tvrdí Servier, Všeobecný súd v bode 386 napadnutého rozsudku neobrátil dôkazné bremeno. V tomto bode 386 sa Všeobecný súd obmedzil na konštatovanie, že v prípade neexistencie dôkazov o opaku týkajúcich sa technických, regulačných, obchodných alebo finančných ťažkostí môže Komisia preukázať schopnosť a úmysel výrobcov generických liekov vstúpiť na trh, a teda ich skutočné a konkrétne možnosti na tento trh vstúpiť, ak zhromaždila súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov svedčiacich prinajmenšom o krokoch smerujúcich k výrobe a uvedeniu predmetného lieku na trh v dobe dostatočne krátkej na to, aby pôsobila ako tlak na výrobcu originálnych liekov. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti zodpovednosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže totiž skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené (rozsudky z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, EU:C:2010:389, bod 80, a z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 79).

124

V súlade s touto judikatúrou, ak sa Komisii podarí preukázať existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi dvomi podnikmi na základe súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov – usvedčujúcich aj oslobodzujúcich –, a pritom zohľadní aj prípadné dôkazy o opaku, o ktorých sa skutočne dozvedela v rámci ňou vedeného vyšetrovania, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú prípadných potenciálnych prekážok vstupu na trh, potom prináleží týmto podnikom, aby vyvrátili existenciu takejto hospodárskej súťaže tým, že predložia dôkazu o opaku, pričom tak môžu urobiť buď v rámci správneho konania, alebo prvýkrát v rámci konania o žalobe podanej na Všeobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 72). Takéto bremeno nepredstavuje ani neoprávnené obrátenie dôkazného bremena, ani probatio diabolica, pretože stačí, aby predmetné podniky predložili dôkazy týkajúce sa pozitívnej skutočnosti, to znamená existencie technických, regulačných, obchodných alebo finančných ťažkostí, ktoré podľa nich predstavujú neprekonateľné prekážky vstupu niektorého z nich na trh. Po predložení takéhoto dôkazu je úlohou Komisie overiť, či sa ním vyvracia jej analýza týkajúca sa existencie potenciálnej hospodárskej súťaže.

125

Ak by naopak Komisii prináležalo, aby negatívne preukázala neexistenciu takýchto ťažkostí, a teda neexistenciu akejkoľvek neprekonateľnej prekážky vstupu niektorého z predmetných podnikov na trh, takéto dôkazné bremeno by predstavovalo probatio diabolica pre túto inštitúciu. Okrem toho Všeobecný súd v bode 386 napadnutého rozsudku správne uviedol, že dôkazy týkajúce sa existencie potenciálnej hospodárskej súťaže sú často internými údajmi predmetných podnikov, ktoré sú tak v lepšej situácii na ich zhromaždenie.

126

Rovnako nemožno usudzovať, že dôkazné bremeno opísané v bode 124 tohto rozsudku predstavuje porušenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, že by sa na jeho základe od výrobcu originálnych liekov vyžadovalo, aby na svoju obranu predložil dôkazy, ktoré nemá k dispozícii on, ale výrobcovia generických liekov. Táto výhrada totiž neberie do úvahy právo na prístup k spisu vo veciach hospodárskej súťaže, ktorého predmetom je umožniť adresátom oznámenia námietok oboznámiť sa už v správnom konaní s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, tak aby sa mohli brániť. Toto právo na prístup k spisu znamená, že Komisia dáva dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky dokumenty vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pri obhajobe tohto podniku. Patria medzi ne usvedčujúce aj oslobodzujúce dokumenty s výhradou obchodného tajomstva iných spoločností, interných dokumentov Komisie a ďalších dôverných informácií (rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltungs a NKT/Komisia, C‑607/18 P, EU:C:2020:385, body 261 a 262, ako aj citovaná judikatúra). Všetky dôkazy, o ktorých Komisia vie v štádiu správneho konania, vrátane dôkazov predložených výrobcami generických liekov, ktoré sú potenciálne oslobodzujúce, tak musia byť uvedené v spise, ku ktorému má výrobca originálnych liekov v zásade prístup, a teda tento výrobca má možnosť identifikovať prípadné neprekonateľné prekážky vo vzťahu k týmto výrobcom generických liekov, ak existujú, a odvolávať sa na ne počas správneho konania alebo pred Všeobecným súdom.

127

Tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť, a v dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

128

Svojím prvým odvolacím dôvodom Servier spochybňuje kritériá, na základe ktorých Všeobecný súd dospel k záveru, že sporné dohody predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Tento odvolací dôvod sa člení na tri časti.

129

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že v súlade s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:1958, bod 56), je pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktorý treba vykladať reštriktívne, vyhradený pre správania, ktorých škodlivosť je vzhľadom na získané skúsenosti hospodársku vedu preukázaná a ľahko odhaliteľná.

130

Podľa skupiny Servier však tieto skúsenosti v čase prijatia sporného rozhodnutia chýbali. Vzhľadom na neexistenciu predchádzajúcich rozhodnutí tejto inštitúcie alebo súdov Únie totiž prejednávaná vec patrila medzi doposiaľ neriešené prípady. Servier v tejto súvislosti tvrdí, že rozsudok z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers (C‑209/07, EU:C:2008:643), nie je relevantný, pretože sa netýka dohody o urovnaní sporov v oblasti farmaceutických patentov. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý viedol k vydaniu rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), preukazuje, že kvalifikácia tohto typu dohody o urovnaní ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa je naďalej neistá a diskutabilná. Prejednávaná vec sa odlišuje aj od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C:2021:243), časovo nasledujúcej po skutkových okolnostiach prejednávanej veci, v ktorej cieľom predmetných dohôd v skutočnosti nebolo vyriešenie sporu.

131

Okrem toho Servier spochybňuje, že by porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré jej boli pripísané, boli ľahko odhaliteľné. Komisia, Všeobecný súd, judikatúra súdov Spojených štátov amerických a doktrína predchádzajúca prijatiu sporného rozhodnutia pripúšťajú, že dohoda o urovnaní sporov v oblasti farmaceutických patentov nie je sama osebe protisúťažná. Okrem toho Komisia potrebovala niekoľko stoviek strán na to, aby vyjadrila svoje odôvodnenie v tejto súvislosti.

132

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Servier, ktorú podporuje EFPIA, vytýka Všeobecnému súdu to, že nevyvodil žiadny dôsledok z pravidla uvedeného v bode 304 napadnutého rozsudku a v bode 56 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:1958), v zmysle ktorého sa pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nevzťahuje na dohody, ktoré majú nejednoznačné potenciálne účinky na trh alebo ktoré sú nevyhnutné na sledovanie hlavného cieľa neobmedzujúceho hospodársku súťaž.

133

V tejto súvislosti dohody, ktorými sa ukončuje patentový spor bez toho, aby prekročili rozsah tohto patentu, sú legitímne a v súlade s verejným záujmom. V prejednávanej veci Servier poznamenáva, že hoci tri z desiatich subjektov namietajúcich proti patentu 947 uskutočnili späťvzatie svojich návrhov v konaní pred EPÚ po tom, čo uzavreli dohodu o urovnaní so skupinou Servier, takáto okolnosť zostala bez účinku, pretože v tomto konaní sa naďalej pokračovalo. Okrem toho spomedzi sporných dohôd mohli dohody Teva a Lupin mať pozitívny účinok na hospodársku súťaž tým, že stanovili skorší dátum vstupu na trh, pokiaľ ide o generické lieky neporušujúce práva.

134

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil hospodársky a právny kontext sporných dohôd. Všeobecný súd sa v bode 272 napadnutého rozsudku obmedzil na konštatovanie, že k takejto kvalifikácii dochádza vtedy, keď dohoda jednak obsahuje platbu alebo stimulujúcu výhodu vo vzťahu k výrobcovi generických liekov, ako aj ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, a jednak je táto dohoda uzavretá medzi podnikmi v situácii potenciálnej hospodárskej súťaže, pričom táto situácia je vymedzená široko.

135

Servier na úvod poznamenáva, že nie každá dohoda obmedzujúca obchodnú slobodu konkurenta nevyhnutne obmedzuje hospodársku súťaž. Takáto kvalifikácia je vylúčená, keď je toto obmedzenie vedľajším ustanovením k legitímnej dohode, predovšetkým pokiaľ ide o ustanovenia o nenapadnutí patentov upravené dohodou o urovnaní patentových sporov. Skupina Servier v tejto súvislosti poukazuje na bod 209 usmernení k dohodám o transfere technológií z roku 2004.

136

Servier v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 269 až 271 napadnutého rozsudku konštatoval, že existencia takzvanej „reverznej“ platby, t. j. platby zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, ktorej cieľom je stimulovať výrobcu generických liekov k zmierlivému urovnaniu, umožňuje kvalifikovať takúto dohodu ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Z dôvodu príliš abstraktnej povahy tohto posúdenia však Všeobecný súd nezohľadnil osobitosti, ako ani skutočné a konkrétne účinky sporných dohôd.

137

V prejednávanej veci relevantné okolnosti tvoriace kontext preukazujú, že vstup výrobcov generických liekov na trh s perindoprilom bol oneskorený nie z dôvodu sporných dohôd, ale z dôvodu patentu 947. Všetci výrobcovia generických liekov, ktorí namietali proti tomuto patentu, boli na to, aby vstúpili na tento trh, nútení čakať na skončenie platnosti uvedeného patentu.

138

Servier v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecný súd po zohľadnení účinkov týchto dohôd a skutočnosti, že Krka uznala platnosť patentu 947, rozhodol, že dohody Krka nepredstavujú porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Potvrdil tak, že ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh nie sú z vlastnej podstaty škodlivé pre hospodársku súťaž.

139

V druhom rade Servier tvrdí, že v rozpore s tým, čo vyplýva z bodu 267 napadnutého rozsudku, reverzná platba nie je sama osebe protisúťažná, ale možno ju vysvetliť silou dotknutého patentu. Silný patent totiž stimuluje výrobcov generických liekov k zmierlivému urovnaniu. V súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 25. februára 1986, Windsurfing International/Komisia (193/83, EU:C:1986:75, bod 26), mal Všeobecný súd takúto objektívnu skutočnosť zohľadniť. V prejednávanej veci bola sila patentu 947 uznaná v rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 a High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery (patentový súd)], ktorý vydal predbežné opatrenia v podobe zákazov proti spoločnostiam Apotex a Krka, čo Všeobecný súd navyše zohľadnil v bode 971 napadnutého rozsudku, keď rozhodol, že tieto rozhodnutia boli „jedným zo spúšťačov“ vedúcich k dohodám Krka.

140

Keď Všeobecný súd v bode 280 napadnutého rozsudku uviedol, že protisúťažný cieľ dohody o urovnaní možno predpokladať vtedy, ak táto platba presahuje výdavky vnútorne spojené s urovnaním patentových sporov, pričom Komisia nie je povinná preukázať, že zodpovedajú aspoň zisku dosiahnutému výrobcom generických liekov, vychádzal zo širokého chápania pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Toto široké chápanie však nielenže znamená odklon od zásad uznaných judikatúrou, ale okrem toho znamená, že by Komisia bola oslobodená od dôkazného bremena v súvislosti s porušením, ktorého existenciu tvrdí.

141

Komisia, ktorú v konaní podporuje Spojené kráľovstvo, proti tejto argumentácii namieta.

142

Pokiaľ ide o kritériá umožňujúce kvalifikovať dohodu o urovnaní patentových sporov ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, Servier v podstate v rámci všetkých troch častí uvedených na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, tvrdí, že táto kvalifikácia je vyhradená pre dohody, ktorých škodlivosť je preukázaná a ľahko odhaliteľná. Túto kvalifikáciu údajne nemožno uplatniť na také dohody, ktorých potenciálne účinky na trh nie sú jednoznačné alebo ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie hlavného cieľa neobmedzujúceho hospodársku súťaž. Keďže pritom Všeobecný súd tieto kritériá neuplatnil, dopustil nesprávnych právnych posúdení.

143

Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na kritériá pripomenuté v bodoch 69 až 77 tohto rozsudku, na základe ktorých dohodu medzi podnikmi možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, treba túto argumentáciu zamietnuť.

144

Servier nemôže dôvodne tvrdiť, že túto kvalifikáciu nemožno uplatniť predovšetkým z dôvodu neexistencie predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie týkajúcej sa takýchto dohôd. Na to, aby bolo možné dohody považovať za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, sa totiž vôbec nevyžaduje, aby už Komisia sankcionovala rovnaký typ dohôd, a to aj keď tieto dohody boli uzavreté v takom špecifickom kontexte, ako je kontext práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva. Relevantné sú len vlastné charakteristické znaky týchto dohôd, z ktorých treba vyvodiť prípadnú osobitnú škodlivosť pre hospodársku súťaž, a to v prípade potreby na základe podrobnej analýzy týchto dohôd, ich cieľov, ako aj hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria [rozsudky z 25. marca 2021, Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia, C‑586/16 P, EU:C:2021:241, body 85 až 87, ako aj z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, body 130 a 131].

145

Rovnako Servier nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že nezohľadnil pozitívne alebo prinajmenšom nejednoznačné účinky na hospodársku súťaž, ku ktorým by sporné dohody podľa jej názoru mohli viesť, a to vzhľadom na to, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 76 a 77 tohto rozsudku preskúmanie účinkov týchto dohôd nie je nevyhnutné, ba ani relevantné na účely určenia, či ich možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

146

Okrem toho treba konštatovať, že v prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 219 až 222 napadnutého rozsudku uviedol pravidlá a zásady, ktoré v podstate zodpovedajú pravidlám a zásadám opísaným v bodoch 69 až 77 tohto rozsudku. Tieto body napadnutého rozsudku preto nevychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.

147

Pokiaľ ide o argumentáciu založenú na judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa obmedzení ako vedľajších ustanovení k legitímnym dohodám, treba poukázať na to, že Všeobecný súd v bodoch 282 až 291 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia bola oprávnená neuskutočniť preskúmanie toho, či je potrebné uplatniť túto judikatúru.

148

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak operácia alebo určitá činnosť nespadá do zásady zákazu stanovenej v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo neovplyvňuje hospodársku súťaž, v tom zmysle, že nemá za dôsledok žiadne obmedzenie hospodárskej súťaže, obmedzenie obchodnej autonómie – stanovené v rámci vedľajšieho ustanovenia – jedného alebo viacerých subjektov zúčastnených na tejto operácii alebo činnosti tiež nespadá do tejto zásady zákazu, ak je toto obmedzenie objektívne nevyhnutné na vykonanie uvedenej operácie alebo činnosti a je primerané cieľom, ktoré táto operácia alebo činnosť sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89, ako aj citovanú judikatúru).

149

Ak nie je totiž možné oddeliť takéto vedľajšie obmedzenie od operácie alebo hlavnej činnosti bez toho, aby došlo k znemožneniu jej existencie a cieľov, je potrebné preskúmať zlučiteľnosť tohto obmedzenia s článkom 101 ZFEÚ spoločne so zlučiteľnosťou operácie alebo hlavnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej je toto obmedzenie vedľajším, a to aj ak sa na prvý pohľad môže zdať, že na toto samotné obmedzenie, posudzované samostatne, sa vzťahuje zásada zákazu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i., C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 70).

150

Keď je potrebné určiť, či sa obmedzenie môže vyhnúť zákazu stanovenému v článku 101 ods. 1 ZFEÚ z toho dôvodu, že je vedľajším vo vzťahu k hlavnej operácii, ktorá nemá protisúťažný charakter, treba preskúmať, či by uskutočnenie takejto operácie bolo v prípade neexistencie predmetného obmedzenia nemožné. Skutočnosť, že uvedenú operáciu by v prípade neexistencie predmetného obmedzenia bolo iba zložitejšie vykonať alebo by bola menej zisková, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá tomuto obmedzeniu priznáva objektívne nevyhnutnú povahu, ktorá je nutná na to, aby sa mohlo považovať za vedľajšie. Takýto výklad by totiž viedol k tomu, že tento pojem by bol rozšírený na obmedzenia, ktoré nie sú nutne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej operácie. Takýto výsledok by škodil potrebnému účinku zákazu stanovenému v článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i., C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 71).

151

V predmetnom prípade Všeobecný súd v bode 291 napadnutého rozsudku konštatoval, že obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z ustanovení o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, ktoré boli stanovené spornými dohodami, sa nezakladajú na uznaní platnosti patentov skupiny Servier, ale na jej prevode hodnoty skupiny Servier v prospech dotknutého výrobcu generických liekov, ktorý pre tohto výrobcu predstavoval stimul na to, aby upustil od vyvíjania konkurenčného tlaku na skupinu Servier. Odmietol tak uplatnenie judikatúry pripomenutej v bode 148 tohto rozsudku, a to na základe tej skutočnosti, že sporné dohody predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktoré nemožno kvalifikovať ako „operácie, ktoré nemajú protisúťažnú povahu“, z dôvodu ich údajnej neutrality z hľadiska hospodárskej súťaže. Okrem toho poukázal na to, že ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh môžu byť nevyhnutným vedľajším ustanovením len vo vzťahu k takej dohode o urovnaní, ktorá je založená na uznaní platnosti daného patentu stranami tejto dohody, čo tak v prejednávanej veci nebolo. Za týchto okolností Všeobecný súd v bode 291 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia oprávnene mohla neuskutočniť preskúmanie uplatnenia tejto judikatúry týkajúcej sa vedľajších obmedzení.

152

V bodoch 296 až 307 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhrady, ktorými Servier tvrdila, že vzhľadom na to, že účinky sporných dohôd na hospodársku súťaž sú svojou povahou nejednoznačné, tieto dohody nemožno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

153

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 304 tohto rozsudku konštatoval, že Komisia a súd nemôžu pri skúmaní obmedzujúceho charakteru cieľa dohody, a konkrétne v rámci zohľadnenia jej hospodárskeho a právneho kontextu úplne ignorovať potenciálne následky tejto dohody, a teda platí, že dohody, ktoré vzhľadom na kontext, do ktorého patria, majú potenciálne nejednoznačné účinky na trh, nemožno považovať za dohody obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

154

Toto odôvodnenie je však v rozpore s judikatúrou pripomenutou v bodoch 73, 76 a 77 tohto rozsudku, podľa ktorej pokiaľ ide o postupy kvalifikované ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je potrebné skúmať, a a fortiori ani preukázať ich účinky na hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na to, či sú skutočné alebo potenciálne, či negatívne alebo pozitívne.

155

Na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia Všeobecný súd v bodoch 305 a 306 napadnutého rozsudku rozhodol, že o výhradách skupiny Servier založených na nejednoznačných účinkoch sporných dohôd rozhodne v rámci preskúmania žalobných dôvodov špecifických pre každú z týchto dohôd. Bez toho, aby tým bolo dotknuté preskúmanie tvrdení skupiny Servier týkajúcich sa každej z uvedených dohôd, na ktoré Servier poukazuje v rámci svojho tretieho až piateho odvolacieho dôvodu, však treba poukázať na to, že uvedené nesprávne právne posúdenie v zásade nemá žiadny dôsledok na zákonnosť napadnutého rozsudku, pretože Všeobecný súd v každom prípade odmietol všetky tvrdenia týkajúce sa údajne pozitívnych alebo nejednoznačných účinkov sporných dohôd, ktoré Servier uviedla v prvostupňovom konaní, z iných dôvodov.

156

Servier v tejto súvislosti v podstate tvrdí, že Všeobecný súd odmietol zohľadniť skutočnosť, že cieľom sporných dohôd nebolo narušiť hospodársku súťaž, ale ukončiť spory medzi ňou a výrobcami generických liekov, keďže títo výrobcovia uznali silu patentu 947. Okrem toho bol cieľom dohody Lupin skorší vstup spoločnosti Lupin na trh a hlavným cieľom dohody Teva bolo zásobovanie spoločnosti Teva perindoprilom. Servier v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecný súd napriek tomu zohľadnil uznanie platnosti tohto patentu spoločnosťou Krka, a konštatoval, že dohody uzavreté s touto spoločnosťou nepredstavovali porušenie článku 101 ZFEÚ.

157

Stačí však pripomenúť, že objektívne ciele, ktoré dohody sledujú vo vzťahu k hospodárskej súťaži, sú síce relevantné pre posúdenie ich prípadného protisúťažného cieľa, no skutočnosť, že zúčastnené podniky konali bez úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 167 a citovaná judikatúra). Platí teda, že skutočnosť, že obchodná stratégia – spočívajúca v tom, že podniky pôsobiace na rovnakej úrovni výrobného reťazca medzi sebou rokujú o takýchto dohodách s cieľom ukončiť spor týkajúci sa platnosti patentu – je z pohľadu týchto podnikov ekonomicky racionálna, nijako nepreukazuje, že uskutočňovanie tejto stratégie je odôvodnené z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

158

Okrem toho výhradu skupiny Servier, ktorá spočíva v namietaní rozporu medzi posúdeniami Všeobecného súdu vo vzťahu k sporným dohodám a posúdeniami vo vzťahu k dohodám Krka, treba zamietnuť z dôvodov vysvetlených v bodoch 114 až 117 tohto rozsudku. V bodoch 442 až 474 rozsudku z dnešného dňa vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P) totiž Súdny dvor po tom, čo čiastočne vyhovel odvolaniu Komisie, definitívne zamietol argumentáciu skupiny Servier smerujúcu k spochybneniu kvalifikácie dohôd o urovnaní a licenčnej dohody uzavretých so spoločnosťou Krka ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Vzhľadom na neexistenciu namietaného rozporu treba túto výhradu zamietnuť.

159

Pokiaľ ide o význam, ktorý treba priznať reverzným platbám na účely kvalifikácie dohôd o urovnaní patentových sporov ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, Všeobecný súd v bodoch 256 až 273 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že skutočnosť, že sa v tomto type dohôd nachádzajú ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž, akými sú ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, pokiaľ sa k nej pridáva reverzná platba, môže viesť k takejto kvalifikácii, ak táto platba nie je odôvodnená inou protihodnotou, než je protihodnota spočívajúca v záväzku výrobcu generických liekov vzdať sa toho, že bude konkurovať výrobcovi originálnych liekov, ktorý je majiteľom dotknutého patentu alebo patentov.

160

V bodoch 277 až 280 tohto rozsudku Všeobecný súd v podstate konštatoval, že na účely určenia, či je táto podmienka splnená, treba preskúmať, či má táto reverzná platba za cieľ kompenzovať náklady inherentne spojené so zmierlivým urovnaním, ktoré znáša výrobca generických liekov. Všeobecný súd spresnil, že tieto náklady zahŕňajú okrem iného výdavky vynaložené v rámci sporov, ktoré sú predmetom dohody o urovnaní, a to pod podmienkou, že tieto výdavky boli účastníkmi tejto dohody preukázané a nie sú neprimerané vo vzťahu k výške výdavkov, ktoré sú objektívne nevyhnutné na účely sporového konania. Naopak podľa napadnutého rozsudku tieto náklady nezahŕňajú ani hodnotu zásob liekov porušujúcich práva, ani náklady na výskum a vývoj vynaložené na vyvinutie týchto liekov. Tieto náklady tiež v zásade vylučujú sumy, ktoré sa majú zaplatiť ako náhrada škody, predovšetkým v podobe odstupného, na základe zmlúv, ktoré výrobca generických liekov uzavrel s tretími osobami.

161

Svojou argumentáciou, ktorá je zhrnutá v bodoch 139 a 140 tohto rozsudku, Servier tieto úvahy spochybňuje, pričom tvrdí, že v zmysle tohto odôvodnenia sa za reverznú platbu má považovať každá platba, ktorá presahuje sumu výdavkov inherentne spojených so zmierlivým urovnaním sporu, a to aj vtedy, ak by táto suma bola nižšia ako suma ziskov, ktorých dosiahnutie mohol výrobca generických liekov očakávať od svojho vstupu na trh.

162

Servier okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 280 napadnutého rozsudku uviedol, že náhrada škody, ktorú by výrobca generických liekov mohol mať povinnosť zaplatiť tretím osobám z dôvodu ujmy, ktorú by tieto osoby utrpeli v dôsledku rozhodnutia tohto výrobcu vzdať sa toho, že bude na trh uvádzať generický liek, ktorý je predmetom tohto sporu, v zásade nepatria medzi náklady inherentne spojené s urovnaním patentového sporu.

163

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou sa výrobca generických liekov môže po tom, čo posúdi svoje šance na úspech v súdnom konaní, v ktorom proti nemu stojí výrobca dotknutého originálneho lieku, rozhodnúť, že sa vzdá vstupu na relevantný trh a uzavrie s týmto výrobcom originálneho lieku dohodu o zmierlivom urovnaní, ktorou sa toto konanie skončí. V každom prípade však túto dohodu nemožno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skutočnosť, že takáto dohoda je spojená s prevodmi hodnoty zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, nepredstavuje dostatočný dôvod na jej kvalifikáciu ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže tieto prevody hodnoty sa môžu ukázať ako odôvodnené. Tak to môže byť v prípade, keď výrobca generických liekov dostane od výrobcu originálnych liekov sumy skutočne zodpovedajúce náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom, v ktorom proti sebe stoja, alebo zodpovedajúce odmene za skutočné dodanie tovarov alebo služieb výrobcovi originálnych liekov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 až 86].

164

V dôsledku uvedeného, vzhľadom na to, že dohoda o urovnaní sporu týkajúceho sa platnosti patentu, v ktorom proti sebe stoja výrobca generických liekov a výrobca originálnych liekov, ktorý je majiteľom tohto patentu, je spojená s prevodmi hodnoty z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, treba v prvom rade overiť, či čistý kladný zostatok týchto prevodov možno v celom rozsahu odôvodniť, tak ako sa to uvádza v predchádzajúcom bode, potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s týmto sporom, akými sú náklady a odmeny poradcov tohto druhého uvedeného výrobcu, alebo potrebou tohto výrobcu zaplatiť výrobcovi originálnych liekov za skutočné a preukázané poskytnutie tovarov alebo služieb [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 92]. Zmierlivé urovnanie takého sporu totiž znamená, že výrobca generických liekov uznáva platnosť predmetného patentu, pretože sa vzdá toho, že by ju napadol. Z toho vyplýva, že v rámci takzvanej „reverznej“ platby zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov sa jedine záväzok uhradiť takéto náklady alebo zaplatenie odmeny za takéto poskytnuté výrobky alebo služby dajú považovať za náklady, ktoré sú koherentné vo vzťahu k takémuto uznaniu, a teda za náklady, ktoré môžu byť odôvodnené vzhľadom na hospodársku súťaž.

165

V druhom rade, ak tento čistý kladný zostatok prevodov nie je v celom rozsahu odôvodnený takouto nevyhnutnosťou, treba overiť, či v prípade neexistencie takéhoto odôvodnenia možno tieto prevody vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov nekonkurovať si na základe zásluh. Na účely tohto preskúmania treba posúdiť, či uvedený zostatok vrátane prípadných odôvodnených nákladov bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý kladný zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 87 až 94].

166

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 277 až 280 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že záväzok skupiny Servier uhradiť náklady súvisiace so súdnym konaním, ktoré vznikli výrobcovi generických liekov v rámci sporu medzi ním a skupinou Servier, t. j. sporu, ktorý bol ukončený zmierlivým urovnaním, je odôvodnený tým, že tieto náklady sú „inherentne spojené“ s týmto urovnaním, a to pod podmienkou, že nie sú príliš vysoké, a teda neprimerané, ale že ďalšie výdavky príliš „nesúvisiace“ s týmto sporom a jeho urovnaním nemožno považovať za výdavky s nimi inherentne spojené. Tento prístup, ktorý zohľadňuje okolnosti, za ktorých je možné odôvodniť tzv. reverzné zaplatenie nákladov na účely toho, aby sa konštatovala neexistencia stimulujúceho prevodu, v zásade zodpovedá tomu, ktorý vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 163 a 164 tohto rozsudku.

167

Pokiaľ ide konkrétne o to, že výrobca originálnych liekov na seba vezme záväzok nahradiť škodu, ktorú by výrobca generických liekov prípadne musel zaplatiť tretím osobám, treba poukázať na to, že tak ako uviedla generálna advokátka v bode 159 svojich návrhov, a to v časti týchto návrhov venovanej situácii spoločnosti Niche, že platba takejto povahy nie je priamym dôsledkom vôle výrobcov liekov zmierlivo urovnať spory, ktoré sú medzi nimi v oblasti patentov, ale priamym dôsledkom toho, že sa výrobca generických liekov vzdal vstupu na trh s dotknutým liekom. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v bode 280 napadnutého rozsudku nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodol, že preplatenie takýchto súm náhrady škody nemožno považovať za inherentne spojené s dohodou o urovnaní, akými sú aj sporné dohody.

168

Vzhľadom na tieto skutočnosti a v rozpore s argumentáciou skupiny Servier Všeobecný súd v bode 280 napadnutého rozsudku ani neobrátil dôkazné bremeno. Bez ohľadu na pojmy použité v tomto bode 280 sa Všeobecný súd v podstate obmedzil na konštatovanie, že náklady, ktoré má výrobca generických liekov prípadne zaplatiť tretím osobám ako náhradu škody z dôvodu rozhodnutia tohto výrobcu vzdať sa vstupu na dotknutý trh, musia byť v prípade, že sa ich zaviazal uhradiť výrobca originálneho lieku, zahrnuté medzi prevody hodnoty v prospech výrobcu generických liekov, ktorých čistý kladný zostatok treba analyzovať. Keď Všeobecný v uvedenom bode 280 spresnil, že „ak teda strany dohody chcú, aby sa platba týchto výdavkov nepovažovala za stimul a nepriamy dôkaz existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, prináleží im, aby preukázali, že tieto výdavky sú vnútorne spojené so sporom alebo jeho urovnaním a následne aby odôvodnili ich výšku“, tento súd správne uplatnil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, ktoré boli pripomenuté v bode 123 tohto rozsudku.

169

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že – s výhradou úvah vyjadrených v bode 155 tohto rozsudku v rámci preskúmania tretieho až piateho odvolacieho dôvodu – nesprávne právne posúdenie obsiahnuté v bode 304 napadnutého rozsudku nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku, je prvý odvolací dôvod potrebné zamietnuť.

170

Svojím tretím odvolacím dôvodom Servier spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ na dohody Niche a Matrix. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

171

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že keď Všeobecný súd konštatoval, že Niche a Matrix boli jej potenciálnymi konkurentmi, dopustil sa tým viacerých nesprávnych právnych posúdení.

172

V rámci prvej výhrady Servier tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil prekážky vstupu perindoprilu na trh, vyplývajúce zo sily patentov skupiny Servier.

173

V prvom rade Servier v podstate opakujúc tvrdenia uvedené v rámci jej druhého odvolacieho dôvodu, vytýka Všeobecnému súdu to, že v bode 444 napadnutého rozsudku zásadne odmietol relevantnosť toho, ako mohli byť tieto patentové prekážky vnímané spoločnosťami Niche a Matrix pri analyzovaní ich schopnosti vstúpiť na trh, keď rozhodol, že iba konštatovanie o existencii úkonov porušujúcich práva, uvedené v súdnom rozhodnutí, môže predstavovať neprekonateľnú prekážku ich vstupu na trh.

174

Všeobecný súd ďalej nezohľadnil tak skutočnosť, že zákazníci spoločnosti Niche, a osobitne Sandoz, vypovedali svoje dohody s touto spoločnosťou z dôvodu rizika porušovania práv, ako ani pokusy spoločnosti Matrix s cieľom vyvinúť takú formu, ktorá neporušuje jej generickú verziu perindoprilu. Podľa skupiny Servier pritom tieto skutočnosti predstavujú objektívne nepriame dôkazy existencie patentových prekážok vstupu týchto spoločností na trh.

175

Napokon Všeobecný súd neoveril, či mali Niche a Matrix skutočnú a konkrétnu možnosť vstúpiť na trh v krátkom čase. Podľa skupiny Servier pritom Niche nemohla rýchlo prekonať patentové prekážky.

176

Pre úplnosť Servier tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 446 a 447 napadnutého rozsudku skreslil skutkové okolnosti, keď uviedol, že Niche sa svojimi krokmi voči skupine Servier snažila „otvoriť cestu“ a vstúpiť na trh s perindoprilom napriek patentovým prekážkam. V skutočnosti sa Niche, ktorá vedela, že jej perindopril porušuje práva z patentov, chcela vyhnúť sporu so skupinou Servier.

177

V druhej výhrade Servier tvrdí, že keď Všeobecný rozhodol, že kroky, ktoré podnikli Niche a Matrix, stačili na preukázanie toho, že tieto spoločnosti mohli vstúpiť na trh s perindoprilom v krátkom čase, dopustil sa tým nesprávneho právneho posúdenia.

178

Po prvé si Všeobecný súd zamenil schopnosť vstúpiť na trh s úmyslom vstúpiť na tento trh. Schopnosť vstúpiť na trh závisí od existencie prekážok vyplývajúcich z patentov. Naproti tomu také kroky, akými sú kroky smerujúce k získaniu povolenia na uvedenie na trh, samy osebe nepostačujú na preukázanie takejto spôsobilosti, tak ako to vyplýva z bodov 458 a 476 napadnutého rozsudku. Servier v tejto súvislosti odkazuje na svoju argumentáciu rozvinutú v rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, zhrnutú v bode 94 tohto rozsudku.

179

Po druhé Servier tvrdí, že s cieľom preukázať, že Niche a Matrix mohli vstúpiť na trh s perindoprilom, prináležalo Komisii zanalyzovať technické, regulačné, patentové a finančné ťažkosti, ktorým tieto spoločnosti čelili. Skutočnosti uvedené Všeobecným súdom v bodoch 461, 462 a 480 napadnutého rozsudku pritom potvrdzujú, že Komisia preskúmala iba kroky uskutočnené uvedenými spoločnosťami. Tým, že Všeobecný súd nevyvodil dôsledky z nevykonania analýzy skutočných a konkrétnych šancí spoločností Niche a Matrix prekonať technické a regulačné problémy, nesplnil si svoju povinnosť súdneho preskúmania a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

180

V tretej výhrade Servier tvrdí, že tým, že jej Všeobecný súd v bodoch 463, 480, 483 až 486, 489 a 498 napadnutého rozsudku uložil povinnosť preukázať, že vstup spoločností Niche a Matrix na trh s perindoprilom narážal na neprekonateľné prekážky, tento súd obrátil dôkazné bremeno, ktoré podľa článku 2 nariadenia č. 1/2003 znáša Komisia. Servier v tejto súvislosti odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v rámci tretej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu.

181

V rámci štvrtej výhrady Servier tvrdí, že Všeobecný súd nepreskúmal, či prekážky, s ktorými sa stretli spoločnosti Niche a Matrix pri vstupe na trh s perindoprilom, posudzované ako celok, bránili tomu, aby sa konštatovalo, že tieto spoločnosti boli pre ňu potenciálnymi konkurentmi. Skutočnosť, že každá z týchto prekážok, posudzovaná samostatne, bola prekonateľná, neznamená, že Niche a Matrix mohli prekonať všetky uvedené prekážky. Všeobecný súd tým porušil svoju povinnosť súdneho preskúmania, ako aj svoju povinnosť preskúmať dôkazy nie samostatne, ale ako celok.

182

V piatej výhrade Servier tvrdí, že Všeobecný súd v bode 481 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil zásadu riadnej správy vecí verejných. Na základe tejto zásady je Komisia povinná preskúmať všetky relevantné skutočnosti na účely analýzy danej situácie a v prípade potreby požiadať o dodatočné informácie, aby overila a podložila svoje závery. Komisia pritom odmietla vyhovieť žiadosti skupiny Servier podanej počas správneho konania, ktorou sa táto snažila dosiahnuť predloženie korešpondencie medzi spoločnosťou Niche alebo jej partnermi a vnútroštátnymi orgánmi vo veci žiadostí o povolenie na uvedenie generickej verzie perindoprilu na trh. Všeobecný súd v bode 481 napadnutého rozsudku zamietol výhradu skupiny Servier založenú na porušení zásady riadnej správy vecí verejných najmä z dôvodu, že požadované dokumenty nemali „značný význam“. Podľa skupiny Servier uplatnenie takéhoto kritéria, ktoré judikatúra Súdneho dvora nepozná, predstavuje nesprávne právne posúdenie.

183

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

184

Svojou prvou výhradou Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že dostatočne nezohľadnil patentové prekážky. Všetky tri tvrdenia uvádzané v rámci hlavného návrhu na podporu tejto výhrady, uvedené v bodoch 173 až 175 tohto rozsudku, však vôbec neberú do úvahy skutočnosť, že Všeobecný súd tieto patentové prekážky zohľadnil, a z tohto dôvodu sú založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Ako sa totiž uvádza v bode 108 tohto rozsudku, Všeobecný súd predovšetkým v bode 444 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že vnímanie sily patentu zo strany výrobcu generických liekov je úplne irelevantné na posúdenie existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier na jednej strane a spoločnosťami Niche a Matrix na druhej strane, ale to, že toto vnímanie môže byť relevantné len pre určenie, či spoločnosti Niche a Matrix mali úmysel vstúpiť na trh, a nie pre posúdenie ich schopnosti takýto vstup uskutočniť. Ako je pritom uvedené v bodoch 107 až 111 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia.

185

Pokiaľ ide o to, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že zákazníci spoločnosti Niche, a osobitne Sandoz, ukončili svoju spoluprácu s touto spoločnosťou, pokiaľ ide o uvádzanie perindoprilu na trh z dôvodu rizika porušovania práv, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a odôvodnenie Všeobecného súdu tak môže byť implicitné, a to pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií na to, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok zo 16. februára 2017, Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen/Komisia, C‑94/15 P, EU:C:2017:124, bod 21 a citovaná judikatúra).

186

Je síce pravda, že Všeobecný súd výslovne neodpovedal na túto argumentáciu skupiny Servier, no tak ako zdôrazňuje Komisia a ako vyplýva z odôvodnenia 465 sporného rozhodnutia, pričom Servier túto skutočnosť nespochybňuje, rozhodnutie spoločnosti Sandoz bolo prijaté v januári 2004, t. j. pred rozhodnutím spoločností Niche a Matrix zmeniť svoj výrobný postup perindoprilu, a teda pred prípravnými krokmi spoločností Niche a Matrix opísanými v bodoch 433 až 440, 446 a 447 napadnutého rozsudku, z ktorých Všeobecný súd vychádzal na účely preukázania úmyslu týchto spoločností vstúpiť na európske trhy s perindoprilom. Za týchto okolností, keďže predmetná skutková okolnosť v každom prípade nemohla mať vplyv na konštatovania Všeobecného súdu, tento súd neporušil povinnosť odôvodniť svoje rozsudky, keď výslovne neodpovedal na argumentáciu skupiny Servier v tejto súvislosti.

187

Pokiaľ ide o argumentáciu založenú na pokusoch spoločnosti Matrix o vyvinutie formy jej generickej verzie perindoprilu, ktorá neporušuje práva, stačí konštatovať, že cieľom tejto argumentácie je spochybniť posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Všeobecný súd v bode 447 napadnutého rozsudku, a treba ju teda zamietnuť ako neprípustnú.

188

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd neoveril, či Niche a Matrix mali skutočnú a konkrétnu možnosť vstúpiť na trh v krátkom čase, treba pripomenúť, že toto tvrdenie je založené na nesprávnom právnom kritériu, pretože v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 80 tohto rozsudku prípravné kroky výrobcu generických liekov musia tomuto výrobcovi umožniť vstúpiť na dotknutý trh v takej lehote, že by mohol vyvíjať konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov. V každom prípade z bodov 442 až 499 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd podrobne preskúmal túto otázku predtým, ako dospel k záveru, že konkurenčný tlak vyvíjaný spoločnosťami Niche a Matrix bol skutočný.

189

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Servier uvádza pre úplnosť na podporu svojej prvej výhrady, treba konštatovať, že je neprípustné. Pod zámienkou údajného skreslenia sa totiž Servier prostredníctvom toho, že predovšetkým tvrdí, že iniciatíva spoločnosti Niche „otvoriť cestu“ vstupu na trh nebola prijatá v dobrej viere, v skutočnosti snaží spochybniť posúdenie skutkového stavu vykonaného Všeobecným súdom v bode 446 napadnutého rozsudku, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania, tak ako je pripomenuté v bode 58 tohto rozsudku.

190

Z toho vyplýva, že prvú výhradu skupiny Servier, ktorá je zhrnutá v bode 173 tohto rozsudku, treba zamietnuť.

191

Svojou druhou výhradou Servier v rámci prvého tvrdenia spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého kroky podniknuté s cieľom získať povolenia na uvedenie na trh možno zohľadniť na účely preukázania existencie potenciálnej hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie však treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bode 118 tohto rozsudku. Také kroky, akými sú kroky smerujúce k získaniu povolenia na uvedenie generického lieku na trh, sú totiž relevantné na účely preukázania tak schopnosti, ako aj úmyslu výrobcu tohto lieku vstúpiť na trh [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 44].

192

V rámci druhého tvrdenia Servier v podstate vytýka Všeobecnému súdu to, že neanalyzoval pravdepodobnosť toho, že sa spoločnostiam Niche a Matrix podarí prekonať technické a regulačné ťažkosti, ktorým čelili.

193

Toto tvrdenie nemožno prijať.

194

V prvom rade je uvedené tvrdenie založené na nesprávnom právnom predpoklade. V rozpore s tým, čo tvrdí Servier, totiž platí, že pokiaľ nemá dôjsť k popretiu akéhokoľvek rozlišovania medzi skutočnou hospodárskou súťažou a potenciálnou hospodárskou súťažou, existencia potenciálnej hospodárskej súťaže nevyžaduje, aby sa preukázalo, že výrobcovia generických liekov by určite vstúpili na trh a že taký vstup by bol úspešný, ale len to, že mali v tomto smere skutočné a konkrétne možnosti (rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 63).

195

Ďalej treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 442 až 499 napadnutého rozsudku dôkladne a podrobne preskúmal údajne neprekonateľné prekážky, s ktorými sa stretli Niche a Matrix z patentového, technického, regulačného, ako aj finančného hľadiska. Na základe tohto preskúmania a po posúdení skutkových okolností a dôkazov, ktoré mu boli predložené, Všeobecný súd zamietol tvrdenia, ktorými Servier spochybnila, že Niche a Matrix mali schopnosť a úmysel vstúpiť na trh. Vzhľadom na tieto skutočnosti pritom Servier nemôže tvrdiť, že Všeobecný súd nevykonal kompletnú analýzu všetkých prekážok uvádzaných na účely spochybnenia existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže so spoločnosťami Niche a Matrix.

196

Pokiaľ ide napokon o to, že Servier spochybňuje skutkové posúdenia, ktoré takto vykonal Všeobecný súd na základe tejto analýzy, stačí konštatovať, že takáto argumentácia je v rámci odvolacieho konania neprípustná.

197

Vo svojej tretej výhrade Servier tvrdí, že Všeobecný súd obrátil dôkazné bremeno týkajúce sa neprekonateľných prekážok vstupu na dotknutý trh. Stačí však pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 123 až 125 tohto rozsudku bola argumentácia skupiny Servier, ktorá bola založená na obrátení dôkazného bremena a na probatio diabolica v tejto súvislosti, zamietnutá. Preto treba zamietnuť aj túto tretiu výhradu.

198

Svojou štvrtou výhradou Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že prekážky, s ktorými sa stretli Niche a Matrix, nepreskúmal komplexne, ale oddelene.

199

V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, táto štvrtá výhrada nie je neprípustná z toho dôvodu, že ju Servier neuviedla v rámci svojej žaloby. Keďže totiž táto výhrada smeruje proti tomu, ako Všeobecný súd uplatnil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno a posúdenie dôkazov, môže byť vznesená v rámci odvolacieho konania.

200

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora môže Komisia predložiť dôkaz o porušení v oblasti hospodárskej súťaže prostredníctvom súboru objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz o takomto porušení, a to aj vtedy, ak by niektorý z týchto nepriamych dôkazov, posudzovaný samostatne, nebol z tohto dôvodu postačujúci (rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P, EU:C:2021:214, bod 101 a citovaná judikatúra).

201

Pokiaľ ide o dôkaz o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany výrobcu generických liekov vo vzťahu k výrobcovi originálnych liekov, v súlade s judikatúrou pripomenutou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a tak, ako je uvedené v jeho bodoch 123 až 125, ak sa Komisii na základe súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov a bez toho, aby ignorovala prípadné prekážky vstupu na trh, o ktorých má vedomosť, podarí preukázať existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže, potom prináleží dotknutým podnikom, aby vyvrátili existenciu takejto hospodárskej súťaže tým, že predložia dôkaz o opaku.

202

Ak má súd naďalej pochybnosť, táto pochybnosť musí byť na prospech podniku, ktorému je rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie, určené, a to vzhľadom na prezumpciu neviny, ktorá sa uplatňuje na konania týkajúce sa porušení pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále (rozsudok zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, C‑90/15 P, EU:C:2017:123, bod 18, ako aj citovaná judikatúra).

203

V prejednávanej veci pritom Všeobecný súd v bodoch 432 až 440 napadnutého rozsudku uviedol, že nepriame dôkazy, ktoré zhromaždila Komisia a ktorých sa týka sporné rozhodnutie, umožňovali konštatovať, že Niche a Matrix boli potenciálnymi konkurentmi skupiny Servier, a v bodoch 441 až 499 tohto rozsudku tento súd preskúmal všetky mu známe možné prekážky ich vstupu na trh. V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že tejto spoločnosti prináleží, aby predložila dôkaz o opaku, opierajúc sa prípadne o iné prekážky takéhoto vstupu. Tak ako je zdôraznené v bode 195 tohto rozsudku, Všeobecný súd po kompletnom, dôkladnom a podrobnom preskúmaní argumentácie skupiny Servier zamietol tvrdenia smerujúce k spochybneniu toho, že spoločnosti Niche a Matrix mali schopnosť a úmysel vstúpiť na trh.

204

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba napokon poukázať na to, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď jednu po druhej preskúmal údajné prekážky vstupu spoločností Niche a Matrix na trh, a pritom inak neoveril, či bez ohľadu na skutočnosť, že žiadna z týchto prekážok nebola neprekonateľná sama osebe, ich kumulatívny účinok napriek tomu viedol k neprekonateľnej prekážke. Takéto preskúmanie totiž v zásade nie je potrebné a tak ako uviedla generálna advokátka v bode 91 svojich návrhov, Servier nevysvetlila, a to či už pred Všeobecným súdom alebo vo svojom odvolaní, v čom malo spočívať preskúmanie dôkazov, vo vzťahu ku ktorým vytýka Všeobecnému súdu, že ich v tejto súvislosti nevykonal.

205

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že štvrtú výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

206

Svojou piatou výhradou Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že nekonštatoval, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných z toho dôvodu, že táto inštitúcia nenariadila predloženie korešpondencie medzi spoločnosťou Niche alebo jej partnermi a vnútroštátnymi orgánmi, týkajúcej sa žiadostí o povolenie na uvedenie generickej verzie perindoprilu na trh.

207

Treba konštatovať, že v súlade s tým, čo je uvedené v bodoch 80 a 120 tohto rozsudku, pokiaľ ide o relevantnosť krokov podniknutých na účely získania povolení na uvedenie na trh na účely posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže, Všeobecný súd v bode 479 napadnutého rozsudku správne pripomenul, že na účely určenia existencie potenciálnej hospodárskej súťaže sa Komisia môže opierať o skutočnosť, že výrobca generického lieku požiadal o povolenie na uvedenie na trh a aktívne sa zúčastňoval na konaní o udelenie takéhoto povolenia. Tomuto výrobcovi naopak prináleží, aby predložil dôkazy preukazujúce existenciu problémov, ktoré objektívne bránia získaniu tohto povolenia.

208

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 103 svojich návrhov, tak ako pravdepodobný výsledok prebiehajúceho sporu týkajúceho sa platnosti patentu nie je rozhodujúci pre posúdenie existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže, tak ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 81 tohto rozsudku, rovnako tiež platí, že Komisii neprináleží hodnotiť šance na úspech alebo pravdepodobný výsledok konania o udelení povolenia na uvedenie na trh začatého pred vnútroštátnymi orgánmi takýmto výrobcom v čase, keď toto konanie stále prebieha, resp. prebiehalo. V prípade neexistencie konečného rozhodnutia, ktorým sa takéto konanie končí, tak prípadné problémy, ktoré objektívne bránia získaniu požadovaného povolenia, nemôžu byť preukázané na základe skutočností týkajúcich sa pochybností, ktoré vyjadrili príslušné vnútroštátne orgány – bez toho, aby tým bolo dotknuté ich konečné rozhodnutie –, pokiaľ ide o šance na to, že sa v konaní dospeje k udeleniu povolenia.

209

Všeobecný súd po tom, čo v bode 480 tohto rozsudku poukázal na to, že Niche podala viacero žiadostí o povolenie na uvedenie na trh a zúčastnila sa na konaniach s cieľom dosiahnuť vydanie týchto povolení, v bode 481 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisii nemožno vytýkať, že odmietla vyhovieť žiadosti o predloženie celej korešpondencie medzi spoločnosťou Niche a príslušnými orgánmi, týkajúcej sa týchto konaní o vydanie povolenia na uvedenie na trh. Všeobecný súd v tejto súvislosti v podstate konštatoval, že vzhľadom na to, že Servier mala v rámci správneho konania k dispozícii tabuľku, v ktorej bol obsah tejto korešpondencie zhrnutý, odmietnutie Komisie nariadiť predloženie predmetných dokumentov bolo odôvodnené, keďže tieto dokumenty nemali pre obhajobu skupiny Servier „značný význam“. Všeobecný súd v tejto súvislosti zdôraznil predovšetkým skutočnosť, že Niche nepredložila predmetnú korešpondenciu, a to či už počas správneho konania alebo pred Všeobecným súdom, na podporu svojich výhrad smerujúcich k spochybneniu jej vlastného postavenia ako potenciálneho konkurenta skupiny Servier.

210

V prejednávanej veci vzhľadom na to, čo je uvedené v bode 208 tohto rozsudku, treba poukázať na to, že požadovaný prístup k predmetnej korešpondencii nebol takej povahy, že by skupine Servier umožnil poskytnúť dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu problémov objektívne brániacich získaniu povolení na uvedenie na trh, o ktoré žiadali Niche a Matrix. Treba teda konštatovať, že Komisia nebola povinná nariadiť predloženie tejto korešpondencie a že Všeobecný súd sa tak v prejednávanej veci nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval porušenie zásady riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie. Preto treba piatu výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.

211

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí byť prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnutá.

212

V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že potvrdil kvalifikáciu dohôd Niche a Matrix ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

213

Na úvod Servier odkazuje na svoju argumentáciu rozvinutú v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, uvedenú v bodoch 129 až 140 tohto rozsudku, v ktorej tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 526, 552, 555, 557 a 558 napadnutého rozsudku uplatnil právne kritériá, ktoré sú v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

214

V rámci prvej výhrady Servier tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že platby vo výške 11,8 milióna GBP, ktoré boli vyplatené spoločnostiam Niche a Matrix, boli protihodnotou za to, že sa tieto spoločnosti vzdali toho, že jej budú konkurovať. Zo znenia dohody Niche totiž vyplýva, že táto suma bola protihodnotou za náklady a sumy náhrady škody, ktoré by Niche a Unichem mohli mať povinnosť zaplatiť z dôvodu ukončenia svojho programu vývoja generickej verzie perindoprilu, predstavujúcej porušovanie patentov skupiny Servier. Všeobecný súd v bode 537 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že tieto náklady a sumy náhrady škody nie sú inherentne spojené s dohodou o urovnaní, pričom však táto dohoda vystavovala spoločnosti Niche a Matrix veľkému riziko toho, že bude voči nim uplatnená náhrada škody. V bode 539 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že náklady a sumy náhrady škody skutočne zaplatené spoločnosťami Niche a Matrix boli v sume nižšej, ako je suma 11,8 milióna GBP, ktorú každá z nich dostala od skupiny Servier. Ide totiž o skutočnosti, ktoré nastali po dni uzavretia dohôd Niche a Matrix, pričom k tomuto dňu riziko hroziace týmto spoločnostiam nemohlo byť presne posúdené.

215

V rámci druhej výhrady Servier v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil troch pochybení, keď potvrdil, že platby v sume 11,8 milióna GBP, ktoré dostali Niche a Matrix, predstavovali protihodnotu za ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, na ktorých dodržiavanie sa tieto spoločnosti zmluvne zaviazali.

216

Po prvé Všeobecný súd v bode 541 napadnutého rozsudku odmietol preskúmať stimulujúcu povahu týchto platieb tak, že by ich výšku porovnal so ziskami, s dosiahnutím ktorých mohli Niche a Matrix počítať pri svojom vstupe na trh s perindoprilom. Podľa skupiny Servier nie je pravda, že toto porovnanie bolo zbytočné, tak ako rozhodol Všeobecný súd, ale bolo nevyhnutné. Komisia napokon takéto porovnanie vykonala v odôvodnení 1338 sporného rozhodnutia, ktorého platnosť Servier spochybnila v rámci svojej žaloby. Všeobecný súd tak nahradil odôvodnenie uvedené Komisiou svojím vlastným odôvodnením.

217

Po druhé, keď Všeobecný súd rozhodol, že Servier nepreukázala, že suma 11,8 milióna GBP nebola dostatočná na to, aby predstavovala stimul na vzdanie sa vstupu na dotknutý trh, obrátil tým dôkazné bremeno a porušil zásadu prezumpcie neviny.

218

Po tretie Všeobecný súd v bode 563 napadnutého rozsudku opomenul v kontexte dohôd Niche, Matrix a Biogaran zohľadniť patentové, regulačné, technické a finančné prekážky, ktorým Niche a Matrix čelili. Tento kontext preskúmal len v rámci svojej analýzy potenciálnej hospodárskej súťaže, pričom však podľa skupiny Servier sú tieto prekážky skutočnou príčinou toho, že došlo k odsúhlaseniu ustanovení o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh.

219

Pokiaľ ide konkrétnejšie o dohodu Biogaran, Servier spochybňuje, že suma 2,5 milióna GBP, ktorá bola vyplatená spoločnosti Niche na základe tejto dohody, prekračovala hodnotu dokumentácie k povoleniu na uvedenie na trh, prevedenej na Biogaran. Aj keby to tak bolo, skupina Servier sa domnieva, že by to nestačilo na preukázanie stimulujúcej povahy tejto platby, pokiaľ sa nezohľadní kontext tejto dohody. Servier zdôrazňuje, že výška uvedenej platby, ktorá bola v spornom rozhodnutí považovaná len za dodatočný stimul, bola príliš nízka na to, aby podnietila Niche k zmierlivému urovnaniu.

220

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

221

Servier v rámci svojich úvodných tvrdení opakuje, že Všeobecný súd uplatnil nesprávne právne kritériá na posúdenie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pričom odkazuje na argumentáciu uvedenú na podporu jej prvého odvolacieho dôvodu. Tieto úvodné tvrdenia je z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 142 až 169 tohto rozsudku, potrebné odmietnuť.

222

Svojou prvou výhradou Servier spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého jej platby vo výške 11,8 milióna GBP v prospech spoločností Niche a Matrix boli uskutočnené ako protihodnota za vzdanie sa vstupu na trh zo strany týchto spoločností. Treba však konštatovať, že táto argumentácia v celom rozsahu vychádza z predpokladu, že sumy náhrady škody, ktoré by výrobca generických liekov mohol mať povinnosť zaplatiť tretím osobám z dôvodu ujmy, ktorú by tieto osoby utrpeli v dôsledku rozhodnutia tohto výrobcu upustiť od toho, že budú na trh uvádzať generický liek, ktorý je predmetom tohto sporu, v zásade patria medzi výdavky inherentne spojené s urovnaním patentového sporu. Z dôvodov uvedených v bode 167 tohto rozsudku je pritom tento predpoklad nesprávny. Prvú výhradu tak treba zamietnuť.

223

Svojou druhou výhradou Servier v rámci prvého tvrdenia uvádza, že Všeobecný súd mal porovnať platby vo výške 11,8 milióna GBP, ktoré boli vyplatené spoločnostiam Niche a Matrix, so ziskami, ktorých dosiahnutie mohli tieto spoločnosti očakávať od svojho vstupu na trh s perindoprilom. Toto tvrdenie však nie je dôvodné. Stačí totiž pripomenúť, že v súlade s tým, čo je uvedené v bode 165 tohto rozsudku, na účely overenia, či prevody hodnoty z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov predstavujú protihodnotu za to, že sa výrobca generických liekov vzdal vstupu na dotknutý trh, treba určiť, či čistý kladný zostatok týchto prevodov hodnoty je dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa takéhoto vstupu vzdal, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý kladný zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 87 až 94].

224

Druhým tvrdením Servier Všeobecnému súdu vytýka, že obrátil dôkazné bremeno, pokiaľ ide o porovnanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Z tohto bodu však vyplýva, že toto tvrdenie je neúčinné, keďže toto údajné obrátenie dôkazného bremena sa vzťahuje na porovnanie, ktoré nebolo potrebné vykonať.

225

Tretím tvrdením Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že nezohľadnil prekážky, ktorým čelili Niche a Matrix. Treba konštatovať, že týmto tvrdením Servier spochybňuje protisúťažnú povahu cieľa sledovaného dohodami Niche, Matrix a Biogaran, pričom tvrdí, že tieto spoločnosti chceli dospieť k zmierlivému urovnaniu nie z dôvodu stimulu vyplývajúceho z reverznej platby poskytnutej skupinou Servier, ale z dôvodu prekážok, na ktoré narazil ich plán vstúpiť na trh s perindoprilom. Odvoláva sa tak na úmysel týchto podnikov a na skutočnosť, že sledovali cieľ, ktorý nie je protisúťažný, ale legitímny.

226

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z bodov 159 až 168 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v bodoch 277 až 280 napadnutého rozsudku nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by malo za následok nezákonnosť jeho posúdenia situácie spoločností Niche a Matrix vykonaného v bodoch 527 až 547 tohto rozsudku, pokiaľ ide o stimulujúcu povahu prevodov hodnoty, ktoré v ich prospech uskutočnili Servier a jej dcérska spoločnosť Biogaran. Vo zvyšnej časti v rozsahu, v akom sa Servier snaží spochybniť posúdenia skutkového stavu vykonané Komisiou v tejto súvislosti, sú jej výhrady neprípustné.

227

Pokiaľ ide o tvrdenia skupiny Servier založené na patentových prekážkach vstupu spoločností Niche a Matrix na trh, treba konštatovať, že sa prekrývajú s tvrdeniami uvádzanými v kontexte potenciálnej hospodárskej súťaže, ktoré Súdny dvor zamietol v bodoch 184 až 211 tohto rozsudku. Keďže totiž Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by malo za následok nezákonnosť jeho posúdenia, podľa ktorého tieto prekážky nepredstavujú neprekonateľné prekážky takéhoto vstupu, nie je dôvod sa domnievať, že – keďže takéto prekážky neexistujú – tieto prekážky by mohli spochybniť stimulujúcu povahu zistených prevodov hodnoty tým, že by predstavovali skutočnú príčinu rozhodnutia spoločností Niche a Matrix vzdať sa vstupu na trh s perindoprilom v Únii.

228

Pokiaľ ide o to, že sa Servier odvoláva na neexistenciu protisúťažného úmyslu strán dohôd Niche a Matrix, treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z bodu 157 tohto rozsudku, okolnosť, že tieto podniky konali bez toho, aby mali v úmysle vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 167 a citovaná judikatúra). Platí teda, že skutočnosť, že obchodná stratégia – spočívajúca v tom, že podniky pôsobiace na rovnakej úrovni výrobného reťazca medzi sebou rokujú o takýchto dohodách s cieľom ukončiť spor týkajúci sa platnosti patentu – je z pohľadu týchto podnikov ekonomicky racionálna, nijako nepreukazuje, že uskutočňovanie tejto stratégie je odôvodnené z hľadiska práva hospodárskej súťaže. Tretie tvrdenie tak nie je dôvodné.

229

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť, a v dôsledku toho musí byť tento tretí odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

230

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode Servier spochybňuje dôvody, na základe ktorých Všeobecný súd odmietol konštatovať, že dohody Niche a Matrix predstavujú jediné porušenie.

231

Podľa skupiny Servier, keď Všeobecný súd v bode 1302 napadnutého rozsudku potvrdil, že dohody Niche a Matrix predstavujú dve samostatné porušenia, pri ktorých za každé z nich mohla Komisia uložiť individuálnu pokutu spoločnosti Niche a spoločnosti Matrix, dopustil sa tým nesprávneho právneho posúdenia.

232

Po prvé Servier tvrdí, že pokračujúce správanie, ktoré sa vyznačuje viacerými konaniami so spoločným cieľom, predstavuje jediné porušenie. Dohody Niche a Matrix, ktoré boli podpísané v rovnaký deň, na rovnakom mieste a tým istým zástupcom skupiny Servier, pritom mali rovnaký cieľ, tak ako to vyplýva z bodu 1296 napadnutého rozsudku. V rozpore s konštatovaním Všeobecného súdu uvedeným v bode 1280 tohto rozsudku tieto dohody viedli ku koordinácii správania spoločností Niche a Matrix voči skupine Servier. Z dôvodu komplementárnosti uvedených dohôd mal Všeobecný súd vyhovieť žalobnému dôvodu, ktorým Servier tvrdila, že tieto dohody predstavovali jediné porušenie.

233

Po druhé Servier tvrdí, že pri tom, ako Všeobecný súd odmietol kvalifikáciu ako jediné porušenie, opieral sa o právne nesprávne kritériá. V tejto súvislosti uvádza, že sa zdá, že Všeobecný súd v bodoch 1296, 1297 a 1300 napadnutého rozsudku odmietol kvalifikáciu ako jediné porušenie z dôvodu, že Niche a Matrix nemali rovnaký úmysel. Takéto subjektívne kritérium však nie je obsiahnuté v judikatúre Všeobecného súdu, ktorá vyžaduje, aby táto kvalifikácia bola založená nie na subjektívnom úmysle účastníkov konania, ale na objektívnych skutočnostiach (rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, T‑110/07, EU:T:2011:68, bod 246). Vzhľadom na to, že Všeobecný súd na základe skutočností uvedených v bode 1296 napadnutého rozsudku konštatoval, že dohody Niche a Matrix sledovali rovnaký cieľ, mal z toho vyvodiť existenciu jediného porušenia, a to bez ohľadu na určité rozdiely v úmysloch medzi týmito podnikmi.

234

Servier okrem toho uvádza, že v bode 1298 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal na skutočnosť, že medzi spoločnosťami Niche a Matrix neexistovala „jednota záujmov“. Toto kritérium však nie je ani relevantné, ani vyžadované z hľadiska judikatúry. V každom prípade je toto posúdenie Všeobecného súdu založené na skreslení skutkových okolností, keďže tieto spoločnosti uzavreli ústnu dohodu o rozdelení zisku a dohodu o rozdelení zodpovednosti vo vzťahu k distribútorom, tak ako to vyplýva z bodu 1299 tohto rozsudku.

235

Po tretie Všeobecný súd nemohol podľa skupiny Servier vychádzať z drobných rozdielov medzi dohodami Niche a Matrix uvedených v bode 1298 napadnutého rozsudku na účely spochybnenia existencie spoločného cieľa sledovaného týmito podnikmi.

236

Po štvrté sa Všeobecný súd nemohol oprieť o nezhody medzi spoločnosťami Niche a Matrix pri vykonávaní ich dohôd so skupinou Servier na účely toho, aby v bode 1299 napadnutého rozsudku zamietol existenciu jediného porušenia. K týmto nezhodám totiž došlo po uzavretí týchto dohôd.

237

Po piate skutočnosťou, že Matrix nebola zapojená hneď od začiatku do rokovaní medzi spoločnosťami Niche a Servier alebo že nevedela o existencii dohody Biogaran, nemožno spochybniť existenciu jediného porušenia.

238

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

239

Servier svojou argumentáciou tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil nesprávne právne kritérium na účely určenia, či sa Niche a Matrix dopustili dvoch samostatných porušení. V znení šiesteho odvolacieho dôvodu namieta, že došlo ku skresleniu skutkového stavu, a v podstate spochybňuje právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ktorú zvolil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.

240

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Ak teda jednotlivé správania spadajú do „celkového plánu“, z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripisovať zodpovednosť za tieto správania v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 41 a citovanú judikatúru).

241

Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a pokračujúcom porušení vlastným správaním, ktoré patrí pod pojmy „dohoda“ alebo „zosúladený postup“ s protisúťažným cieľom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého zámerom bolo prispieť k porušeniu v celom rozsahu, tak môže byť uznaný za zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci tohto porušenia počas celej doby svojej účasti na uvedenom porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 42 a citovanú judikatúru).

242

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia nie je potrebné overiť, či sa tieto konania vzájomne dopĺňajú v tom zmysle, že každé z nich sa má vysporiadať s jedným alebo viacerými dôsledkami riadnej hospodárskej súťaže a že všetky na základe vzájomnej interakcie prispievajú k dosiahnutiu súhrnu protisúťažných účinkov zamýšľaných zúčastnenými subjektmi v rámci celkového plánu sledujúceho jednotný cieľ. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu „jednotného cieľa“ predpokladá, že musí byť overené, či neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súčasťou porušenia, ktoré by mohli naznačovať, že faktické správanie ostatných zúčastnených podnikov nemá ten istý protisúťažný cieľ alebo následok, a teda nespadajú do „celkového plánu“ z dôvodu jeho zhodného cieľa narúšajúceho fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑644/13 P, EU:C:2017:59, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).

243

Okrem toho treba poukázať na to, že ako v podstate poznamenala generálna advokátka v bodoch 239 a 240 svojich návrhov, na účely kvalifikácie určitého správania ako samostatných porušení alebo jediného porušenia musí Komisia objektívne preukázať, že sú splnené kritériá stanovené na kvalifikáciu správania jedným alebo druhým spôsobom, pričom tak musí urobiť na základe skutočností uvedených v spise a jej záver podlieha preskúmaniu súdom Únie. Ako totiž Všeobecný súd rozhodol v bode 1294 napadnutého rozsudku, ak sa preukáže, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď vykonala túto právnu kvalifikáciu skutkových okolností, rozhodnutie o porušení musí byť zrušené a výšku stanovenej pokuty treba nanovo prepočítať.

244

V prejednávanej veci Všeobecný súd v podstate pripomenul prvky judikatúry uvedené v bode 242 tohto rozsudku, pričom v bode 1295 napadnutého rozsudku uviedol, že „na účely konštatovania existencie jediného porušenia prináleží Komisii preukázať, že dané dohody sú súčasťou celkového plánu vedome realizovaného dotknutými podnikmi na dosiahnutie jediného protisúťažného cieľa a v tejto súvislosti je povinná preskúmať všetky skutkové okolnosti, ktoré môžu preukázať alebo spochybniť tento celkový plán“. Treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o právne kritérium uplatniteľné na účely identifikácie jediného porušenia.

245

Pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností veci, Všeobecný súd v bodoch 1296 a 1297 napadnutého rozsudku konštatoval, že hoci je pravda, že Servier pri uzatváraní dohôd Niche a Matrix sledovala jediný a rovnaký cieľ, táto skutočnosť neumožňuje preukázať, že na druhej strane spoločnosti Niche a Matrix tiež spoločne sledovali rovnaký cieľ svedčiaci o spoločnom pláne, a už vôbec nie to, že išlo o spoločný plán so skupinou Servier. Všeobecný súd tým správne uplatnil kritériá uvedené v bodoch 240 až 242 tohto rozsudku, podľa ktorých kvalifikácia ako jediné porušenie vyžaduje, aby každé z dotknutých protisúťažných správaní bolo súčasťou toho istého celkového plánu, a to z dôvodu ich zhodného protisúťažného cieľa.

246

V bodoch 1298 a 1299 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že uzavretie dohôd Niche a Matrix v rovnaký deň, na rovnakom mieste a tým istým zástupcom nie je skutočnosťou dostatočnou na preukázanie existencie spoločného plánu medzi spoločnosťami Niche a Matrix. Poukázal na existenciu viacerých rozdielov medzi ustanoveniami týchto dohôd, odmietol nepriame dôkazy o existencii ústnej dohody medzi spoločnosťami Niche a Matrix o vykonávaní uvedených dohôd, a z toho vyvodil záver, že tieto spoločnosti nemali „spoločný plán“, ktorý by umožňoval kvalifikovať ich správanie ako „jediné porušenie“.

247

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, za akých došlo k uzavretiu dohôd Niche a Matrix, Všeobecný súd v bode 1300 napadnutého rozsudku konštatoval, že tieto preukazujú, že Matrix sa skôr snažila využiť príležitosť ponúknutú skupinou Servier, než že by konala zosúladene so spoločnosťou Niche v rámci spoločného plánu s cieľom ukončiť ich projekt týkajúci sa perindoprilu. Účasť spoločnosti Matrix na rokovaniach, ktoré viedli k uzavretiu dohôd Niche a Matrix a o ktorých bola Matrix informovaná oneskorene, sa podľa Všeobecného súdu obmedzovala na rokovanie o prevode hodnoty zo strany skupiny Servier v jej prospech. Okrem toho Všeobecný súd v bode 1301 napadnutého rozsudku poukázal na to, že dohoda Biogaran bola uzavretá bez vedomia spoločnosti Matrix.

248

Servier v každom prípade tvrdí, že Všeobecný súd priznal úmyslom strán prílišný význam, pričom však judikatúra vyžaduje objektívne posúdenie prepojenia medzi protisúťažným správaním a celkovým plánom.

249

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 248 svojich návrhov, na to, aby bolo možné konštatovať jediné porušenie, treba preukázať, že správanie podnikov je súčasťou celkového plánu, a to z toho dôvodu, že prispievajú k dosiahnutiu spoločného hospodárskeho cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia, C‑700/19 P, EU:C:2022:484, bod 107, ako aj citovanú judikatúru). Takýto spoločný cieľ tak možno preukázať predovšetkým na základe skutočností týkajúcich sa úmyslu strán, pretože pojem spoločný plán znamená, že strany mali v úmysle spolupracovať na účely realizácie tohto plánu a ich úmysly vo vzťahu k tejto spolupráci sú teda relevantné na účely stanovenia, či ich správanie predstavuje jediné porušenie, a to pod podmienkou, že sú preukázané na základe objektívnych a spoľahlivých informácií.

250

Za týchto okolností Servier nemôže dôvodne tvrdiť, že právna kvalifikácia skutkových okolností, ktorú vykonal Všeobecný súd, je založená na nesprávnom právnom kritériu. Servier nepreukázala ani to, že by zo strany Všeobecného súdu došlo ku skresleniu skutkového stavu.

251

V dôsledku uvedeného je potrebné šiesty odvolací dôvod zamietnuť.

252

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Servier spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ na dohodu Teva. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

253

V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Servier tvrdí, že analýza potenciálnej hospodárskej súťaže vykonaná Všeobecným súdom obsahuje vady spočívajúce vo viacerých nesprávnych právnych posúdeniach. Na základe argumentácie rozvinutej v rámci druhého odvolacieho dôvodu Servier vo všeobecnosti vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 589, 591, 592, 600, 601 a 603 napadnutého rozsudku na ňu – na účely preukázania neexistencie potenciálnej hospodárskej súťaže – uvalil bremeno preukázania toho, že vstup spoločnosti Teva na trh narážal na neprekonateľné prekážky.

254

V rámci prvej výhrady Servier spochybňuje posúdenie uvedené v bodoch 589, 591, 592 a 596 napadnutého rozsudku, podľa ktorého jej patenty, ako aj to, ako ich strany mohli vnímať, a konkrétnejšie riziko, že na základe týchto patentov bude vydané predbežné opatrenie v podobe zákazu, nepredstavujú neprekonateľné prekážky takéhoto vstupu.

255

V rámci druhej výhrady Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že v bode 599 napadnutého rozsudku rozhodol, že zdržania v konaniach o vydanie povolenia na uvedenie na trh nepostačujú na to, aby sa vylúčilo, že má výrobca generických liekov postavenie potenciálneho konkurenta. Všeobecný súd neanalyzoval účinok týchto zdržaní, pričom však Servier preukázala, že tieto zdržania ohrozovali projekt spoločnosti Teva. Všeobecný súd okrem toho odmietol dôležitosť toho, aby výrobcovia generických liekov patrili medzi prvých zo subjektov, ktoré vstúpia na dotknutý trh, pričom však Komisia tento význam v odôvodnení 1126 sporného rozhodnutia výslovne uznala.

256

V rámci tretej výhrady Servier namieta viacero skreslení.

257

Na jednej strane Všeobecný súd v bodoch 586 a 609 až 612 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy predložené skupinou Servier, ktoré preukazujú, že Teva nemala zásoby perindoprilu, na ktorý by bolo vydané povolenie na uvedenie na trh.

258

Na druhej strane Servier tvrdí, že Všeobecný súd v bode 594 napadnutého rozsudku skreslil žalobu, keď uviedol, že Servier nespochybnila vyhlásenie, v ktorom Teva uviedla, že je pripravená na seba vziať riziko, že proti nej budú podané žaloby pre porušenie práv z dôvodu jej vstupu na trh s perindoprilom.

259

V rámci štvrtej výhrady Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že v bode 610 napadnutého rozsudku odmietol zohľadniť dôkazy týkajúce sa chýb generického perindoprilu, ktorý sa vyrába na základe účinnej látky dodávanej spoločnosťou Hetero Drugs Ltd (ďalej len „Hetero“), z dôvodu, že tieto dôkazy pochádzali z obdobia po uzavretí dohody Teva. Keďže pritom tieto dôkazy pochádzali z obdobia predchádzajúceho vyšetrovaniu Komisie, majú silnú dôkaznú hodnotu. Všeobecný súd tým, že v bode 611 tohto rozsudku konštatoval, že e‑mail, ktorý Teva zaslala spoločnosti Hetero 15. októbra 2007, mal za cieľ „jasne vykonať“ dohodu Teva, skreslil tento e‑mail.

260

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

261

Úvodné tvrdenia a prvá výhrada týkajúce sa dôkazného bremena, pokiaľ ide o existenciu neprekonateľných prekážok vstupu na trh, sú založené na nesprávnom poňatí právnych kritérií uplatniteľných na posúdenie potenciálnej hospodárskej súťaže, tak ako je uvedené v bodoch 81, 107 až 111 a 123 až 125 tohto rozsudku. Tieto tvrdenia a výhradu je preto z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v týchto bodoch, potrebné zamietnuť.

262

Rovnako v rozsahu, v akom je táto výhrada založená konkrétnejšie na riziku, že bude na základe týchto patentov vydané predbežné opatrenie v podobe zákazu, treba pripomenúť, tak ako je uvedené v bode 112 tohto rozsudku, že ich vydanie, a tým skôr už len samotné riziko takéhoto vydania, nemôže samo osebe umožniť, aby sa vylúčilo postavenie výrobcu generických liekov ako potenciálneho konkurenta.

263

Pokiaľ ide o druhú výhradu, treba pripomenúť, že v súlade s tým, čo je uvedené v bode 120 tohto rozsudku, zdržanie v konaniach o vydanie povolenia na uvedenie na trh samo osebe nestačí na spochybnenie postavenia potenciálneho konkurenta. Túto výhradu treba preto zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v tomto bode 120. Pokiaľ ide o to, že odôvodnenie 1126 sporného rozhodnutia obsahuje zmienku o výhode tzv. „prvého subjektu vstupujúceho na trh“, ktorú by mal mať prvý výrobca generických liekov, ktorý na trh uvedie svoj výrobok, z tejto zmienky nijako nevyplýva, že by za potenciálneho konkurenta výrobcu originálnych liekov bolo možné považovať iba toho výrobcu, ktorý je schopný uviesť svoj výrobok na trh. Vo vzťahu ku zvyšnej časti stačí konštatovať, že Servier spochybňuje skutkové posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa takéhoto zdržania a že jej argumentácia je tak neprípustná.

264

Pokiaľ ide o údajné skreslenie dôkazov o neexistencii zásob perindoprilu spoločnosti Teva, na ktorý by bolo vydané povolenie na uvedenie na trh, treba rovnako ako Komisia uviesť, že vzhľadom na to, že Servier presne neidentifikuje dôkazy, vo vzťahu ku ktorým namieta skreslenie, Komisia na túto výhradu nie je schopná odpovedať a Súdny dvor nemôže vykonať svoje preskúmanie, a uvedenú výhradu teda treba zamietnuť ako neprípustnú.

265

Pokiaľ ide o skreslenie žaloby skupiny Servier uvedené v bode 594 napadnutého rozsudku, vo vzťahu k tomu, že Všeobecný súd uvádza, že Servier zo skutkového hľadiska nespochybnila tvrdenie vyplývajúce z vyhlásenia spoločnosti Teva, že táto spoločnosť bola pripravená spustiť svoj perindopril napriek riziku žalôb pre porušenie práv, treba konštatovať, že Všeobecný súd v každom prípade odpovedal na argumentáciu skupiny Servier týkajúcu sa hmotnoprávnej stránky veci, keď v bode 591 tohto rozsudku pripomenul, že riziká spočívajúce v tom, že proti spoločnosti Teva budú podané žaloby pre porušenie práv a že budú vo vzťahu k nej vydané predbežné opatrenia v podobe zákazu v dôsledku jej vstupu na trh s perindoprilom, neumožňujú „vylúčiť existenciu skutočných a konkrétnych možností toho, že Teva prekoná prekážky súvisiace s predmetnými patentmi“. Okrem toho z tohto bodu 594 vyplýva, že hoci si Teva bola vedomá rizík porušovania práv a nariadenia predbežných opatrení v podobe zákazu už od februára 2006, napriek tomu naďalej uskutočňovala svoje prípravné kroky, tak ako to vyplýva z bodu 598 tohto rozsudku,

266

Napokon, tak ako je pripomenuté v bode 109 tohto rozsudku, existencia patentu, ktorý chráni výrobný postup účinnej zložky, ktorý sa stal voľným, sa nemôže sama osebe považovať za neprekonateľnú prekážku vstupu na trh a nebráni tomu, aby sa za potenciálneho konkurenta výrobcu dotknutého pôvodného originálneho lieku považoval výrobca generických liekov, ktorý má v skutočnosti pevné rozhodnutie, ako aj schopnosť vstúpiť na trh a ktorý sa svojimi krokmi ukazuje byť pripravený spochybniť platnosť tohto patentu a prevziať riziko, že pri svojom vstupe na uvedený trh bude čeliť žalobe o porušovaní práv z patentu podanej majiteľom uvedeného patentu [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 46].

267

Z dôkazov pripomenutých v bode 265 tohto rozsudku tak vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že Servier nespochybnila úmysel spoločnosti Teva vstúpiť na rizikový trh, Všeobecný súd preskúmal tvrdenia skupiny Servier, pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnil – s ohľadom na judikatúru citovanú v bode 266 tohto rozsudku – svoj záver, podľa ktorého existencia patentov skupiny Servier nepredstavovala neprekonateľnú prekážku potenciálneho vstupu spoločnosti Teva na trh.

268

Z uvedeného vyplýva, že výhrada spočívajúca v skreslení, smerujúca proti bodu 594 napadnutého rozsudku, je neúčinná, pretože sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

269

V rámci svojej štvrtej výhrady Servier spochybňuje posúdenie e‑mailu spoločnosti Hetero z 15. októbra 2007 pod zámienkou toho, že namieta jeho skreslenie. Výhrada takejto povahy však v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 58 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania.

270

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

271

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Servier vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 698, 700 a 704 napadnutého rozsudku potvrdil kvalifikáciu dohody Teva ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. V tejto súvislosti Servier, ktorá pritom opakuje argumentáciu uvedenú v rámci prvého odvolacieho dôvodu, tvrdí, že skutočnosť, že dohoda Teva obsahuje ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž a platbu, ktorá stimuluje Teva k tomu, aby sa podriadila takýmto ustanoveniam, nepostačuje na to, aby sa táto dohoda považovala za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pričom však predovšetkým platí, že uvedená dohoda tiež podporovala skorší vstup spoločnosti Teva na trh, a teda mala pozitívne účinky na hospodársku súťaž.

272

Pred pristúpením k preskúmaniu konkrétnych výhrad uvádzaných skupinou Servier v tomto kontexte treba na úvod pripomenúť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 73, 76 a 77 tohto rozsudku sú prípadné pozitívne účinky dohody na hospodársku súťaž v kontexte preskúmania jej protisúťažného cieľa irelevantné, a to aj na účely overenia jej prípadnej škodlivosti. Treba tiež zdôrazniť, že tak ako vyplýva z judikatúry pripomenutej okrem iného v bode 83 tohto rozsudku, oddialenie vstupu na trh generických liekov výmenou za prevody hodnoty zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu týchto generických liekov sa má považovať za skutočnosť predstavujúcu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pokiaľ tieto prevody hodnoty možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov na tom, aby si nekonkurovali na základe zásluh.

273

Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nevzal do úvahy ciele objektívne sledované dohodou Teva, a to len z toho dôvodu, že táto dohoda obsahovala ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž. Podľa názoru skupiny Servier Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že hlavným cieľom uvedenej dohody bolo zásobovanie spoločnosti Teva perindoprilom. Zmierlivé urovnanie sporov týkajúcich sa patentov skupiny Servier údajne predstavovalo len „sekundárny“ cieľ, ktorého rozsah bol obmedzený, pretože sa nevzťahoval aj na konanie prebiehajúce na EPÚ týkajúce sa platnosti patentu 947. Podľa skupiny Servier tieto ciele nie sú samy osebe škodlivé pre hospodársku súťaž.

274

Okrem toho analógia medzi dohodou Teva a okolnosťami veci, na základe ktorých došlo k vydaniu rozsudku z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers (C‑209/07, EU:C:2008:643), ktorú použil Všeobecný súd v bode 704 napadnutého rozsudku, nie je opodstatnená, pretože tieto okolnosti sa netýkali vstupu nového konkurenta na trh, ale odchodu konkurenčných podnikov, ktoré už boli na tomto trhu prítomné.

275

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

276

Servier spochybňuje existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pričom sa opiera o údajnú legitímnosť určitých cieľov uvedených v dohode Teva a o legitímnosť úmyslu zmluvných strán v tejto súvislosti. Podľa skupiny Servier sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rámci kvalifikácie dohody Teva ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nezohľadnil tieto ciele a tento úmysel.

277

Treba však pripomenúť, že na účely kvalifikovania určitého správania ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa je potrebné určiť objektívne ciele, ktoré toto správanie sleduje vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Naopak, ako je uvedené v bode 87 tohto rozsudku, okolnosť, že podniky konali bez toho, aby mali v úmysle vylučovať, obmedzovať alebo skresľovať hospodársku súťaž, a skutočnosť, že sledovali určité legitímne ciele, nie sú rozhodujúce na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Relevantné je len posúdenie stupňa hospodárskej škodlivosti tohto postupu pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Toto posúdenie musí byť založené na objektívnych kritériách, v prípade potreby po vykonaní podrobnej analýzy uvedenej praxe, ako aj jej cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 a 85, ako aj z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 131].

278

Navyše pokiaľ ide o to, že Servier sa tým, že zdôrazňuje, že „hlavným“ cieľom dohody Teva bolo zásobovanie spoločnosti Teva perindoprilom a „sekundárnym“ cieľom bolo zmierlivé urovnanie sporov, snaží odvolávať na judikatúru týkajúcu sa pridružených obmedzení, treba konštatovať, a to z dôvodov uvedených v bodoch 148 až 151 tohto rozsudku, že táto judikatúra nie je uplatniteľná na situáciu, akou je situácia prezentovaná v dohode Teva. Po prvé totiž ustanovenie dohody Teva, ktoré upravuje zásobovanie spoločnosti Teva perindoprilom, nie je neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže, a to z dôvodu existencie reverzných platieb predstavujúcich prevody hodnoty, a po druhé, vzhľadom na existenciu týchto platieb, obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z ustanovení o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh nemožno považovať za objektívne nevyhnutné pre toto ustanovenie o zásobovaní ani pre urovnanie sporov, čo platí tým viac, že ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh sa vykladajú s ohľadom na výhradnosť ustanovenia o zásobovaní.

279

Preto bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o relevantnosti rozsudku z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers (C‑209/07, EU:C:2008:643), treba výhradu uvádzanú skupinou Servier zamietnuť.

280

Servier tvrdí, že v čase uzavretia dohody Teva potenciálne účinky tejto dohody, posudzované ako celok a v rozsahu, v akom boli k tomuto dátumu identifikovateľné, boli nejednoznačné, a teda že kvalifikácia dohody Teva ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa je vylúčená, tak ako to vyplýva z jej argumentácie uvádzanej v rámci prvého odvolacieho dôvodu. Všeobecný súd údajne skreslil skutkové okolnosti týkajúce sa kontextu tejto dohody, predovšetkým v bodoch 644 a 667 napadnutého rozsudku, a ignoroval pozitívne účinky tejto dohody na hospodársku súťaž.

281

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

282

Servier sa nemôže odvolávať na pozitívne alebo prinajmenšom nejednoznačné účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli nastať na základe dohody Teva, keďže v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 73, 76 a 77 tohto rozsudku preskúmanie takýchto účinkov, či už sú skutočné alebo potenciálne, a negatívne alebo pozitívne, nie je nevyhnutné na účely určenia, či túto dohodu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Bez ohľadu na skutočnosť, že nebolo isté, že údajné pozitívne účinky vyplývajúce zo skoršieho vstupu spoločnosti Teva na trh nastanú, keďže Servier mala zmluvné právo zablokovať takýto vstup prostredníctvom dodatočnej reverznej platby, táto argumentácia v každom prípade nemôže uspieť. Preto je potrebné túto výhradu zamietnuť.

283

Pokiaľ ide o ustanovenie o nenapadnutí dohody Teva, Servier opakuje argumentáciu rozvinutú v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu, podľa ktorej tento typ bežne používaného ustanovenia nie je sám osebe škodlivý pre hospodársku súťaž. V bodoch 648 a 649 napadnutého rozsudku Všeobecný súd údajne nezohľadnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 25. februára 1986, Windsurfing International/Komisia (193/83, EU:C:1986:75), a dopustil sa nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že skutočnosť, že táto doložka sa nevzťahovala aj na konanie pred EPÚ, je irelevantná.

284

Pokiaľ ide o ustanovenie dohody Teva o neuvádzaní výrobkov na trh, Všeobecný súd v bodoch 663 a 664 napadnutého rozsudku údajne nevzal do úvahy skutočnosť, že pôsobnosť tohto ustanovenia bola obmedzená na perindopril porušujúci práva k patentom skupiny Servier, pričom spoločnosti Teva bola ponechaná voľnosť vyvíjať takú formu, ktorá neporušuje práva k patentom na tento liek. Všeobecný súd tiež v bode 666 tohto rozsudku nesprávne odmietol dôkazy týkajúce sa toho, že Teva vyvíjala verziu uvedeného lieku neporušujúcu patenty. Všeobecný súd sa okrem toho dopustil pochybenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že zásobovanie spoločnosti Teva generickým perindoprilom zmierňovalo, ba až odstraňovalo prípadné obmedzujúce účinky uvedeného ustanovenia. Všeobecný súd pritom v bode 954 uvedeného rozsudku pripustil, že to, že dohoda o urovnaní uzavretá so spoločnosťou Krka mala povahu obmedzujúcu hospodársku súťaž, mohlo byť kompenzované pozitívnymi účinkami licenčnej dohody, ktorá bola uzavretá s touto spoločnosťou, na hospodársku súťaž.

285

Pokiaľ ide o ustanovenie o výhradnom zásobovaní, Servier uvádza tri výhrady.

286

V prvom rade Všeobecný súd toto ustanovenie skreslil. V rozpore s tým, čo Všeobecný súd uviedol v bode 662 napadnutého rozsudku, uvedené ustanovenie nezakazuje spoločnosti Teva zásobovať sa od iných dodávateľov. Teva sa teda naďalej mohla slobodne zásobovať od tretích osôb vyrábajúcich iný perindopril, než je perindopril zložený z kryštalickej alfa formy erbumínu chránenej patentom 947. Všeobecný súd v bode 663 tohto rozsudku nesprávne vyvodil, že dohoda Teva išla nad rámec patentov skupiny Servier.

287

Servier ďalej tvrdí, že Všeobecný súd v bode 672 napadnutého rozsudku nesprávne a bez odôvodnenia uviedol, že ustanovenie o výhradnom zásobovaní bolo neobvyklé. Tento typ ustanovenia je pritom dovolený a často používaný, predovšetkým spoločnosťou Teva.

288

Servier napokon tvrdí, že ustanovenie o výhradnom zásobovaní sa malo posudzovať v jeho kontexte, so zreteľom na hospodársku súťaž, aká by nastala v prípade, že by toto ustanovenie neexistovalo. Keďže dohoda Teva umožnila spoločnosti Teva vstúpiť na trh s perindoprilom, kvalifikácia ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa je vylúčená.

289

Komisia namieta tak proti prípustnosti, ako aj dôvodnosti tejto argumentácie.

290

Touto argumentáciou Servier spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa kvalifikácie dohody Teva ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pričom v podstate tvrdí, že ani ustanovenie tejto dohody o nenapadnutí patentov, ani jej ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh či ustanovenie o výhradnom zásobovaní nemohli mať protisúťažné účinky.

291

Platí pritom, tak ako je pripomenuté v bode 88 tohto rozsudku, že na účely určenia, či zosúladený postup možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je potrebné preskúmať jeho obsah, genézu, ako aj jeho právny a hospodársky kontext, a predovšetkým osobitné charakteristické vlastnosti trhu, na ktorom sa konkrétne prejavia jeho následky. Skutočnosť, že podmienky dohody určenej na vykonanie tohto postupu nesvedčia o protisúťažnom cieli, nie je sama osebe rozhodujúca.

292

Kvalifikácia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa totiž nezávisí ani od formy zmlúv alebo iných právnych nástrojov určených na vykonanie takéhoto zosúladeného postupu, ani od toho, ako môžu účastníci konania subjektívne vnímať výsledok sporu, ktorý medzi nimi existuje, pokiaľ ide o platnosť patentu. Relevantné je len posúdenie stupňa hospodárskej škodlivosti tohto postupu pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Toto posúdenie musí byť založené na objektívnych kritériách, v prípade potreby po vykonaní podrobnej analýzy uvedenej praxe, ako aj jej cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 a 85, ako aj z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 131].

293

Dohody o urovnaní, ktorými výrobca generických liekov, ktorý sa usiluje o vstup na trh, aspoň dočasne uznáva platnosť patentu, ktorý má výrobca pôvodných originálnych liekov, a preto sa zaväzuje, že ho nebude spochybňovať, ani nevstúpi na tento trh, môžu mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 81].

294

Ako Všeobecný súd v podstate zdôraznil v bode 305 napadnutého rozsudku, na účely určenia, či dohodu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je tak potrebné analyzovať nie každé z jej ustanovení samostatne, ale zhodnotiť, či táto dohoda, posudzovaná ako celok, má určitý stupeň hospodárskej škodlivosti na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu, ktorý takúto kvalifikáciu odôvodňuje. Vzhľadom na úzke väzby medzi ustanoveniami dohody Teva o nenapadnutí patentov, o neuvádzaní výrobkov na trh a o výhradnom zásobovaní tak bolo nevyhnutné preskúmať tieto ustanovenia ako jeden celok.

295

Okrem toho argumentácia skupiny Servier nezohľadňuje judikatúru pripomenutú v bode 83 tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že kritérium umožňujúce overiť, či dohoda o urovnaní, akou je dohoda Teva, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, spočíva v tom, že sa overí, či prevody hodnoty z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov predstavujú protihodnotu za to, že sa tento druhý uvedený výrobca vzdal vstupu na dotknutý trh [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 87 až 94].

296

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 644 a 645 napadnutého rozsudku odmietol relevantnosť potenciálne neutrálnych alebo pozitívnych účinkov dohody Teva na hospodársku súťaž, ako aj uplatniteľnosť judikatúry týkajúcej sa pridružených obmedzení, pričom sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, ktoré by mohli spochybniť záver, ku ktorému sa v týchto bodoch dospelo, tak ako to vyplýva z dôvodov uvedených v bodoch 76 a 77, 148 až 151, 272 a 278 tohto rozsudku.

297

Pokiaľ ide o obmedzenia uložené spoločnosti Teva týkajúce sa jej správania na trhu, Všeobecný súd v podstate potvrdil konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí. Z dôvodov uvedených v bodoch 647 až 678 napadnutého rozsudku Všeobecný súd po prvé konštatoval, že ustanovenie o nenapadnutí patentov zakazovalo spoločnosti Teva preukázať, že jej perindopril neporušoval práva k patentom skupiny Servier, a spochybniť ich platnosť v Spojenom kráľovstve. Po druhé konštatoval, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh ukladalo spoločnosti Teva povinnosť zdržať sa v Spojenom kráľovstve akejkoľvek výroby alebo uvádzania na trh svojho vlastného perindoprilu, o ktorom sa Servier domnieva, že porušuje práva, alebo akejkoľvek verzie, o ktorej sa skupina Servier môže domnievať, že porušuje práva. Po tretie konštatoval, že ustanovenie o výhradnom zásobovaní, ktoré úzko súviselo s vyššie uvedeným ustanovením, poskytovalo spoločnosti Teva alternatívu spočívajúcu buď v distribúcii perindoprilu skupiny Servier zloženého z kryštalickej alfa formy erbumínu, alebo, v prípade nedodania zo strany skupiny Servier, v podobe vyplatenia paušálnej náhrady škody vo výške 500000 GBP mesačne. Spoločným účinkom tejto alternatívy a súčasného uplatňovania týchto ustanovení bolo v praxi to, že sa skupine Servier umožnilo zabrániť spoločnosti Teva v tom, aby táto bez jej súhlasu uvádzala na trh v Spojenom kráľovstve generickú verziu perindoprilu zloženú z kryštalickej alfa formy erbumínu.

298

Servier pritom Všeobecnému súdu vytýka skreslenie ustanovenia o výhradnom zásobovaní a ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh. V rozpore s tým, čo vyplýva z bodov 662 a 663 napadnutého rozsudku, tieto ustanovenia sa po prvé vzťahovali len na verziu perindoprilu skladajúcu sa z kryštalickej alfa formy erbumínu, a teda Teva mohla naďalej slobodne nakupovať iné formy perindoprilu od tretích osôb, a tiež ich aj uvádzať na trh, a po druhé pôsobnosť týchto ustanovení neprekročila pôsobnosť patentov skupiny Servier.

299

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o bod 663 napadnutého rozsudku, z bodu 6 tohto rozsudku vyplýva, že patent 947 sa týka konkrétne verzie perindoprilu zloženej z kryštalickej alfa formy erbumínu a jeho výrobných postupov, pričom uvedený rozsudok neobsahuje ďalšie vysvetlenia, ktoré by túto okolnosť spochybňovali. Zo znenia dohody Teva pritom vyplýva, že jej ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh a o výhradnom zásobovaní sa tiež uplatňovali len na perindopril zložený z kryštalickej alfa formy erbumínu, ktorý tak nevyhnutne patril do rozsahu pôsobnosti tohto patentu. Konštatovanie uvedené v bode 663 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa tieto ustanovenia uplatňovali aj mimo rozsahu pôsobnosti patentov skupiny Servier, na ktoré sa vzťahuje dohoda Teva, je tak založené na skreslení tejto dohody.

300

Všeobecný súd však v rámci svojej analýzy cieľa týchto ustanovení z hľadiska hospodárskej súťaže, uvedenej v bodoch 665 a 666 napadnutého rozsudku, správne a jednoznačne zohľadnil obmedzenie uplatnenia uvedených ustanovení na perindopril zložený z kryštalickej alfa formy erbumínu. Zo spoločného výkladu bodov 662, 665 a 666 tohto rozsudku tak vyplýva, že Všeobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho skreslenia. Okrem toho, tak ako uviedla generálna advokátka v bode 175 svojich návrhov, Všeobecný súd odmietol argumentáciu skupiny Servier ako irelevantnú z dôvodu, že formou perindoprilu, ktorý Teva zamýšľala uviesť na trh ku dňu podpísania dohody Teva, bola práve tá forma, ktorá bola predmetom ustanovení o neuvádzaní výrobkov na trh a o výhradnom zásobovaní, obsiahnutých v tejto zmluve. Za týchto okolností skutočnosť, že pôsobnosť týchto ustanovení bola obmedzená na túto formu perindoprilu, nespochybňuje, že by tieto ustanovenia neboli ustanoveniami obmedzujúcimi hospodársku súťaž, tak ako ich zanalyzoval Všeobecný súd. Skreslenie uvedených ustanovení, ktoré je konštatované v bode 299 tohto rozsudku, teda nevyvracia záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, pokiaľ ide o protisúťažnú povahu týchto ustanovení, a v konečnom dôsledku sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako tvrdenie skupiny Servier týkajúce sa toho, že tieto ustanovenia sú údajne bežne používanými ustanoveniami, nemôže uspieť, pretože túto protisúťažnú povahu nijako nespochybňuje.

301

Pokiaľ ide o zvyšnú časť, treba zamietnuť ostatné tvrdenia skupiny Servier týkajúce sa údajnej neexistencie škodlivosti ustanovení o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, a to vzhľadom na to, že tak ako uvádza Komisia, ich cieľom je v skutočnosti spochybniť posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazov, ktoré mu boli predložené, ako aj relevantných skutkových okolností, na účely výkladu dohody Teva.

302

Na úvod Servier opakuje, že stanovenie reverznej platby v dohode o urovnaní patentových sporov nie je sama osebe protisúťažná. Rovnako to platí, a to tým viac, ak je tento typ platby upravený v rámci dohody o zásobovaní, akou je dohoda Teva. Servier v tejto súvislosti odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, zhrnutú v bodoch 139 a 140 tohto rozsudku.

303

Pokiaľ ide o ustanovenie o paušálnej náhrade škody upravené v dohode Teva, Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 660 a 699 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď konštatoval, že táto náhrada škody bola súčasťou reverznej platby, na základe ktorej bola táto dohoda kvalifikovaná ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Všeobecný súd v bode 685 napadnutého rozsudku údajne nesprávne odmietol, že by tieto ustanovenia mali bežnú povahu. Aj keby táto náhrady škody mala za cieľ odškodniť Teva za to, že upustila od vstupu na trh s perindoprilom, nestačilo by to, aby bola považovaná za reverznú platbu. Uvedená paušálna náhrada škody totiž nie je spojená so zmierlivým urovnaním patentových sporov, ale s nesplnením povinnosti výhradného zásobovania stanovenej v dohode Teva. Vyplatenie takejto paušálnej náhrady škody bolo svojou povahou neisté. Táto náhrada škody preto nemala byť zohľadnená v rámci porovnania s nákladmi inherentne spojenými so zmierlivým urovnaním patentových sporov.

304

Pokiaľ ide o platbu sumy 5 miliónov GBP v prospech spoločnosti Teva, Servier odkazuje na svoju argumentáciu v rámci prvého odvolacieho dôvodu, a to s cieľom spochybniť relevantnosť tejto platby na účely kvalifikácie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Podľa skupiny Servier mala uvedená platba za cieľ pokryť náklady, ktoré vynaložila Teva z dôvodu vypovedania jej dohôd so spoločnosťami Hetero a Alembic Pharmaceuticals Ltd na účely výroby generickej verzie perindoprilu, a z dôvodu zlikvidovania existujúcich zásob, ako aj z dôvodu súdnych poplatkov. Tieto náklady pritom vyplývajú priamo z dohody Teva.

305

Servier vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil jej tvrdenia týkajúce sa dôvodu zaplatenia sumy 5 miliónov GBP, keď v bode 697 napadnutého rozsudku uviedol, že Servier tvrdila, že táto platba mala za cieľ „zabezpečiť“ ustanovenie o výhradnom zásobovaní uvedené v dohode Teva, pričom však Servier uvádzala, že cieľom tejto dohody bolo z jej pohľadu zabezpečiť služby spoločnosti Teva ako distribútora generických liekov v Spojenom kráľovstve. Všeobecný súd pritom túto skutočnosť neoveroval.

306

Komisia namieta tak proti prípustnosti, ako aj dôvodnosti tejto argumentácie.

307

Tvrdenie, že platby skupiny Servier v prospech spoločnosti Teva by sa nemali považovať za reverznú platbu z toho dôvodu, že dohoda Teva nie je dohodou o urovnaní, ale dohodou o výhradnom zásobovaní, nemožno prijať. Táto okolnosť totiž nemení nič na tom, že tak ako vyplýva z bodov 290 až 300 tohto rozsudku, táto dohoda obsahovala obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, a preto, tak ako je pripomenuté okrem iného v bode 272 tohto rozsudku, to, že Servier zaplatila peňažné sumy ako protihodnotu za prijatie týchto obmedzení spoločnosťou Teva, môže predstavovať takúto platbu.

308

Okrem toho platí, že na to, aby sa na zosúladený postup vzťahoval zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí tento postup spĺňať rôzne podmienky, ktoré nezávisia od právnej povahy tohto postupu alebo právnych nástrojov určených na jeho realizáciu, ale od jeho vzťahu k hospodárskej súťaži, tak ako je pripomenuté v bode 292 tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že uplatnenie tohto ustanovenia je založené na posúdení ekonomických dôsledkov predmetného postupu, uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že zavádza – nech už akúkoľvek – predpojatosť vo vzťahu k určitej kategórii dohôd určenej svojou právnou povahou, keďže každá dohoda musí byť posúdená vzhľadom na jej špecifický obsah a jej hospodársky kontext, a najmä s ohľadom na situáciu na dotknutom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1966, LTM, 56/65, EU:C:1966:38, s. 358, ako aj zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, EU:C:1987:490, bod 40). Napokon platí, že účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže by bola vážne ohrozená, ak by sa strany protisúťažných dohôd mohli vyhnúť uplatneniu článku 101 ZFEÚ jednoducho len tým, že by tieto dohody uzavreli v určitých formách.

309

Tvrdenia, v ktorých Servier uvádza, že ani počiatočná platba vo výške 5 miliónov GBP, ani paušálna náhrada škody vo výške 5,5 milióna GBP by sa nemali považovať za súčasť reverznej platby, treba tiež zamietnuť. Ako totiž vyplýva z bodov 161 až 167 tohto rozsudku, treba overiť, či čistý kladný zostatok týchto prevodov možno úplne odôvodniť nevyhnutnosťou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s týmto sporom, a ak to tak nie je, treba posúdiť, či tento čistý kladný zostatok týchto prevodov hodnoty bol dostatočne veľký na to, aby skutočne stimuloval výrobcu generických liekov k tomu, aby upustil od vstupu na dotknutý trh.

310

Zo znenia bodov 687 až 699 napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že Všeobecný súd podrobne analyzoval otázku, či obidve predmetné platby boli nevyhnutné v súlade s podmienkami, ktoré vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bodoch 161 až 167 tohto rozsudku, a otázku, či tieto dve platby predovšetkým vzhľadom na ich význam stimulovali spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzeniami hospodárskej súťaže uvedenými v dohode Teva. Vzhľadom na to, že skupine Servier sa nepodarilo predložiť dôkazy, ktorými by sa dali spochybniť konštatovania uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe úvah uvedených v bodoch 687 až 699 napadnutého rozsudku rozhodol, že suma 10,5 milióna GBP, ktorú Servier vyplatila spoločnosti Teva, stimulovala túto spoločnosť k tomu, aby upustila od vstupu na trh.

311

Argumentáciu skupiny Servier týkajúcu sa reverznej platby, ako aj štvrtý odvolací dôvod ako celok tak treba zamietnuť.

312

Svojím piatym odvolacím dôvodom Servier spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ na dohodu Lupin. Tento odvolací dôvod sa skladá z troch častí.

313

V prvej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení právneho kritéria umožňujúceho kvalifikovať spoločnosť Lupin ako potenciálneho konkurenta, a v tejto súvislosti odkazuje na svoju argumentáciu rozvinutú v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu.

314

V prvom rade Servier tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje viacero vád spočívajúcich v skreslení.

315

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, Všeobecný súd po prvé v bodoch 729 a 730 napadnutého rozsudku uviedol, že po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 sa v dôkazoch obsiahnutých v spise nespomína a dokonca sa v nich ani nenaznačuje, že by Lupin zvažovala upustiť od spochybňovania platnosti patentu 947. Toto tvrdenie je pritom nesprávne a Všeobecný súd sa v tejto súvislosti dopustil skreslenia skutkových okolností. Lupin proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a tiež podala návrh na zrušenie patentu 947 na súd v Spojenom kráľovstve, ktorý bol pripojený k návrhom spoločností Apotex a Krka, ale – v rozpore s tým, čo vyplývalo z odôvodnenia 1016 sporného rozhodnutia – neverila tomu, že by mala šancu na úspech.

316

Po druhé Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bodoch 748 a 749 napadnutého rozsudku konštatoval, že Lupin sa ku dňu uzavretia dohody Lupin zúčastňovala na rokovaniach v pokročilom štádiu s obchodnými partnermi na účely distribúcie generickej verzie perindoprilu. Servier však usudzuje, že tieto rokovania boli obmedzené a nedošlo v nich k dosiahnutiu dohody.

317

Všeobecný súd skreslil aj žalobu, keď v bode 736 napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o spoločnosť Lupin, Servier nespochybnila kritériá posúdenia, ktoré Komisia uplatnila na preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže.

318

V druhom rade Servier Všeobecnému súdu vytýka, že dostatočne nezohľadnil patentovú a obchodnú situáciu, ktorej čelila Lupin.

319

Pokiaľ ide o patentovú situáciu, Všeobecný súd v bode 728 napadnutého rozsudku údajne nesprávne rozhodol, že vnímanie tejto situácie zo strany spoločnosti Lupin bolo relevantné len pre posúdenie úmyslu tejto spoločnosti vstúpiť na trh.

320

Pokiaľ ide o obchodné ťažkosti, Servier Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 749 napadnutého rozsudku konštatoval, že Lupin mala skutočné a konkrétne možnosti uvádzať na trh svoju generickú verziu perindoprilu v celej Únii, pričom však bola prítomná len v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že skreslil jej argumentáciu, keď uviedol, že sa Servier obmedzila len na uvedenie neprekonateľných obchodných prekážok, pričom však táto uviedla, že vzhľadom na to, že Lupin nemala obchodných partnerov, nemohla Lupin v krátkom čase vstúpiť na trh, čo bolo údajne následne potvrdené z hľadiska skutkového stavu.

321

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

322

Treba konštatovať, že Servier pod zámienkou toho, že namieta vecnú nesprávnosť určitých skutkových okolností so zreteľom na dokumenty v spise alebo skreslenie dôkazov, v skutočnosti spochybňuje posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov Všeobecným súdom, obsiahnuté v bodoch 730, 748 a 749 napadnutého rozsudku, čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 58 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania.

323

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd skreslil žalobu podanú skupinou Servier na prvom stupni, treba uviesť, že z jasného a presného znenia bodu 108 tejto žaloby vyplýva, že Servier spochybnila právne kritériá uplatnené Komisiou. Servier totiž tvrdila, že táto inštitúcia nesprávne uplatnila judikatúru týkajúcu sa posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže. Komisia tým, že v spornom rozhodnutí uviedla, že neexistencia neprekonateľných prekážok, s ktorými sa stretávajú výrobcovia generických liekov, znamená pripustenie existencie skutočných a konkrétnych možností vstúpiť na trh, zbavila slovné spojenie „skutočné a konkrétne“ svojho obsahu a „použila právne kritérium, ktoré je v rozpore s judikatúrou“.

324

Bez ohľadu na toto skreslenie však treba konštatovať, že Všeobecný súd sa neobmedzil len na preskúmanie otázky existencie prípadných neprekonateľných prekážok vstupu spoločnosti Lupin na trh, ale tiež podrobne preskúmal, a to konkrétne v bodoch 718 až 724 napadnutého rozsudku, prípravné kroky, ktoré táto spoločnosť podnikla s cieľom vstúpiť na trh a na základe ktorých v súlade s tým, čo je uvedené v bodoch 79, 80 a 104 až 111 tohto rozsudku, bolo možné dospieť k záveru, že Lupin mala úmysel, schopnosť, a teda aj skutočné a konkrétne možnosti takýto vstup uskutočniť. Okrem toho v súlade s tým, čo je rozhodnuté v bodoch 118, 120 a 121 tohto rozsudku, sa Všeobecný súd nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď z dôvodov uvedených v bodoch 736 až 743 napadnutého rozsudku uviedol, že tvrdenia skupiny Servier týkajúce sa ťažkostí, s ktorými sa Lupin stretla v rámci konaní o vydanie povolenia na uvedenie na trh, nie sú takej povahy, že by mohli spochybniť jej postavenie potenciálneho konkurenta. Takto konštatované skreslenie tak nemá vplyv na platnosť výroku napadnutého rozsudku.

325

Okrem toho treba konštatovať, že tvrdenia skupiny Servier týkajúce sa posúdenia patentovej situácie vo vzťahu k spoločnosti Lupin neberú do úvahy skutočnosť, že Všeobecný súd zohľadnil patentové prekážky, a z tohto dôvodu sú založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Ako je totiž uvedené v bode 108 tohto rozsudku, Všeobecný súd predovšetkým v bode 728 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že vnímanie sily patentu zo strany výrobcu generických liekov je úplne irelevantné na účely posúdenia existencie potenciálneho vzťahu hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier na jednej strane a spoločnosťou Lupin na druhej strane, ale konštatoval to, že toto vnímanie môže byť relevantné iba na účely posúdenia toho, či Lupin mala v úmysle vstúpiť na trh, a nie na účely posúdenia jej schopnosti takýto vstup uskutočniť. Ako je pritom uvedené v bodoch 107 až 111 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia. Tieto tvrdenia tak treba zamietnuť.

326

Pokiaľ ide o výhrady skupiny Servier týkajúce sa regulačných a obchodných prekážok, ktorým Lupin musela čeliť, predovšetkým tých, ktoré súviseli s potrebou nájsť obchodných partnerov, ako aj z údajných skreslení argumentácie skupiny Servier v prvostupňovom konaní týkajúcej sa takýchto obchodných ťažkostí, Servier sa v skutočnosti snaží spochybniť skutkové posúdenia vykonané Všeobecným súdom v bodoch 736 až 742 a 744 až 749 napadnutého rozsudku, čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 58 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania.

327

Z uvedeného vyplýva, že prvú časť piateho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

328

V druhej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu Servier, opakujúc argumentáciu rozvinutú v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu, vytýka Všeobecnému súdu to, že sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď dohodu Lupin kvalifikoval ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

329

Servier, ktorá pritom odkazuje na argumentáciu rozvinutú v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu, spochybňuje odôvodnenie Všeobecného súdu, podľa ktorého obchodná dohoda uzavretá súbežne s dohodou o zmierlivom urovnaní patentových sporov, predstavuje reverznú platbu, v dôsledku čoho je táto dohoda o urovnaní protisúťažná z hľadiska cieľa, pokiaľ uvedená dohoda nebola uzavretá za trhových podmienok.

330

Servier nesúhlasí s konštatovaním Všeobecného súdu uvedeným v bode 827 napadnutého rozsudku, podľa ktorého vyplatenie sumy 40 miliónov eur spoločnosti Lupin predstavuje reverznú platbu. Porovnanie medzi touto sumou a ziskami, ktorých dosiahnutie očakávala Lupin, vykonané Všeobecným súdom v bode 816 napadnutého rozsudku, je údajne irelevantné, keďže uvedená suma predstavuje protihodnotu za patenty a Lupin nie že upustila od vstupu na trh, ale tento vstup podmienila dodržaním určitých podmienok. Aj keby táto suma presiahla hodnotu zisku dosiahnutého spoločnosťou Lupin za dva roky, Komisia nepreukázala, že táto hodnota bola dostatočná na to, aby stimulovala Lupin k tomu, aby navždy upustila od vstupu na trh s perindoprilom.

331

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

332

Treba uviesť, že argumentácia skupiny Servier v podstate spočíva v tvrdení, že v rozpore s tým, ako rozhodol Všeobecný súd, platba sumy 40 miliónov eur, ktorú Servier uskutočnila v prospech spoločnosti Lupin výmenou za prevod práv duševného vlastníctva týkajúcich sa troch patentových prihlášok, nepredstavuje reverznú platbu, ale legitímnu protihodnotu za nadobudnutie týchto práv.

333

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci platí, že tak ako vyplýva z bodov 163 a 166 tohto rozsudku, sumy zodpovedajúce odmene za poskytnutie tovarov alebo služieb výrobcovi originálnych liekov sa môžu ukázať ako odôvodnené, nie je to tak v prípade, ak sú neprimerané, a teda ak nie sú na tento účel nevyhnutné. Za tohto predpokladu, tak ako je rozhodnuté v bode 165 tohto rozsudku, treba overiť, či je čistý kladný zostatok týchto súm vrátane prípadných odôvodnených nákladov dostatočne veľký na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní, ktoré bolo ukončené zmierlivým urovnaním.

334

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 814 až 824 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že platba sumy 40 miliónov eur zo strany spoločnosti Servier v prospech spoločnosti Lupin ako protihodnota za prevod troch patentových prihlášok, ktoré podala Lupin, mala byť zohľadnená v rámci prevodov hodnoty umožňujúcich určiť existenciu reverznej platby, ktorá predstavuje protihodnotu za to, že Lupin upustila od vstupu na trh. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 825 tohto rozsudku konštatoval, že skupine Servier sa nepodarilo predložiť dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že táto platba zodpovedala transakcii uskutočnenej za bežných trhových podmienok. Všeobecný súd, ktorý sa v podstate domnieval, že prevedená technológia neodôvodňuje tak veľkú výšku takejto sumy, v bode 827 uvedeného rozsudku dospel k záveru o stimulačnej povahe uvedenej platby v kontexte zmierlivého urovnania patentových sporov medzi skupinou Servier a spoločnosťou Lupin. Vzhľadom na kritériá pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku pritom tieto posúdenia Všeobecného súdu nijako nevychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.

335

Vzhľadom na neexistenciu nesprávnych právnych posúdení, ktoré namieta Servier a ktoré by umožnili spochybniť platnosť týchto posúdení vykonaných Všeobecným súdom, treba, pokiaľ ide o zvyšnú časť, zamietnuť argumentáciu skupiny Servier v rozsahu, v akom v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov, čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 58 tohto rozsudku nepatrí do jeho právomoci v rámci odvolacieho konania.

336

Argumentáciu skupiny Servier preto treba zamietnuť.

337

Pokiaľ ide o ustanovenie o nenapadnutí patentov, ktoré je upravené v dohode Lupin, Servier Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 836 napadnutého rozsudku konštatoval, že toto ustanovenie predstavuje zjavné obmedzenie hospodárskej súťaže, a nepreskúmal pritom kontext, do ktorého uvedené ustanovenie patrí. Podľa názoru skupiny Servier dohoda Lupin nemala vplyv na spochybnenie platnosti patentu 947 tretími osobami, akou je napríklad Apotex, čo navyše Všeobecný súd uviedol vo vzťahu k dohodám uzavretým medzi skupinou Servier a spoločnosťou Krka. Pokiaľ ide o ostatné patenty skupiny Servier, táto skupina tvrdí, že Lupin nemala ani úmysel, ani schopnosť ich napadnúť, čo Všeobecný súd nepreskúmal.

338

Pokiaľ ide o ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh, ktoré je uvedené v dohode Lupin, Servier popiera, že by toto ustanovenie mohlo obmedziť hospodársku súťaž. Všeobecný súd v bodoch 843 a 844 napadnutého rozsudku nezohľadnil kontext tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že vstup spoločnosti Lupin na trh v Spojenom kráľovstve bol zablokovaný patentom 947 a predbežnými opatreniami v podobe zákazov, ktorých vydanie Servier dosiahla, ako aj skutočnosťou, že Lupin v tomto bývalom členskom štáte nemala ani povolenia na uvedenie na trh, ani obchodných partnerov.

339

Naproti tomu dohoda Lupin stanovovala, že spoločnosti Lupin ostala zachovaná možnosť vstúpiť na trh s perindoprilom, na ktorý sa vzťahujú patenty skupiny Servier, a to pod podmienkou, že Servier predtým povolila tretej osobe vstúpiť na tento trh prostredníctvom licencie na jej patenty. Takáto možnosť predčasného vstupu pritom bráni kvalifikácii dohody Lupin ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. V bode 954 napadnutého rozsudku Všeobecný súd výslovne uznal, že protisúťažné účinky ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh možno neutralizovať udelením licencie na patent.

340

V bode 852 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd takúto možnosť vylúčil z dôvodu, že takýto predčasný vstup bol neistý. Takýto dôvod nie je uvedený v spornom rozhodnutí. Servier tvrdí, že Všeobecný súd tým, že odôvodnenie Komisie nahradil svojím vlastným odôvodnením, nerešpektoval hranice svojich právomocí a porušil zásadu kontradiktórnosti. V každom prípade je toto odôvodnenie zjavne nesprávne a skresľuje skutkové okolnosti.

341

Pokiaľ ide o ustanovenie predvídajúce uzavretie dohody o zásobovaní perindoprilom, Servier tvrdí, že má pozitívny účinok na hospodársku súťaž, v rozpore s tým, čo Všeobecný súd uviedol v bodoch 858 a 859 napadnutého rozsudku, a to preto, že toto ustanovenie spoločnosti Lupin umožňovalo vstúpiť na trh s perindoprilom. Tento pozitívny účinok na hospodársku súťaž nie je spochybnený ani skutočnosťou, že záväzok skupiny Servier uzavrieť so spoločnosťou Lupin dohodu o zásobovaní podliehal podmienkam, a ani skutočnosťou, že napokon nebola uzavretá žiadna takáto dohoda. Pokiaľ ide o neexistenciu výslovnej sankcie v prípade nesplnenia tohto záväzku, Servier zdôrazňuje, že v spornom rozhodnutí takýto dôvod nebol uvedený. Servier tvrdí, že jediný dôvod, pre ktorý v konečnom dôsledku nebola uzavretá žiadna dohoda o zásobovaní, vyplýva z toho, že spoločnosti Lupin sa podarilo dosiahnuť vydanie povolenia na uvedenie na trh týkajúce sa jej perindoprilu.

342

Pokiaľ ide o ustanovenie o prevode a o poskytnutí licencie uvedené v dohode Lupin, Servier sa domnieva, že ho bolo možné vykladať ako implicitnú licenciu na jej vlastné patenty, čo je ustanovenie, ktoré má pozitívne účinky na hospodársku súťaž. Servier Všeobecnému súdu vytýka, že toto tvrdenie odmietol z dôvodu, že obsah tohto ustanovenia bol nejasný a neurčitý. Prvý z týchto dôvodov, ktorý sa týka nejasného obsahu uvedeného ustanovenia, je pritom neopodstatnený a nie je uvedený v spornom rozhodnutí. Druhý z uvedených dôvodov, ktorý je založený na tom, že možnosť, že Servier udelí spoločnosti Lupin patentovú licenciu, je neurčitá, a to z dôvodu podmienok pripomenutých v bode 339 tohto rozsudku, nespochybňuje to, že ustanovenie o prevode licencie má pozitívny účinok na hospodársku súťaž.

343

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

344

Všeobecný súd v bodoch 836 a 837 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že ustanovenie o nenapadnutí patentov obsiahnuté v dohode Lupin obmedzuje hospodársku súťaž, je „zjavná“, keďže toto ustanovenie stanovovalo, že Lupin je povinná upustiť vo všetkých členských štátoch EHP od napádania platnosti patentov skupiny Servier chrániacich perindopril.

345

V bodoch 839 až 864 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh, ktoré je uvedené v dohode Lupin, zakazovalo spoločnosti Lupin uvádzať na trh generickú verziu perindoprilu na každom vnútroštátnom trhu, na ktorý sa vzťahovala táto dohoda, s výnimkou troch prípadov: po prvé, keď platnosť patentov skupiny Servier uplynula, tieto boli vyhlásené za neplatné alebo boli zrušené, po druhé, ak Servier povolila, aby tretia osoba uviedla na trh ňou vyrábanú generickú verziu, alebo po tretie, ak Servier upustila od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia v podobe zákazu proti tretej osobe, ktorá uvádzala na trh ňou nevyrábanú generickú verziu perindoprilu, alebo sa jej nepodarilo dosiahnuť jeho vydanie.

346

Všeobecný súd konštatoval, že napriek nejednoznačnosti niektorých ustanovení dohody Lupin, pokiaľ ide o otázku, či sa pôsobnosť tejto dohody vzťahuje aj na iné formy perindoprilu, než je forma pozostávajúca z kryštalickej alfa formy erbumínu, na ktorú sa vzťahuje patent 947, praktickým dôsledkom týchto ustanovení bolo zakázať spoločnosti Lupin vstúpiť na trh s perindoprilom po dobu, kým zostanú v platnosti patenty skupiny Servier, ibaže Servier predtým povolila vstup tretích osôb na tento trh, alebo kým patenty budú umožňovať skupine Servier brániť takémuto vstupu.

347

V bodoch 858 až 860 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odmietol relevantnosť skutočnosti, že dohoda Lupin upravovala budúce prijatie dohody o zásobovaní medzi skupinou Servier a spoločnosťou Lupin, a to v podstate preto, lebo Servier nebola povinná takúto dohodu uzavrieť a jej neprijatie by pre strany nemalo významné právne dôsledky.

348

Z dôvodov uvedených v bodoch 865 až 887 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že takto zavedené obmedzenia správania spoločnosti Lupin mohla Komisia opodstatnene kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

349

Skupina Servier svojou argumentáciou tvrdí, že ustanovenia o nenapadnutí patentov, o neuvádzaní výrobkov na trh, o prevode a o poskytnutí licencie, ako aj o uzatvorení dohody o zásobovaní, ktoré sú upravené v dohode Lupin, neboli protisúťažné. Treba konštatovať, že táto argumentácia neberie do úvahy judikatúru pripomenutú v bode 83 tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že kritérium umožňujúce overiť, či taká dohoda, akou je dohoda Lupin, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, spočíva v overení toho, či prevody hodnoty z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov predstavujú protihodnotu za to, že výrobca generických liekov upustí od vstupu na dotknutý trh. Ako pritom vyplýva z bodov 332 až 336 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dohoda Lupin stanovuje reverznú platbu vo výške 40 miliónov eur.

350

Okrem toho z bodu 293 tohto rozsudku vyplýva, že dohody o urovnaní, ktorými výrobca generických liekov, ktorý sa usiluje o vstup na trh, aspoň dočasne uznáva platnosť patentu, ktorý má výrobca pôvodných originálnych liekov, a preto sa zaväzuje, že ho nebude spochybňovať, ani nevstúpi na tento trh, môžu mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie [rozsudok z 30 januára 2020,Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 81]. Napokon platí, že skutočnosť, že dohoda obmedzuje možnosti potenciálneho konkurenta konkurovať majiteľovi patentu, pričom však nevylučuje akúkoľvek možnosť hospodárskej súťaže zo strany tohto konkurenta, nemôže vyvrátiť záver, podľa ktorého takáto dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

351

Keďže sa teda Všeobecný súd nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnutom v bodoch 344 až 348 tohto rozsudku, túto argumentáciu treba zamietnuť.

352

Vo vzťahu k zvyšnej časti, pokiaľ ide o tvrdenia skupiny Servier zhrnuté v bodoch 339 až 342 tohto rozsudku, týkajúce sa údajne pozitívnych účinkov dohody Lupin na hospodársku súťaž, stačí pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 73, 76 a 77 tohto rozsudku takéto účinky nie sú v rámci preskúmania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa relevantné.

353

Servier spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 875 až 877 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia oprávnene konštatovala, že pôsobnosť ustanovení obmedzujúcich hospodársku súťaž obsiahnutých v dohode Lupin sa vzťahovala aj na iné výrobky ako perindopril zložený z kryštalickej alfa formy erbumínu, ktorej sa týkal patent 947, ktorý bol predmetom sporov ukončených zmierlivým urovnaním na základe tejto dohody, a v dôsledku toho mohla odôvodniť kvalifikáciu uvedenej dohody ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

354

Všeobecný súd tým, že tak súhlasil s výkladom dohody Lupin, ktorý je pre skupinu Servier najnepriaznivejší, údajne porušil zásadu prezumpcie neviny, ako aj judikatúru, podľa ktorej existencia pochybnosti súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie, určené.

355

Servier okrem toho tvrdí, že posúdenie uvedené v bode 877 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh a ustanovenie o nenapadnutí patentov, ktoré sú uvedené v dohode o urovnaní patentových sporov, možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa už len z dôvodu, že prekračujú pôsobnosť „jasne označeného patentu“, je z právneho hľadiska nesprávne. Dohoda tohto typu sa totiž môže legálne vzťahovať na všetky patenty, tak aby sa zabránilo budúcim sporom. V predmetnom prípade dohoda Lupin nijako nebránila spoločnosti Lupin uvádzať na trh také verzie perindoprilu, ktoré neporušujú práva k patentu 947.

356

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

357

V bode 877 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že skutočnosť, že v dohode o urovnaní patentového sporu sa nachádzajú ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, ktorých pôsobnosť presahuje pôsobnosť tohto patentu, „má zjavne taký stupeň škodlivosti pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, ktorý je dostatočný na to, aby sa vloženie takýchto ustanovení posúdilo ako obmedzenie z hľadiska cieľa dokonca bez toho, aby bolo okrem toho potrebné preukázať existenciu stimulu“.

358

V bode 878 tohto rozsudku Všeobecný súd vyjadril, že aj za predpokladu, že by sa Komisia dopustila pochybenia, keď konštatovala, že pôsobnosť dohody Lupin prekračovala pôsobnosť patentu 947, takéto pochybenie nemôže spochybniť konštatovanie Komisie o obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže toto konštatovanie je založené hlavne na existencii reverznej platby, ktorá stimulovala Lupin k upusteniu od vstupu na dotknutý trh. Z tohto posúdenia, ako aj zo skutočnosti, že výhrady skupiny Servier smerujúce k spochybneniu existencie takejto platby v prejednávanej veci boli v bodoch 329 až 336 tohto rozsudku zamietnuté, tak vyplýva, že úvahy uvedené v bode 877 napadnutého rozsudku sú len doplňujúcimi úvahami. Z toho vyplýva, že výhrady skupiny Servier smerujúce proti tomuto bodu 877 sú neúčinné a treba ich zamietnuť.

359

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že druhú časť piateho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

360

V tretej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu Servier vytýka Všeobecnému súdu to, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri určení dátumu skončenia porušovania týkajúceho sa dohody Lupin.

361

Servier pripomína, že určenie tohto dátumu spochybnila v rámci svojej žaloby, pričom v tejto súvislosti poukazovala na nekoherentnosť a neexistenciu odôvodnenia sporného rozhodnutia. Pokiaľ ide o Francúzsko, Komisia určila koniec porušovania na deň vstupu ďalšieho výrobcu generických liekov, spoločnosti Sandoz AG, na tento trh v septembri 2008. Naopak, pokiaľ ide o Belgicko, Českú republiku, Írsko a Maďarsko, odmietla dátum vstupu spoločnosti Sandoz na tieto trhy a konštatovala, že uvedené porušovanie sa skončilo prijatím rozhodnutia EPÚ zo 6. mája 2009.

362

Všeobecný súd sa tým, že túto nekoherentnosť a toto zjavne nesprávne posúdenie neoznačil za vady, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Všeobecný súd v bode 898 napadnutého rozsudku vychádzal z nejednoznačnosti znenia dohody Lupin a okrem iného v bodoch 899 a 903 tohto rozsudku z okolnosti, že po vstupe spoločnosti Sandoz na trh s perindoprilom strany naďalej uplatňovali dohodu Lupin. Tieto dôvody sa pritom v spornom rozhodnutí nenachádzajú. Všeobecný súd tak odôvodnenie Komisie nahradil svojím vlastným odôvodnením. Podľa názoru skupiny Servier sú pritom dôvody, ktoré uviedol Všeobecný súd, nesprávne. Ak spoločnosť Lupin nevstúpila na trh, bolo to tak preto, že nemala potrebné povolenia vyžadované na tento účel.

363

Servier tvrdí, že v súlade s ustanoveniami dohody Lupin mal vstup spoločnosti Sandoz na trh za následok oslobodenie spoločnosti Lupin spod jej povinnosti neuvádzania na trh, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 2127 sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o trh vo Francúzsku. Z toho istého dôvodu mal Všeobecný súd uznať, že vstup spoločnosti Sandoz mal za následok aj ukončenie porušovania týkajúceho sa dohody Lupin v Belgicku v júli 2008, v Českej republike v januári 2009, v Írsku v júni 2008 a v Maďarsku v decembri 2008.

364

Servier navrhuje, aby Súdny dvor zrušil článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia a v dôsledku toho znížil sumu pokuty, ktorá jej bola uložená, z 37102100 eur na 34745100 eur.

365

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

366

Podľa tejto inštitúcie je výklad ustanovenia uvedeného v dohode Lupin o neuvádzaní výrobkov na trh, ktorý bol uvedený v odôvodnení 1039 sporného rozhodnutia, založený na vyhláseniach skupiny Servier. Podľa tohto výkladu táto doložka naďalej vyvolávala účinky aj po vstupe generickej verzie perindoprilu, ktorú vyrábala Sandoz, na trhy v Belgicku, Českej republike, Írsku a Maďarsku.

367

Po tom, čo Sandoz 17. septembra 2008 uviedla na trh tento liek, ktorý neobsahoval žiaden z kryštálov chránených patentom 947, Lupin požiadala skupinu Servier o to, aby potvrdila, či môže uviesť na trh svoj generický liek. Servier vo svojej odpovedi z 31. marca 2009 neodpovedala na túto žiadosť kladne. Za týchto okolností sa vstup spoločnosti Lupin na trh stal možným až od rozhodnutia EPÚ zo 6. mája 2009.

368

Svojou argumentáciou Servier v podstate tvrdí, že keď Komisia odmietla konštatovať, že porušovanie týkajúce sa dohody Lupin sa na trhoch v Belgicku, Českej republike, Írsku a Maďarsku sa skončilo v čase vstupu generickej verzie perindoprilu vyrábanej spoločnosťou Sandoz na tieto trhy, tak ako to konštatovala vo vzťahu k francúzskemu trhu, spôsobila to, že sporné rozhodnutie obsahuje rozporuplné odôvodnenie, a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, čo mal Všeobecný súd označiť za vady tohto rozhodnutia.

369

V tejto súvislosti z odôvodnenia 3136 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že porušovania článku 101 ZFEÚ sa začali v deň uzavretia sporných dohôd a skončili v „ deň, od ktorého boli konkurenční výrobcovia generických liekov schopní sa správať konkurenčným spôsobom“. Podľa článku 5 tohto rozhodnutia sa porušovanie týkajúce sa dohody Lupin začalo 30. januára 2007 a skončilo 6. mája 2009, čo je dátum prijatia rozhodnutia, ktorým EPÚ zrušil patent 947, to však s výnimkou piatich vnútroštátnych trhov. Medzi tieto trhy patrí aj francúzsky trh, vo vzťahu ku ktorému Komisia konštatovala, že toto porušenie sa skončilo 16. septembra 2008, čo je deň, keď na tento trh vstúpila generická verzia perindoprilu vyrábaná spoločnosťou Sandoz.

370

V odôvodnení 410 sporného rozhodnutia pritom Komisia poukázala na to, že Sandoz uviedla svoj generický perindopril na trh v Belgicku v júli 2008, v Českej republike v januári 2009, v Írsku v júni 2008 a v Maďarsku v decembri 2008.

371

V rámci žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní týkajúceho sa pokút, ktoré boli uložené skupine Servier na základe článku 101 ZFEÚ, Servier spochybnila dĺžku trvania porušovania týkajúceho sa dohody Lupin. Servier tvrdila, že Komisia mala – tak ako v prípade francúzskeho trhu – dospieť k záveru, že toto porušovanie sa v Belgicku, Českej republike, Írsku a Maďarsku skončilo v deň vstupu spoločnosti Sandoz na tieto trhy.

372

Všeobecný súd v bode 894 napadnutého rozsudku konštatoval, že túto dohodu bolo možné vykladať v tom zmysle, že umožňuje „spoločnosti Lupin vstúpiť na trh s jej vlastnými výrobkami vtedy, keď generický ‚výrobok‘, ktorý nevyrába skupina Servier, vstúpil na trh bez porušenia súdneho zákazu a bez toho, aby návrh na nariadenie súdneho zákazu podaný skupinou Servier bol už zamietnutý“.

373

Vzhľadom na nejednoznačné znenie definície pojmu „výrobok“ použitého v dohode Lupin však Všeobecný súd konštatoval, že neexistuje jasná odpoveď na otázku, či vstup spoločnosti Sandoz na trh s výrobkom, ktorý sa neskladá z kryštalickej alfa formy erbumínu chránenej patentom 947, môže mať za následok ukončenie účinkov ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh. Podľa Všeobecného súdu tieto nejasnosti mohli odradiť spoločnosť Lupin od vstupu na dotknuté trhy, a to napriek príchodu generickej verzie perindoprilu spoločnosti Sandoz na trh.

374

Všeobecný súd v bode 902 napadnutého rozsudku konštatoval, že „okolnosť, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh sa… naďalej uplatňovalo, ktorá je prejavom toho, že medzi stranami zostala zachovaná zhodná vôľa, hoci prípadne v rozpore s výkladom podmienok uplatňovania tohto ustanovenia, ktorý by mohol neskôr zohľadniť najmä súd rozhodujúci o dohode, však postačovala na to, aby Komisii umožnila konštatovať, že zhodná vôľa medzi skupinou Servier a spoločnosťou Lupin a teda porušenie pokračovali napriek vstupom spoločnosti Sandoz na trh“.

375

Všeobecný súd napokon v bode 903 napadnutého rozsudku poukázal na to, že „v každom prípade… Servier a Lupin aj po postupných vstupoch spoločnosti Sandoz na štyri dotknuté trhy naďalej uplatňovali ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh“, Platí pritom, že vzhľadom na to, že pokračovanie porušovania nad rámec obdobia, počas ktorého je dohoda formálne platná, možno konštatovať v prípade, že dotknuté podniky naďalej uplatňovali zakázané správanie, Všeobecný súd z dôvodov vyjadrených v bodoch 905 a 906 tohto rozsudku odmietol argumentáciu skupiny Servier.

376

V prejednávanej veci, tak ako je pripomenuté v bode 369 tohto rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí nepoužila ako kritérium na určenie konca obdobia porušovania deň, od ktorého sa protiprávne správania skončili ako také, ale „v deň, od ktorého boli konkurenční výrobcovia generických liekov schopní sa správať konkurenčným spôsobom“. V dôsledku toho vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek informácie o opaku, ktorú by poskytovalo odôvodnenie napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že situácia vyplývajúca zo vstupu generickej verzie perindoprilu vyrábaného spoločnosťou Sandoz na vnútroštátne trhy vyvolávala na všetkých dotknutých trhoch otázku, či predmetné ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh naďalej vyvolávalo svoje účinky.

377

Všeobecný súd však v napadnutom rozsudku neuviedol žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa v odôvodnení 2127 sporného rozhodnutia s francúzskym trhom zaobchádzalo odlišne od belgického, českého, írskeho a maďarského trhu. Je pravda, že Všeobecný súd v bode 900 napadnutého rozsudku poukázal na nejasnosti aj vo vzťahu k francúzskemu trhu, pokiaľ ide o deň, ku ktorému Lupin mohla vstúpiť na tento trh z toho dôvodu, že na neho vstúpila Sandoz, no nevyvodil z toho žiadny dôsledok, pokiaľ ide o dátum ukončenia porušovania na tomto trhu. Napadnutý rozsudok tak neumožňuje pochopiť, prečo sa Komisia podľa Všeobecného súdu nedopustila žiadnej protiprávnosti, keď s francúzskym trhom zaobchádzala inak ako so štyrmi ďalšími vyššie uvedenými trhmi.

378

Hoci totiž táto otázka, ktorá súvisela so situáciou vyplývajúcou z príchodu spoločnosti Sandoz na trh, vznikla za porovnateľných okolností vo Francúzsku, v Belgicku, Českej republike, Írsku a Maďarsku, Všeobecný súd nevyhovel žalobnému dôvodu skupiny Servier smerujúcemu k zrušeniu, založenému na rozporuplnom odôvodnení sporného rozhodnutia.

379

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba konštatovať, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a že tretej časti piateho odvolacieho dôvodu treba vyhovieť.

380

Svojím siedmym odvolacím dôvodom Servier spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa jej návrhov na zrušenie pokút, ktoré jej boli uložené, ako aj výpočtu ich výšky. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

381

Podľa skupiny Servier Všeobecný súd tým, že v bode 1660 napadnutého rozsudku rozhodol, že Servier „musela počítať – v prípade potreby po využití odborného poradenstva – s tým, že jej správanie môže byť vyhlásené za nezlučiteľné s ustanoveniami práva Únie“, porušil zásadu zákonnosti trestných činov a trestov zakotvenú v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, nesplnil si svoju povinnosť odôvodnenia a rozhodol na základe protichodného dôvodu v porovnaní s dôvodom uvedeným v bode 1666 tohto rozsudku, podľa ktorého „protiprávna povaha [dohôd, na ktoré sa vzťahuje sporné rozhodnutie], sa takto nemusela jasne javiť vonkajšiemu pozorovateľovi, akým je Komisia alebo právnici špecializujúci sa na dané oblasti“.

382

Servier sa totiž domnieva, že podľa tejto zásady Komisia nemôže uložiť pokuty v situácii, ktorá je nová – vyznačujúca sa neexistenciou skorších rozhodnutí alebo judikatúry – a zložitá. Prejednávaná vec pritom podľa názoru skupiny Servier bola nová a zároveň zložitá. Novosť tejto veci je potvrdená vyhlásením vedúceho oddelenia Komisie zodpovedného za vyšetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, odôvodneniami 3091, 3092 a 3107 tohto rozhodnutia, ako aj posúdeniami Všeobecného súdu, uvedenými v bode 1660 napadnutého rozsudku.

383

Pokiaľ ide o zložitosť vznesených ekonomických a právnych otázok, táto vyplýva predovšetkým z toho, že sporné rozhodnutie bolo nezvyčajne dlhé, ako aj z vyhlásení, ktoré v tomto zmysle urobila Komisia pre tajomníka Všeobecného súdu v rámci konania na prvom stupni. Táto zložitosť viedla Komisiu v priebehu roka 2014 k zmene usmernení týkajúcich sa dohôd o transfere technológií z roku 2004 s cieľom upresniť, že dohody o urovnaní sporov môžu byť zakázané na základe článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

384

Servier sa voči napadnutému rozsudku kriticky vyjadruje z dôvodu, že v ňom Všeobecný súd že skreslil skutkové okolnosti, keď uviedol, že by stačilo využiť odborné poradenstvo na účely identifikovania protiprávnosti jej správania z hľadiska článku 101 ZFEÚ.

385

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

386

Podľa judikatúry Súdneho dvora zásada zákonnosti trestných činov a trestov vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť (rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C‑266/06 P, EU:C:2008:295, bod 39 a citovaná judikatúra).

387

Zásadu zákonnosti trestných činov a trestov nemožno vykladať tak, že vylučuje postupné objasňovanie pravidiel trestnoprávnej zodpovednosti prostredníctvom súdneho výkladu každého jednotlivého prípadu, pod podmienkou, že výsledok je primerane predvídateľný v čase, keď došlo k porušeniu, najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danom čase pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia (rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 41 a citovaná judikatúra).

388

Rozsah pojmu predvídateľnosť závisí do veľkej miery od obsahu predmetného textu, od oblasti, na ktorú sa vzťahuje, ako aj od počtu a povahy osôb, ktorým je určený. Predvídateľnosť zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená využiť odbornú radu s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z daného aktu vyplývať. Ide najmä o odborníkov zvyknutých na povinnosť vynakladať veľkú obozretnosť pri výkone svojej profesie. Je od nich tiež možné očakávať, že s osobitnou starostlivosťou posúdia riziká, ktoré táto profesia so sebou prináša (rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 42 a citovaná judikatúra).

389

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 1656 až 1658 napadnutého rozsudku pripomenul túto judikatúru Súdneho dvora. V bodoch 1659 až 1665 tohto rozsudku v podstate zdôraznil, že vzhľadom na rozsah zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ Servier nemohla nevedieť, že tým, že výrobcov generických liekov poskytla odmenu za to, aby nevstúpili na trh s perindoprilom, správala sa spôsobom, ktorý je týmto ustanovením zakázaný. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z dôvodov uvedených v bode 144 tohto rozsudku údajná novosť postupu spočívajúceho v tom, že správania vedúce ku konštatovaným porušeniam boli kvalifikované ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je takej povahy, že by mohla takúto kvalifikáciu spochybniť.

390

Napokon tak ako Všeobecný súd zdôraznil v bodoch 1666 a 1667 napadnutého rozsudku, okolnosť, že sporné dohody a ich kontext boli zložité a mohli počas správneho konania vyvolať určité ťažkosti, odôvodňujúc tak dĺžku tohto konania a sporného rozhodnutia, nemožno ňou spochybniť to, že zúčastnené podniky nemohli nevedieť o protiprávnosti týchto dohôd. Ako totiž vyplýva z celkového výkladu napadnutého rozsudku, samotným cieľom týchto dohôd bolo vylúčiť z trhu s perindoprilom potenciálnych konkurentov skupiny Servier, ktorými boli výrobcovia generických liekov, a to na základe zaplatenia reverzných platieb, čo je prostriedok, ktorý nie je v súlade s hospodárskou súťažou.

391

Za týchto okolností treba prvú časť siedmeho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

392

V druhej časti svojho siedmeho odvolacieho dôvodu sa Servier kriticky vyjadruje k napadnutému rozsudku v rozsahu, v akom zamietol jej žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, ktorým spochybňovala stanovenie základnej sumy pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ na 11 % hodnoty jej predajov.

393

Všeobecný súd údajne nevzal do úvahy zložitosť a novosť predmetnej situácie, ako aj viaceré ďalšie okolnosti kontextu, ktoré odôvodňovali zníženie pokuty uloženej skupine Servier.

394

Všeobecný súd tým, že v bode 1797 napadnutého rozsudku odmietol relevantnosť súdnych rozhodnutí, ktorými bola uznaná platnosť patentu 947, nezohľadnil patentový kontext veci. Skupine Servier bola paradoxne uložená prísnejšia sankcia z dôvodu, že rozhodnutím EPÚ z 27. júla 2006 jej bolo vyhovené, čím tak došlo k predĺženiu konania týkajúceho sa platnosti patentu 947. Servier sa domnieva, že nemala byť sankcionovaná rovnako prísne, ako keby bol tento patent fiktívny.

395

Na účely posúdenia závažnosti porušení Komisia v odôvodnení 3130 sporného rozhodnutia vychádzala z veľkosti trhových podielov skupiny Servier, ktoré odhadla na viac ako 90 %. Všeobecný súd v bode 1602 napadnutého rozsudku uviedol, že tento odhad, ktorý bol založený na nesprávnej definícii relevantného trhu, bol nesprávny. Všeobecný súd však z tohto pochybenia nevyvodil žiadne dôsledky pre výpočet sumy pokuty. V bode 1954 tohto rozsudku sa obmedzil na to, že uviedol odkaz na znenie bodov 1948 až 1953 uvedeného rozsudku, pričom neuviedol dôvody, pre ktoré túto sumu neznížil. Všeobecný súd tým porušil zásadu proporcionality, ako aj svoju povinnosť odôvodnenia.

396

Všeobecný súd taktiež nezohľadnil skutočnosť, že sporné dohody neboli tajné. V iných veciach pritom táto okolnosť viedla Komisiu k uplatneniu takého koeficientu odrážajúceho závažnosť porušenia, ktorý je nižší ako koeficient použitý v prejednávanej veci.

397

Okrem toho, že tieto dohody neoddialili vstup generických liekov na trh, Servier poznamenáva, že v bode 1883 napadnutého rozsudku nebolo možné tieto dohody považovať za extrémnu formu rozdelenia trhu a obmedzenia výroby. Takéto posúdenie je v rozpore s posúdením uvedeným v bode 1666 tohto rozsudku, podľa ktorého sa uvedené dohody nemuseli jasne javiť ako protiprávne.

398

Komisia proti tejto argumentácii namieta.

399

Na úvod treba odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd na účely posúdenia závažnosti porušení nezohľadnil ich údajnú novosť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bode 144 tohto rozsudku táto okolnosť nemá vplyv na kvalifikáciu sporných dohôd ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Navyše tak ako je uvedené v bode 390 tohto rozsudku, samotným cieľom týchto dohôd bolo odstrániť potenciálnych konkurentov skupiny Servier z trhu.

400

Okrem toho sa Servier v rámci toho, ako sa na účely spochybnenia bodu 1797 napadnutého rozsudku odvoláva na význam práv priznaných patentmi, obmedzuje len na zopakovanie toho, že Všeobecný súd nevzal do úvahy to, že strany údajne uznali platnosť patentu 947. Všeobecný súd sa pritom nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil analýzu Komisie, podľa ktorej sporné dohody mali okrem urovnania patentových sporov za cieľ aj vylúčenie konkurentov z trhu, čo predstavuje extrémnu formu rozdelenia trhu a obmedzenia výroby.

401

Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí Servier, a vzhľadom na predmet sporných dohôd sa Všeobecný súd nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 1786 až 1791 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia na účely výpočtu výšky pokút mohla konštatovať, že Servier sa porušení článku 101 ZFEÚ dopustila úmyselne.

402

Pokiaľ ide o posúdenie trhových podielov skupiny Servier, treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani skreslenia sporného rozhodnutia, keď v bode 1951 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že Servier sa dopustila viacerých porušení vzťahujúcich sa na ten istý výrobok v tých istých geografických zónach a počas tých istých období. Aby táto inštitúcia zabránila tomu, že by sa dospelo k neprimeranej sankcii, rozhodla sa vo vzťahu ku každému porušeniu obmedziť časť hodnoty predajov uskutočnených skupinou Servier, zohľadnenú na účely stanovenia základnej sumy pokuty. Táto korekcia viedla k priemernému zníženiu všetkých hodnôt predajov zohľadnených v rámci jednotlivých porušení článku 101 ZFEÚ o 54,5 %.

403

Vzhľadom na tieto zníženia Všeobecný súd v bode 1954 napadnutého rozsudku mohol konštatovať, že sumy pokút neboli neprimerané, a to napriek tomu, že Komisia usúdila, že Servier mala veľmi vysoké trhové podiely, na základe takej definície relevantného trhu, ktorú Všeobecný súd považoval za nesprávnu.

404

Pokiaľ ide o tvrdenie skupiny Servier, že suma pokút mala byť znížená vzhľadom na to, že sporné dohody neboli tajné a neodďaľovali vstup generických verzií perindoprilu na trh, stačí uviesť, že skupina Servier v skutočnosti Súdnemu dvoru navrhuje, aby vykonal nové posúdenie okolností sporu v prvostupňovom konaní. Takýto návrh nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania totiž Súdnemu dvoru neprináleží nahrádzať z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie týmito podnikmi (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 125 a citovaná judikatúra).

405

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba druhú časť zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť aj siedmy odvolací dôvod v celom rozsahu.

406

Vzhľadom na to, že piatemu odvolaciemu dôvodu sa v jeho tretej časti vyhovelo, v súlade s návrhmi skupiny Servier treba zrušiť bod 5 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sú v ňom zamietnuté výhrady uvedené v rámci žalobného dôvodu skupiny Servier, uvádzaného subsidiárne, týkajúce sa dĺžky trvania údajného porušenia a výpočtu sumy pokuty za porušenie vzťahujúce sa na dohodu Lupin. Vo zvyšnej časti sa odvolanie zamieta.

407

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok vo veci, ak to stav konania dovoľuje.

408

Tak ako vyplýva z bodu 891 napadnutého rozsudku, Servier vo svojej žalobe v rámci subsidiárneho žalobného dôvodu rozvinula výhrady smerujúce k spochybneniu dĺžky trvania porušenia týkajúceho sa dohody Lupin, a to z dôvodu, že Komisia mala – tak ako to urobila vo vzťahu k francúzskemu trhu – dospieť k záveru, že toto porušenie sa v Belgicku, Českej republike, Írsku a Maďarsku skončilo v deň vstupu spoločnosti Sandoz na tieto trhy.

409

Tieto výhrady boli predmetom kontradiktórnej diskusie na Všeobecnom súde a ich preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na vykonanie dokazovania. Súdny dvor sa domnieva, že stav konania vo veci T‑691/14 dovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok, pokiaľ ide o uvedené výhrady, a že je opodstatnené o nich rozhodnúť s konečnou platnosťou.

410

Z dôvodov uvedených v bodoch 369 až 378 tohto rozsudku je výhradu založenú na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil tým, že nekonštatoval, že odôvodnenie týkajúce sa skončenia porušovania – vyplývajúceho z dohody Lupin – na francúzskom trhu na jednej strane a na belgickom, českom, írskom a maďarskom trhu na druhej strane bolo protirečivé, potrebné vyhlásiť za dôvodnú.

411

V dôsledku toho treba zrušiť článok 5 sporného rozhodnutia, a to v rozsahu, v akom stanovuje, že porušenie týkajúce sa dohody Lupin sa skončilo 6. mája 2009, pokiaľ ide o Belgicko, Českú republiku, Írsko a Maďarsko. Taktiež treba zrušiť článok 7 ods. 5 písm. b) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty skupiny Servier z dôvodu jej účasti na dohode Lupin na 37102100 eur.

412

Keďže Súdny dvor konštatoval nezákonnosť sporného rozhodnutia, môže v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu. Táto právomoc sa má vykonávať tak, aby sa zohľadnili všetky skutkové okolnosti (rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 78, ako aj citovaná judikatúra).

413

Vzhľadom na to, že zákonnosť článku 5 sporného rozhodnutia nebola pred súdom Únie spochybnená v rozsahu, v akom tento súd rozhodol, že porušenie vyplývajúce z dohody Lupin sa vo Francúzsku skončilo 16. septembra 2008 z dôvodu vstupu spoločnosti Sandoz na trh tohto členského štátu k tomuto dátumu, treba konštatovať, že tento skutkový údaj je s konečnou platnosťou preukázaný. Z toho vyplýva, že protirečivosť odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktorá vedie Súdny dvor k zrušeniu článku 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom stanovuje, že v ňom konštatované porušenie sa skončilo 6. mája 2009, pokiaľ ide o Belgicko, Českú republiku, Írsko a Maďarsko, možno odstrániť len tak, že sa na účely stanovenia výšky pokuty týkajúcej sa porušenia, ktoré vyplýva z dohody Lupin, uplatní rovnaké odôvodnenie ako je odôvodnenie, ktoré bolo uplatnené v prípade Francúzska.

414

V súlade s údajmi vyplývajúcimi z odôvodnenia 410 sporného rozhodnutia tak na účely stanovenia výšky tejto pokuty treba konštatovať, že porušenie týkajúce sa dohody Lupin sa v Belgicku skončilo v júli 2008, v Českej republike v januári 2009, v Írsku v júni 2008 a v Maďarsku v decembri 2008.

415

Z tohto konštatovania vyplýva, že dĺžka trvania, ktorá sa má zohľadniť na účely stanovenia výšky pokuty, sa musí stanoviť na 1,4 roka pre Belgicko, 1,9 roka pre Českú republiku, 1,3 roka pre Írsko a 1,8 roka pre Maďarsko.

416

Servier v rámci tohto konania predložila Súdnemu dvoru výpočet vo forme tabuľky, v ktorej bola obsiahnutá každá z etáp metódy, ktorú Komisia použila na účely stanovenia výšky pokuty za porušenie týkajúce sa dohody Lupin. Tento výpočet zahŕňa revidované dĺžky trvania porušovania uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a vychádza z údajov poskytnutých Komisiou v rámci konania na prvom stupni. Uvedený výpočet vedie k stanoveniu takto upravenej sumy tejto pokuty na 34745100 eur.

417

Vzhľadom na to, že Komisia nespochybnila túto sumu ani túto metódu výpočtu, ktorá napokon zodpovedá metóde, ktorú ona sama uplatnila v spornom rozhodnutí, treba vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci stanoviť výšku pokuty uloženej skupine Servier v článku 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia na 34745100 eur.

418

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

419

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

420

Podľa článku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

421

V prejednávanej veci Servier navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania a Komisia nemala čiastočne úspech svojich návrhoch v odvolacom konaní a čiastočne ani vo svojich návrhoch v prvostupňovom konaní.

422

Vzhľadom na to, že odvolaniu sa čiastočne vyhovelo, treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania týkajúce sa tak prvostupňového konaní, ako aj v tomto odvolacieho konania.

423

Na základe článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník konania bude znášať svoje vlastné trovy konania.

424

Keďže EFPIA sa zúčastnila na konaní pred Súdnym dvorom, je opodstatnené rozhodnúť, že za okolností prejednávanej veci znáša svoje vlastné trovy konania.

425

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

426

V prejednávanom prípade Spojené kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: