1

Litovská republika sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 22. novembra 2018, Litva/Komisia (T‑508/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:828), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1119 z 22. júna 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 182, 2015, s. 39), v rozsahu, v akom toto rozhodnutie ukladá Litovskej republike paušálnu finančnú opravu vo výške 5 %, čím sa tak vylučuje suma 1938300,08 eura z financovania vyplateného na základe opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku“ v období od 16. októbra 2010 do 15. októbra 2013 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Článok 10 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. EÚ L 160, 1999, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391), zmeneného Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33) (ďalej len „nariadenie č. 1257/1999“), sa nachádzal v kapitole IV, nazvanej „Predčasný odchod do dôchodku“, hlavy II s názvom „Opatrenia na rozvoj vidieka“, tohto nariadenia. Tento článok v odseku 1 stanovoval:

„Podpora pri skoršom odchode poľnohospodárov do dôchodku prispeje k nasledujúcim cieľom:

3

Článok 11 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovoval:

„Odovzdávajúci poľnohospodárskeho podniku musí:

4

Článok 33b ods. 1 druhý pododsek toho istého nariadenia definoval „polosamozásobiteľské farmy“ ako „podniky, ktoré vyrábajú predovšetkým pre vlastnú spotrebu, avšak časť svojej výroby uvádzajú aj na trh“.

5

Z článku 33l nariadenia č. 1257/1999 vyplýva, že ustanovenia uvedené v podkapitole III s názvom „Výnimky“ kapitoly IXa, nazvanej „Špecifické opatrenia pre nové členské štáty“, nachádzajúcej sa v hlave II, nazvanej „Opatrenia na rozvoj vidieka“, tohto nariadenia spresňovali prípady, v ktorých bolo najmä Litovskej republike povolené odchýliť sa od kritérií oprávnenosti na získanie podpory stanovených pre opatrenia stanovené v kapitolách I, IV, V a VII uvedeného nariadenia.

6

Článok 33m ods. 1 toho istého nariadenia znel:

„Bez ohľadu na ustanovenia druhej zarážky článku 11 ods. 1 sa poľnohospodári v Litve, ktorým bola pridelená kvóta na mlieko, považujú za oprávnených podľa úpravy predčasného dôchodku, ak v čase prevodu nedosiahli vek 70 rokov.

Výška podpory nesmie presiahnuť maximálnu výšku stanovenú v prílohe I k tomuto nariadeniu a vypočíta sa podľa výšky kvóty na mlieko a celkovej poľnohospodárskej činnosti v podniku.

Kvóty na mlieko pridelené tomu, kto prevádza podnik, sa vrátia do rezervy štátnej kvóty na mlieko bez ďalšej vyrovnávacej platby.“

7

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1), zmenené nariadením Rady (ES) č. 1463/2006 z 19. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 277, 2006, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1698/2005“), v článku 20 stanovovalo:

„Podpora zameraná na konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa týka:

…

…“

8

Článok 23 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1698/2005 znel takto:

„1.   Podpora ustanovená v článku 20 písm. a) bode iii) sa poskytuje:

2.   Prevodca:

9

Článok 34 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:

„Podpora ustanovená v článku 20 písm. d) bode i) pre poľnohospodárske podniky, ktoré produkujú najmä pre vlastnú spotrebu a zároveň predávajú časť svojej produkcie (‚polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky‘), sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí predložia podnikateľský zámer.“

10

Článok 94 druhý odsek uvedeného nariadenia stanovoval, že toto nariadenie sa uplatňuje na podporu Spoločenstva pre programové obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2007.

11

Článok 52 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549, ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“) uvádza:

„Komisia posúdi sumy, ktoré sa majú vylúčiť, na základe závažnosti zistenej nezlučiteľnosti. Komisia náležite zohľadní charakter porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Únii. Vylúčenie stanoví na základe identifikácie súm, ktoré neboli oprávnene vynaložené, a v prípade, že tieto sumy nie je možné identifikovať vynaložením primeraného úsilia, môže uplatniť extrapolované alebo paušálne korekcie. Paušálne korekcie sa uplatňujú len vtedy, ak vzhľadom na povahu prípadu alebo z dôvodu, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné pri primeranom úsilí presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii.“

12

Rozhodnutiami K(2004) 2949 v konečnom znení z 3. augusta 2004 a K(2007) 5076 v konečnom znení z 19. októbra 2007 schválila Európska komisia plány rozvoja vidieka (ďalej len „PRV“) 2004 – 2006 a 2007 – 2013, ktoré stanovujú vykonanie opatrenia týkajúceho sa „predčasného odchodu do dôchodku“ v rámci obchodnej poľnohospodárskej činnosti.

13

Všeobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 23 až 44 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť takto.

14

Komisia vykonala od 20. do 24. apríla 2009 v Litve kontrolu týkajúcu sa overení súladu opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku v rámci obchodnej poľnohospodárskej činnosti“ v súlade s nariadením č. 1257/1999, pokiaľ ide o PRV 2004 – 2006, a nariadením č. 1698/2005, pokiaľ ide o PRV 2007 – 2013.

15

Komisia v súlade s článkom 11 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90, ďalej len „nariadenie č. 885/2006“), po skončení konania zaslala listom z 9. októbra 2012 litovským orgánom svoje konečné stanovisko. Komisia v tomto liste po tom, čo citovala stanovisko zmierovacieho orgánu a svoje závery uvedené v jej záverečnej správe z 27. januára 2012, zotrvala na svojom stanovisku týkajúcom sa výkladu pojmu „vykonávanie obchodnej poľnohospodárskej činnosti“ poľnohospodárom predtým, než môže využiť opatrenie týkajúce sa predčasného odchodu do dôchodku. Konkrétne po tom, čo Komisia zohľadnila definíciu polosamozásobiteľských poľnohospodárskych podnikov v Litve prijatú v rámci opatrenia „Polosamozásobiteľske poľnohospodárstvo“, dospela k záveru, že obchodná poľnohospodárska činnosť, ktorú Litovská republika dodatočne definovala, mohla viesť k záveru, že takéto činnosti predstavujú poľnohospodárske podniky, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na to, aby sa mohli považovať za polosamozásobiteľske poľnohospodárske podniky. V tejto súvislosti Komisia uviedla príklad poľnohospodárskeho podniku s počtom dvoch kráv, ktoré litovské orgány považovali za obchodnú poľnohospodársku činnosť, hoci takýto podnik nespĺňal minimálne podmienky na to, aby sa mohol považovať za polosamozásobiteľsky poľnohospodársky podnik. Komisia z toho vyvodila, že dodatočne vykonané kontroly litovskými orgánmi nevyhovovali na preukázanie, že finančné riziko bolo nižšie ako navrhovaná finančná oprava. Preto dospela k záveru, že litovské orgány tým, že neúplne prebrali požiadavky právnej úpravy Únie, je potrebné uplatniť paušálnu finančnú opravu.

16

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/123/EÚ z 26. februára 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie EPUZF, v rámci EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 67, 2013, s. 20, ďalej len „vykonávacie rozhodnutie 2013/123“), táto inštitúcia uložila Litovskej republike finančnú opravu vo výške 5 % v celkovej výške 3033008,85 eura za finančné prostriedky vyplatené na základe opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku“ počas trvania porušenia, v tomto prípade od 8. júla 2007 do 15. októbra 2010.

17

V súhrnnej správe z 20. mája 2016 Komisia zhrnula dôvody paušálnej finančnej opravy uplatnenej v nadväznosti na kontroly, ktoré vykonala v kontexte postupu overovania súladu. Uviedla najmä, že litovské orgány nepreukázali, že definícia pojmu „obchodná poľnohospodárska činnosť“ prijatá v rámci dodatočnej kontroly je v súlade s definíciou pojmu polosamozásobiteľske poľnohospodárske podniky, a preto dodatočná kontrola vykonaná týmito orgánmi nevyhovovala na preukázanie, že finančné riziko bolo nižšie ako uložená paušálna oprava.

18

Litovská republika nenapadla vykonávacie rozhodnutie 2013/123, ktorým sa stanovuje táto paušálna finančná oprava.

19

Dňa 27. júna 2014 služby Komisie zaslali Litovskej republike úradné oznámenie podľa článku 11 ods. 2 tretieho pododseku a článku 16 ods. 1 nariadenia č. 885/2006 o finančných prostriedkoch vyplatených na základe opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku v rámci obchodnej poľnohospodárskej činnosti“ v období od 16. októbra 2010 do 15. októbra 2013.

20

Komisia uviedla, že ide o dodatočné úradné oznámenie o kontrole, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2013/123, v ktorom sa uvádza, že Litovskej republike musí byť uložená nová finančná oprava týkajúca sa tohto obdobia z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v súhrnnej správe z tejto kontroly.

21

V tejto súvislosti Komisia odkázala na viaceré dokumenty, ktoré boli vypracované v rámci prijatia vykonávacieho rozhodnutia 2013/123, ako aj na jej konečné stanovisko z 9. októbra 2012. V prílohe tiež pripojila súhrnnú správu týkajúcu sa tohto rozhodnutia, podľa ktorej litovské orgány nepreukázali, že definícia pojmu „obchodná poľnohospodárska činnosť“ prijatá v rámci dodatočnej kontroly je v súlade s definíciou polosamozásobiteľske poľnohospodárske podniky a preto dodatočná kontrola vykonaná týmito orgánmi nevyhovovala na preukázanie, že finančné riziko bolo nižšie ako navrhovaná paušálna oprava. Služby Komisie tak dospeli k záveru, že z dôvodu týchto nedostatkov bolo nutné uplatniť novú paušálnu opravu vo výške 5 %.

22

Dňa 17. júla 2014 litovské ministerstvo poľnohospodárstva písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s opravou, ktorú navrhli služby Komisie, a požiadalo, aby bol spor predložený zmierovaciemu orgánu. V tomto liste litovské ministerstvo poľnohospodárstva kládlo dôraz na neprimeranosť novej navrhovanej opravy, pretože ujma, ktorá by mohla vzniknúť Únii, pokiaľ ide o obdobie od 16. októbra 2010 do 15. októbra 2013, dosahovala len 16788,34 eura. Pripomenulo tiež obsah dodatočnej kontroly žiadostí, ktorú vykonali litovské orgány, ako aj kritériá, na základe ktorých sa táto kontrola vykonáva. Okrem toho uviedlo, že povinnosť uplatniť kvantitatívne kritériá, ako je veľkosť dotknutého poľnohospodárskeho podniku alebo výška poberaných príjmov, je nezákonná. V tejto súvislosti opísal konkrétnu situáciu Litvy a prípadné negatívne dôsledky, ktoré by mohlo spôsobiť priblíženie pojmu výkon „obchodnej poľnohospodárskej činnosti“ s pojmom „polosamozásobiteľske poľnohospodárske podniky“.

23

Zmierovací orgán 17. decembra 2014 uviedol, že nie je možné dospieť k zmiereniu, pretože ide o pokračujúcu finančnú opravu, keďže pôvodná finančná oprava bola stanovená vykonávacím rozhodnutím 2013/123, ktoré nebolo spochybnené.

24

Dňa 10. marca 2015 Komisia informovala litovské orgány, že vzhľadom na neexistenciu podstatnej zmeny dôvodov, ktoré umožnili uložiť pôvodnú finančnú opravu, a na skutočnosť, že litovské orgány neprijali nijaké nápravné opatrenie, bolo odôvodnené uplatniť na výdavky vynaložené na základe opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku“ tú istú paušálnu finančnú opravu vo výške 5 %.

25

Komisia 22. júna 2015 prijala sporné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia uložila Litovskej republike na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013 finančnú opravu vo výške 5 % v celkovej výške 1938300,08 eura za finančné prostriedky vyplatené na základe opatrenia „Predčasný odchod do dôchodku“ v období od 16. októbra 2010 do 15. októbra 2013 z dôvodu, že Litovská republika nevykonala primeranú kontrolu povinnosti uloženej poľnohospodárom vykonávať obchodnú poľnohospodársku činnosť predtým, než by mohli získať podporu na predčasný odchod do dôchodku.

26

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. septembra 2015 podala Litovská republika žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 v spojení so zásadou proporcionality. Tento žalobný dôvod pozostával z dvoch častí založených jednak na tom, že paušálna oprava uložená sporným rozhodnutím nezohľadňovala povahu porušenia a finančnú ujmu vzniknutú Únii, a jednak na neprimeranosti tejto paušálnej finančnej opravy.

27

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tento žalobný dôvod a v dôsledku toho zamietol žalobu.

28

Litovská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

29

Komisia navrhuje zamietnuť odvolanie a navrhuje, aby Súdny dvor uložil Litovskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

30

Litovská republika uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu tento členský štát tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999, keď rozhodol, že držba kvóty na mlieko nepredstavuje zjavný dôkaz o účasti litovského poľnohospodára na obchodnej poľnohospodárskej činnosti. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil skreslenia dôkazov, keď v bodoch 74 až 79 napadnutého rozsudku rozhodol, že litovská vláda nepreukázala, že držba kvóty na mlieko znamená, že dotknutý poľnohospodár vykonáva obchodnú poľnohospodársku činnosť.

31

Prvý odvolací dôvod sa člení na dve časti.

32

Prvou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Litovská republika v podstate Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 72, 82 a 83 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil a uplatnil článok 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999. Konkrétne Všeobecnému súdu vytýka, že toto ustanovenie nevykladal v tom zmysle, že pridelenie kvóty na mlieko litovskému poľnohospodárovi je dôležitým kritériom na to, aby bol tento poľnohospodár oprávnený podľa úpravy predčasného odchodu do dôchodku.

33

Podľa Litovskej republiky tento výklad vyplýva zo samotného znenia článku 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 preto, lebo toto ustanovenie stanovuje, že litovskí poľnohospodári, ktorým bola pridelená kvóta na mlieko, sú oprávnení podľa úpravy predčasného odchodu do dôchodku, lebo sa v ňom uvádza, že kvóty na mlieko pridelené tomu, kto prevádza podnik, sa vrátia do rezervy štátnej kvóty na mlieko a že výška podpory sa vyráta podľa veľkosti kvóty na mlieko.

34

Okrem toho Litovská republika tvrdí, že výnimka stanovená v článku 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 je výsledkom výslovného zohľadnenia situácie mliekarenského priemyslu v Litve. V dôsledku toho nie je použitie pojmu „kvóta na mlieko“ v tomto ustanovení vôbec bezvýznamné.

35

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Litovská republika v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne uplatnil svoju vlastnú judikatúru, keď v bodoch 72, 78 a 84 napadnutého rozsudku uviedol, že samotná držba kvóty na mlieko alebo samotná registrácia zvieraťa určeného na porážku v dotknutej databáze nestačí na preukázanie existencie obchodnej poľnohospodárskej činnosti poľnohospodára. Litovská republika osobitne odkazuje na rozsudok z 25. februára 2015, Poľsko/Komisia (T‑257/13, neuverejnený, EU:T:2015:111), podľa ktorého sa kritériá súvisiace s výrobou vyžadujú len na určenie, či poľnohospodár dosahoval skutočný príjem, a nemajú za cieľ stanoviť minimálnu hranicu hospodárskej dynamiky poľnohospodárskeho podniku, pod ktorou sa tento podnik nepovažuje za taký, ktorý predstavuje obchodnú poľnohospodársku činnosť.

36

Litovská republika preto tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že držba jedinej kravy umožňujúcej predaj 2 alebo 3 litrov mlieka denne alebo chovu pozostávajúceho z jedinej kravy, ktorá bola následne daná na porážku, je zanedbateľná, a preto nemohla predstavovať skutočný príjem. Všeobecný súd tým zaviedol minimálnu hranicu, pod ktorou nemožno poľnohospodársky podnik považovať za taký, ktorý predstavuje obchodnú poľnohospodársku činnosť.

37

Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.

38

Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

39

Ako spresňuje článok 10 nariadenia č. 1257/1999, cieľom tohto nariadenia je najmä podpora predčasného odchodu do dôchodku v poľnohospodárskom odvetví, aby sa okrem iného poskytol príjem poľnohospodárom v pokročilejšom veku, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoju poľnohospodársku činnosť a zlepšiť ekonomickú životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov podporovaním nahradenia týchto poľnohospodárov v pokročilejšom veku.

40

Na to, aby poľnohospodár mohol využiť túto schému podpory pri predčasnom odchode do dôchodku, musí spĺňať tri podmienky vymenované v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia, a to úplne zastaviť všetky obchodné poľnohospodárske činnosti, mať viac ako 55 rokov, ale nebyť v dôchodkovom veku v čase odovzdania poľnohospodárskeho podniku, a vykonávať tieto poľnohospodárske práce 10 rokov pred uvedeným odovzdaním.

41

Článok 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 stanovuje výnimku, ktorá sa vzťahuje na Litovskú republiku, pokiaľ ide o uvedený systém podpory pri predčasnom odchode do dôchodku. Podľa tohto ustanovenia „bez ohľadu na ustanovenia druhej zarážky článku 11 ods. 1 [tohto nariadenia] sa poľnohospodári v Litve, ktorým bola pridelená kvóta na mlieko, považujú za oprávnených podľa úpravy predčasného dôchodku, ak v čase prevodu nedosiahli vek 70 rokov“.

42

Znenie článku 33m ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1257/1999 teda neponecháva priestor na nijaké pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že výnimka, ktorú stanovuje, sa týka len veku dotknutých litovských poľnohospodárov. Na jednej strane jasne uvádza, že toto ustanovenie stanovuje výnimku „z druhej zarážky“ článku 11 ods. 1 tohto nariadenia, teda výnimku, ktorá sa týka podmienky týkajúcej sa veku. Na druhej strane po výraze „ak“ nachádzajúcom sa najmä vo francúzskej, v španielskej, talianskej, portugalskej a anglickej verzii článku 33m ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia nasleduje bezprostredne údaj o veku týchto poľnohospodárov.

43

Preto na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Litovská republika, článok 33m ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1257/1999 nepredstavuje výnimku z podmienky uvedenej v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia týkajúcej sa výkonu obchodnej poľnohospodárskej činnosti preto, lebo z držby kvóty na mlieko robí rozhodujúce kritérium, pokiaľ ide o tento výkon. Cieľom údaju o držbe takejto kvóty je v skutočnosti len identifikovať litovských poľnohospodárov, na ktorých sa môže vzťahovať výnimka založená na veku, ktorý stanovuje uvedené ustanovenie.

44

Táto výnimka teda nemôže zbaviť litovských poľnohospodárov, ktorí chcú získať podporu pri predčasnom odchode do dôchodku, povinnosti preukázať, že spĺňajú ostatné podmienky taxatívne uvedené v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 a najmä, že vykonávajú obchodnú poľnohospodársku činnosť.

45

Túto úvahu nemôže spochybniť skutočnosť, že výnimka stanovená v článku 33m ods. 1 tohto nariadenia je, ako uvádza Litovská republika, výsledkom výslovného zohľadnenia situácie mliekarenského priemyslu v Litve. Ako bolo totiž konštatované v bode 43 tohto rozsudku, údaj o držbe kvóty na mlieko má len identifikovať litovských poľnohospodárov, na ktorých sa môže podmienka týkajúca sa veku vzťahovať na účely využitia systému podpory pri predčasnom odchode do dôchodku. Táto výnimka súvisiaca s vekom sa môže totiž vzťahovať len na litovských poľnohospodárov, ktorým bola pridelená kvóta na mlieko.

46

Všeobecný súd sa preto tým, keď jednak v bode 72 napadnutého rozsudku konštatoval, že samotná skutočnosť, že poľnohospodárovi bola pridelená kvóta na mlieko, nedovoľuje dospieť k záveru o výkone obchodnej poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárom, a jednak v bode 83 tohto rozsudku dospel k záveru, že článok 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 stanovuje výnimku, len pokiaľ ide o vek, ktorý musia dosiahnuť litovskí poľnohospodári na to, aby mohli využiť systém podpory pri predčasnom odchode do dôchodku, a že táto výnimka nezbavuje týchto poľnohospodárov povinnosti spĺňať ostatné podmienky, aby mohli využiť tento systém podpory pri predčasnom odchode do dôchodku, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

47

Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

48

Pokiaľ ide o druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorou Litovská republika tvrdí, že Všeobecný súd v rozpore so svojou vlastnou judikatúrou a judikatúrou Súdneho dvora zaviedol minimálnu hranicu, pod ktorou sa predpokladá, že poľnohospodár nevykonáva obchodnú poľnohospodársku činnosť, treba uviesť, že táto časť sa zakladá na nesprávnom a neúplnom výklade napadnutého rozsudku.

49

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd totiž vykonal správnu analýzu situácie z hľadiska ustanovení nariadenia č. 1257/1999 a relevantnej judikatúry.

50

Z bodov 52 až 56 napadnutého rozsudku tak v prvom rade vyplýva, že Všeobecný súd len pripomenul, že v rámci postupu overovania súladu, ktorý môže viesť k paušálnej oprave, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy a že na účely odôvodnenia svojho odmietnutia financovať z rozpočtu Únie určité výdavky musí predložiť dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktorými disponuje, pokiaľ ide o výdavky vynaložené dotknutým členským štátom. Tomuto členskému štátu teda prináleží, aby predložil dôkaz, že sú splnené podmienky na získanie financovania, ktoré Komisia odmietla.

51

Všeobecný súd v druhom rade v bodoch 65 až 67 tohto rozsudku pripomenul, že na to, aby dotknutý poľnohospodár mohol byť oprávnený podľa úpravy predčasného odchodu do dôchodku, musí vykonávať obchodnú poľnohospodársku činnosť. V tejto súvislosti v bode 68 uvedeného rozsudku spresnil, že výkon činnosti, ktorá sa obmedzuje na uspokojenie vlastných potrieb a potrieb vlastnej rodiny, nemožno považovať za výkon činnosti, z ktorej pochádzajú príjmy zodpovedajúce kvalifikácii „obchodného poľnohospodárskeho podniku“. V bode 69 toho istého rozsudku tiež spresnil, že kritériá súvisiace s výrobou sa vyžadujú len na určenie, či dotknutý poľnohospodár poberá skutočný príjem, a nemá za cieľ stanoviť minimálnu hranicu hospodárskej dynamiky poľnohospodárskeho podniku, pod ktorou by jeho poľnohospodár nebol oprávnený získať podporu pri predčasnom odchode do dôchodku, hoci vykonával svoju činnosť na obchodné účely.

52

V prejednávanej veci, ako pripomenul Všeobecný súd v bodoch 70 a 72 napadnutého rozsudku, pochybnosti Komisie sa týkali skutočnosti, že samotná okolnosť, že litovský poľnohospodár je zaregistrovaný v databáze osôb, ktorým boli pridelené kvóty na mlieko, je relevantným kritériom na to, aby dospel k záveru, že takýto poľnohospodár vykonával obchodnú poľnohospodársku činnosť, aj keď mu stačí, aby mal jednu kravu a predal 2 alebo 3 litre mlieka denne na to, aby bol zaregistrovaný v tejto databáze a na základe toho oprávnený získať podporu pri predčasnom odchode do dôchodku.

53

Litovskej republike teda prináležalo, aby preukázala, že zistenia Komisie boli nesprávne a že dokonca aj tieto malé podniky, ktoré boli zapísané do databázy kvót na mlieko, dosahovali skutočné a nezanedbateľné príjmy, čím spĺňali kritérium výkonu obchodnej poľnohospodárskej činnosti v zmysle článku 11 ods. 1 tretej zarážky nariadenia č. 1257/1999, pričom v tejto súvislosti nie je nutné zohľadniť rozsah hospodárskej dynamiky dotknutého poľnohospodárskeho podniku.

54

Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 73 až 77 tohto rozsudku posúdil všetky dôkazy predložené Litovskou republikou, pritom v bode 78 toho istého rozsudku dospel k záveru, že tomuto štátu sa nepodarilo odstrániť vážne a odôvodnené pochybnosti Komisie týkajúce sa prípadného poskytnutia podpory litovským poľnohospodárom pri predčasnom odchode do dôchodku, ktorí napriek tomu, že boli zaregistrovaní v databáze kvót na mlieko, vlastnili len jednu kravu, a teda nemohli byť považovaní za poľnohospodárov dosahujúcich príjem v rámci obchodnej poľnohospodárskej činnosti.

55

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd vôbec nestanovil minimálnu hranicu, pod ktorou sa predpokladá neexistencia obchodnej poľnohospodárskej činnosti, teda v prejednávanej veci výroba mlieka len z jedinej kravy.

56

Všeobecný súd preto v bode 89 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska správne z toho vyvodil, že Komisia mohla mať pochybnosti o relevantnosti registrácie litovských poľnohospodárov v databázach týkajúcich sa poľnohospodárskeho odvetvia, akou je databáza poľnohospodárov, ktorým boli pridelené kvóty na mlieko, ako o kritériu na určenie, či dotknutý poľnohospodár vykonával obchodnú poľnohospodársku činnosť predtým, než mohol získať podporu pri predčasnom odchode do dôchodku.

57

Za týchto podmienok treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

58

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa prvý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

59

Svojím druhým odvolacím dôvodom Litovská republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 74 až 79 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, keď konštatoval, že tento členský štát nepreukázal, že držba kvóty na mlieko je dôkazom o existencii obchodnej poľnohospodárskej činnosti.

60

Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

61

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Litovská republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku z dôkazov, ktoré predložila, mal vyvodiť, že opatrenie týkajúce sa predčasného odchodu do dôchodku súviselo so schémou kvót na mlieko, na základe čoho sa stáva registrácia litovského poľnohospodára v databáze týchto kvót rozhodujúcim kritériom na účely poskytnutia podpory pri predčasnom odchode do dôchodku. V tejto súvislosti Litovská republika pred Všeobecným súdom poukázala na kontrolu vykonanú Komisiou v apríli 2005, týkajúcu sa vnútroštátneho uplatnenia opatrení pomoci v odvetví mliečnych výrobkov, a na osobitnú správu Dvora audítorov Európskej únie č. 4/2008 o vykonávaní kvót na mlieko v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004.

62

Podľa Litovskej republiky sú tieto dokumenty ukazovateľom podielu na trhu, a preto môžu dokazovať, že litovský poľnohospodár, ktorému bola pridelená kvóta na mlieko, vykonával obchodnú poľnohospodársku činnosť. V tejto súvislosti nie je dôležité, že počas kontroly vykonanej od 20. do 24. apríla 2009 v rámci opatrenia týkajúceho sa predčasného odchodu do dôchodku nedošlo k žiadnej kontrole na základe údajov týkajúcich sa kvót na mlieko, keďže systém kvót na mlieko bol Komisii známy od roku 2004.

63

Litovská republika sa tiež domnieva, že Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že systém kvót na mlieko nesúvisel s opatreniami na rozvoj vidieka, ako je napríklad opatrenie týkajúce sa predčasného odchodu do dôchodku. Z článku 33m ods. 1 nariadenia č. 1257/1999 totiž jasne vyplýva, že sumy podpory pri predčasnom odchode do dôchodku sa vypočítajú podľa veľkosti kvóty na mlieko pridelenej poľnohospodárskemu podniku, čím sa tak potvrdzuje rozhodujúca povaha kritéria týkajúceho sa kvóty na mlieko na účely získania takejto podpory.

64

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Litovská republika Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 75 až 79 napadnutého rozsudku nezohľadnil dôkazy, ktoré mu boli predložené a ktoré preukazovali, že pridelenie kvót na mlieko litovským poľnohospodárom je dôkazom, že títo poľnohospodári uvádzali mlieko na trh a chovali primeraný počet zvierat.

65

V tejto súvislosti predovšetkým tvrdí, že tieto dôkazy sa nachádzali v bode 38 ods. 1 jej žaloby podanej na prvom stupni, ako aj v bodoch 21 a 33 jej repliky v prvostupňovom konaní.

66

Litovská republika ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil jej odpovede na otázky, ktoré jej položil v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, hoci tieto odpovede uvádzali deväť kritérií preukazujúcich, že dotknutí poľnohospodári dosiahli príjmy za svoju výrobu, a preto vykonávali obchodnú poľnohospodársku činnosť.

67

Litovská republika tiež tvrdí, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bodoch 76 až 78 napadnutého rozsudku, jasne odpovedala na otázku, či samotný zápis poľnohospodára v databáze kvót na mlieko znamená, že sa považuje za osobu, ktorá vykonáva obchodnú poľnohospodársku činnosť. V tejto súvislosti tvrdí, že v odpovedi, ktorú predniesla pred Všeobecným súdom, výslovne uviedla, že „počas celého procesu spolupráce s Komisiou neustále podporovala stanovisko, podľa ktorého existencia zápisu v databázach je dostatočným základom toho, aby sa potvrdil skutočný výkon obchodnej poľnohospodárskej činnosti. …“.

68

Napokon sa domnieva, že na rozdiel od toho, čo uvádza Všeobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku, ďalšie tvrdenia potvrdzovali jej stanovisko v súvislosti s relevantnosťou zápisu poľnohospodára do databázy kvót na mlieko na účely určenia existencie obchodnej poľnohospodárskej činnosti, pokiaľ ide o tohto poľnohospodára. Všeobecný súd mal teda zohľadniť aj doplňujúce tvrdenia, ktoré poskytla najmä vo svojich odpovediach na otázky položené týmto súdom, ktoré preukazovali, že 43 % litovských výrobcov nebola pridelená kvóta na mlieko, čo potvrdzovalo overenie, ktoré vykonali litovské orgány, že dotknutý poľnohospodár mal skutočne podiel na trhu a že dosahoval príjem.

69

Komisia spochybňuje dôvodnosť tejto argumentácie.

70

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd pripustil na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a pokiaľ boli dodržané všeobecné právne zásady, ako aj procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, iba Všeobecnému súdu prináleží, aby posúdil hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie tak okrem prípadu skreslenia týchto dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom.

71

O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Navyše, pokiaľ odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne uviesť údajne skreslené skutočnosti a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (rozsudok z 19. septembra 2019, Poľsko/Komisia, C‑358/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:763, bod 45 a citovaná judikatúra).

72

Svojím odvolacím dôvodom s názvom „Skreslenie skutkových okolností“ a zhrnutím „Všeobecný súd… skreslil skutkové okolnosti, keď v bodoch 74 až 79 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že litovská vláda nepreukázala, že držba kvóty na mlieko znamená, že žiadateľ vykonáva obchodnú poľnohospodársku činnosť, čo v podstate nezodpovedá dokumentom vo veci, ktoré boli poskytnuté Všeobecnému súdu“, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy z dvoch hľadísk.

73

Čo sa v prvom rade týka tvrdenia o skreslení dôkazov v bode 74 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o záver Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia mohla konštatovať, že systém kvót na mlieko nesúvisí s opatreniami na rozvoj vidieka, ako je opatrenie týkajúce sa predčasného odchodu do dôchodku, možno ho len zamietnuť.

74

Z tohto bodu napadnutého rozsudku, ktorý treba vykladať v spojení s bodom 73 tohto rozsudku, totiž vyplýva, že Všeobecný súd len konštatoval, že aj keď sa oba dokumenty uvedené Litovskou republikou skutočne týkajú systému kvót na mlieko, nepreukazujú, že fungovanie databázy kvót na mlieko bolo predmetom kontroly vykonanej od 20. do 24. apríla 2009 v rámci opatrenia týkajúceho sa predčasného odchodu do dôchodku a že v dôsledku toho Komisia vedela o súvise medzi systémom kvót na mlieko a opatrením pomoci týkajúceho sa predčasného odchodu do dôchodku. Všeobecný súd teda v rámci výkonu svojej zvrchovanej právomoci posúdenia dôkazov z toho v bode 74 uvedeného rozsudku vyvodil, že Komisia mohla konštatovať, že systém kvót na mlieko nesúvisí s opatreniami na rozvoj vidieka, ako je opatrenie týkajúce sa predčasného odchodu do dôchodku.

75

Všeobecný súd sa tým nedopustil nijakého skreslenia skutkového stavu a dôkazov.

76

V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu Litovskej republiky, podľa ktorej Všeobecný súd v bodoch 75 až 79 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, keď nezohľadnil dôkazne prostriedky, ktoré mali preukázať skutočnosť, že na to, aby mohli byť litovskí poľnohospodári oprávnení na pridelenie kvóty na mlieko, mali preukázať, že predávali mlieko, treba tiež zamietnuť.

77

Treba totiž uviesť, že druhá časť druhého odvolacieho dôvodu sa v skutočnosti zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd nezohľadnil dôkazy, ktoré mu predložila odvolateľka. Stačí však konštatovať, ako vyplýva z bodu 54 tohto rozsudku, že Všeobecný súd v bodoch 75 až 81 tohto rozsudku zohľadnil všetky dôkazy predložené odvolateľkou. Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

78

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa musí druhý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

79

Keďže oba odvolacie dôvody Litovskej republiky, ktoré uviedla na podporu svojho odvolania sa musia vyhlásiť za nedôvodné, treba toto odvolanie zamietnuť v celom jeho rozsahu.

80

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Litovskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Litovská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: